Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/331/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506220422 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1506220422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. A., bytom T. XX, U., zastúpeného JUDr. Jiřím Micodom, advokátom, so sídlom Rovniakova 9, Bratislava, 2/ Bc. D. A., bytom T. XX, U., 3/ Z.. R. A., bytom W. XX, U., proti odporcom: 1/ T. Y., bytom F. 6, U., 2/ J. Y., bytom F. 6, U., oboch zastúpených JUDr. Emilom Molnárom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 9, Bratislava, o nahradenie vyhlásenia vôle odporcov, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 29. mája 2012 č.k. 15C/186/06-159, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh navrhovateľov na prerušenie odvolacieho konania a návrh odporcov na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,64 eur, k rukám právneho zástupcu odporcov, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd rozsudkom nahradil vyhlásenie vôle odporcov ako povinných na zmluve o zriadení vecného bremena, práva prechodu pešo cez pozemok na parc.č. XXXX/X v kat.úz. R., zapísaný na LV č. XXXX, v prospech navrhovateľov ako oprávnených, a to z dôvodu, že príslušenstvom bytu je aj kobka nachádzajúca sa v prístrešku pristavanom k domu, ktorú navrhovatelia využívali od roku 1971, kedy sa stali nájomcami bytu, avšak neskôr pôvodný vlastník priľahlý pozemok rozdelil a kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.2000 predal pozemok parc.č. XXXX/X odporcom, cez ktorý pozemok je jediný možný prístup k prístrešku, a ktorý odporcovia oplotili a navrhovateľom obmedzujú prechod cez pozemok, ich prístup k majetku, na ktorom majú spoluvlastnícky podiel a znemožňujú im prístup k prístrešku a ku kobke, v ktorej majú uložené svoje veci. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovatelia kúpnou zmluvou zo dňa 15.07.1994 nadobudli od predávajúceho Matador, š.p. Bratislava do vlastníctva byt č. X na 1. poschodí bytového domu súp.č. XXX na T. ul. XX v U., postavenom na parc.č. XXXX, kat.úz. R. a tiež spoluvlastnícky podiel na pozemku na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 1/4 a podľa kúpnej zmluvy byt je popísaný v znaleckom posudku Ing. Viliama Antala zo dňa 10.02.1994 č. 14/94/3, v ktorom znalec za spoločné priestory určil pivnicu, práčovňu, vstup, schodište, povalu a vonkajšiu prístavbu - šopu s tým, že spoluvlastnícky podiel vlastníka bytu na spoločných priestoroch je 1/4. Listom vlastníctva č. XXXX vydaným Správou katastra pre Hlavné mesto SR, pracovisko Bratislava V, mal za preukázané, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal za preukázané, že odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov v kat. úz. R. na parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a na parc.č. XXXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria. Vykonaným dokazovaním ďalej zisti, že murovaný prístrešok pristavaný k domu, v ktorom sa nachádzajú 4 kobky, pričom každý vlastník bytu užíva od počiatku jednu reálnu časť, je vklinený do pozemku odporcov, týmto pozemkom je obklopený zo všetkých troch strán, a teda prístup k prístrešku nie je možný inak, ako po pozemku odporcov. Ďalej bolo zistené, že spoluvlastníci domu na schôdzi dňa 06.03.2007 odhlasovali okrem iného zmenu v hospodárení so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom domu, a to tak, že rozhodli, že murovaný prístrešok, ktorý je príslušenstvom domu a je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov, budú naďalej užívať len vlastník bytu č. 1, vlastník bytu č. 2 a vlastník bytu č. 4, pričom vlastníci bytu č. 3, t.j. navrhovatelia, nebudú užívať žiadne priestory v prístrešku, a ako náhrada sa im poskytnú priestory v bývalej výmenníkovej stanici v rozsahu XX,X m2. Navrhovatelia sa v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/94/2007 ako prehlasovaní vlastníci voči ostatným spoluvlastníkom domu na T. č. XX v U. domáhali určenia, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov T. XX v U., prijaté dňa 06.03.2007, o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu a rozhodnutie o schválení návrhu zmluvy o výstavbe bytov, ktoré sú zapísané v zápisnici pod bodom 3 a 4, sú neplatné, tento návrh navrhovateľov súd zamietol rozsudkom zo dňa 02.11.2010, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom a nadobudol právoplatnosť 18.01.2012, pričom aj odvolací súd vyslovil, že kobky v prístrešku sú súčasťou príslušenstva domu, nie sú vlastníctvom jednotlivých vlastníkov bytov v dome, netvorili