Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513204267 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513204267.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. Š., X.. XX. X.XXXX, L. V. XX, L., občan SR, zastúpený: LEGAL ADVISORY GROUP, s. r. o., Lužná 1, Bratislava, IČO: 35 967 081, proti odporcovi: ŽRR s. r. o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 46 772 162, zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI s. r. o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, IČO: 36 860 522 o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8. júla 2013, č. k. 47Cpr/5/2013 - 118, jednohlasne (pomerom hlasov 3 : 0) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané rozhodnutím zo dňa 7. 1. 2013 je neplatné a uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy. V rozhodnutí ďalej navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 407,30 eur na účet Advokátskej kancelárie MULARČÍK A PARTNERI s. r. o., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zák.č. 311/2001 Z.z. v platnom znení (ďalej „Zákonníka práce„) a vecne tým, že zo strany navrhovateľa došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, keď na výdajke neuvádzal správne ceny, ktoré uvádzať mal, pretože na výdajke sa neobjavuje výška zľavy, ktorá by tam mala byť, pričom ide o konanie úmyselné, pretože cenu, ktorú mal účtovať mal navrhovateľ určenú a v dôsledku takéhoto konania odporcovi vznikla škoda. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ bol zamestnaný u pôvodne označeného odporcu PARMAL Tupolevova, s. r. o., so sídlom Bratislava, Tupolevova 21 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7. 1. 2003 ako predavač. Odporca rozhodnutím zo dňa 7. 1. 2013 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom s odôvodnením, že dňa 8. 11. 2012 zistil hrubé porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktorý úmyselne a vedome poškodil spoločnosť (odporcu) svojvoľnou úpravou predajnej ceny tovaru a pri danom predaji spoločnosti spôsobil škodu 32,25 eur pri 134,25 eur v predajnej hodnote tovaru, pričom zákazníkovi bolo nablokované 102 eur. Navrhovateľ následne listom zo dňa 28. 1. 2013 oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný na základe platnej pracovnej zmluvy zo dňa 07.01.2003. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval tvrdenie navrhovateľa o tom, že pri stanovovaní predajnej ceny nebol obmedzený percentami v akej výške môže zľavu poskytnúť, bol obmedzený len tým, že nemohol ísť pod skladovú cenu tovaru a žiadnym spôsobom nebolo písomne upravené v akej výške a ako možno poskytnúť zľavu, pričom zľavu mohol poskytovať každému zákazníkovi, resp. vybraným zákazníkom, čo záviselo od jeho úvahy. Skladovú cenu určoval majiteľ a pokiaľ ide o počítač v tomto nebola vykonaná žiadna brzda, ktorá by bola určovala výšku možnej poskytnutej zľavy, počítač len upozornil na to, aká je skladová cena a pod túto nebolo možné ísť. Z vyjadrenia konateľa odporcu súd prvého stupňa zistil, že predajňa poskytuje zľavy, ktoré sú stanovené vo výške 3, 5, 7 % a dvaja ľudia - maliari majú zľavu 10 % s tým, že výška týchto zliav je vyznačená v počítači, počítač však nie je nastavený tak, že by zablokoval výšku, ktorá presahuje tieto
percentá, to znamená, že výška zľavy sa dala stanoviť vyššie, avšak išlo o škodu podniku. Doklad o predaji tovaru obsahuje aj výšku zľavy, pokiaľ je doklad vystavený správne, ale doklad sa dá vystaviť aj tak, že zľava je vymazaná, zľava sa neuvádza, uvádza sa len konečná suma, ktorú má zákazník zaplatiť. Upozornenie v akej výške zľavy môžu byť poskytnuté bolo predavačom oznámené ústne.
