Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/209/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508213681 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1508213681.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: D. Z. (predtým D.), nar. XX.X.XXXX, bytom G., T. X, zast. JUDr. Evou Borovskou, advokátkou AK Štefánikova 7, Bratislava, proti odporcovi: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, o nahradenie chýbajúcej náležitosti prejavu vôle a určení, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.11.2005 je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. novembra 2013 č. k. 6C 127/2008-209, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 8.6.2009 č. k. 6C 127/2008-61 nahradil prejav vôle odporcu Bytového družstva Petržalka, družstvo, Budatínska 1, Bratislava IČO: 00 169 765, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vložka 28/B na zmluve č. 19658/05 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva v prospech kupujúcej navrhovateľky D. D., rodenej Z., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXXX/XXXX, štátnej občianky SR, ktorá je pripravená k rozsudku a tvorí súčasť tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyne v sume 532,71 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka bola výlučnou nájomníčkou družstevného bytu v G. na ul. T. (predtým T. X, č. bytu XX, na X poschodí, súp. č. XXXX a dňa 10.11.2005 uzavrela s odporcom zmluvu č. XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva, ktorá bola podpísaná členmi predstavenstva, ktoré podpisy nie sú úradne overené, čo je podmienkou zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Z tejto zmluvy zistil, že účastníci si v zmluve dohodli, že navrhovateľka zaplatí 20.307,- Sk ako nesplatenú časť investičného úveru do 30 dní od podpisu zmluvy jednorázovo, ku dňu podpisu zmluvy nevykazovala nedoplatky na úhradách za plnenia poskytnuté s užívaním a prevádzkou bytu a podľa bodu 3.1 zmluvy sa navrhovateľka zaviazala prispieť na náklady na prevádzku a správu družstva súvisiace s prevodom vlastníctva bytu 1.100,- Sk ako zálohu ku dňu podpisu zmluvy, podľa bodu 3.4 zmluvy predávajúci, teda odporca mal právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, ak nadobúdateľ si nesplnil povinnosti zakotvené v bodoch 2.1 a 3.1 zmluvy, podľa bodu 3.7 zmluvy odporca sa zaviazal podať návrh na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností do jedného mesiaca od podpísania zmluvy a uhradenia pohľadávok podľa bodov 2.1 a 3.1 zmluvy. Mal za to, že ani jeden z účastníkov si svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil, avšak ani jeden z nich od zmluvy neodstúpil. Zmluva nemohla byť zavkladovaná z dôvodu, že podpisy predávajúcich neboli úradne overené. Nepovažoval za dôvodné tvrdenie odporcu, že v súčasnosti nemôže overiť zmluvy, z dôvodu zmeny štatutárnych zástupcov. Dospel k záveru, že ak došlo k zhode vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť, zmluva je uzavretá a overenie podpisov na zmluve o prevode nehnuteľnosti nepovažoval za podmienku platnosti zmluvy. Túto zmluvu tak považoval za platnú, keď ani jedna zo zmluvných strán od uzavretia zmluvy neodstúpila do 3 rokov od jej uzavretia. Konštatoval, že navrhovateľka si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splnila, i keď oneskorene, pričom nesplnenie povinností, na ktoré sa zaviazala, nerobí zmluvou neplatnou, dáva účastníkom len možnosť od nej dostúpiť, čo si aj v zmluve dohodli. Zamietnutie časti návrhu navrhovateľky v časti petitu návrhu, ktorým sa domáhala vyslovenia, že zmluva sa považuje za uzatvorenú, odôvodnil tým, že túto časť výroku považoval za nadbytočnú. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a neúspechom navrhovateľky v nepatrnej časti. Na odvolanie odporcu proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 14.4.2010 č. k. 4Co 275/2009-104 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľky zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 99,50 Eur do 3 dní. Po doplnení dokazovania a oboznámením sa so spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 32C 354/2006 dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Poukázal na to, že podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 32C 354/2006 mal za preukázané, že v tomto konaní išlo o vypratanie predmetného bytu navrhovateľkou na základe výpovede danej jej odporcom z nájmu bytu dňa 9.6.2006 podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. a rozsudkom zo dňa 11. decembra 2007 č. k. 32C 354/2006-27 bola navrhovateľke uložená aj povinnosť vypratať predmetný byt bez nároku na bytovú náhradu. Konštatoval, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, že výpoveď z nájmu bytu nebola navrhovateľke účinne doručená, vec prejednal