Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/88/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507232336 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1507232336.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúpená AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcom: 1/ W. B., A. A., A. XX, zastúpený Lion Law Partners, s. r. o., Banská Bystrica, Horná 32, 2/ Q. R., A. D. K., B. XXX, o zaplatenie 1.218,32 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23. 10. 2014, č. k. 7C/209/2008-214, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania odporcu 1/, z m e ň u j e tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov prvostupňového konania v sume 73,19 €, titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia 1.549,76 € AK Lion Law Partners, s. r. o. v Banskej Bystrici, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 46,50 € Advokátskej kancelárii Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie voči odporcovi 1/, na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom voči odporcovi 1/, podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p., o trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2, v spojení s § 150 ods. 1 O. s. p. a odporcovi 1/ nepriznal náhradu trov (prvostupňového) konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvého stupňa videl v skutočnosti, že odporca 1/ dôkaz o tom, že nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, predložil až dňa 26. 9. 2014, na základe čoho navrhovateľ následne vzal svoj návrh na začatie konania voči nemu späť. Až do toho dátumu navrhovateľ dôvodne predpokladal, že odporca, ako vlastník motorového vozidla, zodpovedá za škodu. Bolo vecou odporcu 1/, aby riadne preukázal, že vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo účastné dopravnej nehody, nie je. Prvostupňový súd poukazoval na dikciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, čo v danom prípade nebolo splnené, hoci odporca 1/ mohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca 1/; jeho odvolanie smerovalo proti výroku o trovách konania, v ktorej časti navrhoval, aby odvolací súd v napadnutej časti uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil a odporcovi 1/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.945,83 €. Tvrdenia prvostupňového súdu nezodpovedajú podľa odporcu 1/ okolnostiam prípadu a zistenému skutkovému stavu, preto nemožno prijať záver, že až do tohto dátumu navrhovateľ dôvodne predpokladal, že odporca 1/, ako vlastník predmetného vozidla, je zodpovedný za spôsobenú škodu. Odporca 1/ od počiatku tvrdil, že v čase, kedy došlo k dopravnej nehode, nebol vlastníkom motorového vozidla, a preto nemôže zodpovedať za škodu, vyvolanú osobitnou povahou prevádzky v zmysle § 427 Obč. zák., ako to vyplýva z odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 16. 9. 2008. Odporca 1/ namietal v odvolaní, že nemôže znášať dôsledky toho, že navrhovateľ sa pred podaním návrhu neoboznámil dostatočne so skutkovým stavom veci a svoj nárok nedôvodne uplatňoval voči odporcovi 1/. Bolo vecou navrhovateľa, aby predložil dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Odporca 1/ zdôraznil, že už pri svojom prvom úkone upozornil, že nebol vlastníkom motorového vozidla a za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhol vypočuť ako svedka T. H., ktorý sa uskutočnil na pojednávaní dňa 3. 4. 2014 a svedkyňu Z. K., ktorú súd vypočul na pojednávaní dňa 27. 5. 2014. Odporca 1/ predkladal súdu všetky dôkazy priebežne podľa toho, ako ich získal, pričom nebolo v jeho možnostiach preukázať vlastníctvo motorového vozidla skôr. Odporca 1/ dodal, že ani prvostupňovému súdu sa nepodarilo získať informáciu o osobe vlastníka motorového vozidla z evidencie vedenej príslušným orgánom PZ, či zabezpečiť účasť odporcu 2/ na pojednávaní, keď týmto spôsobom mohlo dôjsť k objasneniu spornej skutočnosti. Tiež navrhovateľ nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu, smerujúcu k potvrdeniu pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1/, hoci z tvrdení odporcu 1/ mal vedomosť, že táto otázka je sporná. Odporca 1/ v odvolaní namietal, že na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. nepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale súčasne musí ísť o výnimočnú situáciu. Ani jedna z týchto podmienok splnená nebola, nakoľko odporca 1/ priebežne vykonával všetky úkony potrebné na preukázanie, že nebol vlastníkom motorového vozidla. Okolnosti, že až v dôsledku uskutočneného dokazovania v podobe návštevy obce trvalého bydliska právnym nástupcom odporcu 1/ (a zodpovedajúceho listinného dôkazu), mohla byť definitívne preukázaná od počiatku tvrdená skutková okolnosť (že odporca 1/ nebol vlastníkom motorového vozidla), je nutné vykladať v prospech odporcu 1/, a to aj v zmysle teórie procesného zavinenia (§ 146 ods. 2 O. s. p.), ktorá zaťažuje navrhovateľa, pretože tento nesprávne označil pasívne vecne legitimovaného účastníka, voči ktorému neskôr vzal návrh v celom rozsahu späť, čím zavinil vznik trov právneho zastúpenia odporcu 1/. Odporca 1/ dodal, že vzájomnú kombináciu ust. § 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 O. s. p. vo význame ich kumulatívneho použitia považuje za vylúčenú. Odporca 1/ si uplatnil náhradu trov konania vo výške celkom 1.945,83 €. Na odvolanie odporcu 1/ sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Poukazoval na to, že ešte dňa 23. 8. 