Poukazujúc na ustanovenie § 68 ods. 2 Zákonníka práce mal súd prvého stupňa z výsledkov dokazovania (potvrdenia z pošty) za preukázané, že zo strany odporcu bola dodržaná zákonná 2 mesačná lehota, keď dňa 8. 11. 2012 bolo zistené hrubé porušenie pracovnej disciplíny tak, ako to tvrdil odporca, pričom toto rozhodnutie bolo doručené odporcovi (správne navrhovateľovi) dňa 8. 1. 2013. Z výdajky č. Y. zo dňa 08.11.2012 mal za preukázané, že celkove za tovar, ktorý bol predaný, bol vystavený blok na sumu 102 eur, pričom z bloku nevyplýva, že bola poskytnutá nejaká zľava, pričom správne mala byť účtovaná suma 134,25 eur a vznikol rozdiel vo výške 32,25 eur. K pripojenej výdajke boli pripojené bloky ohľadom miešania farieb s uvedením bázy, odtieňa farby a ceny s tým, že tieto ceny sa nezhodovali s cenou, ktorá bola na výdajke a nebola vyznačená žiadna zľava. Konštatoval, že odporca na pojednávaní nevedel predložiť doklad z registračnej pokladnice tvrdiac, že to nie je technicky možné, keď kópia dokladu sa dá vytlačiť len u posledného zákazníka, pokiaľ za ním nenasleduje ďalší zákazník, po tom to možné nie je. Pokiaľ ide o doklady k farbám, ktoré sa miešali na objednávku dňa 8. 11. 2012, tieto doklady k dispozícii síce súd mal, avšak nie je na nich uvedený čas miešania, uvádzaný je len dátum, tzn. nedá sa stotožniť či na danej zmene bol navrhovateľ, alebo nie. Prvostupňový súd z výpovede svedka F. N. (vedúci predajne) zistil, že zo strany majiteľa firmy bolo stanovené a bolo to oznámené pracovníkom ústne ako aj na nástenke, v akej výške sa môžu poskytovať zľavy, pričom zľava mohla byť vo výške 5 % a u vybraných zákazníkov 10 %, nad hranicu 5 % sa ísť nemohlo, v počítači však nebola brzda, ktorá by zabránila dať vyššiu zľavu a na bločku, ktorý vychádzal z pokladne sa vyznačovala výška zľavy z celkovej sumy, ktorú zákazník mal platiť. Tak tomu bolo pri tovare, kde je pevná cena, pričom iný postup bol u farieb, ktoré sa miešali, kde pracovník, ktorý farbu miešal, vystavil podklad pre pokladňu a v pokladni sa cena takto uviedla a rovnako sa vyznačovala zľava, ak bola zákazníkovi poskytnutá. Svedkyňa F., ktorá pracovala u odporcu ako predavačka, na rozdiel od vyššie uvedeného svedka uviedla, že ona ako pokladníčka poskytovala zľavu na príkaz svojho nadriadeného, ale ak prišiel jej známy, zľavy boli 20 - 25 % s tým, že nemali presne stanovené v akej výške zľavy majú byť poskytované a pokiaľ zľavy ona poskytla, toto robila na príkaz nadriadených, resp. kolegu. Cena, ktorá bola uvedená na bločku bola cena konečná a ak chcela byť zľava, tak bola uvedená na tomto bločku a ďalšia zľava sa už neposkytovala pri blokovaní. Z výpovede svedka H. Í., ktorý pracoval na pokladni vyplynulo, že v konkrétny deň 8. 11. 2012, v čase po 12:00 hod. prišiel na predajňu maliar a na základe receptúry si dal namiešať farby, tieto farby blokoval navrhovateľ avšak nie podľa ceny na bločkoch, ktoré boli vydané na miešacom stroji, ale ceny určoval sám - tieto vyjadril na výdajke. Následne sa po porovnaní bločkov vydaných po namiešaní farby s pokladničnými blokmi zistil rozdiel, ktorý vznikol pri blokovaní ceny. Cena, ktorá je určená pri miešaní farieb by sa mala prejaviť v pokladni a táto cena by mala byť rovnaká. Po tomto zistení sa táto skutočnosť oznámila majiteľovi firmy. Všeobecne platilo a bolo to určené majiteľom firmy, že cena môže byť dávaná zákazníkom s 5 % alebo 10 % zľavou, 5% zľava sa dávala tým, ktorí boli podnikatelia, resp. mali kupón z časopisu L., pričom zľava nemohla byť v ľubovoľnej výške. Pokiaľ išlo o odsúhlasovanie zliav vo väčšej výške, toto mohol urobiť len majiteľ firmy. Svedok ďalej vysvetlil ako sa určovali ceny u miešaných farieb a uviedol, že miešací stroj má vlastný počítač a tento počítač po namiešaní farby vytlačí aj cenu, ktorú má zákazník zaplatiť. Na základe tohto dokladu sa na pokladni určuje cena, ktorá je vytlačená z miešacieho stroja a pri účtovaní sa vyznačí výška zľavy, ktorá sa poskytuje.
Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutok opísaný v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 7.1.2013 sa stal a za tento zodpovedá navrhovateľ. Z hľadiska posudzovania intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom mal za to, že zo strany zamestnanca došlo k úmyselnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. V odôvodnení rozhodnutia napokon uviedol, že pokiaľ ide o formu skončenia pracovného pomeru, je okamžité skončenie pracovného pomeru jedným zo spôsobov a je k nemu treba postupovať po zvážení všetkých okolností.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., s poukazom na plný úspech odporcu v konaní zaviazal navrhovateľa na zaplatenie náhrady trov konania odporcovi, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 407,30 eura, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu navrhovateľa vyhovieť namietajúc, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.).
Bol názoru, že rozsudok je založený na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení, pretože prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, navyše je aj nepreskúmateľný, nakoľko nie je jasné, na základe čoho vlastne súd prvého stupňa rozhodol, keď žiadne jednoznačné dôkazy neboli zo strany odporcu predložené a ani ako sa vysporiadal s jeho námietkami voči obrane odporcu a s viacerými rozpormi, ktoré sa vyskytli vo výpovediach odporcu resp. ním navrhnutých svedkov. Zdôraznil, že odporca v konaní jednoznačne nepreukázal existenciu skutku odôvodňujúceho aplikáciu tohto pracovnoprávneho inštitútu, a to ani z hľadiska toho, že sa skutok jednoznačne stal, a že ho spáchal navrhovateľ a ani z hľadiska toho, že skutok vzhľadom na všetky okolnosti, možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Konštatoval, že prvostupňový súd nepostupoval správne v tom smere, že dôsledne nevyžadoval od odporcu jednoznačné preukázanie dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru. Súd prvého stupňa iba bez ďalšieho prevzal tvrdenia odporcu uvedené v liste odporcu navrhovateľovi (zo dňa 7. 1. 2013) a tieto považoval za pravdivé, hoci ich pravdivosť odporca nijako nepreukázal. Zdôraznil, že výdajka (dôkaz predložený odporcom) nie je pokladničný blok, nie je výstupom z pokladne v predajni odporcu t. j. nie je dokladom, ktorý zamestnanec vystavuje a prikladá k tovaru pri jeho predaji a nie je ani dokladom s ktorým by zamestnanec prichádzal do styku a mohol ovplyvniť jeho obsah. Uviedol, že zamestnanec prichádza do styku iba s pokladničným dokladom, ktorý potom ako je vytlačený z registračnej pokladnice, odovzdáva zákazníkovi. Mal za to, že prvostupňový súd nesprávne konštatoval, že na bloku nebola uvedená zľava, a to i napriek tomu, že tento pokladničný blok odporca počas konania navzdory výzve súdu nepredložil. Uvedené znamená, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a predložením výdajky a lístkov s farebnými bázami, ktoré navzájom nemajú prepojenie a nie je ich možné stotožniť, nepreukázal, aká farba, v akom čase a kým bola v skutočnosti predávaná, aký pokladničný doklad bol pripojený, a teda či skutočne účtovaná suma mala byť v takej výške, ako je to tvrdené odporcom. Súčasne poukázal na zjavné a neodôvodnené rozpory vo výpovediach účastníkov konania a svedkov, s ktorými sa prvostupňový súd napriek zjavnej rozpornosti vôbec nevysporiadal. Ďalej uviedol, že aj keď nebolo jednoznačne zistené, že došlo k nablokovaniu neoprávnenej zľavy, nebolo popri tom tiež v konaní jednoznačne preukázané, akým spôsobom bolo vôbec určené poskytovanie zliav zákazníkom odporcu a či bolo toto prípadné poskytnutie zľavy v skutočnosti dostatočným predpokladom na okamžité skončenie pracovného pomeru, t. j. či by to bolo závažné a nie iba menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko nebolo zrejmé, kedy, komu, v akej výške bolo umožnené resp. nebolo zakázané zľavy poskytovať.