bez prítomnosti a vypočutia navrhovateľky vo veci, avšak jej žiadosti na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania uznesením zo dňa 10.3.2009 č. k. 32C 354/2006-56 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.5.2009 č. k. 12Co 89/2009-76 nebolo vyhovené a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.5.2009 č. k. 12Co 88/2009-78 bolo odvolanie navrhovateľky odmietnuté, z ktorého dôvodu sa stal rozsudok právoplatným. Z tohto dôvodu mal za to, že navrhovateľka už stratila aktívnu legitimáciu na uplatňovanie svojho nároku voči odporcovi, a že súd prvého stupňa v rozpore s ust. § 154 ods. 1 O.s.p. dňa 8.6.2009 vydal napadnutý rozsudok, v ktorom len konštatoval, že navrhovateľka nezaregistrovala dlh u odporcu, nemala vedomosť o konaní o vypratanie bytu a napadla rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnutie o vyprataní predmetného bytu s tým, že spis sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave, keďže navrhovateľka namietala právoplatnosť rozsudku a žiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa však už navrhovateľku vzhľadom na uvedené právoplatné rozhodnutie súdu nepovažoval za oprávnenú v zmysel § 29b zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov na prevod vlastníctva k predmetnému bytu. Vyslovil tiež, že ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle § 29 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, nájomca bytu sa môže domáhať splnenia tejto povinnosti v občianskom súdnom konaní návrhom o nahradenie vyhlásenia vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. a tento prejav vôle odporcu v danom prípade vyplýva už zo samotnej zmluvy č. XXXXX/XX zo dňa 14.10.2005 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva, v ktorej ako nadobúdateľka bola uvedená navrhovateľka a túto podpísali vtedajší členovia Predstavenstva družstva, takže nahradenie vyhlásenia vôle odporcu nebolo potrebné, avšak nedošlo k vkladu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy. Na dovolanie navrhovateľky proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) uznesením zo dňa 28.5.2012 č. k. 4Co 303/2010-144 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.4.2010 sp. zn. 4Co 275/2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil, že z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi účastníkmi došlo 14.10.2005, resp. 10.11.2005 a táto zmluva je platná a účinná, na jej platnosť nemá vplyv oneskorené splnenie povinnosti navrhovateľky v zmysle bodu 2.1 a 3.1 tejto zmluvy, ani to, že na zmluve nie sú úradne overené podpisy predávajúceho, t.j. odporcu), pričom ani jeden z účastníkov od tejto zmluvy neodstúpil, len nenastali vecno-právne následky zmluvy, keďže nedošlo k zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Konštatoval, že ide o skutkovo úplne inú situáciu, v ktorej posudzovanie aktívnej legitimácie navrhovateľky v danom súdnom spore bezprostredne súvisí s vyriešením otázky zachovania obligačno-právnych účinkov uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, keď medzičasom skôr ako nastali aj vecno-právne účinky z tejto zmluvy, navrhovateľka stratila status nájomcu bytu. Vyslovil tiež názor, že rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typické rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon. Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť napr. uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. zmluva) sa považuje za uzavretú dňom právoplatnosti rozhodnutia. Vydanie rozsudku ukladajúceho vyhlásenie vôle predpokladá správne formulovanie petitu návrhu. Poukázal na to, že navrhovateľka sa domáhala svojim návrhom vydania rozsudku ukladajúceho vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.) a z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu mal za zrejmé, že mal pochybnosti o správnej formulácii žalobného petitu, či potrebe nahradenia vyhlásenia vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p., keď uviedol, že prejav vôle odporcu vyplýva už zo samotnej zmluvy č. XXXXX/XX zo dňa 14.10.2005 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva, v ktorej ako nadobúdateľka bola uvedená navrhovateľka a túto podpísali vtedajší členovia Predstavenstva družstva, takže nahradenie vyhlásenia vôle nepovažoval za potrebné, avšak uviedol, že nedošlo k vkladu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy. Považoval za potrebné zabezpečiť odstránenie nedostatkov petitu návrhu postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.4.2013 č. k. 4Co 297/2012-156 vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle intencií rozhodnutia Najvyššieho súdu SR za účelom odstránenia nedostatkov petitu návrhu výzvou navrhovateľky podľa § 43 ods. 1 O.s.p., aj keď inak považoval petit návrhu navrhovateľky za jasný určitý a zrozumiteľný, ale nevykonateľný. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní, v ktorom navrhovateľka upresnila petit svojho návrhu a domáhala sa, aby súd nahradil chýbajúcu náležitosť prejavu vôle - overenie podpisov štatutárnych zástupcov odporcu a určil, že zmluva zo dňa 10.11.2005 sa považuje za spôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností, túto zmenu petitu návrhu pripustil a na základe vykonaného dokazovania vyniesol dňa 25. novembra 2013 č. k. 6C 127/2008-209 rozsudok. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nahradil chýbajúcu náležitosť prejavu vôle - overenie podpisov štatutárnych zástupcov odporcu Bytového družstva Petržalka, družstvo, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 28/B na zmluve o prevode vlastníctva bytu na nájomcu člena bytového družstva č. XXXXX/XX, uzavretej dňa 10.11.2005 medzi navrhovateľkou D. D., teraz Z., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, štátnou občiankou SR a odporcom Bytovým družstvom Petržalka, družstvo, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, pripojenej k rozsudku a tvoriacu jeho neoddeliteľnú súčasť spolu so zmluvou o výkone správy pre člena BD Petržalka - vlastníka bytu uzatvorenou medzi účastníkmi dňa 10.11.2005. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 289,50 Eur, za súdne poplatky, 103,48 Eur za hotové výdavky a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám jej právnej zástupkyne. Súd prvého stupňa vychádzal z názoru Najvyššieho súdu SR, že nájomcovi, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote ustanovenej zákonom alebo dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť a ani v prípade, že by ju vzal späť, nezaniká mu právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu. Taktiež vychádzal z konštatovania Najvyššieho súdu SR, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi účastníkmi dňa 10.11.2005 je platná a účinná a na jej platnosť nemá vplyv oneskorené splnenie povinnosti navrhovateľky, ani to, že na zmluve nie sú úradne overené podpisy predávajúceho, t.j. odporcu, pričom ani jeden z účastníkov od tejto zmluvy neodstúpil, len nenastali vecno-právne následky zmluvy, keďže nedošlo k zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vychádzal aj z poukazu MS SR na to, že navrhovateľka je aktívne legitimovaná v konaní. Zamietol návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov štatutárnych zástupcov odporcu z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedkov preukázané, neboli medzi účastníkmi sporné, keďže ani jeden z účastníkov podpisy štatutárnych zástupcov odporcu na zmluve nepoprel ani nespochybnil, preto tento dôkaz z dôvodu nadbytočnosti nevykonal. Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 5 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 29 ods. 1, 2, 3 zákona č. 182/1993 Z.z., § 42 ods. 1 a 2 písm. c/, 3, 4, 5 zákona č. 162/1995 Z.z., § 47 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, § 49, § 54 ods. 1, 2, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka nadobudla predmetný byt do osobného užívania na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 21.8.1985 v znení dodatku k „Nájomnej zmluve“ zo dňa 31.3.2005. Zmluva o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva č.XXXXX/XX bola uzatvorená dňa 14.10.2005 resp. 10.11.2005, ktorej prílohou bola okrem iného i Zmluva o výkone správy pre člena Bytového družstva Petržalka - vlastníka bytu v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z.z. zo dňa 14.10.2005 (podpísaná odporcom), resp. 10.11.2005 (podpísaná navrhovateľkou). Konštatoval, že zmluva č. XXXXX/XX v čl. 3 bode 3.8 upravuje záväzok navrhovateľky ako kupujúcej uzatvoriť zmluvu o výkone správy, tento záväzok bol splnený dňom podpísania kúpnej zmluvy, t.j. dňom, kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bola splnená podľa neho i zákonná podmienka v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o prevode vlastníctva bytu musí obsahovať i vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy. Uzatvorením zmluvy o výkone správy došlo zo strany navrhovateľky k jej pristúpeniu a došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi subjektom vykonávajúcim správu s nadobúdateľom, čím zmluva, ktorá je predmetom konania obsahuje podľa neho všetky kogentné ustanovenia požadujúce zákonom č. 182/1993 Z.z. Dospel tak k záveru, že predmetná zmluva o prevode vlastníctva bytu spĺňa všetky obsahové náležitosti špecifikované v § 5 zákona č. 182/1993 Z.z., bola urobená v zákonom stanovenej písomnej forme, pričom nebola splnená formálna náležitosť nevyhnutná pre zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností, a to v zmysle § 42 ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého podpisy prevodcu na zmluve musia byť osvedčené v súlade so zákonom č. 15/1993 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami, resp. v súlade so zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, zmyslom ktorej právnej úpravy je, aby úradne splnomocnenou osobou bol osvedčený podpis predávajúceho, ktorá osvedčí podpis prevodcu. Konštatoval, že v zmysle § 56 Notárskeho poriadku notár osvedčuje pravosť podpisu na listine - legalizácia, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky, nakoľko prevod nehnuteľností má závažné právne následky, keďže dochádza k prevodu majetku značnej hodnoty. Mal tak za to, že odporca ako družstvo mal zákonnú povinnosť v zmysle § 29 zákona č. 182/1993 Z.z. previesť vlastníctvo bytu na nájomcu družstevného bytu, t.j. na navrhovateľku, ak o to požiadala, pričom neopatril predmetnú zmluvu úradne overenými podpismi svojich štatutárnych zástupcov. V konaní mal preukázané, že ide o podpisy štatutárnych zástupcov odporcu a keďže overenie podpisu na zmluve je náležitosťou prejavu vôle, nahradil chýbajúci prejav náležitosti prejavu vôle - overenie podpisov štatutárnych zástupcov odporcu. V čase podpisu zmluvy zákonná podmienka uvedenie príslušného registra pozemku „C“ alebo „E“ neexistovala, a preto ku dňu podpisu zmluvy boli splnené všetky zákonné podmienky, a preto Zmluva spĺňa všetky obsahové náležitosti, ktoré vyžadoval zákon v čase jej podpisu, t.j. v čase, kedy zmluva nadobudla platnosť a účinnosť. Otázku aktívnej legitimácie navrhovateľky posudzoval súd prvého stupňa v zmysle § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. a § 29b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého je aktívne legitimovaný na podanie žiadosti o odkúpenie družstevného bytu nájomca družstevného bytu, ktorý požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu. Mal v konaní za preukázané, že navrhovateľka riadne požiadala o odpredaj predmetného bytu, došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva a v čase uzatvorenia zmluvy mala navrhovateľka vysporiadané všetky záväzky voči družstvu, čo bolo potvrdené v bode 2.1 písm. b/ Zmluvy o prevode vlastníctva, nemala žiadne dlžoby na úhradách za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu. V priebehu konania mal z listinných dôkazov tiež preukázané, že navrhovateľka v čase podpisu Zmluvy mala vysporiadané všetky záväzky voči odporcovi, pričom uvedená skutočnosť bola overená zo Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2009, ktorú predložil v konaní odporca. Uvedenými listinnými dôkazmi mal za preukázané splnenie zákonnej požiadavky v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a to, že navrhovateľka v čase uzatvorenia zmluvy nemala žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu ku dňa 30.9.2005 ani ku dňu uzatvorenia zmluvy ku dňu 10.11.2005. Nárok navrhovateľky domáhajúcej sa chýbajúceho sa prejavu vôle overenia podpisov štatutárnych zástupcov odporcu posudzoval ako nárok z platne a účinne uzatvorenej zmluvy, ktorej navrhovateľka je zmluvnou stranou a preto mal za založenú aj jej aktívnu legitimáciu na podanie predmetného návrhu. Stratu neskoršieho statusu nájomcu bytu nepovažoval v danej veci za právne významnú, nakoľko v čase podpisu zmluvy boli podľa neho splnené zákonné podmienky na prevod bytu do osobného vlastníctva nájomcu družstevného bytu, čím došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nastali obligačno-právne následky, teda navrhovateľka má podľa neho právo domáhať sa prevodu vlastníckeho práva na svoju osobu. Konštatoval, že účinky vkladu spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch a nie v obligačných, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu považoval za uzatvorenú platne a účinne, čím navrhovateľke vznikol nárok domáhať sa splnenia záväzkov odporcu ako predávajúceho na prevedenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko navrhovateľka svoj záväzok - zaplatenie kúpnej ceny splnila. Mal tiež za preukázané, že žiadna zo zmluvných strán od zmluvy neodstúpila, túto naďalej považoval za platnú a účinnú a za povinnosť zmluvných strán splniť si svoje povinnosti, keď navrhovateľka bola v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu osobou spĺňajúcou podmienky na jej uzatvorenie. Zo zákonnej požiadavky - záväzku budúceho kupujúceho, spočívajúceho v pristúpení k zmluve o výkone správy považoval za splnený v pristúpení k zmluve o výkone správy v zmysle § 31 zákona č. 162/1995 Z.z. Nakoľko podpisy na zmluve o prevode vlastníctva bytu považoval za osvedčené, rozhodol o nahradení chýbajúcej náležitosti prejavu vôle - overenie podpisov predávajúcich. Vo zvyšku návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že zmluva zo dňa 10.11.2005 sa považuje za spôsobilú na zápis dom katastra nehnuteľností, zamietol s odôvodnením, že skutočnosť, že zmluva o prevode vlastníctva bytu na nájomcu, uzatvorená dňa 10.11.2005, spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, aby mohla byť v súlade s § 42 katastrálneho zákona predmetom zápisu do katastra nehnuteľností, preto nebolo potrebné určiť, že zmluva v priloženom znení je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p., keď neúspech navrhovateľky v zamietajúcej časti považoval za jej neúspech v konaní v nepatrnej časti a priznal jej náhradu trov konania 289,50 Eur za súdne poplatky, 103,48 Eur za hotové výdavky a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.017,- Eur a nepriznal jej náhradu trov za úkony, ktoré sa netýkali veci samej. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v posúdení otázky dôvodnosti návrhu navrhovateľky a jej aktívnej legitimácie požadovať nahradenie náležitostí prejavu vôle na predmetnej zmluve o prevode. Uviedol, že predmetná zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená s navrhovateľkou dňa 10.11.2005 bola vyhotovená na základe žiadosti navrhovateľky ako členky Bytového družstva Petržalka o prevod predmetného bytu, ktorého bola v tom čase nájomníčkou. V súlade s ust. § 29 ods. 1 zákona č. 182/01993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení zmluvu následne s navrhovateľkou uzatvoril. Konštatoval, že v zmysle bodu 3.7 zmluvy sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zabezpečí predávajúci v stanovenej lehote jedného mesiaca odo dňa kumulatívneho spojenia dvoch podmienok, a to podpisu zmluvy zmluvnými stranami, k čomu nepochybne došlo, a uhradenie pohľadávok vyplývajúcich nadobúdateľovi z bodu 2.1, v zmysle ktorého mala navrhovateľka uhradiť nesplatenú časť investičného úveru v sume 20.307,- Sk do 30 dní od podpisu zmluvy a bodu 3.1 tejto zmluvy, v zmysle ktorého mala uhradiť zálohu na náklady družstva súvisiace s prevodom vlastníctva bytu v sume 1.100,- Sk ku dňu podpisu tejto zmluvy, k čomu však zo strany navrhovateľky nedošlo, až do mája 2008, kedy mu predmetné sumy uhradila, pričom tieto sumy zaslal späť na jej adresu a vrátili sa mu ako neprevzaté. Keďže navrhovateľka na jeho výzvy o zaplatenie nesplatenej časti investičného úveru v sume 20.307,- Sk a sumy 1.100,- Sk ako zálohy na náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu, neskôr upravenej na sumu 714,- Sk neuhrádzala, mal za to, že stratila záujem o prevod predmetného bytu do jej vlastníctva a preto ani nepodával návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností a ani neurobil úkon k overeniu podpisov členov predstavenstva družstva, ktorí za neho zmluvu podpísali. Nemohol a ani nemal možnosť v zmysle predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v lehote stanovenej v bode 3.7 predmetnej zmluvy, ako ani po uplynutí tejto lehoty. Z tohto dôvodu ani nemohol podať v zmysle zmluvy návrh na vklad a overiť podpisy štatutárnych zástupcov na tejto zmluve. Mal tiež za to, že navrhovateľka sa v období po uzatvorení zmluvy o prevode nestala vlastníčkou predmetného bytu, keď v súlade s ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. Uviedol, že navrhovateľka bola naďalej nájomníčkou predmetného bytu a to až do doby, kým jej nájom k predmetnému bytu nezanikol márnym uplynutím výpovednej doby v dôsledku výpovede nájmu bytu danej jej v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. a nájomníčkou bytu prestala byť na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 32C 354/2006-27 zo dňa 11.12.2007, ktorý je predmetom výkonu rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora a došlo k uloženiu povinnosti navrhovateľky sa z bytu, ktorý je predmetom zmluvy o prevode, sa vysťahovať. Mal za to, že navrhovateľka tak stratila právo domáhať sa prevodu vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy o prevode, keď prestala byť nájomníčkou predmetného bytu, ktorou zostala aj po uzatvorení predmetnej zmluvy o prevode a vlastníčkou bytu sa nestala vlastným zavinením nesplnením si svojich zmluvných povinností včas a riadne. Poukázal na osobitný charakter zmluvy o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva uzatváranej v danom prípade v právnom režime vyplývajúcom z požiadaviek zákona č. 182/1993 Z.z. a zákona č. 42/1992 Zb. Uviedol, že v zmysle § 17 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt a keďže si navrhovateľka túto zákonnú povinnosť uvedenú aj v predmetnej zmluve splnila, bolo to v čase, keď už nespĺňala jednu zo základných podmienok, ktorá odôvodňovala uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva a to, že už nebola nájomníčkou bytu. Poukázal na vôľu zmluvných strán podať návrh na vklad vlastníckeho práva až po tom, čo kupujúca splní svoj záväzok týkajúci sa úhrady nesplateného zostatku investičného úveru. Bolo podľa neho povinnosťou