predmet zmluvy, na základe ktorej nadobudli byty do vlastníctva, a nebolo preto možné určiť neplatnosť rozhodnutia o vylúčení navrhovateľov z užívania kobky v prístrešku. Dospel k záveru, že je platné rozhodnutie spoluvlastníkov domu na T. XX v U., ktorým na schôdzi dňa 06.03.2007 rozhodli o zmene v hospodárení so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu tak, že navrhovateľov vylúčili z užívania kobky v prístrešku, a tým navrhovatelia stratili akýkoľvek dôvod vstupovať na pozemok odporcov, a preto odporcovia ako vlastníci pozemku nemajú žiadnu povinnosť zo strany navrhovateľov znášať akékoľvek obmedzenia v súlade s § 127 ods. 3 Obč. zákonníka, konkrétne strpieť prechod navrhovateľov cez ich pozemok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť odporcom trovy konania vo výške 926,78 eur a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu odporcov. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ich návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že v konaní preukázali, že sú výlučnými vlastníkmi dvojizbového bytu a majú 1/4 spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu. Odporcovia 1/ a 2/ zhodne vyhlásili, že im neumožňujú, ani v budúcnosti nebudú umožňovať prístup k prístrešku a do kobky, ktorú užívajú a majú v nej svoje veci. Taktiež preukázali, že na prístrešku majú spoluvlastnícky podiel, v prístrešku bytového domu majú kobku, ktorú užívajú a majú v nej uložené veci, pričom prístup k prístrešku nie je možné zabezpečiť inak. Namietali, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, vydané v konaní č.k. 12C/94/2007, ktorým súd zamietol ich návrh a potvrdil platnosť hlasovania spoluvlastníkov bytového domu o zmene užívania prístrešku, toto rozhodnutie je nevykonateľné, pretože neboli doposiaľ splnené podmienky na zmenu užívania prístrešku, pretože spoluvlastníci bytového domu nesplnili svoju povinnosť a nevytvorili vhodné podmienky k presťahovaniu navrhovateľov z prístrešku do iného rovnocenného priestoru. Túto skutočnosť uviedli aj v konaní pred súdom prvého stupňa a taktiež uviedli, že podali podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania v tejto veci. Napriek tomu však súd prvého stupňa zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že navrhovatelia už nie sú užívateľmi kobky v prístrešku bytového domu a z uvedeného dôvodu nemajú právo prístupu k prístrešku, nezohľadnil však vo svojom rozhodnutí skutkový stav, že navrhovatelia sú aj naďalej užívateľmi kobky v prístrešku, pretože ostatní spoluvlastníci bytového domu nevytvorili podmienky na ich presťahovanie do náhradných priestorov, a to ani na výzvu navrhovateľov, a teda ich právo užívať kobku v prístrešku fakticky nezaniklo, pretože im neboli vytvorené rovnocenné podmienky na užívanie iného priestoru a nový priestor im ani nebol odovzdaný, aby sa mohli presťahovať. S poukazom na ust. § 3, § 123, § 124, § 127 ods. 3, § 151n ods. 1, 3, § 151o ods. 1 Obč. zákonníka a § 2 ods. 6, § 13 ods. 1,2 zákona č. 182/1993 Z.z. a s poukazom na ust. § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 O.s.p. namietali, že súd prvého stupňa rozhodol iba na základe právneho stavu vyplývajúceho z rozhodnutia o zmene užívania prístrešku, ale nezohľadnil skutkový stav veci, nerešpektoval ich spoluvlastnícke právo k prístrešku a nezabezpečil svojím rozhodnutím rovnaké práva a povinnosti všetkým spoluvlastníkom. Namietali aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, keď priznal odporcom trovy aj za úkony, ktoré podľa § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nie sú úkonmi právnej služby, písomné podania neboli podaniami vo veci samej ani právnymi rozbormi vyžiadanými súdom, ale boli vyjadrenia odporcov 1/ a 2/ k predmetu sporu. Vzhľadom na ústne pojednávania mali byť tieto písomné vyjadrenia kvalifikované prvostupňovým súdom podľa ich obsahu ako stanoviská odporcov 1/ a 2/ k predmetu sporu. Namietali, že súd prvého stupňa ocenil právnu službu advokáta za roky 2007, 2008 a 2009 a taktiež paušálnu náhradu za rok 2009 vyššou sadzbou ako je určená vyhláškou a paušálne náhrady zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty, čo neumožňuje ust. § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a je to v rozpore aj so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. V prípade, ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, žiadali pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., keď za zásadnú otázku považujú vyriešenie otázky, či súd, ak zistil rozpor medzi právnym stavom a skutkovým stavom nezavineným navrhovateľmi a títo nemajú právo tento stav dať do súladu, pričom povinní nechcú konať, mohol rozhodnúť vo veci iba na základe právneho stavu bez ohľadu na materiálnu pravdu. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uložiť navrhovateľom povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom trovy odvolacieho konania v celkovej sume 79,64 eur. Poukázali na to, že vlastníci bytov v bytovom dome na T. XX v U. na schôdzi dňa 06.03.2007 rozhodli o zmene hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu, ktorým boli navrhovatelia vylúčení z užívania kobky v prístrešku a návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti tohto uznesenia bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/94/2007-380 zo dňa 02.11.2010, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/275/2010-430 zo dňa 09.11.2011. Podľa oznámenia Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 23.04.2012 bol podnet navrhovateľov na podanie mimoriadneho dovolania vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn. 12C/94/2007 odložený, a teda nedá sa očakávať podanie mimoriadneho dovolania. Poukázali aj na to, že pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku a v danom prípade v čase vyhlásenia rozsudku bol rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/94/2007-380 právoplatný. Namietali, že navrhovatelia nemajú užívacie právo ku kobke v prístrešku nachádzajúcom sa pri bytovom dome a v súčasnosti užívajú prístrešok protiprávne. Namietali tiež, že ust. § 127 ods. 3 Obč. zákonníka, na ktorý sa odvolávajú navrhovatelia, nezakladá povinnosť odporcom uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o zriadení vecného bremena, keď toto ustanovenie umožňuje vstup na susedný pozemok len na nevyhnutnú dobu, v nevyhnutnej miere a výlučne za účelom údržby a obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb. Za vecne správny považujú rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, keď podľa ich názoru tarifná odmena aj paušálna náhrada bola súdom priznaná v správnej výške a len za tie úkony, ktoré sú úkonmi právnych služieb podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., písomné podania na súd, za ktoré im bola priznaná tarifná odmena, boli podaniami vo veci samej. S poukazom na § 18 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. konštatovali, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď tarifnú odmenu a paušálne náhrady priznal s daňou z pridanej hodnoty. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.01.2013 navrhovatelia oznámili, že Generálny prokurátor SR po oboznámení sa s ich podnetom, sa stotožnil s ich názorom a podal dňa 12.12.2012 na Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.11.2010 č.k. 12C/94/2007-380 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.11.2011 č.k. 2Co/275/2010-430 a podľa ich názoru rozhodnutie Najvyššieho súdu SR môže byť zásadné pre rozhodovanie odvolacieho súdu v tejto veci a vzhľadom na to navrhli podľa § 109 ods. 2 písm. d/ O.s.p. prerušiť konanie, pretože prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Písomným podaním dňa 24.02.2015 navrhovatelia oznámili súdu, že Najvyšší súd SR rozhodol o určení neplatnosti rozhodnutí vlastníkov bytov uznesením č.k. 6MCdo/47/2012 zo dňa 26.11.2014 právoplatným dňa 13.02.2015 tak, že rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V prílohe podania predložili uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR. Písomným podaním doručeným súdu dňa 06.03.2015 odporcovia navrhli podľa § 109 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava V sp.zn. 12C/94/2007 z dôvodu, že podľa ich názoru uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/47/2012 zo dňa 26.11.2014 trpí viacerými zásadnými vadami, s ktorými sa bude musieť vysporiadať súd prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní vo veci a zrejme bude musieť aj doplniť dokazovanie a je nepochybné, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava V vedeným pod sp.zn. 12C/94/2007 sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie v tomto konaní. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, avšak z iných dôvodov ako uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a ďalej, že návrh navrhovateľov na prerušenie konania, ako aj návrh odporcov na prerušenie konania, nie je dôvodný. V priebehu odvolacieho konania pôvodná navrhovateľka 2/ J. A. zomrela dňa XX.XX.