Podľa navrhovateľa prvostupňový súd v skutočnosti neposudzoval iba jeden skutok, ale hodnotil a hypotetizoval skutočnosť, aký vplyv by mal údajný skutok navrhovateľa v prípade, ak by ho bol býval realizoval opakovane. Napadnutý rozsudok považoval aj za nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa nekonal dôsledne, v skutočnosti neaplikoval právnu normu na skutočne zistený stav, ale akési domnienky a úvahy. Poukázal na to, že ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru bol u odporcu zamestnaný presne 10 rokov, počas tohto obdobia nebol nijakým spôsobom upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny a nebolo mu udelené nijaké opatrenie ako následok nedodržiavania povinností zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Naopak, mal za to, že konal len to, čo bolo dlhodobo uskutočňované všetkými zamestnancami odporcu a tolerované konateľom odporcu. Záverom uviedol, že ak by aj bolo v konaní preukázané, že sa skutok stal a že zaň zodpovedá, nie je to dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav a správne právne posúdil predmetnú vec a po posúdení všetkých dôkazov dospel k záveru, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa označil za vecne a právne správny a tvrdenia navrhovateľa uvádzané v odvolaní považoval za účelové a neopodstatnené. Mal za to, že bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, tento skutok urobil navrhovateľ, čo vyplýva
aj z jeho výpovedí v priebehu dokazovania. Poukázal na to, že navrhovateľ nenamietal, že v deň 8. 11. 2012 by on nevystavoval doklad, namietal len tú skutočnosť, že mal oprávnenie poskytovať zľavy bez obmedzenia do výšky skladovej ceny. Podľa názoru odporcu táto skutočnosť bola výpoveďami svedkov vyvrátená, pretože títo potvrdili, kedy, pre koho a akým spôsobom sa zľavy za tovar poskytujú, pričom bolo dostatočne preukázané aj listinnými dôkazmi zo dňa 8. 11. 2012, akým spôsobom boli namiešané farby účtované. Odporca, ako zamestnávateľ navrhovateľa vyhodnotil jeho konanie ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pretože svojím úmyselným konaním poškodzoval jeho spoločnosť. Záverom navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.
V prvom rade odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene v označení odporcu, keď z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka číslo: 25187/B nesporne vyplýva, že pôvodne označený odporca PARMAL Tupolevova, s. r. o., so sídlom Tupolevova 21, Bratislava, IČO: 35 822 911 zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala od 6. 11.2014 spoločnosť Led-Audio, s. r. o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 313 117. Následne aj spoločnosť Led-Audio, s. r. o. zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala od 28. 4. 2015 spoločnosť ŽRR s. r. o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 772 162, ktorá je t. č. účastníkom konania na strane odporcu.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Z hľadiska aplikácie § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, je potrebné zdôrazniť, že ide o právnu normu s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, a preto je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil, pričom nie je v tomto smere obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy špecifiká prejednávanej veci a prihliada aj na právne závery a ustálený výklad, ktoré v tomto smere zaujala súdna prax. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy, a pracovného poriadku, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, s ktorými bol oboznámený. Zavinené nesplnenie či porušenie takejto povinnosti, a to prinajmenšom z nedbanlivosti, ktoré musí byť preukázané (nepostačuje jeho predpoklad či domnienka), má potom za následok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom stanovených spôsobov. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o najprísnejší postih zamestnanca, kedy od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer pokračoval aj keď len do skončenia výpovednej lehoty; môže ísť o niekoľkonásobné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia, alebo môže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že odporca rozhodnutím zo dňa 7. 1. 2013 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom s odôvodnením, že dňa 8. 11. 2012 bolo zistené, že navrhovateľ hrubo porušil pracovnú disciplínu tým, že úmyselne a vedome poškodil spoločnosť PARMAL Tupolevova, s.r.o., so sídlom Bratislava, Tupolevova 21 svojvoľnou úpravou predajnej ceny tovaru a pri danom predaji spoločnosti spôsobil škodu 32,25 eur pri 134,25 eur predajnej hodnote tovaru, ktorý navrhovateľ nablokoval zákazníkovi za 102 eur.
