Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/786/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511210583 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511210583.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v právnej veci žalobcu: Meopta, správa a údržba budov, spol. s r. o., Hagarova ul. č. 9/B, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Annou Dugovou, Lazaretská ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: F. L., B. R.. F.. C.. Q. Č.. XX, B., zast. F.. D.. V. L., B. R.. Č.. XX, B., o 164,68 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 30. apríla 2014, č. k. 6C/370/2011-154, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi, k rukám advokátky JUDr. Anny Dugovej, trovy odvolacieho konania 24,64 eur, do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 164,68 eur s 8,5 % úrokami z omeškania od 1. 7. 2008 do zaplatenia, z titulu nedoplatku z vyúčtovania služieb, spojených s užívaním bytu za rok 2007, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi, k rukám jeho právnej zástupkyne, trovy konania 33,- eur a trovy právneho zastúpenia 241,70 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu na Š. R.. Č.. X V. B.. Žalobca na základe zmluvy o výkone správy z 21. 6. 2000 vykonáva správu tohto domu. Keďže v predmetnom byte bývali bez právneho dôvodu iné osoby, ktoré neplatili úhradu za užívanie bytu a ani za služby spojené s užívaním bytu, žalovaná sa v konaní sp. zn. 11C/118/02, vedenom na súde prvého stupňa, domáhala ich vypratania. V uvedenom konaní súd prvého stupňa uznesením z 22. 9. 2003, č. k. 11C/118/02-147, právoplatným dňa 27. 2. 2004 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalobcovi uložil, aby predmetný byt odstavil od dodávky tepla na kúrenie a teplej úžitkovej vody. Toto opatrenie bolo vykonané dňa 19. 3. 2004. Predbežné opatrenie bolo účinné v čase od 19. 3. 2004 do 11. 11. 2004. Listom zo 16. 11. 2004 žalovaná žalobcovi oznámila, že osoby, vypratania ktorých sa domáhala, už v predmetnom byte nebývajú. Dodávka tepla do bytu žalovanej však nebola obnovená. Vo vyúčtovaní služieb, spojených s užívaním bytu za rok 2007, žalobca vyúčtoval žalovanej nedoplatok vo výške 164,68 eur, ktorý vznikol v dôsledku toho, že zálohové platby za teplo na ÚK predstavovali 10.746,- Sk, pričom skutočné náklady predstavovali 17.730,91 Sk. Z tohto dôvodu žalobca vo vyúčtovaní služieb, spojených s užívaním bytu za rok 2007, vyúčtoval predpísané zálohy za všetky služby, spojené s užívaním bytu vo výške 33.750,- Sk, pričom skutočné náklady predstavovali 38.711,- Sk (38.711,- - 33.750,- = 4.961,- Sk = 164,68 eur). Žalovaná tento nedoplatok odmietla zaplatiť s poukazom na to, že žalobca jej vyúčtoval náklady na dodávku tepla, ktoré ona reálne neodoberala. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Aj keď bolo v konaní preukázané, že byt žalovanej bol v žalovanom období odpojený od dodávky tepla, toto odpojenie žalovaná nevykonala v súlade so zákonom, keďže nepožiadala v zmysle § 14 zák. č. 182/1993 Z. z. ostatných vlastníkov bytov o súhlas s takouto stavebnou úpravou, pričom je zrejmé, že jej zásah sa týka spoločného zariadenia domu a nepožiadala ani stavebný úrad o súhlas so zmenou stavby. Odpájanie jednotlivých bytov v bytovom dome od centrálneho zdroja vykurovania a zriaďovanie samostatných zdrojov vykurovania, sa považuje za zmenu v užívaní stavby oproti pôvodnému technickému riešeniu, o ktorej rozhoduje stavebný úrad podľa stavebného zákona, pričom ostatní vlastníci bytov sú účastníkmi správneho konania. Žalovaná sa preto nemôže domáhať účtovania dodávky tepla podľa § 5 ods. 2 vyhl. č. 630/2005 Z. z., ale na jej byt sa vzťahuje rozpočítanie nákladov dodaného tepla, v pomere podlahovej plochy jej bytu v zmysle § 5 ods. 1 cit. vyhlášky. Predbežné opatrenie, ktoré jej umožňovalo dočasné odpojenie od dodávky tepla, stratilo účinnosť dňom 31. 10. 2004. S poukazom na tieto závery, súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 164,68 eur, z titulu nedoplatku, vyplývajúceho z vyúčtovania služieb, spojených s užívaním bytu za rok 2007. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. s tým, že ich výšku stanovil podľa § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ ide o začiatok omeškania so zaplatením istiny, súd prvého stupňa uviedol, že doručenie vyúčtovania žalobca preukázal podacím poštovým hárkom z 28. 5. 2008. Vo vyúčtovaní bola stanovená lehota na plnenie 14 dní. Keďže žalovaná doručenie vyúčtovania nenamietala, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že vyúčtovanie jej bolo doručené začiatkom júna 2008, a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 1. 7. 2008 do zaplatenia. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia 241,70 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 277,67 eur. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa do trov právneho zastúpenia nezahrnul úkon právnej služby jeho právnej zástupkyne, a to prevzatie a prípravu zastúpenia. V tejto súvislosti namietol, že k zmene jeho právneho zástupcu došlo z objektívneho dôvodu, a to z dôvodu, že jeho pôvodný právny zástupca F.. X. A., bol vymenovaný za súdneho exekútora a mu bol pozastavený výkon advokácie. Ďalej žalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvého stupňa do trov právneho zastúpenia nezahrnul úkon právnej služby vykonaný jeho právnou zástupkyňou, a to účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 15. 1. 2013. Súd prvého stupňa uviedol, že termín pojednávania na odvolacom súde bol zmenený z 15. 1. 2013 na 14. 1. 2013, ale v spise sa nenachádza úradný záznam o tom, že by sa právna zástupkyňa žalobcu na pojednávanie dostavila. K tomu žalobca v odvolaní uviedol, že skutočnosť, že úradný záznam odvolacieho súdu sa v spise nenachádza, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Upovedomenie o odročení pojednávania z pôvodného termínu 15. 1. 2013 na nový termín 14. 1. 2013 bolo právnej zástupkyni žalobcu fyzicky doručené až po pojednávaní. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie i žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že trvá na tom, že v čase odpojenia jej bytu od centrálneho zdroja vykurovania, splnila všetky zákonné povinnosti, a preto žalobca bol povinný toto odpojenie akceptovať. Ďalej žalovaná v odvolaní poukázala na to, že súd prvého stupňa by mal po vrátení veci na ďalšie konanie vyriešiť ako prejudiciálnu otázku, či v čase odpojenia bytu od centrálneho zdroja vykurovania, splnila všetky zákonné podmienky pre tento postup. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolania bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia zo 4. 2. 2013 č. k. 6Co/383/2012-123 okrem iného uviedol: „Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu v tom, že odpojenie žalovanej od centrálneho vykurovania, je zmena spôsobu vykurovania celého domu, teda nie iba predmetného bytu. Keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o zmenu v užívaní stavby, spočívajúcu v zmene spôsobu vykurovania domu, alebo bytu, prípadne nebytového priestoru oproti pôvodnému technickému riešeniu povolenému v kolaudačnom konaní, na odpojenie bytu od centrálneho zdroja vykurovania je potrebné stavebné povolenie a následne kolaudačné rozhodnutie (§ 55 ods. 2 písm. c/ a contrario zák. č. 50/1976 Zb. - Stavebný zákon). Nevyhnutnosť stavebného povolenia na odpojenie bytu od centrálneho vykurovania vyplýva aj z toho, že po takomto odpojení bytu musí byť opätovne vyregulovaná tepelná sústava bytového domu. Z týchto dôvodov je odvolací súd toho názoru, že žalovaná nebola povinná platiť úhradu za dodávku tepla iba v období účinnosti predbežného opatrenia, t. j. v čase od 19. 3. 2004 do 11. 11. 2004. Po zániku predbežného opatrenia bola žalovaná povinná pripojiť predmetný byt na centrálne vykurovanie a platiť na ňu pripadajúce náklady na dodávku tepla do bytového domu alebo mala iniciovať stavebné konanie pre prípad, že sa chcela natrvalo odpojiť od centrálneho vykurovania. To, že tak v žalovanom období (1. 1. 2007 - 31. 12. 2007) neurobila, ju nezbavuje povinnosti platiť aj v tomto období úhradu za dodávku tepla. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na staršiu judikatúru, a to R 29/1982, podľa ktorého, ak užívateľ bytu sám odpojí radiátory ústredného kúrenia vo svojom byte bez dohody s organizáciou (s vlastníkom domu), nezbavuje sa tým povinnosti platiť úhradu za poskytovanie ústredného kúrenia. Toto rozhodnutie je podľa názoru odvolacieho súdu primerane použiteľné aj v súčasnosti.“ Odvolací súd trvá na tomto právnom názore a súd prvého stupňa postupoval v súlade s ním. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že splnila všetky zákonom stanovené povinnosti na trvalé odpojenie od centrálneho zdroja vykurovania. Žiadne dôkazy, potvrdzujúce toto tvrdenie žalovanej, sa v spise nenachádzajú. V konaní bolo totiž preukázané, že žalovaná ani po zániku predbežného opatrenia nepripojila svoj byt na centrálne vykurovanie a ani neiniciovala stavebné konanie. Odpojenie od centrálneho vykurovania je zmenou spôsobu vykurovania celého domu, teda nielen predmetného bytu. Žalovaná nebola oprávnená svojvoľne zmeniť spôsob vykurovania celého bytového domu bez toho, aby prebehlo riadne stavebné konanie a bez vydania stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vo veci samej, teda vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 164,68 eur s prísl., z titulu nedoplatku z vyúčtovania za rok 2007, vecne správny. Žalovaná v odvolaní nenamietla nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z omeškania zo sumy 164,68 eur od 1. 7. 2008 do zaplatenia. Odvolací súd, ktorý bol viazaný aj dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preto správnosť tohto výroku nepreskúmaval. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť výpočtu trov právneho zastúpenia. V konaní pôvodne žalobcu zastupoval advokát F.. X. A.. Ten bol s účinnosťou od 23. 6. 2011 vymenovaný za súdneho exekútora, a preto mu bol ku dňu 22. 6. 2011 pozastavený výkon advokácie (viď č. l. 23, 25). Z tohto objektívneho dôvodu žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie advokátku P.. T. L.. Odvolací súd je toho názoru, že napriek tomu, že žalobcu viedli objektívne dôvody k tomu, že na svoje zastupovanie splnomocnil advokátku P.. T. L., nie je možné do trov právneho zastúpenia žalobcu zahrnúť i úkon právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia advokátkou P.. T. L.. V takom prípade by totiž bol do trov právneho zastúpenia žalobcu zahrnutý úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia duplicitne (dvakrát) a takýto postup by nemal oporu vo vyhl. č. 655/2004 Z. z. Odvolací súd vo veci pojednával dňa 14. 1. 2013 (č. l. 121), pričom na toto pojednávanie sa právna zástupkyňa žalobcu nedostavila. Preto - bez ohľadu na dôvody jej neprítomnosti na tomto pojednávaní - nie je možné do trov právneho zastúpenia zahrnúť úkon právnej služby, ktorým podľa žalobcu má byť účasť jeho právnej zástupkyne na uvedenom pojednávaní. Vo veci bolo vykonaných 9 úkonov právnej služby po 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa v dňoch 21. 11. 2011, 22. 2. 2012, 9. 5. 2012, odvolanie proti v poradí prvému rozsudku súdu prvého stupňa, účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 4. 2. 2013, účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 30. 4. 2014) a 2 úkony právnej služby (účasť na nemeritórnych pojednávaniach pred súdom prvého stupňa v dňoch 22. 5. 2013 a 4. 11. 2013) po 4,15 eur. Po pripočítaní rež. paušálu 4 x 7,41 eur, 3 x 7,63 eur, 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú 233,66 eur (9 x 16,60 = 149,40 eur; 2 x 4,15 = 8,30 eur; 149,40 + 8,30 = 157,70 eur; 4 x 7,41 = 29,64; 3 x 7,63 = 22,89; 3 x 7,81 = 23,43; 157,70 + 29,64 + 22,89 + 23,43 + 8,04 = 241,70 eur). Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny aj vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi, k rukám jeho právnej zástupkyne, trovy právneho zastúpenia 241,70 eur. Preto odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok aj v tomto výroku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal vo veci samej plný úspech. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu. Jeho právna zástupkyňa v odvolacom konaní vykonala 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu za 16,60 eur. Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 8,04 eur trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú 24,64 eur. Odvolací súd nezahrnul do trov právneho zastúpenia žalobcu, v odvolacom konaní, úkon právnej služby odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, čo do trov konania, pretože odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.