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľke J. A., zomr. dňa XX.XX.XXXX, č.k. 1D/311/2013-77, Dnot 33/2013 zo dňa 19.12.2013, právoplatného dňa 03.01.2014, spoluvlastnícky podiel poručiteľky k predmetnému bytu v 1/2 a k bytu patriaci podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku zdedili po poručiteľke dcéra Bc. D. A. a syn poručiteľky R. A., a preto odvolací súd podľa § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval v odvolacom konaní s uvedenými dedičmi navrhovateľky 2/, ako s navrhovateľmi 2/ a 3/. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Obč. zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa § 151o ods. 3 Obč. zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Jednou zo zásad súkromnoprávnych vzťahov je aj zásada autonómie vôle (zásada individuálnej alebo súkromnej autonómie, privátna autonómia), ktorá vyjadruje možnosť uzatvárania súkromnoprávnych vzťahov na základe slobodnej vôle fyzických a právnických osôb. Subjekty súkromnoprávneho vzťahu teda majú slobodu dobrovoľne sa rozhodnúť, či uskutočnia určité právne relevantné úkony, kto bude ich adresátom, aký bude ich obsah a akú formu budú mať, teda o svojich právach a povinnostiach sa rozhodujú samostatne, slobodne a z vlastnej vôle. Najčastejším právnym úkonom, ktorým sa realizuje autonómna vôľa v súkromnoprávnych vzťahoch, je zmluva, ktorou vznikajú, menia sa a zanikajú súkromnoprávne vzťahy. V tomto prípade ide o zmluvnú voľnosť - slobodu, na základe ktorej sa môže každý subjekt sám slobodne rozhodnúť, či vstúpi do zmluvného vzťahu, aký bude jeho obsah, teda aké práva a povinnosti na seba prevezme, pričom jeden subjekt nemôže proti vôli druhého subjektu uzavretie zmluvy od neho mocensky vynucovať. V právom poriadku sa však vyskytujú prípady obmedzenia zmluvne voľnosti, ako je to napr. v prípadoch tzv. kontraktačnej povinnosti, kedy zákon stanovuje určitému subjektu povinnosť konkrétnu zmluvu uzavrieť a vtedy sa možno domáhať na súde, aby autoritatívne rozhodol a uložil povinnému subjektu takúto zmluvu uzavrieť. Podľa § 80 písm. b/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho predpisu alebo z porušenia povinnosti. Predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. je, že odporca je povinný na základe právneho predpisu, zmluvy, prípadne protiprávneho konania, svoju vôľu určitého obsahu prejaviť a neochota odporcu tak urobiť. Vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. je splnením povinností v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p., t.j. povinnosti niečo vykonať. Ak má táto povinnosť spočívať v uzavretí zmluvy, prejav vôle odporcu, ktorý sa rozhodnutím nahradzuje, musí zahŕňať aspoň také náležitosti, na základe ktorých bude možné spolu s prejavom vôle navrhovateľa, obsah zmluvy nepochybne stanoviť. Nie je možné jednotlivé podstatné obsahové náležitosti zmluvy, či už účastníkmi dohodnuté alebo zákonom ustanovené, od seba oddeliť a vyňať z nahradzovaného vyhlásenia vôle, pretože by nešlo už o právny úkon. Ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku uvedený obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhali, aby súd rozsudkom nahradil vyhlásenie vôle odporcov ako povinných z vecného bremena uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu pešo cez pozemok odporcov navrhovateľmi ako oprávnenými z vecného bremena, uzavretej podľa § 151n a nasl. Obč. zákonníka. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 25.04.2008, ktorým navrhovatelia navrhli pokračovanie v konaní, poukázali na novelu Obč. zákonníka, ktorou boli doplnené ustanovenia o vecných bremenách o ust. § 151o ods. 3 Obč. zákonníka, podľa ktorého súd môže v prípadoch v tomto ustanovení uvedených, zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, pričom na pojednávaní dňa 18.09.2008 zdôraznili, že sa nedomáhajú zriadenia vecného bremena súdom, ale domáhajú sa nahradenia vyhlásenia vôle. Odporcovia v konaní pred súdom prvého stupňa namietali, že právna povinnosť uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena im nevyplýva z ust. § 127 ods. 3 Obč. zákonníka, na ktoré poukázali navrhovatelia a ani z ust. § 151o ods. 3 Obč. zákonníka, avšak s týmito námietkami odporcov, týkajúcimi sa existencie právneho základu žalobou uplatňovaného nároku, sa súd prvého stupňa dôsledne nevysporiadal. Odvolací súd posúdil návrh navrhovateľov podľa § 161 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého môže súd nahradiť vyhlásenie vôle účastníka uzavrieť zmluvu v prípade, ak takáto povinnosť účastníkovi vyplýva zo zmluvy, z právneho predpisu alebo z porušenia práva a zároveň tento účastník odmieta zmluvu uzavrieť a splniť si tým svoju povinnosť. Dospel k