Prvostupňový súd zastával názor, že skutok ako je opísaný v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 7. 1. 2013 sa stal a za tento skutok zodpovedá navrhovateľ, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výdajku č. V12/037327 zo dňa 8. 11. 2012 vystavoval navrhovateľ, na výdajke sa neobjavuje výška zľavy, ktorá by tam mala byť, ide o konanie úmyselné, pretože cenu, ktorú mal navrhovateľ účtovať mal určenú a pokiaľ poskytol zľavu, mal ju vyznačiť.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníkov konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Nedostatok vyjadreného, a vyčerpávajúceho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni zhodnotiť správnosť vyvodených skutkových a právnych záverov a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa inou vadou podľa § 212 ods. 3 O. s. p., ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Písomné vypracovanie rozsudku, ktorým sa meritórne končí občianske súdne konanie a poskytuje sa ním tak potrebná procesná ochrana týkajúce sa veci samej, má vzhľadom k tomuto svojmu dôležitému poslaniu i účinkom, zákonom podrobne predpísaný obsah. Zvýšenú pozornosť je súd povinný venovať odôvodneniu svojho rozhodnutia, pretože až v súvislosti s ním, sa rozsudok stáva pre účastníkov konania zrozumiteľný. Odôvodnenie pritom musí obsahovať odôvodnenie skutkové aj právne. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený pričom vždy musí dať odpoveď na tvrdenia účastníkov, ktoré sú pre konanie zásadného významu. Súd prvého stupňa sa však uvedeným postupom neriadil, keď v rozpore s citovaným zákonným ustanovením vypracoval svoje rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a na základe akých skutočností dospel k záveru, že skutok sa jednoznačne stal a že sa ho dopustil navrhovateľ. Skutkovým dôvodom uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru navrhovateľa bolo, že navrhovateľ svojvoľnou úpravou predajnej ceny tovaru - 134,25 eur, spôsobil spoločnosti škodu 32,25 eur, keď zákazníkovi tovar nablokoval za 102 eur. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z výdajky, z ktorej mal za preukázané, že celkove za tovar, ktorý bol predaný, bol vystavený blok na sumu 102 eur, pričom z bloku nevyplýva, že bola poskytnutá nejaká zľava, pričom (podľa tvrdenia odporcu) mala byť správne účtovaná suma 134,25 eur. Následne súd prvého stupňa ale konštatoval, že odporca nevedel predložiť doklad z registračnej pokladnice tvrdiac, že to nie je technicky možné a pokiaľ ide o doklady k farbám, ktoré sa miešali na objednávku dňa 8. 11. 2012, tieto doklady sú k dispozícii, avšak na týchto dokladoch nie je uvedený čas miešania, uvádzaný je len dátum, tzn. nedá sa stotožniť či na danej zmene bol navrhovateľ, alebo nie. Z uvedeného vyplýva, že výdajka č. Y. neobsahuje konkrétny čas, kedy bol tovar v pokladni nablokovaný, z čoho by bolo určené, ktorý zamestnanec v konkrétnom v čase blokoval tovar. Výdajka č. Y., na ktorú sa v rozhodnutí prvostupňový súd odvoláva, nie je pokladničný blok resp. doklad, ktorý zamestnanec predávajúci tovar (v danom prípade farby) vystavuje a odovzdá kupujúcemu spolu s tovarom. Potom, ale nie je zrejmé, keď v konaní nebol predložený blok, ktorý mal vystaviť dňa 8. 11. 2012 navrhovateľ, na ktorom došlo k údajnému zníženiu ceny tovaru a to bez uvedenia výšky poskytnutej zľavy, na základe čoho prvostupňový súd ustálil, že skutok ako je opísaný v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 7. 1. 2013 sa stal a za tento skutok zodpovedá navrhovateľ. Prvostupňový súd v rozhodnutí konštatoval, že správne mala byť navrhovateľom účtovaná suma 134,25 eur a to i napriek tej skutočnosti, že v konaní zo strany odporcu nebol predložený žiadny dôkaz preukazujúci, že odporcom uvádzaná cena je cenou, za ktorú sa mal v danom prípade tovar predať. Ani z výdajky č. Y. zo dňa 8. 11. 2012 nevyplýva nesprávnosť účtovanej sumy, a taktiež z nej nie je zrejmá cena, za ktorú daný tovar navrhovateľ v tento deň nablokoval zákazníkovi. Odvolací súd zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti, ktorá má zásadný význam pre posúdenie otázky, či zo strany navrhovateľa došlo ku skutku vymedzenom v okamžitom skončení pracovného pomeru, teda k svojvoľnej úprave predajnej ceny tovaru a nablokovaniu sumy 102 eur, nie je preskúmateľné.
