Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/662/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218359 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1515218359.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: I.. F. B. K., T.. XX.XX.XXXX, H. H. X, H., zastúpenej: Advokátska kancelária Kotvan, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 858 561, proti odporcom: 1/ D. B., T.. XX.XX.XXXX, H. Č. XX, H., zastúpenej: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, 2/ I.. C. B., T.. XX.XX.XXXX, H. X. XX, G., o vydanie hnuteľných vecí a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 04. septembra 2015, č.k. 50C 492/2015-33, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje toto predbežné opatrenie: Odporcom 1/ a 2/ zakazuje scudziť, prenajať, vypožičať, darovať, založiť, zameniť, zaťažiť právami tretích osôb, znehodnotiť alebo odovzdať do držby tretej osoby hnuteľné veci: čalúnená posteľ Rialto, 180 x 200 cm, spolu s 2 ks roštov Sara, 2 x 90 x 200 cm, ortopedický matrac 05, 180 x 200 cm, sedacia súprava Galileo, ekokoža soft biela, práčka Whirlpool AWO/C FL 6314, a chladnička Bosch KGE36A140. Vo zvyšku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa 04. septembra 2015, č.k. 50C 492/2015-33; v konaní vo veci samej o vydanie hnuteľných vecí - čalúnenej postele, ortopedického matracu, sedacej súpravy, práčky a chladničky, nachádzajúcich sa v rodinnom dome, súp. č. XXX, na X. O.. Č.. XX D. G., ktorého vlastníčkou je odporkyňa 1/ a ktoré užíva odporca 2/; zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd odporcom uložil zákaz scudziť, prenajať, vypožičať, darovať, založiť, zameniť, zaťažiť právami tretích osôb, znehodnotiť alebo odovzdať do držby tretej osoby hnuteľné veci - čalúnenú posteľ, ortopedický matrac, sedaciu súpravu, práčku a chladničku a zároveň im uložil povinnosť predmetné veci vydať navrhovateľke, keď s poukazom na ust. § 102 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľka neosvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, nakoľko jednoznačne nepreukázala vlastníctvo vecí, ktoré sú predmetom návrhu (sama uvádza, že práčka a chladnička boli nadobudnuté počas trvania manželstva), avšak ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď z predloženej kópie inzerátu na webovej stránke vyplýva, že je ponúkaný na predaj 7 - izbový rodinný dom v meste G., nie však skutočnosť, že predmetom predaja majú byť aj hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasila so záverom prvostupňového súdu, že nepreukázala vlastníctvo predmetných vecí, nakoľko z ňou predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že hnuteľné veci zakúpila a sú v jej výlučnom vlastníctve, pričom ak by aj boli tieto veci v BSM, je oprávnená domáhať sa ochrany pred ich scudzením. V súvislosti s otázkou existencie nebezpečenstva vzniku ujmy poukázala na skutočnosť, že z fotografií, priložených k inzerátu domu je zrejmé, že dom sa predáva aj s nábytkom, teda i s predmetnými hnuteľnými vecami, ktoré sa nachádzajú vo faktickej moci odporcov, avšak odmietajú ich vydať. Zdôraznila, že z predmetného rodinného domu bola "vyhodená" za asistencie polície a bolo jej dovolené vziať si len osobné veci, nie však už nábytok a domáce spotrebiče, a preto v prípade, ak sa rodinný dom predá a dané hnuteľné veci jej nebudú vydané, hrozí, že dôjde k ich zničeniu, prípadne odovzdaniu nadobúdateľovi rodinného domu, v dôsledku čoho jej vznikne škoda, ktorej vzniku je potrebné predísť nariadením navrhovaného predbežného opatrenia. Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi, a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia však nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní, vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu jeho právneho postavenia vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcom uložil zákaz scudziť, prenajať, vypožičať, darovať, založiť, zameniť, zaťažiť právami tretích osôb, znehodnotiť alebo odovzdať do držby tretej osoby hnuteľné veci - čalúnenú posteľ, ortopedický matrac, sedaciu súpravu, práčku a chladničku, ako aj povinnosť odporcom tieto hnuteľné veci jej vydať. Naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi navrhovateľka odvodzovala od existencie reálnej a bezprostrednej hrozby, že odporcovia hnuteľné veci prevedú, spolu s rodinným domom v meste G. na kupujúceho, čomu je nevyhnutné zabrániť nariadením predbežného opatrenia v súlade s podaným návrhom. Prvostupňový súd sa správne zaoberal v prvom rade splnením základného predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia ktorým je predpoklad existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežným opatrením dočasná ochrana. Nesprávny je však jeho záver, že navrhovateľka ani len v rozsahu potrebnom pre nariadenie predbežného opatrenia danosť svojho nároku neosvedčila, nakoľko už len ňou predložené pokladničné doklady, faktúry a dodacie listy (č.l. 5-20 spisu); z ktorých vyplýva, že navrhovateľka tieto veci objednala, zakúpila a boli jej dodané na adresu X. XX, G.; podľa odvolacieho súdu v tomto štádiu konania riadne osvedčujú pre účely rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia danosť nároku navrhovateľky. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že tento predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia bol v preskúmavanej veci naplnený. Nesprávny je tiež záver prvostupňového súdu, že navrhovateľka v konaní neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, keď inzerovaný predaj rodinného domu na X. O.. Č.. XX D. G. sám o sebe neznamená, že predmetom predaja budú aj sporné hnuteľné veci. Ak sa totiž tieto veci nachádzajú v danom rodinnom dome; čo podľa odvolacieho súdu možno považovať za osvedčené predloženými fotografiami v spojení s obsahom predloženého trestného oznámenia a zápisnice o výsluchu odporkyne 2/, ktoré potvrdzujú, že navrhovateľka nemala možnosť odniesť z domu nič okrem jej osobných vecí; je nepochybné, že v prípade zamýšľaného predaja domu existuje hrozba vzniku ujmy na strane navrhovateľky; a taktiež existuje nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa navrhovateľka proti odporcom domáha vydania týchto hnuteľných vecí. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky a skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, dospel odvolací súd; na rozdiel od súdu prvého stupňa; k záveru, že v danej veci zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 102 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 74 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. čiastočne splnené boli. Skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu totiž; pre účely nariadenia predbežného opatrenia; dostatočne osvedčujú priamu a bezprostrednú hrozbu, že odporcovia prevedú nehnuteľnosť, v ktorej sa majú nachádzať hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľka domáha, na tretiu (cudziu) osobu, a teda i hrozbu vzniku ujmy na strane navrhovateľky, ktorú je potrebné odvrátiť nariadením predbežného opatrenia, pričom bez uloženia zákazu nakladania s hnuteľnými vecami odporcom zároveň existuje reálne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v prípade scudzenia týchto vecí, či inej dispozície s nimi, by rozhodnutie o uložení povinnosti vydať veci nebolo možné vykonať. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd; na rozdiel od súdu prvého stupňa; k záveru, že navrhovateľka preukázala (osvedčila) v danom štádiu konania všetky predpoklady opodstatňujúce nariadenie predbežného opatrenia, ktorým odporcom zakáže predmetné hnuteľné veci scudziť, prenajať, vypožičať, darovať, založiť, zameniť, zaťažiť právami tretích osôb, znehodnotiť alebo odovzdať do držby tretej osoby, a preto uznesenie súdu prvého stupňa; v tejto časti; zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že predbežné opatrenie v tomto znení nariadil. Zároveň však odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o uloženie povinnosti odporcom vydať predmetné hnuteľné veci navrhovateľke, predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia nie sú splnené, keď v tejto časti sa navrhovateľka neprípustne domáha nariadenia predbežného opatrenia ukladajúceho povinnosť totožnú s povinnosťou, ktorej splnenia sa domáha návrhom vo veci samej, a nariadenie takéhoto predbežného opatrenia je prípustné iba ak sa účel dočasnej ochrany nedá dosiahnuť inak, než rovnakým výrokom ako vo veci samej (porov. uznesenie NS SR vo veci 1Obo 567/97), o aký prípad však v preskúmavanej veci nejde, nakoľko na poskytnutie dočasnej ochrany ohrozenému nároku navrhovateľky plne postačuje obmedzenie uložené odporcom nariadeným predbežným opatrením. V tejto časti preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uložiť odporcom povinnosť vydať jej hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, nebolo možné vyhovieť; teda pokiaľ v tejto časti súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Na základe uvedeného odvolací súd vo zvyšku, t.j. v časti, v ktorej bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mala byť odporcom uložená povinnosť vydať predmetné veci navrhovateľke, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov konania odvolací súd; s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p.; nerozhodoval, keď o nich rozhodne súd prvého stupňa spolu s rozhodnutím o trovách konania vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.