Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/825/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513204447 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513204447.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšiovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: Y.K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, L., t.č. na neznámom mieste, zast.: opatrovníčkou G. J., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 50,50 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. júla 2014 č.k. 6C 392/2013-39 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. októbra 2014 č.k. 6C 392/2013-52, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. októbra 2014 č.k. 6C 392/2013-52, potvrdzuje.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.7.2014 č.k. 6C 392/2013-52 súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia sumy vo výške 50,50 Eur z dôvodu, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Postupoval podľa § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota nepresahuje 1.000 eur - § 200ea O.s.p.) v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zistil, že odporca dňa 15.2.2011 cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa, linkou č. 59 autobusom o 8:30 hod. a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Cenu lístka a úhradu na mieste nezaplatil a neurobil tak ani po zaslaní pokusu o zmier- výzvou na zaplatenie.
Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 760, § 772 prvej vety, zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), § 12 ods. 4,5, § 9 písm. b/, § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, bodu 3 čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.
Vyslovil, že právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluvou o preprave osôb a na základe § 772 OZ osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho - odporcu v nástupe do dopravného prostriedku, kedy konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného Dopravným podnikom Bratislava, a.s.
Vec posúdil aj z hľadiska ustanovení § 52 ods. 3, 4, § 2 Obč. zák., § 2 písm. a/, písm. b/, písm. i/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014.
Konštatoval, že navrhovateľ je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou. K predmetu jeho podnikania uvedeného v obchodnom registri patrí pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave osôb koná v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 1 OZ). Odporcom je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Uviedol, že nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, čo v tomto prípade znamená, že Zmluva o preprave osôb uzavretá medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou a preto dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah.
Uviedol, že lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. (§ 1 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z.) Keďže predmetom záväzku navrhovateľa zo Zmluvy o preprave je poskytovanie služieb (prepravy cestujúceho do miesta určenia riadne a včas) v súvislosti s jeho podnikaním, pri posúdení záväzku medzi účastníkmi uplatňoval aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a postaveniu navrhovateľa zodpovedá postavenie predávajúceho (§ 2 písm. b/).
Vychádzal z ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V zmysle citovaného § 5a súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je ex offo povinný v spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie.
Vyslovil, že zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave neupravuje explicitne premlčanie práva dopravcu na cestovné a na sankčnú úhradu. Preto je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť vychádzajúc z § 853 OZ na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108 OZ v zmysle, ktorého pre práva z prepravy platí premlčacia doba jeden rok. Uviedol, že jednoročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy, začala v danom prípade plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho potom, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (16.2.2011). Týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu. Plynutie premlčacej lehoty skončilo dňa 16.2.2012. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 21.2.2013, teda nevykonal ho v lehote určenej § 108 OZ.
Keďže súd prvého stupňa ex offo podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení prihliadol na premlčané právo, nárok navrhovateľa nemohol priznať a návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v konaní, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Podľa neho sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na to, že cestujúci má povinnosť sa pred nástupom do MHD oboznámiť s podmienkami cestovania a na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby navrhovateľa
využije alebo si zvolí iný spôsob prepravy. Poukázal aj na čl. 1 Prepravného poriadku a mal za to, že nástupom odporcu do vozidla mestskej hromadnej dopravy odporca konkludentne a dobrovoľne uzatvoril s ním uzatvoril zmluvu o preprave osôb, a teda odporca bol podľa neho okamihom nástupu do dopravného prostriedku povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Bol toho názoru, že Občiansky súdny poriadok obsahuje len základnú úpravu vzťahov vzniknutých pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy a podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom. Poukázal na ust. § 9 písm. b/, § 11 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave, čl. 6 ods. 2, 3 Prepravného poriadku.
Odporca odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 212 ods. 3 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 760 OZ zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia, a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.
Právne vzťahy účastníkov konania riadia sa ustanovením § 760 OZ. Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zákona č. 164/1996 Zb. o dráhach v znení neskorších predpisov Dopravným podnikom Bratislava, a.s. t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.
V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní.
Navrhovateľ totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu ) v zmysle § 12 ods. 4, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporkyne mať zakúpený lístok, t.j. dňom 3. októbra 2007. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 OZ, podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok a nakoľko návrh na začatie konania
bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 9. septembra 2009, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že nanajvýš sa premlčuje iba samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo výške 0,46 Eur a nie úhrada stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav nie je dôvodná. Ako už bolo spomenuté vyššie účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Novela zákona č. 250/2007 Z. z. - zákon č. 102/2014 Z.z. zaviedol ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Dôvodová správa k uvedenej zmene len stručne uvádza, že s ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Predmetné ustanovenie bolo korigované zo strany Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, ktorý navrhol vypustiť z pôvodného znenia „Orgán dozoru a orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadajú aj bez návrhu..." slová „dozoru a orgán" a slovo „prihliadajú" nahradiť slovom „prihliada", pričom dôvodom tejto korekcie bola podľa výboru skutočnosť, že z dôvodu, že predmetné ustanovenie má za cieľ zdôrazniť povinnosť ex offo postupu orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom takéto hodnotenie a posudzovanie nárokov zo zmluvného vzťahu nie je zverené do pôsobnosti orgánov dozoru, navrhlo sa uvedenú povinnosť vo vzťahu k orgánom dozoru vypustiť.
Preto súd prvého stupňa správne ex offo prihliadol podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. na premlčanie nároku a návrh navrhovateľa zamietol.
Pochybenie nebolo zistené ani vo výroku o trovách konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p. ).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov konania však nepriznal, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.