Taktiež aj konštatáciu o tom, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v danom prípade dosahovali taký stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, aký Zákonník práce predpokladá pri skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce vzťahujúcu sa na hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom súd prvého stupňa odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p., keď sa v ňom dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami relevantnými pre ním prijatú úvahu a kedy v ňom dostatočne nevysvetlil jeho myšlienkový postup nielen s poukazom na výsledky v konaní vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa, keďže išlo o prípad okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý je ako už bolo uvedené, najprísnejším postihom zamestnanca, posúdiť konanie navrhovateľa aj z hľadiska hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny, prihliadnuť na osobu navrhovateľa, dôležitosť ním vykonávanej práce, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinností a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti potom spôsobilo, že dôvodnosť námietok odporcu, vznesených v podanom odvolaní nie je možné preskúmať a vyhodnotiť.
Vychádzajúc z uvedeného je potom možné konštatovať, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 7. 1. 20013 vec nesprávne právne posúdil a nedostatočným odôvodnením vo vzťahu k úvahe o tom, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v danom prípade dosahovali taký stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, ktorý je predpokladom postupu podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu je v ďalšom priebehu konania súd prvého stupňa povinný zhodnotiť vykonané dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu, či sa vytýkaného zavineného porušenia pracovnej disciplíny uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 7. 1. 2013 navrhovateľ dopustil, to znamená, že sa vysporiada s tým, prečo správne mala byť účtovaná suma 134,25 eura, z čoho táto výška sumy vyplývala (napr. cenník odporcu a pod.), z čoho mal súd preukázanú výšku škody, keď nemal k dispozícii pokladničný blok, ktorý by preukázal aká suma bola reálne zákazníkovi dňa 8. 11. 2012 nablokovaná a za akých podmienok a v akej výške mohla byť poskytnutá zľava, a to vzhľadom na rozdielne vyjadrenia svedkov ohľadne spôsobu a výšky poskytovania zliav. Povinnosťou súdu prvého ďalej bude posúdiť, či vzhľadom na závažnosť prípadne zisteného porušenia pracovnej disciplíny nebolo v rozhodnom čase od zamestnávateľa spravodlivé vyžadovať, aby navrhovateľa zamestnával počas výpovednej doby. V nadväznosti na to súd prvého stupňa vyhodnotí dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodne a odôvodní rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Podľa výsledku prijatej úvahy v určovacej časti návrhu vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania (prípadne vykoná ďalšie potrebné dokazovanie) aj vo vzťahu k uplatnenému návrhu na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru.
Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí (§ 226 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (ustanovenie § 224 ods. 3 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.