Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/143/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223924 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223924.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej, v právnej veci navrhovateľa: J., R..K..S.., R. R. L., J. ul. č. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova ul. č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská K. - H. R. R. K., R. R. L., Ž. X. Č.. XX, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.07.2014, č.k. 41C/181/2012-97, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu XXX euro titulom majetkovej škody a sumu XXX,XX euro titulom nemajetkovej ujmy uplatnenú podľa ust. zák. č. 514/2003 Z.z., keď za nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava V považoval to, že označený súd v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa ( oprávneného ) vzniknutej neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX povinným C. H., X.. XX.X.XXXX. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 103, § 42 ods.3, § 79 ods.1,2 O.s.p., § 9, § 17 ods.1ods.1,2,3, § 19 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci , § 44 ods.5,8 zák.č. 233/1995 Z.z. v platnom znení ( Exekučný poriadok ) a skutkovo tým, že Okresný súd Bratislava V dňa 15.5.2003 vydal poverenie č. 5105018192, ktorým poveril súdneho exekútora H.. Y. M. vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. 19Rob 800/2002 z 1. 10. 2002 vydaného Okresným súdom Bratislava V na návrh navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému: C. H.K., X.. XX.X.XXXX. Označeným platobným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.1.2003 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť istinu XX XXX,- Sk, t.j. XXX euro a úrok z omeškania v sadzbe 0,25% denne z dlžnej istiny od 14.8. 002 do zaplatenia a trovy konania X XXX,- Sk, t.j. XX,XX euro do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Dňa 25.1.2010 bol súdu doručený elektronicky návrh oprávneného na zmenu exekútora. Uznesením č.k. 23ErNr/659/2003-8 zo dňa 02.04.2012, právoplatným dňa 31.5.2012 súd rozhodol tak, že žiadosti oprávneného o zmenu exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora E.. K. F., so sídlom B.M. XX, L.. Súd prvého stupňa zohľadňujúc ustanovenie § 44 ods. 5 Exekučného poriadku ( ďalej „EP“ ) v znení ku dňu začatia exekúcie ( teda k 13. 5. 2003) konštatoval, že ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, vec mu písomne postúpi s tým, že účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Na základe uvedeného mal za to, že pri rozhodovaní o zmene exekútora nebol v prejednávanej veci konajúci súd viazaný lehotou do ktorej mal o návrhu na zmenu exekútora rozhodnúť. Zohľadňujúc zistené skutkové okolnosti prípadu však súd prvého stupňa dospel k záveru, že v označenom exekučnom konaní nebol úradný postup Okresného súdu Bratislava V, ako orgánu verejnej moci, správny. Vzhľadom na ustanovenie § 44 ods. 5 EP v znení k času začatia exekučného konania ( k 13. 5. 2003 ) nebol síce konajúci exekučný súd viazaný zákonnou lehotou na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, avšak ak o tomto návrhu konal od 6. 10. 2010 do 2.4.2012 ( čo predstavuje 544 dní), možno takéto konanie hodnotiť ako konanie s prieťahmi. Súd prvého stupňa zároveň zdôraznil skutočnosť, že navrhovateľ podal návrhy na zmenu exekútora hromadne, vo veľkom počte vecí a pokiaľ takto postupoval, musel si byť vedomý, že súd objektívne nebude môcť o jeho návrhoch rozhodnúť v primeranej dobe. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s odporcom vznesenou námietkou premlčania poukazujúc na to, že rozhodnutie o zmene súdneho exekútora bolo navrhovateľovi (oprávnenému) doručené 20. 4. 2012, pôvodnému exekútorovi dňa 19.4.2012 a novému exekútorovi dňa 20. 4. 2012. Navrhovateľ sa mohol o škode a jej výške dozvedieť v najskôr 20. 4. 2012 a pokiaľ si návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z podal na súd 27. 9. 2012, nie je možné konštatovať premlčanie jeho práva (§ 19 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.). Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom konaní navrhovateľ ničím nepreukázal (ani nepreukazoval) vznik škody, tento sa obmedzil len na všeobecné tvrdenie a náhradu škody uplatňoval ako administratívne náklady, ktorých vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy ( pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácii nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy). V exekučnom spise súd prvého stupňa nezistil úradným záznamom zapísané osobné zisťovanie navrhovateľa stavu konania na súde, ani žiadosti navrhovateľa o poskytnutie informácie o stave konania. Samotný nesprávny úradný postup, dĺžka konania posudzovaná izolovane bez spomenutých súvislostí, neoprávňuje k záveru, resp. vydaniu medzitýmneho rozsudku o splnení len jednej z podmienok zodpovednosti štátu podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody pri podaní návrhu, ani v priebehu konania a ani na nariadenom pojednávaní, ako aj na skutočnosť, že nepreukázal príčinnú súvislosť s údajným vznikom škody, neboli podľa názoru súdu prvého stupňa splnené podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku. V súvislosti so skúmaním zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie si náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. súd prvého stupňa ďalej zdôraznil, že každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Navrhovateľ musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Navrhovateľ v prejednávanej veci nepreukázal existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe vznikla nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup bol síce bol v predmetnej veci preukázaný avšak súd prvého stupňa nemal za preukázaný vznik škody a ani príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom. Uvedené znamená, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že by pôvodný exekútor (aj napriek navrhovateľom tvrdenej strate dôvery k súdnemu exekútorovi a nutnosti aktívneho usmerňovania súdneho exekútora navrhovateľom) objektívne nemohol, do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora na návrh oprávneného/navrhovateľa, pokračovať vo vymáhaní pohľadávky (napr. rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti exekútora). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na to, že odporca majúci úspech v konaní si náhradu trov konania nežiadal. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celosti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. l písm. f/, g/, h/, § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca; súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Odvolateľ poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd prvého stupňa preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Z neúčasti sa ospravedlnil, pričom trval na osobnej účasti právneho zástupcu a žiadal o odročenie pojednávania. Ak napriek tomu súd konal a rozhodol v neprítomnosti jeho a jeho právneho zástupcu, odňal mu možnosť konať pred súdom. Odvolateľ poukázal na obsah jeho žaloby, v ktorej súd prvého stupňa upozornil na skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že sa krajský súd s dôvodmi na vylúčenie sudcu nestotožnil neznamená, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného z dôvodov (okrem tých, ktoré označil v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach ( napr. vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 11NcC/46/2012 zo dňa 17. 10. 2012, ktorý vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda z rozhodovania a vec sťažovateľa prikázal na prejednanie Okresnému súdu Galanta ). Súd prvého stupňa sa dopustil viacero omylov, keď konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nie len samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Podľa názoru odvolateľa v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Bolo potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise; za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanému návrhu, mal mu súd umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, právnym, otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Majú právo vyjadriť sa aj k dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Pokiaľ ide o návrh na náhradu majetkovej škody, súd prvého stupňa ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode vzniknutej titulom udržiavania a správy informačného systému a súvisiacich výdajov ( na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje ). V tejto časti mal rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a mal za to, že je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. V konaní predložil dôkaz o výške majetkovej škody, a to Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave preukazujúci, že nesprávny úradný postup mal na navrhovateľa negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v posudku v určenej výške . Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s obsahom označeného znaleckého posudku a dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods.4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. V rozhodnutí súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa sám zistil, že o jeho návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Odporca sa k riadne doručenému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( § 219 ods.1,2 O.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa uplatnený podľa zák.