KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava29. 1. 2015plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/578/2014 z 29. 1. 2015

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2015, sp. zn. 9Co/578/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1513201366.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/578/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201366
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513201366.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska 1,
Bratislava, IČO : 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. Martina Benku 9-
C1, Bratislava, proti odporkyni: O. I., D. J. XX, D., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou A.
N., U.V. Okresného I. D. C., o zaplatenie 50,50 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V č. k. 6C 36/2014-46 zo dňa 30. júna 2014, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ
domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 50,50 € z titulu cestovného a úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom. Zároveň rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa dňa 1.2.2011 cestovala dopravným
prostriedkom navrhovateľa, linkou č. 99 - autobusom a pri kontrole sa nepreukázala platným cestovným
lístkom. Cenu lístka a úhradu na mieste nezaplatila a neurobila tak ani po zaslaní Pokusu o zmier -
výzvy na zaplatenie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ust. § 760
Obč. zák. - zmluvou o preprave osôb a na základe ust. § 772 Obč. zák. osobitným predpisom, ktorým
je zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Vychádzal z toho, že zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho -
odporkyne v nástupe do dopravného prostriedku. Odporkyňa tým konkludentne pristúpila na celý rozsah
poskytovania služby a tiež na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone
č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave vydanom Dopravným podnikom Bratislava, a. s. Po právnej stránke súd
prvého stupňa posúdil vec najmä podľa § 760, § 772, § 52 ods. 1, 3, 4 Obč. zák., § 14 ods. 2 zákona č.
168/1996 Z. z. o cestnej doprave a s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/, b/ a i/
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č. 102/2014 Z. z. účinného od 1.5.2014, ako
aj na skutočnosť, že navrhovateľ je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, pričom k predmetu
jeho činnosti podnikania patrí pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb, dospel k
záveru, že Zmluva o preprave osôb uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou je spotrebiteľskou
zmluvou, tzn. medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom navrhovateľ vystupuje
v postavení dodávateľa a odporkyňa v postavení spotrebiteľa. Podľa súdu prvého stupňa predmetom
záväzku navrhovateľa zo Zmluvy o preprave je poskytovanie služieb (preprava cestujúceho do miesta
určenia riadne a včas) v súvislosti s jeho podnikaním a postaveniu navrhovateľa súčasne zodpovedá
postavenie predávajúceho v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z.



Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že zák. č.
168/1996 Z. z. neupravuje explicitne premlčanie práva dopravcu na cestovné a na sankčnú náhradu.
Preto otázku premlčania tohto nároku posúdil v zmysle § 853 Obč. zák. na základe analógie legis podľa
tých ustanovení Obč. zák., ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením
je práve § 108 Obč. zák., podľa ktorého pre práva z prepravy platí premlčacia doba jeden rok. Podľa
súdu prvého stupňa jednoročná premlčacia lehota začala v danom prípade plynúť odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporkyňa cestovala v
dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, t. j. od 2.2.2011. Týmto dňom
mohol navrhovateľ podať žalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporkyne. Podľa
záverov súdu prvého stupňa premlčacia doba uplynula dňa 2.2.2012. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v
súdnom konaní dňa 23.01.2013, teda nevykonal ho v lehote určenej v § 108 Obč. zák. Keďže súd prvého
stupňa ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadol na premlčané právo, nárok navrhovateľa
nemohol priznať a návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej odporkyni ich náhradu
nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa
vytkol nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľa sa o spotrebiteľskú zmluvu
nejedná. Poukázal pritom na rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.4.2011 sp. zn. 10C/29/11
(potvrdený Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 2Co/288/2011), v ktorom bolo okrem iného uvedené,
že Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarifa MHD v Bratislave a cestovné poriadky sú verejným
návrhom navrhovateľa na uzavretie zmluvy o preprave osôb, pričom cestujúci má povinnosť pred
nastúpením do MHD oboznámiť sa s podmienkami cestovania a na základe toho sa môže rozhodnúť, či
služby navrhovateľa využije, alebo zvolí iný spôsob prepravy. Navrhovateľ v tejto súvislosti tiež poukázal
na čl. 1 Prepravného poriadku. Mal za to, že odporkyňa nástupom do vozidla mestskej hromadnej
dopravy s ním konkludentne a dobrovoľne uzavrela zmluvu o preprave osôb, a teda okamihom nástupu
do dopravného prostriedku bola povinná dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Keďže
odporkyňa sa dňa 1.2.2011 na linke MHD č. 99 na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným
lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave jej vznikla
povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 € a úhradu 50 €. Povinnosť odporkyne zaplatiť úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom podľa žalobcu vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods.
1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným
lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Pretože zákon o cestnej doprave
neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, podľa jeho
názoru je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená, že pohľadávka vo výške 50 € sa premlčuje
v trojročnej premlčacej dobe a v čase podania žaloby teda nebola premlčaná. Navrhovateľ napokon
v odvolaní poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v
ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom)
rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa cestovala dňa 1.2.2011 v Bratislave na linke MHD č. 99 bez
platného cestovného lístka. Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že odporkyňa cenu lístka a
úhradu na mieste nezaplatila a neurobila tak ani po zaslaní Pokusu o zmier - výzvou na zaplatenie. Z
tohto dôvodu sa navrhovateľa v prejednávanej veci domáha zaplatenia dlžného cestovného a úhrady.