kupujúcej aj jej záujmom, aby podmienky potrebné k tomuto prevodu bytu, t.j. postavenie nájomcu aj člena bytového družstva udržiavala zachované až do dňa podania návrhu na vklad. Bol toho názoru, že podľa § 29 ods. 1, ako aj § 17 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. jedným z esenciálnych predpokladov toho, aby sa osobitá právna úprava v nich obsiahnutá vzťahovala na prevod vlastníctva k bytu, t.j. aby v nadväznosti na ustanovenia § 24 a § 25 zákona č. 42/1882 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokoch v družstvách mohlo dôjsť k bezodplatnému prevodu vlastníctva za podmienky uhradenia nesplateného investičného úveru s príslušenstvom, pripadajúceho na prevádzaný byt zo strany nadobúdateľa je, že družstevný byt sa musel previesť do vlastníctva nájomcu. K strate statusu nájomcu došlo podľa neho u navrhovateľky pred prevodom bytu do jej vlastníctva, nakoľko v zmysle ust. § 133 ods. 2 Obč. zák. nedošlo k vkladu vlastníctva do katastra a nadobudnutiu vlastníctva navrhovateľkou. Za právne významné považoval, že k strate postavenia nájomcu bytu na strane navrhovateľky došlo v čase, keď nebol zákonný ani zmluvný dôvod na podanie návrhu na vklad predmetnej zmluvy o prevode, ako predpokladu nastania vecno-právnych následkov prevodu vlastníctva na základe predmetnej zmluvy, a teda nebol ani dôvod na osvedčenie podpisov jeho štatutárnych zástupcov. Uviedol, že nepodal a ani nemohol podať návrh na vklad a ani neoveril podpisy štatutárov najprv z dôvodu nesplnenia zmluvnej a zákonnej podmienky nahradenia nesplateného investičného úveru s príslušenstvom navrhovateľkou a následne po uhradení týchto súm navrhovateľkou dňa 5.5.2008 tak neurobil a ani nemohol urobiť, lebo medzičasom prestala spĺňať hmotnoprávnu podmienku byť účastníkom zmluvného vzťahu založeného zmluvou o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena družstva zo dňa 10.11.2005 a bolo by podľa neho v rozpore s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. a zákona č. 42/1992 Zb., ak by k prevodu vlastníctva došlo vo vzťahu k osobe, ktorá už nie je nájomcom. Mal preto za to, že navrhovateľka už nemá právo úspešne sa domáhať prevodu vlastníckeho práva a ani právo požadovať nahradenie náležitostí prejavu vôle - overenia podpisov jeho štatutárnych zástupcov ako úkonu, ktorý nebol z jeho strany urobený dôvodne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Odporca tiež poukázal na to, že v dôsledku právoplatného vyhovenia návrhu navrhovateľky by došlo k odstráneniu jedného z dôvodov rozhodnutia Správy katastra č. V 17395/2008 zo dňa 14.11.2008, ktorým bol návrh na vklad vlastníckeho práva zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva č. 19658/05 zo dňa 10.11.2005 zamietnutý a vo vzťahu ku ktorému je aktuálne vedené odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Sp 80/2009, ktoré je prerušené do rozhodnutia v tejto právnej veci. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že NS SR vo svojom rozsudku zo dňa 28.5.2012 č. k. 4Cdo 203/2010 jednoznačne konštatuje v súlade s § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., že nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť. Súčasne tento konštatoval, že Zmluva o prevode vlastníctva uzatvorená dňa 10.11.2005 je platná a účinná a na jej platnosť nemá vplyv ani oneskorené splnenie jej povinnosti v zmysle bodu 2.1 a 3.1, ani to, že na zmluve nie sú overené podpisy predávajúceho, t.j. odporcu, pričom ani jeden z účastníkov od zmluvy neodstúpil, len nenastali vecno-právne následky zmluvy, keďže nedošlo k zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uviedla, že byt, ktorý je predmetom prevodu nepretržite užíva a platí za neho i úhrady spojené s jeho užívaním, čo bolo preukázané sumarizáciou platieb od 1.1.2005 do 31.12.2009, ktoré vypracoval samotný odporca. Mala za to, že súd prvého stupňa na základe náležite zisteného skutkového stavu správne právne posúdil i jej vecnú legitimáciu, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu spĺňala zákonné predpoklady na jej uzatvorenie, t.j. nemala žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, riadne požiadala o odpredaj bytu a dňa 14.10.2005, resp. 10.11.2005 došlo k uzatvoreniu platnej a účinnej zmluvy. Tvrdenie odporcu, že na jednej strane stratila právo domáhať sa prevodu vlastníckeho práva, keď prestala byť nájomníčkou bytu a na druhej strane, že zostala nájomníčkou bytu, považovala za odporujúce. Považovala za zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola nájomníčkou tohto bytu a rovnako ňou bola aj v čase podania návrhu na nahradenie chýbajúcej náležitosti prejavu vôle a je ňou aj v súčasnosti, keď predmetný byt užíva a uhrádza platby spojené s jeho užívaním, t.j. námietku odporcu, že nie je aktívne legitimovaná na podanie