Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/864/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513208753 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513208753.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom: Metodova 8, Bratislava, proti odporcovi: Z.. V. Y., J..: XX.X.XXXX, Y. G.: E. XX, G., o zaplatenie 703,68 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 24C/202/2014-132 zo dňa 22.9.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 287,59 eura p o t v r d z u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 31,14 eura z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 318,73 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania 17.6.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o 384,95 eura a zodpovedajúcemu príslušenstvu pohľadávky zastavil. Ďalším výrokom rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku navrhovateľke vo výške 16,34 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava II, po právoplatnosti rozsudku. V poradí štvrtým výrokom napadnutého rozsudku rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,34 eura odporcovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava V, po právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 42 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 1, ods. 2, § 76 ods. 12, § 77 bod 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 588 Obč. zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 703,684 eura spolu s príslušenstvom - 9, 25 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej pohľadávky od 17.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom neuhradenia mesačných faktúr za navrhovateľom poskytnuté služby v období február až apríl 2011 vo výške 318,73 eura a spôsobenú škodu vo výške 384,95 eura, predstavujúcu rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou za odpredané telekomunikačné zariadenie Konventor G-25E. Navrhovateľ pred začatím pojednávania vzal žalobný návrh v časti 384,95 eura a zodpovedajúcemu príslušenstvu pohľadávky späť; súd prvého stupňa tak konanie v späťvzatej časti podľa § 96 ods. 1, ods. 3 O. s. p. zastavil. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci dňa 21.12.2000 a 26.7.2010 uzatvorili dve Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. A0159152 a A5125694, vrátane dodatkov na základe ktorých navrhovateľ odporcovi zapožičal dva kusy mikroprocesorových kariet SIM a priradil mu účastnícke čísla 0239019754 a 0905768792, umožňujúce využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom a odpredal telekomunikačné zariadenie Konventor G-25E za podmienečne zníženú akciovú cenu 0,02 eura; predajná cena zariadenia predstavovala 384,97 eura. Odporca v období február až apríl 2011 porušil zmluvné podmienky, keď neuhradil cenu za navrhovateľom poskytnuté služby v celkovej výške 318,73 eura, ktoré navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrami za mesiac február 2011 vo výške 287,59 eura za mesiac, za mesiac marec vo výške 23,18 eura a za mesiac apríl 2011 vo výške 7,96 eura. Odporca na výzvy navrhovateľa nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky, a to ani v dodatočnej lehote. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na spotrebiteľský charakter zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi konania a zmluvy posúdil tiež z hľadiska prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné, a to čl. 5 a čl. 4 ods. 2 Smernice. Dospel pritom k záveru, že obidve zmluvy obsahujú všetky potrebné náležitosti v zmysle uvedených článkov Smernice, účastníci zmluvných vzťahov sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzatvorení zmluvného vzťahu neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Ďalej súd prvého stupňa skonštatoval, že odporca nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o pripojení, nedodržal zmluvné podmienky účastníkmi dohodnuté, nezaplatil riadne a včas za telekomunikačné služby poskytnuté zo strany navrhovateľa, ktorý právom požadoval zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej neuhradené mesačné hovorné za obdobie od februára do apríla 2011. Nakoľko sa odporca s peňažným plnením dostal do omeškania, navrhovateľovi priznal príslušný úrok z omeškania stanovený vo výške 9,25% ročne od 17.6.2011 čo je deň nasledujúci po dni uvedenom v predžalobnej upomienke ako deň, do ktorého mal odporca povinnosť zaplatiť pohľadávku navrhovateľovi. O vrátení kráteného súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v konaní žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca a to v časti, ktorou ho súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. Žiadal, aby odvolací súd nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa zamietol. V podanom odvolaní argumentoval tým, že súd prvého stupňa mal za skutkový základ pre rozhodnutie skutočnosti tvrdené navrhovateľom, ktoré mal odporca za zavádzajúce. Nemal vedomosť o tom, že súd prvého stupňa mu doručil a uložil na pošte oznámenie o konaní. Ako dôchodca sa zdržiava v mieste trvalého bydliska, pričom čakal na predvolanie na pojednávanie pred súdom prvého stupňa. Namietal skutočnosť, že dňa 21.12.2000 a dňa 26.7.2012 uzatvoril dve zmluvy, na základe ktorých mu navrhovateľ zapožičal dva kusy mikroprocesorových kariet. Tiež namietal, že neuhradil faktúry za mesiace február, marec a apríl 2011. Služby navrhovateľa využíval 12 rokov, pričom problém nastal od 01.-15. januára 2011 a 25.02.2011, kedy mal záujem zmeniť operátora. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa čl. 6 bod 2 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa účastník je povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a cenníka ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa čl. 11 bod 8 VOP navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradenému účastníkovi vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje cenu poskytnutých služieb podľa zúčtovacieho obdobia. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa má odvolací súd zrejmé, že predmetom odvolacieho konania je nárok navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie 384,95 eura, titulom poskytnutých elektronických služieb podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Odporca v podanom odvolaní namietal, že nemal vedomosť o doručení a uložení na pošte oznámenia o konaní, kedy mal v mieste trvalého bydliska čakať na predvolanie na pojednávanie. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa má odvolací súd zrejmé, že navrhovateľovi bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené na 22. septembra 2014 doručované na adresu trvalého pobytu (č.l. 126), dané na poštovú prepravu dňa 04.08.2014. Predmetná zásielka sa však vrátila dňa 27.08.2014 súdu prvého stupňa, nakoľko adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Nakoľko odporca v podanom odvolaní nenamietal, že sa v čase doručovania predvolania v mieste trvalého bydliska nezdržiaval, čo nie je zrejmé tiež z obsahu potvrdenia o doručení (doručenky) podľa § 45 ods. 2 O. s. p., je odvolací súd toho názoru, že došlo podľa § 47 ods. 2 O. s. p. k fikcii riadneho doručenia predvolania odporcu v deň vrátenia zásielky súdu prvého stupňa, a teda dňa 27.08.2014, i keď sa o tom odporca nedozvedel. Súd prvého stupňa tak mal správne splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Odvolaciu námietkou odporcu, ktorý namietal zapožičanie dvoch mikroprocesorových kariet navrhovateľom na základe uzatvorených zmlúv má odvolací súd za irelevantnú, nakoľko predmetom odvolacieho konania je zaplatenie telekomunikačných služieb za obdobie mesiacov február až apríl 2011. V časti návrhu, ktorou sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady škody za odpredané mobilné telefóny či telekomunikačné vo výške 384,95 eura s príslušenstvom vzal navrhovateľ podaním zo dňa 22.09.2014 späť, pričom v predmetnej časti bolo konanie právoplatne zastavené. Navrhovateľ sa nároku na zaplatenie žalovanej sumy za poskytnuté elektronické služby domáha titulom vyššie uvedených zmlúv, na základe ktorých odporcovi vystavil faktúru Č.. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 599,35 eura, splatnú dňa 27.02.2011, P. Č.. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 1,33 eura (upomienka), P. Č.. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 6,95 eura, P. Č.. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 14,90 eura, všetky splatné dňa 25.03.2011 a P. Č..XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eura a fa Č.. XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eura, obe splatné dňa 25.04.2011. Navrhovateľ si nárok na zaplatenie žalovanej sumy za mesiac február uplatnil vo výške 287,59 eura, pričom odporca v podanom odvolaní žalovaný nárok v uvedenom rozsahu žiadnym spôsobom nespochybnil. Z obsahu spisu má však odvolací súd zrejmé, že odporca v konaní pred súdom prvého stupňa predložil fotokópie dokladov o zaplatení sumy 23,18- eura dňa 15.03.2011 a o zaplatení sumy 7,96 eura dňa 18.04.2011 (č.l. 71, č.l. 86,č. l. 108), ktorými skutočnosťami sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Odvolací súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3Obo 61/2009 zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie sumy 287,59 eura podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a v časti o zaplatenie 31,14 eura podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.