Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/553/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509207315 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509207315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: BKP, s.r.o., so sídlom Červeňova 20, Bratislava, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, proti odporcovi: I. I., J. Č. XXX, XXX XX X. T., zastúpenému JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom Nezábudkova 22, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. marca 2013 č.k. 11C 171/2009-99, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 25. marca 2013 č.k. 11C 171/2009-99 zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 600,-Eur s prísl., titulom náhrady škody ako aj náhrady trov konania; a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 192,41 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ a odporca boli dňa 18.05.2006 účastníkmi škodovej udalosti - dopravnej nehody zavinenej odporcom, pri ktorej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa zn. E. N., EČV: J.. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 100, § 101, § 106, § 122, § 415, § 420, § 427, § 441, § 442, § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) a dospel k záveru; prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú odporcom; že navrhovateľ sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá už dňa 18.05.2006, t.j. v deň, kedy došlo k dopravnej nehode, a preto pokiaľ bol návrh navrhovateľa na začatie konania podaný na súde dňa 18.05.2009, bol podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a odporca dôvodne vzniesol námietku premlčania, z ktorého dôvodu nepriznal navrhovateľovi ním uplatnené právo. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu vo výške 194,41 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p.) a v neposlednom rade jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, keď mal za to, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, pričom svoje rozhodnutie navyše i nedostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a slobody. Ďalej mal za to, že pri úvahe o tom, kedy sa ako poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nie len z jeho predpokladanej vedomosti o škode. Uviedol, že dňa 18.05.2006 sa síce dozvedel o tom, kto zodpovedá za škodu, avšak v danom momente nemohol mať a ani nemal vedomosť o vzniknutej škode v jej objektívnom a preukázanom finančnom vyjadrení, ktoré by mu umožňovalo uplatniť si svoj nárok na súde. Záverom vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na ust. 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zák. o PZP“) v spojení s § 104 Obč. zák., podľa ktorých sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti osobe, ktorá spôsobila škodu, vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku na proti poistiteľovi, a preto premlčacia lehota začala v danej veci plynúť až uplynutím 1 roku po poistnej udalosti. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Vedľajší účastník na strane odporcu na odvolanie navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula dňa 18.05.2008 a navyše svoj nárok žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Mal za to; keď z hlásenia škodovej udalosti vyplynulo, že navrhovateľ mal poškodený iba blatník; že v danej veci išlo len o menšie poškodenie motorového vozidla navrhovateľa, t.j. išlo o poškodenie jednotlivých častí, prípadne súčiastok vozidla, ktorých cena je bežne známa, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, keď posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty súčasne so vznikom škodovej udalosti, pričom v tejto súvislosti poukázal i na judikatúru súdov SR (R 122/1949, R 3/1984). Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v jeho odvolaní ohľadne potreby aplikácie ust. § 104 Obč. zák. na daný prípade, keď podľa jeho názoru príslušné ust. § 15 ods. 1, 2 zák. o PZP síce upravujú, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poistiteľovi sa vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku na proti osobe, ktorá škodu spôsobila, avšak priamo odkazujú na použitie ust. § 106 obč. zák., ktorý upravuje premlčanie nároku na náhradu škody, nie premlčanie nároku na poskytnutie poistného plnenia. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkmi navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správne právne závery; že nárok navrhovateľa na náhradu škody je premlčaný; keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 100, § 101, § 106, § 122, § 415, § 420, § 427, § 441, § 442, § 443 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil v súlade ustálenou súdnou a výkladovou praxou; keď konštatoval, že navrhovateľ sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá už dňa 18.05.2006, t.j. v deň, kedy došlo k dopravnej nehode, a preto pokiaľ bol návrh navrhovateľa na začatie konania podaný na súde dňa 18.05.2009, bol podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty; pričom svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto možno jeho rozhodnutie považovať v tomto smere za presvedčivé. V danej veci navrhovateľ v podanom odvolaní len zopakoval a rozviedol svoje námietky prednesené už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 600,-Eur s prísl., ako aj náhrady trov konania, a to titulom náhrady škody spôsobnej mu na jeho motorovom vozidle dopravnou nehodou zavinenou odporcom. V danej veci je nesporné, že navrhovateľ a odporca boli dňa 18.05.2006 účastníkmi škodovej udalosti - dopravnej nehody zavinenej odporcom, pri ktorej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa zn. E. N., EČV: J.. Za nesporné považuje odvolací súd aj to; na základe hlásenia o škodovej udalosti zo dňa 23.06.2006 a vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu; že na motorovom vozidle odporcu bol poškodený blatník a odporca si svoj nárok na náhradu škody neuplatnil u vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako poisťovateľa a ani nepristavil vozidlo na vykonanie príslušnej obhliadky. Spornou zostala otázka, kedy začala v danej veci navrhovateľovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie si jeho nároku na náhradu škody. Rozhodujúcou pre posúdenie, kedy začala v danej veci plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, je skutočnosť, kedy sa navrhovateľ ako poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Na premlčanie nároku poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá spôsobila škodu. Je tomu tak z toho dôvodu, aby poškodený bol v rovnakej právnej situácii bez ohľadu na to, či škodu bude uplatňovať voči škodcovi alebo proti poisťovateľovi. Premlčacia doba sa tu riadi ust. § 106 Obč. zák.; na ktoré ustanovenie právna úprava povinného zmluvného poistenia i priamo odkazuje; a nie ust. § 104 obč. zák. tak, ako to nesprávne namieta navrhovateľ vo svojom odvolaní. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Pri posudzovaní otázky, kedy sa navrhovateľ (poškodený) dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Z uvedeného vyplýva, že pre podanie návrhu na náhradu škody postačuje len orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky) škody, čo vyplýva aj z toho, že sa výška škody zisťuje v súdnom konaní a definitívny záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že navrhovateľ mal vedomosť nielen o osobe škodcu (odporca), ale aj o rozsahu škody (600,-Eur) spôsobenej na jeho motorovom vozidle, už v deň dopravnej nehody, t.j. dňa 18.05.2006, a preto pokiaľ navrhovateľ podal svoj návrh na začatie konania na súde až dňa 18.05.2009, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, odporca dôvodne vzniesol námietku premlčania. Skutočnosť, že navrhovateľ ako poškodený si v predmetnom súdnom konaní uplatnil proti odporcovi svoj nárok na náhradu škody vo výške 600,-Eur s prísl., iba potvrdzuje, že mal informáciu nielen o zodpovedajúcom subjekte, ale aj o rozsahu spôsobenej škody, keď navyše i znalecký posudok; doložený navrhovateľom až v priebehu konania; ustálil výšku nákladov na opravu motorového vozidla v sume 594,26 Eur (s DPH), ktorá suma je takmer identická z navrhovateľom uplatňovanou výškou náhrady škody. Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pričom v tomto konaní úspešnému odporcovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ich náhradu nepriznal, keďže nepodali návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a v odvolacom konaní im ani žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.