predmetného návrhu, nakoľko nie je nájomníčkou predmetného bytu, nepovažovala za zodpovedajúcu skutkovým okolnostiam, ktoré boli zistené v predmetnom konaní.. Odporca podľa nej opomenul, že predmetným návrhom sa nedomáhala splnenia povinnosti podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností v lehote jedného mesiaca v zmysel čl. 3.7, avšak domáhala sa povinnosti nahradiť chýbajúcu náležitosť prejavu vôle - overenia podpisov štatutárnych zástupcov odporcu. Preto odvolací dôvod odporcu - neexistencia povinnosti podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností nesúvisí podľa nej s predmetným konaním, nakoľko uloženie takejto povinnosti nebolo predmetom konania, ktoré odporca napáda odvolaním, t.j. rozhodnutie súdu prvého stupňa nemôže vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré namieta. Konštatovala, že povinnosť overiť podpisy predávajúceho na Zmluve o prevode vlastníctva bytu nevyplýva z tejto zmluvy, avšak priamo zo zákona, nakoľko v zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. podpisy prevodcu na zmluve musia byť overené podľa osobitných predpisov, t.j. súd prvého stupňa na daný skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia katastrálneho zákona, keď podpisy predávajúceho na Zmluve o prevode vlastníctva bytu neboli. Odporcom namietaná skutočnosť, že neuhradila nesplatenú časť investičného úveru a náklady na prevádzku a správu družstva súvisiace s prevodom vlastníctva bytu podľa nej neznamená automaticky, že jej zaniklo právo na prevod vlastníctva bytu do jej vlastníctva, ktorý výklad považovala za v rozpore s ust. § 29 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva písomne nevzal späť. Mala za jednoznačne preukázané, že svoju povinnosť v zmysle čl. 2.1 a 3.1 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu splnila, nakoľko uhradila nesplatenú časť investičného úveru vo výške 20.307,- Sk aj náklady na prevádzku a správu družstva súvisiace s prevodom vlastníctva bytu vo výške 1.100,- Sk, pričom omeškania s ich platením nemá za následok či už neplatnosť zmluvy o prevode ako konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 203/2010, keď jednoznačne uviedol, že na platnosť zmluvy nemali vplyv ani oneskorené splnenie jej povinností v zmysle bodu 2.1 a 3.1. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu nadobudne právoplatnosť. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 50a, § 715, § 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 29 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 Obč. zák.) alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom (§ 50a Obč. zák.). Obchodný zákonník takúto možnosť zakotvuje napr. v § 270, § 29 a v § 292. Zásahy súdu do tvorby súkromnoprávnych zmlúv formou nahradenia prejavu vôle súdom, vrátane určenia obsahu zmluvy súdom, treba vnímať ako výnimku zo zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného práva pri robení právnych úkonov a to v prípadoch, ak by svojvôľa vedúca k nečinnosti jedného subjektu bola spôsobilá poškodiť oprávnené záujmy druhej strany, čo by mohlo viesť k vedomému porušovaniu práva a dokonca až k zneužitiu práva. Ide o poskytnutie ochrany subjektu (budúcej zmluvnej strane), ktorá objektívne sama nie je schopná zabezpečiť výkon svojho práva a kedy nekonanie iného subjektu možno vnímať ako konanie, ktoré je v rozpore s právom, zasahujúce do práv iných a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Preto nahradenie prejavu vôle súdom a určenie obsahu zmluvy súdom prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone výslovne uvedené. Pri nahradení prejavu vôle musí súd dôsledne skúmať, či tu nie sú okolnosti, na základe ktorých nemožno rozumne požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa neho mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a nim zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky navrhovateľom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Vydanie rozsudku ukladajúceho vyhlásenie vôle predpokladá správne formulovanie petitu návrhu. Kvalifikovaná písomná forma právneho úkonu sa v občianskom práve vyžaduje v prípade nakladania s nehnuteľnosťami. V prípad zmluvy o prevode nehnuteľnosti musí byť osvedčený podpis prevodcu; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený (§ 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov). Pri niektorých špeciálnych právnych úkonoch (zmluvách) sa v záujme právnej istoty vyžaduje kvalifikovaná písomná forma právneho úkonu. Tej zodpovedá úradné overenie (osvedčenie) pravosti podpisu konajúcej osoby. Ide o tzv. legalizáciu podpisu. Úradné overenie (osvedčenie) pravosti podpisu konajúcej osoby (osvedčenie podpisov vykonávajú obvodné úrady (zákon č. 15/1993 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi) a notári podľa § 58 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a táto zmluva je planá a účinná, nastali obligačno-právne účinky, avšak nenastali účinky vecno-právne, nakoľko nedošlo k zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nakoľko na predmetnej zmluve nie sú úradne overené podpisy predávajúceho, t.j. odporcu), pričom ani jeden z účastníkov od tejto zmluvy neodstúpil. Námietkou odporcu týkajúcej sa otázky aktívnej legitimácie sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na už zaujaté stanovisko Najvyššieho súdu SR vo vyššie uvedenom uznesení zo dňa 28.5.2012 č. k. 4Co 303/2010-144. Navrhovateľka po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ohľadom potreby upresnenia petitu návrhu, zmenila petit návrhu tak, že žiadala nahradiť chýbajúcu náležitosť prejavu vôle - overenie podpisov štatutárnych zástupcov odporcu Bytového družstva Petržalka, družstvo, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 28/B na Zmluve o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva č. XXXXX/XX uzatvorenej medzi navrhovateľkou D. D., teraz Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, štátnou občiankou SR a odporcom Bytovým družstvom Petržalka, družstvo, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765 a určiť, že Zmluva č. XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva uzatvorená dňa 10.11.2005 medzi odporcom a navrhovateľkou spolu so Zmluvou o výkone správy uzatvorenou toho istého dňa medzi tými istými účastníkmi sa v priloženom znení považuje za uzatvorenú a spolu za spôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností podľa § 42 zákona č. 162/1995 Z.z , resp. určiť, že Zmluva č. XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva uzatvorenú dňa 10.11.2005 medzi odporcom a navrhovateľkou je platná a účinná, prejavy vôle zmluvných strán sú jasné, určité, zrozumiteľné a nepochybné a spolu so Zmluvou o výkone správy uzatvorenou toho istého dňa medzi tými istými účastníkmi sa v priloženom znení považuje za uzatvorenú a za spôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností podľa § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v znení účinnom od 1.1.2004 obvodný úrad a obec pri osvedčovaní podpisu na listine zodpovedajú za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Podľa § 4 ods. 4 osvedčením zhody odpisu alebo kópie listiny s predloženou listinou sa neosvedčuje obsah, správnosť ani pravdivosť skutočností uvádzaných v listine. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Notár je právnicky vzdelanou osobou, ktorá je štátom poverená, aby uskutočňovala notárske činnosti ako spisovanie listín, overovanie podpisov, prejednávanie dedičstiev, notárske úschovy a podobne. Už z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že overovanie podpisov patrí len do kompetencie na to určených osôb, ktorých činnosť spočívajúcu v overovaní nemôže nahrádzať súd. Súd prvého stupňa preto v rozpore so svojim konštatovaním, že v zmysle § 42 ods. 3 katastrálneho zákona podpisy prevodcu na zmluve musia byť osvedčené v súlade so zákonom č. 15/1993 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami, resp. v súlade so zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, zmyslom ktorej právnej úpravy je, aby úradne splnomocnenou osobou bol osvedčený podpis predávajúceho, ktorá osvedčí podpis prevodcu a že v zmysle § 56 Notárskeho poriadku notár osvedčuje pravosť podpisu na listine - legalizácia, svojim rozhodnutím neprípustne nahradil overenie podpisov štatutárnych zástupcov odporcu ako chýbajúcej náležitosti prejavu vôle. Overenie podpisov tiež nemožno označiť za náležitosť prejavu vôle zo strany odporcu, ale úkon vyššie uvedených a zákonom určených osôb spočívajúci v overovaní, ktorí za tieto úkony overovania zodpovedajú. Overovanie je zisťovanie pravdivosti, správnosti jestvovania niečoho, presvedčenie sa o niečom, t.j. pri overovaní podpisov osoby zákonom na to poverené zisťujú, či podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je overovaný a nejde o náležitosť prejavu vôle, ktorý by súd mohol nahradiť. Preto súd prvého stupňa pochybil, keď neskúmal vykonateľnosť petitu návrhu navrhovateľky, s touto otázkou sa dostatočne nevysporiadal, napriek tomu, že už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu mu bolo uložené sa s touto otázkou vykonateľnosti petitu návrhu navrhovateľky vysporiadať, a tomuto navyše aj vyhovel. Odvolací súd preto z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti (keďže v zamietajúcej časti odvolanie nebolo podané) rozsudok súdu prvého stupňa ako aj v časti trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil ma ďalšie konanie, v ktorom sa predovšetkým vysporiada s otázkou petitu návrhu a vo veci znova rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.