Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/547/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508218918 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1508218918.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Y.Y. XX, proti odporcovi: S.. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P., L. X, o vrátenie pôžičky 34.687,64 Eur a o protinávrhu odporcu v sume 36.944,83 Eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5. mája 2014 č.k. 10C 144/2009-225, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.687,64 Eur s 8,5 %- ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 1.1.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh navrhovateľa v sume 2.081,25 Eur na účet Okresného súdu Bratislava V do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Protinávrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi vo veci proti návrhu odporcu náhradu trov konania nepriznal. Skonštatoval, že rozsudkom zo dňa 7.4.2010 č.k. 10C 144/2009-87 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.687,64 Eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.1.2008 d zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh navrhovateľa v sume 2.081,25 Eur na účet Okresného súdu Bratislava V do troch dní od právoplatnosti rozsudku, protinávrh odporcu zamietol a navrhovateľovi vo veci protinávrhu náhradu trov konania nepriznal, ktorý rozsudok bol Krajským súdom v Bratislave na odvolanie odporcu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu prejednania a rozhodnutia veci v neprítomnosti odporcu a jeho vyjadrenia sa k dôkazom predlženým navrhovateľom, teda z dôvodu odňatia mu možnosti konať pred súdom a nedostatočne vykonaného dokazovania. Doplnením dokazovania zistil, že navrhovateľ požičal odporcovi dňa 9.5.2005 sumu 200.000 Sk, dňa 11.2.2005 sumu 200.000 Sk, 21.2.2005 sumu 400.000 Sk a 2x po 250.000 Sk, ktoré sumy navrhovateľ (zrejme mal na mysli odporcu) použil pri realizácii stavby Agroturistické centrum Biely kôň v obci Vlky a požičanie súm potvrdil v písomnom potvrdení zo dňa 21.2.2005 a zaviazal sa, že tieto sumy vráti. Zistil tiež, že odporca dňa 18.1.2007 podpísal uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v sume 34.6897,64 Eur s tým, že dlžnú sumu vráti do 31.12.2007, ktorú sumu ani uznanie dlhu nerozporoval. Uviedol, že odporca v písomne podanom odpore doručenom súdu dňa 24.3.2009 vzniesol voči žalovanej sume kompenzačnú námietku a žiadal započítať sumu 13.443,54 Eur, predstavujúci krátený príspevok z financovania SAPARD v 1.etape a sumu 13.941,45 Eur predstavujúcu krátený príspevok z financovania SAPARD v 2. etape a následne zhrnul škody, ktoré mu navrhovateľ spôsobil a tieto si uplatnil započítať ako ušlú dotáciu zo SAPARDU za druhú etapu v sume 13.941,45 Eur a náklady na odstránenie nedorobkov v sume 23.471,71 Eur, spolu požadoval kompenzáciu v sume 37.343.16 Eur, a takto vyčíslená pohľadávka prevyšovala žalovanú pohľadávku o sumu 2.655,51 Eur, ktorú žiadal zaplatiť spolu s úrokom z omeškania od 1.10.2006 a neskôr vzniesol kompenzačnú námietku čo do rozdielu pohľadávok a žiadal započítať sumu 36.944, 83 Eur. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 657, § 558 Občianskeho zákonníka a po oboznámení sa s písomným uznaním dlhu zo dňa 8.1.2007 dospel k záveru, že z uznávacieho prejavu bolo možné určiť, ktorý záväzok dlžník týmto svojim vyhlásením uznáva, a že tento záväzok odporca v lehote splatnosti neuhradil, preto považoval návrh navrhovateľa za dôvodný a preukázaný. Uviedol tiež, že odporca tým, že nezaplatil dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi vznikol v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania. Vychádzal tiež z ust. § 580, § 581 ods. 1 a 2 Obč. zák. a okrem iného vyslovil, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané a premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli. Dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky jednostranným právnym úkonom odporcu a tým k zániku záväzku navrhovateľa. Uviedol, že odporca si uplatnil svoj započítací nárok voči navrhovateľovi titulom kráteného príspevku od spoločnosti SAPARD dňa 24.3.2009 v písomne podanom odpore v sume 13.443,54 Eur za 1. etapu a v sume 13.941,45 Eur