2005 zaslal odporcom výzvy na náhradu poistného plnenia, ale odporcovia na dané výzvy nereagovali a navrhovateľa nijakým spôsobom neupovedomili o tom, že došlo k prevodu vlastníckeho práva. Táto skutočnosť nevyplýva ani z centrálnej evidencie motorových vozidiel, v ktorej bol, ako držiteľ motorového vozidla, v čase dopravnej nehody, vedený stále odporca 1/. Navrhovateľ tak nemal a z jemu dostupných zdrojov ani nemohol mať, vedomosť o prevode vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu z odporcu 1/ na odporcu 2/, a teda sa dôvodne domnieval, že odporca 1/ je osobou pasívne legitimovanou. Odporca 1/ síce po začatí konania uviedol, že v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom vozidla, túto skutočnosť však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ preto nemohol pristúpiť k späťvzatiu návrhu voči odporcovi 1/ len na základe tvrdení odporcu. Ani vypočutí svedkovia nevedeli uviesť evidenčné číslo vozidla, identifikačné údaje kupujúceho, resp. iný relevantný dôkaz, preukazujúci, že sa jedná o predmetné vozidlo. K späťvzatiu návrhu voči odporcovi 1/ mohol navrhovateľ zodpovedne pristúpiť až po predložení Čestného vyhlásenia odporcu 2/, dňa 25. 9. 2014, o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z odporcu 1/ na odporcu 2/. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,93 €. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. (t. j., v časti výroku o trovách konania vo vzťahu k odporcovi 1/), bez odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie odporcu 1 je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil účastník, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z použitia § 146 ods. 2 vety prvej. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, platí, že navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie odporcu; je tomu tak napr. vtedy, keď odporca po začatí konania zaplatil navrhovateľovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa odporca zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním sa (konaním) odporcu, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. V danej veci súd prvého stupňa zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom voči odporcovi 1/; z hľadiska rozhodovania o trovách konania je významné, že nedošlo k takému správaniu odporcu 1/, ktoré by bolo v intenciách žalobného návrhu navrhovateľa (nedošlo k plneniu odporcu 1/ navrhovateľovi, či uznaniu uplatňovaného nároku). Za tejto situácie teda boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V danej právnej veci neboli splnené predpoklady pre použitie ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Zákon zdôrazňuje, že na to, aby súd použil ust. § 150 ods. 1 O. s. p., musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom jeho výnimočnosť môže spočívať ako v okolnostiach prejednávanej veci, tak i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd takéto výnimočné okolnosti z obsahu spisového materiálu nezistil. Navrhovateľ sa rozhodol uplatniť svoje právo o. i. aj voči odporcovi 1/, ktorý hneď vo svojom prvom úkone, ktorý mu patril - v odpore proti platobnému rozkazu - namietal, že v čase dopravnej nehody už nebol vlastníkom motorového vozidla, nakoľko ho odpredal odporcovi 2/, ktoré tvrdenie sa v konečnom dôsledku v konaní aj preukázalo predložením čestného vyjadrenia odporcu 2/ (č. l. 198 spisu). Odporca 1/ sa teda musel v konaní voči nárokom navrhovateľa brániť, za týmto účelom sa v konaní nechal zastúpiť advokátom, čím mu vznikli trovy. Návrh voči nemu vzal navrhovateľ v konečnom dôsledku späť, návrh nebol voči nemu podaný dôvodne. V konaní podľa názoru odvolacieho súdu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, nejedná sa o celkom výnimočný prípad, na ktorý by dopadala možnosť použitia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. V zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. tak odporcovi 1/ vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 73,19 € a z trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby (počítané v sume 61,41 € za jeden úkon právnej služby): 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 8. 9. 2008, 2/ odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 16. 9. 2008, 3/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12. 2. 2009 (odmena vo výške 15,35 €), 4/ účasť na pojednávaní dňa 26. 3. 2009, 5/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 8. 9. 2009, 6/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 29. 10. 2009, 7/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 7. 12. 2010, 8/ písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa dňa 5. 4. 2011, 9/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 13. 2. 2014, 10/ účasť na meritórnom pojednávaní dňa 3. 4. 2014, 11/ účasť na meritórnom pojednávaní dňa 27. 5. 2014, 12/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 17. 6. 2014, 13/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 18. 9. 2014, 14/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 23. 10. 2014, odmena spolu 491,26 €. Ďalej režijný paušál spolu 103,26 € (2 x 6,30, 4 x 6,95, 1 x 7,21, 1 x 7,41, 6 x 8,04). Právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada cestovného na trase Banská Bystrica - Bratislava a späť, 452 km, pri základnej náhrade za 1 km/0,183 €, pri spotrebe 6,5 l/100 km: dňa 12. 2. 2009 pri cene za liter paliva 1,08 € náhrada 114,35 €; dňa 26. 3. 2009 pri cene za liter paliva 1,05 € náhrada 113,56 €; dňa 7. 12. 2010 pri cene 1,15 € náhrada 117,02 €, náhrada cestovného spolu 344,95 €. Právnemu zástupcovi patrí aj náhrada za stratu času za čas strávený cestou do miesta pojednávania v dňoch pojednávania dňa 12. 2. 2009, a 26. 3. 2009 (10 polhodín x 11,59 €), po 115,90 € a dňa 7. 12. 2010 (10 polhodín x 12,02 €) v sume 120,20 €, spolu náhrada za stratu času 352 €. Trovy právneho zastúpenia spolu 1.291,47 € + 258,29 € (20 % DPH) = 1.549,76 €, na základe vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t. j. vo výroku o trovách konania odporcu 1/) zmenil, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia (§ 220 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi 1/ priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, odmena za jeden úkon právnej služby, spočívajúceho v odvolaní proti uzneseniu, vo výške 1-ice, t. j. 30,71 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, spolu 46,50 €. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.