záveru, že odporcom v danom prípade povinnosť uzavrieť s navrhovateľmi požadovanú zmluvu o zriadení vecného bremena nevyplýva zo zákona, ani zo zmluvy a ani z porušenia práva. Takáto povinnosť odporcom nevyplýva z ust. § 127 ods. 3 Obč. zákonníka, keď toto ustanovenie upravuje len povinnosť vlastníkov susediacich pozemkov vzájomne si umožniť vstup na svoje pozemky, avšak len na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, a to v prípadoch, ak to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Taktiež z ust. § 151o ods. 3 Obč. zákonníka nevyplýva povinnosť vlastníka priľahlého pozemku uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, resp. práve prechodu cez priľahlý pozemok s vlastníkom stavby, ale toto ustanovenie umožňuje zriadenie vecného bremena priamo autoritatívnym rozhodnutím súdu, avšak v danom prípade sa navrhovatelia nedomáhali konštitutívneho zriadenia vecného bremena súdom, ale nahradenia vyhlásenia vôle odporcov uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena. Kontraktačnú povinnosť odporcov napokon nemožno vyvodiť ani z ust. § 151o ods. 1 Obč. zákonníka. Dôvodne preto odporcovia namietali v konaní, že takáto povinnosť im nevyplýva z ust. § 151o ods. 1, 3 a ani z ust. § 127 ods. 3 Obč. zákonníka, na ktoré poukazovali navrhovatelia. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k právnemu záveru o nedostatku hmotnoprávneho právneho základu navrhovateľmi uplatňovaného nároku na nahradenie prejavu vôle odporcu uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. Navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne aj o trovách konania, avšak tieto námietky odvolací súd posúdil ako nedôvodné, keď zistil, že súd prvého stupňa určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a aj výšku paušálnej náhrady nákladov v správnej výške a priznanú odmenu a náhrady zvýšil o daň z pridanej hodnoty v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že súd prvého stupňa priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony, ktoré nie sú úkonmi právnej služby podľa § 14 cit. vyhlášky, neuviedli ktoré konkrétne úkony, resp. podania odporcov namietajú, avšak sami uviedli v odvolaní, že podania boli vyjadrenia odporcov 1/ a 2/ k predmetu sporu, z čoho vyplýva, že ide o podania vo veci samej, ktoré sú úkonmi právnej služby v zmysle § 14 cit. vyhlášky. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nezistil dôvody pre pripustenie dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. tak, ako žiadali navrhovatelia vo svojom odvolaní, keď sa nestotožnil s názorom navrhovateľov, že v danom prípade ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd posúdil návrh navrhovateľov na prerušenie odvolacieho konania, z dôvodu, že bolo podané mimoriadne dovolanie proti rozsudku vydanému Okresným súdom Bratislava V v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/94/07, ako aj návrh odporcov na prerušenie odvolacieho konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 12C/94/2007 ako nedôvodný, keď dospel k záveru, že v uvedenom konaní sa nerieši taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, a to vzhľadom na to, že návrh navrhovateľov o nahradenie vyhlásenia vôle odporcov uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o zriadení vecného bremena, posúdil ako nedôvodný z dôvodu, že takáto povinnosť nevyplýva odporcom zo zmluvy, z právneho predpisu, ani z porušenia práva. Vzhľadom na to návrh navrhovateľov a aj návrh odporcov na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1/ a 2/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré im v odvolacom konaní vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 58,73 eur spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 7,64 eur za tento úkon a s náhradou 20 % DPH, t.j. spolu v sume 79,64 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a v zmysle vyúčtovania trov právneho zastúpenia odporcami vo vyjadrení k odvolaniu a nepriznal im náhradu trov právneho zastúpenia dodatočne vyúčtovaných písomným podaním doručeným súdu dňa 21.04.2015 za zastupovanie na verejnom vyhlásení rozsudku, keď toto vyúčtovanie predložili odporcovia až po vyhlásení rozsudku dňa 21.04.2015 o 10:00 hod., ktorým odvolací súd priznal odporcom náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,64 eur a ktorým rozsudkom je aj v tejto časti viazaný v zmysle § 156 ods. 4 O.s.p., keď nejde o prípad podľa § 151 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomu účastníkovi, ktorý trovy konania nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.