Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/331/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223700 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223700.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 42C/164/2012-73 zo dňa 11.5.2015, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 42C/164/2012-73 zo dňa 11.5.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrhy navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/6/2010 a na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ vo veci žiadal zrušiť nariadený termín pojednávania dňa 27.2.2015 a prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 1, písm. b) a ods. 2, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Keď nedôjde k ústavne konformnému prerokovaniu objektívnej námietky vznesenej žalobcom skôr, ako vo veci otvorí súd pojednávanie, dopustí sa tým súd odmietnutia spravodlivosti v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Prerušenie konania požaduje vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa čl. 127 Ústavy SR, v konaní o ktorej sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Otvoreniu pojednávania musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky zámeny namietaného súdu a osoby domnelého zákonného sudcu, ktorý je vo veci doposiaľ povolaný rozhodovať. Súčasne žiadal konanie prerušiť i podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 dňa 7.10.2013, ktorý vec prerušil. Prvostupňový súd konštatoval, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2NcC/64/2012-15 zo dňa 11.5.2015 rozhodol o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. X. E., PhD., nie je vylúčená z ďalšieho prejednania a rozhodnutia tejto veci pre jej zaujatosť v konaní. Súd poukázal na ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ veta prvá a § 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Konštatoval, že zákon dáva súdu možnosť, nie však povinnosť, konanie prerušiť. Skutočnosť, že navrhovateľ podal ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave, nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1, písm. b) OSP, ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Podanie ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov konania nie je zákonnou prekážkou v konaní a prejednávaní veci. Ústavný súd Slovenskej republiky nemožno považovať za taký súdny orgán, ktorému môže byť vec postúpená podľa § 105 ods. 2 OSP. Tam, kde to zákonodarca považoval za vhodné a účelné, vzťah všeobecných súdov a ústavného súdu jednoznačne upravil (§ 109 ods. 1 písm. b) OSP, podľa ktorého súd preruší konanie iba vtedy, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná (§ 125 ods. 1, písm. a) Ústavy SR). Teda nie ak k takémuto záveru dospel niektorý z účastníkov konania. V danom prípade nie sú tak splnené podmienky na prerušenie konania. Prekážky postupu konania kedy súd konanie preruší sú explicitne vymedzené v ustanovení § 107 až 110 OSP. Súd sa tiež oboznámil s rozhodnutím Ústavného súdu SR II. ÚS 460/2013-10 zo dňa 26.09.2013, o predbežnom prerokovaní sťažnosti navrhovateľa z ktorého zistil, že Ústavný súd sťažnosť navrhovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Preto návrhu navrhovateľa na prerušenie konania nevyhovel. Súd ďalej konštatoval, že predmetom prejudiciálnych otázok v súvislosti s konaním Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 je vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva nečinnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv; vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie a posúdenie otázky, či má byť prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil. Prekážky postupu konania, kedy súd konanie preruší sú explicitne vymedzené v ustanovení § 107 až 110 OSP. Tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci. Prerušením konania, by preto mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených mu čl. 46, 48 Ústavy. Súd preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol aj z tohto dôvodu. Proti uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa 9.5.2015. Namietol, že súd vôbec nekonkretizoval prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konanie nepodporil žiadnymi listinnými dôkazmi. Súdu poslal v prílohe elektronicky sťažnosť Ústavnému súdu SR, takže súd poznal jej obsah a dôvody. Svoj návrh na prerušenie konania riadne odôvodnil. V podanej žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému na tomto súde bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. S jeho právnym názorom sa stotožnil napríklad Krajský súd v Trnave v rozhodnutí 11NcC/46/2012-46, ktorý vylúčil v obdobnej veci všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda. Rovnako rozhodli aj krajské súdy v Nitre a Prešove. Konanie by preto malo byť prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o otázke nestrannosti súdu a sudcu na základe návrhu navrhovateľa. K odmietnutiu návrhu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca Súdnemu dvoru EÚ v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, navrhovateľ uviedol, že prejudiciálne otázky majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa aj v prejednávanej veci. Bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Argumentáciu odporcu si už osvojili súdy v iných veciach a konania prerušili. Keďže toto konanie nebolo právoplatne skončené, je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a konanie vo veci prerušil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Vo veci prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania v súvislosti s podanou sťažnosťou navrhovateľa na Ústavný súd SR, a s dôvodmi napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje aj odvolací súd. Navyše odvolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky aj v inej obdobnej veci (ako poukázal súd prvého stupňa), v ktorej účastníkom je navrhovateľ, uznesením zo dňa 02. 7. 2013 č. k. III. ÚS 295/2013-12 sťažnosť navrhovateľa zo dňa 13.12.2012 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.10.2012 č. k. 4NcC/60/2012-22 odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie. Tým sa stal bezzákladným a nedôvodným aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania v prejednávanej veci. K odôvodneniu zamietajúceho rozhodnutia prvostupňového súdu o návrhu na prerušenie konania v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, odvolací súd navyše zdôrazňuje, že prejudiciálne otázky neboli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené. Dôvodom je skutočnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 12Co/127/2013 zo dňa 22.12.2014 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 7C/6/2010 zo dňa 7.10.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Neexistuje tak dôvod, pre ktorý by malo byť prerušené konanie v predmetnej veci. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.