Primárne sa odvolací súd zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom zhodne so
súdom prvého stupňa dospel k totožnému záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave



uzatváraná medzi navrhovateľom ako dopravcom a cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 52 ods. 1 Obč. zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci
nemá možnosť podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento
prepravný poriadok, Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na
uzavretie zmluvy o preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované
dopravcom využije a bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD
a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne
podmienky, za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V
zmysle uvedeného je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou v prejednávanej veci právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie
dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave koná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj pravidelná verejná cestná hromadná
mestská doprava osôb. Odporkyňa (cestujúci) vystupuje v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák.
a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). Napriek tomu, že ide o spotrebiteľský vzťah, podľa názoru
odvolacieho súdu však nie je v danej veci možné aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a prihliadnuť
na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo, teda bez uplatnenia námietky
premlčania zo strany odporkyne. Zákon č. 250/2007 Z. z. má slúžiť na ochranu spotrebiteľa ako slabšej
strany v právnych vzťahoch s dodávateľmi. Ochrana spotrebiteľa predstavuje súhrn právnych noriem
zameraných na vyvažovanie faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom v záväzkovo-
právnom vzťahu, ktorých cieľom je chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu tohto vzťahu pri uspokojovaní
jeho potrieb, realizácii spotrebiteľských práv či uplatňovaní nárokov v konaniach pred príslušnými
orgánmi. Odvolací súd má za to, že by bolo v rozpore s duchom zákona č. 250/2007 Z. z., pokiaľ by sa
ochrana poskytla takému spotrebiteľovi, akým je v prejednávanej veci odporkyňa, ktorá si sama nesplnila
svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o preprave a neuhradila navrhovateľovi ako dopravcovi cenu
cestovného lístka, resp. cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného
lístka. Inými slovami odporkyňa ako spotrebiteľ postupovala protiprávne tým, že cestovala v prostriedku
MHD bez platného cestovného lístka a tomuto jej protiprávnemu konaniu, podľa názoru odvolacieho
súdu, nie je možné poskytnúť ochranu vyplývajúcu z § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., a teda prihliadnuť
na premlčanie nároku bez uplatnenia námietky premlčania. Z tohto dôvodu je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné v prejednávanej veci odkloniť sa od doslovného znenia zákona a s prihliadnutím na širšie
súvislosti konkrétneho prípadu upustiť od aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Takýto postup je
pritom v určitých prípadoch možný aj vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1.
júla 2008, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil, že súd sa môže, ba dokonca musí od doslovného znenia
právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická
súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.152'&ucin-
k-dni='30.12.9999'> Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)
a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

Súd prvého stupňa by tak v nadväznosti na uvedené v prejednávanej veci mohol prihliadnuť na
premlčanie nároku navrhovateľa iba na základe námietky premlčania vznesenej odporkyňou (§ 100 ods.
1 druhá veta Obč. zák.). Keďže však odporkyňa námietku premlčania nevzniesla, neboli dané dôvody,
pre ktoré by sa súd prvého stupňa mal zaoberať otázkou premlčania nároku navrhovateľa.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vec meritórne prejednať a rozhodnúť o dôvodnosti
navrhovateľom uplatneného nároku.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 6C/36/2014

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam