Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/197/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515200260 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1515200260.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: D. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. XX, U., proti odporkyni: J. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. M.. W. XX, Q., zastúpenej Mgr. Kristínou Grundovou, advokátkou, so sídlom Jakubovo nám. 2, Bratislava, o zníženie výživného a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 11.februára 2015 č.k. 56C/38/2015-52, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vydal predbežné opatrenie na určenie výšky vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu do doby vydania rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti pre plnoletú J. U. na sumu 50,- eur, splatnú do 15.dňa daného mesiaca, k rukám odporkyne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zníženia výživného pre odporkyňu zo sumy 180,- eur na sumu 50,- eur a v priebehu konania podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia o výživnom v žiadanej výške, ktorý návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť bola voči odporkyni naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 22P 344/2008-220 zo dňa 19.05.2009, ktorým bol zaviazaný platiť výživné v sume 180,- eur, v tom čase bola odporkyňa maloletá a on bol SZČO - podnikateľ. Na jeho strane sa zmenili pomery, keď dňa 14.03.2011 Okresným súdom Bratislava I bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, po vyhlásení konkurzu prešla povinnosť platiť výživné na správcu, v čase od 26.01.2011 do 30.04.2011 bol zamestnaný na dohodu v spoločnosti F. P..D..G.., kde bol od mesiaca máj 2011 v trvalom pracovnom pomere až do 31.12.2014, kedy zamestnávateľ zrušil maloobchodnú prevádzku, v ktorej bol zamestnaný. Odporkyňa nadobudla dňa 07.10.2014 plnoletosť a od tohto obdobia správca prestal vyplácať odporkyni výživné, pričom jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni stále trvá a odo dňa 01.01.2015 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol podľa § 75 ods. 1, 4, 6, 8, § 76 ods. 1, 4 O.s.p. s odôvodnením, že mal za preukázané, že navrhovateľ uhradil, aj keď oneskorene, od plnoletosti odporkyne výživné v plnej výške, výživné splatné k 15. 01.2015 však uhradil iba v sume 50,- eur, v tomto období mu nebola ešte určená výška príspevku v nezamestnanosti. Dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov aj na strane odporkyne, ktorá bola v danom čase vo veku 12 rokov, teraz je v maturitnom ročníku gymnázia a mieni pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole. S poukazom na § 76 ods. 4 O.s.p. neuviedol ďalšie dôvody, pre ktoré tak rozhodol. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa, žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. Namietala, že napadnutým uznesením došlo k faktickej zmene právoplatného rozsudku, ktorým bola naposledy určená výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej a právna úprava o nariadení predbežného opatrenia neumožňuje predbežnú zmenu právoplatného rozsudku nariadením predbežného opatrenia. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. možno zmeniť právoplatný rozsudok, ktorým bola určená výška vyživovacej povinnosti, avšak len novým rozsudkom, po posúdení tvrdenej zmeny pomerov a po vykonaní dokazovania a jeho vyhodnotenia súdom. Účelom predbežného opatrenia nie je reparácia právoplatného súdneho rozhodnutia ani prejudikovanie práv účastníkov, ale rýchla a iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného opatrenia v tomto štádiu nie je dôvodné a predstavuje neprijateľný zásah do princípu právnej istoty, pretože dočasne mení právoplatný rozsudok spôsobom, ktorý zákon nepredvída. Namietala aj nesprávnu formuláciu výroku samotného predbežného opatrenia, keď súd prvého stupňa uviedol, že predbežné opatrenie vydáva namiesto toho, aby ho nariadil a napadnuté uznesenie je aj nevykonateľné, pretože výrok neobsahuje uloženie povinnosti navrhovateľovi, ale jeho výrok je formulovaný ako určovací výrok, čo je podľa jej názoru v rozpore so samotnou podstatou predbežného opatrenia, ktorým sa účastníkovi vždy niečo nariaďuje, t.j. ukladá sa mu povinnosť. Vo výroku napadnutého uznesenia absentuje určenie subjektu, ktorý je povinný vyživovaciu povinnosť voči nej plniť, a preto považuje celý výrok za zmätočný, nepresný a nevykonateľný. Uviedla, že i keď ust. § 76 ods. 4 O.s.p. umožňuje súdu využiť pri rozhodnutí o predbežnom opatrení skrátené odôvodnenie, v danom prípade mal súd k dispozícii jej písomné vyjadrenie a jej výpoveď a mal sa preto vyjadriť aspoň stručne aj k jej argumentácii a vysporiadať sa minimálne s jej námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu, keď na majetok navrhovateľa bol uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 3K 6/2011 zo dňa 14.03.2011 vyhlásený konkurz, ktorý doposiaľ nebol zrušený a ona si svoj nárok na výživné od navrhovateľa v predmetnom konkurznom konaní uplatnila prihláškou zo dňa 27.04.2011, ktorá správcom konkurznej podstaty nebola popretá. Uviedla, že výživné pre ňu má byť uhrádzané z príjmov navrhovateľa, ktoré v stanovenom rozsahu podliehajú konkurzu v zmysle § 72 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a poukázala na to, že na základe podanej prihlášky je v postavení konkurzného veriteľa. V prípade ak by navrhovateľ jej výživné alebo jeho časť sám neuhradil, bude požadovať uspokojenie svojej pohľadávky v rámci konkurzu (z rozvrhu výťažku) a tiež v rámci prípadného následného oddĺženia. Uviedla, že i keď požiadala o priame uhrádzanie výživného z dôvodu, aby mala možnosť zabezpečiť si naďalej pravidelné platby výživného, neznamená to, že by nemala nárok na uspokojenie svojich pohľadávok aj z prostriedkov, ktoré podliehajú konkurzu. S poukazom na § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. namietala, že navrhovateľ nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale takýto návrh by mohol podať len správca konkurznej podstaty, ktorý by bol účastníkom konania namiesto navrhovateľa. Zotrvala aj na ďalších svojich námietkach a tvrdeniach obsiahnutých v jej písomných vyjadreniach, s ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, a to najmä týkajúcich sa neplatnosti výpovede danej navrhovateľovi, ktorú podľa jej názoru mal napadnúť na súde a keďže tak neurobil, súd by na jeho dočasné zníženie príjmu nemal prihliadnuť, ďalej týkajúcich sa nezmenenej životnej úrovne navrhovateľa a jeho rodiny a zvýšených životných nákladov na strane odporkyne. Navrhovateľ podľa jej názoru neodôvodnil a ani neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorej by sa malo predbežným opatrením zabrániť. Uviedla, že je v takej situácii, že pokiaľ jej navrhovateľ nebude výživné platiť dobrovoľne, nemá možnosť vzhľadom na prebiehajúci konkurz podať návrh na vykonanie exekúcie ani žiadnym iným spôsobom od neho výživné vymáhať, a teda aj ak by navrhovateľ dočasne nebol schopný výživné platiť v plnej výške 180,- eur, môže len dúfať, že v prípade skorého ukončenia konkurzu bude aspoň čiastočne uspokojená z rozvrhu výťažku. Nie je preto zrejmé, aká ujma by mala vzniknúť navrhovateľovi. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s uznesením súdu prvého stupňa. Uviedol, že podľa jeho názoru, ku ktorému dospel aj po konzultácii so správcom konkurznej podstaty, je oprávnený konať v tejto veci, keď správca ho zastupuje v konaniach týkajúcich sa jeho majetku a v majetkových záležitostiach a toto podanie sa týka jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére a nie jeho majetku. Namietal, že jeho životná úroveň bola výrazne znížená vstupom do konkurzného konania, odkedy mu boli vykonávané zrážky zo mzdy v prospech konkurzu, výživné pre vtedy maloletú odporkyňu bolo však uspokojované v rámci konkurzu, a preto nepožiadal o zníženie výživného po začatí konkurzného konania, ale po dovŕšení plnoletosti správca prestal vyplácať výživné a vzhľadom na jeho čistý príjem, ktorý mu zostával po zrážkach, nebol schopný uhrádzať výživné na odporkyňu v sume 180,- eur. Uviedol, že dočasnou stratou zamestnania sa po dobu 6 mesiacov jeho finančná situácia nezmení, pretože mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti, ktorá je približne rovnaká ako bol jeho čistý príjem po zrážkach v čase, keď mal zamestnanie a jeho finančná situácia sa ani po nájdení si nového zamestnania nezmení vzhľadom na stále trvajúce konkurzné konanie a zrážky z neho vyplývajúce. Uviedol, že strata zamestnania nebola dôvodom na podanie návrhu na zníženie výživného, ale dôvodom podania tohto návrhu bola jeho neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške 180,- eur. Poukázal aj na vyššiu životnú úroveň odporkyne ako má on, keď podľa predložených dokladov bola odporkyňa v rokoch 2013 a 2014 na študijných pobytoch na Malte, a to že jej matka vedela poskytnúť financie na tieto pobyty, svedčí o jej lepšej finančnej situácii. Poukázal na to, že voči odporkyni majú obidvaja rodičia vyživovaciu povinnosť v rámci svojich možností a žiadal, aby súd zaviazal matku odporkyne predložiť doklady o príjmoch zo všetkých jej zárobkových činností za posledné tri roky, keďže aj ona má voči dcére vyživovaciu povinnosť a až na základe zistenia jej príjmov, bude možné porovnať finančné možnosti oboch rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť a stanoviť výšku výživného vzhľadom na životnú úroveň oboch povinných. K námietkam odporkyne, že neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy uviedol, že právna zástupkyňa odporkyne ho listom upozornila na možné riešenia z ich strany pri neplatení výživného v plnej výške a z toho vyplývajúce dôsledky pre neho, aj matka odporkyne poslala jeho manželke e-mail s podobnými vyhrážkami a s nepravdivými tvrdeniami a syn mu poslal podobnú výhražnú SMS. Tieto útoky na členov jeho rodiny a ochranu maloletých detí pred nepravdivými tvrdeniami zo strany rodinných príslušníkov odporkyne považuje za dostatočné na preukázanie hroziacej ujmy. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá je výnimočným opatrením a má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi v prípade, ak bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne. Splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia musí preukázať navrhovateľ, a to aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, pod ktorou treba rozumieť stav vzťahov medzi účastníkmi, ktorý neznesie odklad. Táto potreba môže byť daná napr. aj samotnou hrozbou násilného realizovania pochybného práva. Osvedčením ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia je také konanie/ správanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie jeho majetku; ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť; alebo ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje aj jeho majetkové pomery. Túto potrebu dočasnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia je treba posudzovať vo vzťahu k nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej, pričom nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ v zásade nemôže nadobúdať práva, o ktorých má byť rozhodnuté až vo veci samej. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia nemusí navrhovateľ svoje tvrdenia preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť tak, ako v konaní vo veci samej, ale nemožno predbežné opatrenie vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania navrhnutým predbežným opatrením; postupom podľa § 102 ods. 1 O.s.p.; keď navrhovateľ neosvedčil spôsobom dostatočným pre účely nariadenia predbežného opatrenia opodstatnenosť nároku vo veci samej a ani potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.05.2009 č.k. 22P 344/2008-220 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné určené pre plnoletú J. U. voči jej otcovi sa počnúc dňom 01.01.2015 znižuje zo sumy 180,- eur na sumu 50,- eur, splatnou vždy do 15. dňa daného mesiaca k rukám odporkyne. Návrhom na vydanie predbežného opatrenia sa domáhal určenia výšky vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu do doby vydania rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti pre plnoletú J. U. na sumu 50,- eur, splatnú vždy do 15. dňa daného mesiaca, k rukám odporkyne. Uviedol, že od 01.01.2015 je nezamestnaný a nie je schopný platiť výživné vo výške 180,- eur, v marci 2011 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 3K/6/2011, do začatia konkurzného konania si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, po vyhlásení konkurzu bolo výživné na odporkyňu vyplácané správcom konkurznej podstaty a po dovŕšení plnoletosti odporkyne 07.10.2014, prestal správca konkurznej podstaty odporkyni vyplácať výživné, avšak jeho vyživovacia povinnosť naďalej trvá, ale nemá prostriedky na úhradu výživného v sume 180,- eur. Uviedol, že od 26.01.2011 do 30.04.2011 pracoval v spoločnosti F. P..D..G.. na dohodu, v ktorej spoločnosti bol od mája 2011 prijatý do trvalého pracovného pomeru, pracoval ako predavač a servisný technik s mesačným hrubým príjmom 600,- eur. Z tohto príjmu mu boli vykonávané zákonné zrážky zo mzdy, z ktorých bolo vyplácané výživné na vtedy maloletú dcéru J. - odporkyňu a vyplácané mu boli finančné prostriedky v sume 251,57 eur, z ktorých pokrýval svoje životné náklady, vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére W.. Jeho pracovný pomer v spoločnosti F. P..D..G.. bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však iba závažnejšia zmena pomerov, pod ktorou treba rozumieť výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, a to na strane oprávneného alebo na strane povinného. K tejto zmene môže dôjsť v dôsledku zvýšenia, či zníženia zárobku, alebo iných príjmov povinného, prípadne iného majetku, ktoré ovplyvní celkovú jeho situáciu, prípadne rozšírenie alebo zúženie jeho vyživovacej povinnosti, ale tiež vyšší vek dieťaťa alebo zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa v dôsledku štúdia, príp. zhoršenia zdravotného stavu a pod. Pri zmene pomerov sa v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine prihliada aj na vývoj životných nákladov. V prejednávanej veci sa navrhovateľ v konaní vo veci samej domáha zmeny právoplatného rozsudku súdu o výživnom na odporkyňu z dôvodu, že sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti platenia výživného, keď v čase vydania rozhodnutia o výživnom v roku 2009 bol SZČO - podnikateľ, a v marci 2011 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok v období od 26.01.2011 do 31.12.2014 pracoval v spoločnosti F. P..D..G.. a od 01.01.2015 je nezamestnaný. Vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa, ktorý doposiaľ nebol zrušený, odporkyňa namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu, a to s poukazom na ust. § 72 ods. 2 a § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Odvolací súd však dospel k záveru, že pre účely nariadenia predbežného opatrenia možno považovať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu na zníženie výživného, ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, za osvedčenú, pričom vychádzal zo skutočností, že navrhovateľ sa domáha zníženia výživného na odporkyňu, a preto toto konanie sa netýka majetku patriaceho do konkurznej podstaty a ani v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, nebude rozhodnutím súdu v tomto konaní dotknutá konkurzná podstata. Odvolací súd vychádzal aj zo znenia ust. § 72 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou a dospel k záveru, že zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že konkurzu nepodliehajú všetky príjmy úpadcu, ale len príjmy v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Vzhľadom na to posúdil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa za osvedčenú. Odvolací súd však dospel k záveru, že samotnou skutočnosťou, že na majetok navrhovateľa bol vyhlásený konkurz, neosvedčil navrhovateľ dostatočne takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na odporkyňu, keď potrebné je prihliadnuť aj na zmenu okolností na strane odporkyne, týkajúcich sa jej veku, prípravy na štúdium na vysokej škole, v dôsledku ktorých vzrástli aj odôvodnené potreby odporkyne a potrebné je prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov a to za celé obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného na odporkyňu. Na zistenie zmeny celkových pomerov, z ktorých súd vychádzal pri poslednej úprave výživného na odporkyňu, bude potrebné vykonať dokazovanie v konaní vo veci samej, ako aj na tvrdenie navrhovateľa, že vyhlásením konkurzu na jeho majetok sa znížila jeho životná úroveň, aj na životnú úroveň odporkyne, na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení k odvolaniu a na schopnosti a možnosti matky odporkyne prispievať na jej výživu. V danom štádiu konania bez vykonania dokazovania na uvedené skutočnosti a vyhodnotenia vykonaných dôkazov v konaní vo veci samej nemožno považovať za dostatočne osvedčenú takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na odporkyňu, keď pri posudzovaní zmeny pomerov treba porovnať všetky okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri poslednej úprave výživného a nielen na strane navrhovateľa. Navrhovateľ neosvedčil ani potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi navrhnutým predbežným opatrením, a to osvedčením bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. Tvrdil, že vyhlásením konkurzu na jeho majetok sa výrazne znížila jeho životná úroveň a preto nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške, ale z jeho tvrdení vyplýva, že i keď v marci roku 2011 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok, pracoval na dohodu a následne bol zamestnaný v spoločnosti F.J. P..D..G.. do 31.12.2014 a mal príjem, z ktorého bolo možné vykonávať zrážky, z ktorých bolo odporkyni vyplácané výživné v plnej výške, t.j. v sume 180,- eur a navrhovateľ sám uviedol, že strata zamestnania nebola dôvodom na podanie návrhu na zníženie výživného, v dôsledku tejto skutočnosti sa nezmení jeho finančná situácia po dobu 6 mesiacov, pretože podpora v nezamestnanosti je mu vyplácaná približne v rovnakej výške, ako bol jeho čistý príjem po zrážkach v čase, keď mal zamestnanie a aj po nájdení si nového zamestnania sa nezmení jeho finančná situácia vzhľadom na stále trvajúce konkurzné konanie a zrážky z neho vyplývajúce. Aj vzhľadom na tieto tvrdenia navrhovateľa odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dostatočne osvedčená pre účely nariadenia predbežného opatrenia potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi znížením výživného navrhovateľa na odporkyňu na sumu 50,- eur do vydania rozhodnutia v konaní vo veci samej, keď navrhovateľ neosvedčil dostatočným spôsobom bezprostredne hroziacu ujmu na jeho právach. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konaní vo veci samej podľa § 145 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.