za 2. etapu, z potvrdenia mal za zrejmé, že odporcovi bola dotácia za obe strany vyplatená 22.12.2006 a do dispozície odporcu sa dostala v priebehu januára 2007, preto podľa neho mohlo dôjsť k stretu týchto pohľadávok najskôr dňa 21.8.2008, kedy si uplatnil pohľadávku navrhovateľ. Dospel tak k záveru, že na uplatnenú námietku započítaním nemožno prihliadnuť a že existencia tvrdenej vzájomnej pohľadávky odporcu tak, ako ju popísal a charakterizoval, teda ako pohľadávku uplatnenú titulom náhrady škody z dôvodu porušenia povinnosti navrhovateľa dodať odporcovi práce plynovej prípojky areálu Agroturistické centrum Biely kôň, práce týkajúce sa tréningovej dráhy a elektrickej prípojky v príčinnej súvislosti s čím mu vznikla škoda predstavujúca ušlú krátenú dotáciu SAPARDu v sume 36.944,83 Eur nebola v konaní preukázaná a ako taká je sporná. Mal za to, že konkrétne nepreukázal vzniku tvrdenej vzájomnej pohľadávky, a to porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľom v prvom rade nepreukázal súdu dostatočným spôsobom zákonný predpoklad vzniku tvrdenej vzájomnej pohľadávky, a to porušenie zavinil alebo nie, ale poškodený musí v konaní najskôr preukázať, že označený škodca porušil niektorú z označených povinností, v danom konkrétnom prípade povinnosti dodať riadne zazmluvnené práce v rozhodnom období a či na základe toho to spolufinancujúca spoločnosť SAPARD výlučne krátila dotácie odporcovi. Uviedol, že odporca nepreukázal základný predpoklad uplatnenej vzájomnej pohľadávky, a to porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľom, preto sa ďalej nezaoberal ostatnými zákonnými náležitosťami pre priznanie nároku na náhradu škody, ani navrhovateľom vznesenou námietkou premlčania uplatňovanej započítavanej pohľadávky. Mal za to, že z predložených protokolov o kontrole realizovaného projektu Agroturistické centrum Biely kôň v obci Vlky za obdobie od 30.5.2003 do 14.4.2004 a za obdobie od 30.5.2003 do 27.9.2005 vyplývajú nedostatky tak zo strany navrhovateľa, ako i odporcu, čo spochybňuje tvrdenie odporcu, že pre porušenie povinnosti navrhovateľa bola dotácia SAPARDU krátená, okrem toho v zmluvnom vzťahu s touto spoločnosťou bol výlučne odporca na základe Zmluvy o finančnej pomoci. Bol toho názoru, že ak sa odporca bráni existenciou vzájomnej pohľadávky, ktorej zákonným predpokladom je skutočné porušenie tvrdenej povinnosti navrhovateľom, nesie dôkazné bremeno o tomto tvrdení, teda, že došlo k porušeniu povinnosti dodať práce, teda, že v dôsledku toho v príčinnej súvislosti mu škoda vznikla. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 440 ods. 2 v spojení s § 564 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že uspokojenie možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela podľa § 436 a § 437 Obch. zák., nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného dôvodu. Konštatoval, že odporca si žiadny nárok voči navrhovateľovi titulom zodpovednosti za vady predmetného diela, pokiaľ ide o nevykonané práce, neodovzdané časti diela od zistenia nevykonaných prác, nedorobkov, doposiaľ neuplatnil. Vo vyjadrení v odpore priznal, že uvedené práce neboli dodané, vedel o zím po skončení stavby, tieto práce u navrhovateľa reklamoval ešte v roku 2006, avšak pre tieto vady a nedorobené práce si neuplatnil ani zľavu z ceny diela, ani náhradu škody. Preto jeho kompenzačnú námietku neprijal ako spôsobilú na započítanie pre jej spornosť, nepreukázanie jej existencie a splatnosti. Návrh „odporcu“ (vo výroku uvedené „navrhovateľa“) vo zvyšnej časti ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného odporcu zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku za návrh, keďže navrhovateľ bol oslobodený od súdnych poplatkov. Vo veci protinávrhu odporcu o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi trovy konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať mu pohľadávku vyplývajúcu z uplatneného kompenzačného previsu a náhradu trov konania. Dôvodil tým, že predmetné uznanie dlhu vystavil v prospech navrhovateľa, pretože ho tento o to poprosil a konal tak v dobrej viere v snahe pomôcť navrhovateľovi, ktorý bol v tom čase dlžný príslušnému daňovému úradu značnú finančnú čiastku v tom čase asi 1.000.000 Sk. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa touto skutočnosťou nezaoberal, napriek tomu, že to na pojednávaní deklaroval. Uviedol, že nemal závažnejšie obavy pri podpise tejto listiny, bol si vedomý nedorobkov a dlžných vecí, ktoré navrhovateľ pri oboch etapách stavby Agroturistického centra Biely kôň nedokončil a vo finančnom vyjadrení zostal odporcovi dlžný sumu, ktorá prevyšovala hodnotu, na ktorú bolo predmetné uznanie dlhu vystavené. Na prvom pojednávaní uviedol, že sa nejednalo o klasickú pôžičku, ale peniaze okamžite poukázal na účet navrhovateľa, ktorý však následne založil do spisu doklad, v ktorom je uvedený pohyb peňazí medzi ním a navrhovateľom a tento navodzuje dôvodné podozrenie, že mu navrhovateľ peniaze skutočne požičal a pritom sa má jednať o peniaze, ktoré on platil navrhovateľovi. Uviedol, že cena dodávky stavby, vrátane zariadenia, bola určená kalkuláciou navrhovateľa a on niesol zodpovednosť za jej realizáciu a na začiatku celej investície si odporca musel otvoriť účet v banke a len z tohto účtu sa mohli uhrádzať všetky platby spojené s realizáciou diela. Poukázal na to, že v spise sú založené doklady o spôsobenej škode krátením dotácie, ale aj doklady o tom, kto a ako túto škodu spôsobil, teda navrhovateľ. Z tohto dôvodu záver súdu prvého stupňa, že nepreukázal základný zákonný predpoklad ním uplatnenej vzájomnej pohľadávky, a to porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľom nepovažoval za správny. Podľa neho škoda krátením dotácie robí 37.635,46 Eur a škoda spôsobená nedodaním plynovej prípojky predstavuje 17.478 Eur, teda celková škoda spolu predstavuje sumu 55.113,46 Eur. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že uznanie dlhu podpísal odporca v súlade s ust. § 558 Občianskeho zákonníka dňa 8.1.2007 so záväzkom zaplatiť dlžnú čiastku najneskôr do 31.12.2007 a túto skutočnosť počas pojednávaní ani raz nespochybnil, ani nenamietal. Tvrdenie odporcu, že mu zostal dlžný v nedorobkoch a nedokončených prácach na stavbe Agroturistického centra Biely kôň označil za zavádzajúce. Uviedol, že odporca zámerne a účelovo nespomína skutočnosti, že si od neho požičal dňa 9.2.2005 sumu 200.000 Sk, dňa 11.2.2005 sumu 200.000 Sk, 21.2.2005 sumu 400.000 Sk, 2x po 250.000 Sk, teda spolu 1.300.000 Sk a tieto skutočnosti potvrdil v potvrdení o prevzatí týchto súm, v ktorom sa zaviazal, že ich v celom rozsahu vyrovná a že dňa 10.9.2003 za neho uhradil zo svojho účtu jeho dlžobu voči pani R. V. vo výške 1.000.000 Sk a v priebehu júna a júla 2004 za neho uhradil jeho zmenkovú dlžobu voči R.. R. T. vo výške 446.250 Sk a dňa 23.6.2004 za neho zaplatil čiastku voči Poľnohospodárskemu družstvu Tomášov 500.000 Sk a odporca na pojednávaní dňa 30.9.2009 priznal a potvrdil, že si tieto peniaze od neho požičal, aby mohol zaplatiť za práce na stavbe. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v dôsledku procesných pochybení, spočívajúcich v nesprávnosti výrokov rozhodnutia a v nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti jeho odôvodnenia. Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavou garantovaného postupu (podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a ochrany práv účastníkov súdneho konania.(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2012 zo 17. januára 2013) Nepreskúmateľnosť je tzv. inou vadou konania, na ktorú musí prihliadnuť, ak je rozhodnutie súdu napadnuté procesne prípustným odvolaním (mimoriadnym dovolaním). Inou vadou sa rozumie porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka a ich dôsledok sa mohol prejaviť na výsledku konania, ktorý je formulovaný vo výroku meritórneho súdneho rozhodnutia. Pri hodnotení konkrétne namietanej vady súd skúma, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, ak by k predmetnej vade konania nedošlo (IV. ÚS 35/2012). Nepreskúmateľné je okrem iného rozhodnutie, odôvodnenie ktorého dostatočne nevysvetľuje, z akého dôvodu rozhodol súd tak, ako uviedol vo výroku rozsudku. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej O.s.p., aby z návrhu vyplývalo, čoho sa navrhovateľ domáha, neznamená, že by navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak navrhovateľ označil v návrhu presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť odporcovi uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.045.000 Sk, t.j. 34.687,65 Eur spolu s 13% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 8.1.2007 do zaplatenia, ktorý petit návrhu upresnil podaním zo dňa 3.11.2008 len v časti úrokov z omeškania, a to na 8,5% ročný úrok z omeškania. Na tomto svojom petite návrhu zotrval aj vo vyjadrení k odporu odporcu zo dňa 17.6.2009, tiež na pojednávaní zo dňa 30.9.2009 a aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 25.1.2010 vyplýva, že navrhovateľ uviedol, že sa s odporcom dohodli pri spisovaní uznania dlhu len na sume 1.045.000 Sk a na tejto sume zotrval až do skončenia dokazovania, o čom svedčí obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 14.4.2014. Túto žalovanú sumu navrhovateľ v priebehu konania neupravoval, svoj návrh nerozšíril o ďalšiu sumu. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ svojim návrhom žiadal zaviazať odporcu k zaplateniu sumy 34.687,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 1.1.2008 titulom nevrátenej pôžičky. Vo vyhlásenom rozsudku, ako aj v jeho písomnom vyhotovení v prvom výroku uviedol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.687,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy od 1.1.2008 do zaplatenia, pričom druhým výrokom vo zvyšku návrh zamietol, čo je v rozpore s vyššie uvedeným konštatovaním v úvode odôvodnenia jeho rozhodnutia. Nie je tak zrejmé v čom malo spočívať zamietnutie návrhu vo zvyšnej časti, keď takéto zamietnutie by nezodpovedalo ani jeho odôvodneniu, že: “Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania vo výške 13 % ročne, avšak že mu priznal voči odporcovi zákonný úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 876/1995 Z.z. a že v prevyšujúcej výške jeho nárok ako nedôvodný zamietol.“. Takéto odôvodnenie je totiž v rozpore s podaním navrhovateľa zo dňa 3.11.2008, ktorým upresnil petit svojho návrhu v časti úrokov z omeškania, a to na 8,5 % ročný úrok z omeškania, ako aj s konštatovaním samotného súdu prvého stupňa v úvode jeho odôvodnenia rozhodnutia, že navrhovateľ svojim návrhom žiadal zaviazať odporcu k zaplateniu sumy 34.687,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 1.1.2008 titulom nevrátenej pôžičky a v poslednej vete prvého odseku na str. 9 odôvodnenia jeho rozhodnutia je navyše uvedené, že: “Návrh odporcu v prevyšujúcej časti petitu ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol“, pričom vo výrokovej časti jeho rozhodnutia sa výrok o zamietnutí návrhu odporcu v prevyšujúcej časti, ani nenachádza. Za zrejme nesprávny treba považovať aj štvrtý výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v znení: “Súd protinávrh navrhovateľa zamieta“, nakoľko malo ísť o protinávrh odporcu. Túto nesprávnosť nebolo možné odstrániť postupom podľa § 164 O.s.p., nakoľko v takomto znení bol aj chybný výrok vyhlásený. Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia (§ 156 ods. 1 O.s.p.). Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný (§ 156 ods. 4 O.s.p.). Okamihom vyhlásenia rozsudku sa stáva pre súd záväzným jeho výrok. Viazanosť súdu výrokom rozsudku znamená, že sa nesmie v žiadnom smere v písomnom vyhotovení rozsudku odchýliť od výroku rozhodnutia, ktorý vyslovil pri jeho vyhlásení. Ide tu o vnútornú viazanosť súdu výrokom vyhláseného výroku, ktorú treba odlišovať od viazanosti vonkajšej pôsobiacej proti tretím osobám, ktorá voči ním nastáva až účinkom právoplatnosti rozsudku (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Keďže vyhláseným rozsudkom je súd viazaný, nemôže ho zmeniť, aj pokiaľ by si neskôr uvedomil, že rozhodol nesprávne. Výrok písomného vyhotovenia rozsudku preto musí byť totožný s jeho vyhláseným znením a opačný postup, kedy by súd opravil v zápisnici o pojednávaní znenie výroku tak, ako je tento uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku, je neprípustný. Z týchto vyššie uvedených procesných pochybení, ktoré nebolo možné v odvolacom konaní odstrániť, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom uvedené nedostatky odstráni a vo veci znova rozhodne so správne uvedenými výrokmi a náležitým odôvodnením v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.