č. 514/2003 Z.z., v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody je v danom prípade ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XXX euro z titulu majetkovej škody a XXX,XX euro z titulu nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento v zákonnej lehote nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa vzniknutej neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom ( povinným ) C. H., X.. XX.X.XXXX. V podaní navrhovateľ zároveň žiadal o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V z prejednávania a rozhodovania veci s odôvodnením, že Okresný súd Bratislava V, ktorý by bol inak oprávnený vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O.s.p., zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane navrhovateľa, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. V posudzovanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.10.2012, č.k. 4NcC/97/2012-18 o tom, že vo výroku označení sudcovia Okresného súdu Bratislava V ( vrátane zákonnej sudkyne , ktorej bola daná vec pridelená ) nie sú z prejednávania a rozhodovania v danej veci vylúčení. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa stanovil v danej veci termín prvého pojednávania na deň 18. 11. 2013, ktoré odročil z dôvodu procesného návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podaného súdu dňa 18. 11. 2013. Uznesením Okresného súdu Bratislava V, č. k. 41C 181/2012 - 61 zo dňa 15. 1. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co 107/2014 - 77 z 27. 3. 2014 bol návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietnutý. Návrh na prerušenie konania s totožným odôvodnením podal navrhovateľ aj pred otvorením ďalšieho pojednávania nariadeného na 15.7.2014, o ktorom správne súd prvého stupňa opakovane nerozhodoval. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 15.7.2014 o 11,00 hod. bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 26.5.2014 (viď doručenka na č. l. 82). Navrhovateľ elektronickým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.7.2014 (č. l. 84) požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V sú podľa neho vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci poukazujúc na sťažnosť podanú na Ústavný súd Slovenskej republiky týkajúcu sa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.10.2012, sp.zn. 4NcC/97/2012. Súd prvého stupňa dňa 15.7.2014 pojednával v neprítomnosti navrhovateľa ( a aj odporcu, ktorý doručil ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní dňa 11.7.2014 ), ktorý sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť ani riadne neospravedlnil a vo veci na tomto pojednávaní aj rozhodol. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že ak sa riadne predvolaný navrhovateľ na pojednávanie nariadené na deň 15.7.2014 nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, súd prvého stupňa postupoval správne, keď dňa 15.7.2014 pojednával v jeho neprítomnosti a rozhodol s prihliadnutím na obsah spisu a na dosiaľ vykonané dôkazy. Tento postup súdu bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. a súd prvého stupňa ním neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd konštatuje, že za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (ust. § 119 ods. 1 O.s.p.) nemožno považovať návrh navrhovateľa na zrušenie pojednávania zo dňa 11.7.2014 (ktorý nemá náležitosti podľa § 119 ods. 2 O.s.p. ). O namietanej zaujatosti sudcov vrátane zákonného sudcu ) bolo v konaní rozhodnuté, súd prvého stupňa mal povinnosť vo veci konať ďalej bez prieťahov a nič mu nebránilo vec rozhodnúť podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Skutočnosť, že súd prvého stupňa nepovažoval návrh na zrušenie pojednávania obsahujúci návrh na prerušenie konania s totožným obsahom, ako návrh na prerušenie konania zo dňa 18.11.2013 ( o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté ) za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, musela navrhovateľovi vyplynúť aj z toho, že ho konajúci súd o tomto v zmysle § 119 ods. 4 O.s.p. neinformoval. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy, táto námietka nie je dôvodná. Súd prvého stupňa sa na preukázanie tvrdení navrhovateľa oboznámil s exekučným spisom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 37Er/659/2003 a uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.4.2012, č.k. 37 ErNr/659/2003-8 o zmene súdneho exekútora ( E.. K. F. ), ktorému bola daná exekučná vec postúpená na ďalšie konanie, ktoré tvoria samotný právny a skutkový základ predmetného sporu. Súd prvého stupňa poskytol navrhovateľovi dostatočný časový priestor predložiť, navrhnúť dôkazy, oboznámiť sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, na pojednávanie oboch účastníkov riadne a včas predvolal; sám navrhovateľ z vlastného rozhodnutia tento priestor nevyužil. Navrhovateľ nemôže svoju vlastnú pasivitu dávať na vrub súdu a v konečnom dôsledku ju využiť vo svoj prospech. V danej veci súd prvého stupňa poskytol účastníkom (aj právnemu zástupcovi navrhovateľa) reálnu možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy. Ak túto možnosť bez uvedenia dôvodov (ospravedlniteľných) účastník nevyužije, takéto chovanie už zákonodarca nedovoľuje v odvolacom konaní zohľadniť v jeho prospech. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ aj v odvolaní uvádzal len všeobecné dôvody týkajúce sa spôsobených prieťahov v exekučnom konaní, neuvádzal však konkrétne skutočnosti, ktorými by spochybňoval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k ním prijatým skutkovým a právnym záverom. Právne bezvýznamným je aj tvrdenie navrhovateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko prostredníctvom vykonaného pojednávania chcel predložiť dôkazy o výške vzniknutej majetkovej škody a i to, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie Znaleckým posudkom č. 1/2014 vypracovaným Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou účastníka konania je podľa § 120 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom navrhovateľ si túto povinnosť nesplnil, keď na existenciu znaleckého posudku v návrhu na začatie konania nepoukázal a tento v priebehu prvostupňového konania (a ani v odvolacom konaní) súdu nepredložil, a to aj napriek vedomosti o nariadenom termíne pojednávania. Súd prvého stupňa preto správne a v súlade s ust. § 101 ods. 2 druhá veta za bodkočiarkou O.s.p. pri rozhodovaní prihliadol iba na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Y. proti R. K. /sťažnosť č. XXXXX/XX/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkám navrhovateľa o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje. V danom konaní sa navrhovateľ svojim návrhom domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Štát (Slovenská republika), ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci (okrem orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy) a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom (§ 2, § 3 ods. l citovaného zákona). Podľa citovaného zákonného ustanovenia teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh orgánov verejnej moci uvedených v ustanovení § 2 citovaného zákona o.i. aj nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, nezákonným rozhodnutím (nezákonne vydaným). Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť ( § 3 ods. 2 citovaného zákona). Je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie); štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené aj ďalšie podmienky zodpovednosti, a to existencia škody, nemajetkovej ujmy, nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, nezákonné rozhodnutie, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Je nespornou skutočnosťou, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky), rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý je oprávnený konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že v posudzovanom prípade nebolo o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté v primeranej lehote od doručenia oprávneného na zmenu exekútora ( súd prvého stupňa o tomto návrhu konal od 6.10.2010 do 2.4.2012 ) a postup Okresného súdu Bratislava V je možné jednoznačne posúdiť ako nesprávny úradný postup konajúceho exekučného súdu. Odvolací súd konštatuje správnosť úvahy súdu prvého stupňa o tom, že v prejednávanom prípade navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku majetkovej škody a ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenou majetkovou škodou a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Nie je opodstatnený jeho názor, že súd prvého stupňa ignoroval jeho tvrdenia týkajúce sa majetkovej škody. V tomto ohľade poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa vysvetlil, prečo nepovažuje návrh v časti náhrady majetkovej škody za dôvodný. Odvolací súd dodáva, že ak navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetnej konkrétnej exekučnej veci vznikla škoda, mal ju vyčísliť a i preukázať v konkrétnej výške. Nie je možné vychádzať z jeho ničím neoverených a nepreukázaných tvrdení - navrhovateľ v tomto konaní totiž výšku škody vyčíslil paušálne bez viazanosti na konkrétny nesprávny úradný postup exekučného súdu v danej veci. Výška škody tvrdená navrhovateľom nie je preukázateľná a overiteľná z dôvodu, že navrhovateľ škodu nevyčíslil na podklade preukázateľného zníženia jeho majetku, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ale ju vyčíslil paušálne. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ uvádzal, že situácia vyvolaná nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ však tieto svoje tvrdenia nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu tvrdil, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov jeho riadiacich orgánov a u jeho vlastníkov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo, treba poukázať na to, že sám navrhovateľ nevyužil zákonné možnosti - vydanie rozhodnutia neurgoval a ani nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní. Okrem toho, v rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, pretože im nevzniká ujma priamo a chýba tu príčinná súvislosť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ( vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.