KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava26. 7. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/322/2015 z 26. 7. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. júla 2015, sp. zn. 14Co/322/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1515897763.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/322/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515897763
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1515897763.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M. R., A.. Š., U.. X.X.XXXX, R. R. X, R., zastúpenej
advokátskou kanceláriou STEFANKOVA | law office s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO:
47 239 077, proti odporcovi: T. R., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XX, R., zastúpenému advokátkou JUDr.
Michaelou Volekovou, AK so sídlom Trnavská 27, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia podľa
§ 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. pred začatím konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V v Bratislave zo dňa 24.4.2015, č.k. 6C/307/2015-19, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.4.2015, č.k. 6C/307/2015-19 v
napadnutej časti m e n í tak, že návrh navrhovateľky zo dňa 24.4.2015 na nariadenie predbežného
opatrenia z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania spolu vo
výške 290,48 eur, pozostávajúcich z náhrady súdneho poplatku vo výške 33,- eur a z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 257,48 eur, na účet advokátky odporcu vedený v Tatra banke, a.s., č. ú.
2621834269/1100, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil odporcovi, aby nevstupoval dočasne do rodinného
domu na ulici N. Č.. XX, postavenom na parcele č. XXXX/XXX bez súpisného čísla, zapísaného na LV č.
XXXX pre okres R. H., obec R.a, m. časť A., katastrálne územie A., a to až do právoplatnosti rozsudku
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľke uložil povinnosť podať na
príslušný súd návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a
to v lehote 30 dní od doručenia uznesenia. Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť na účet
tamojšieho súdu 33,- eur titulom súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zdôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu č.k.
7C/335/2014-44 zo dňa 16.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2014. Medzi účastníkmi
doteraz nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z dôvodu, že sa účastníci
nevedia dohodnúť o vyporiadaní BSM a odporca zaslal navrhovateľke vyjadrenie, že si zabezpečí prístup
do tohto rodinného domu násilnou výmenou zámkov, má navrhovateľka obavy. Jej obavy sú odôvodnené
najmä tým, že odporca v minulosti navrhovateľku fyzicky napádal, vyhrážal sa jej a zastrašoval ju. Preto
navrhovateľka podala na odporcu dňa 27.3.2015 trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie. Zo
zápisnice spísanej OR PZ v R. - OO PZ D. juh súdu vyplynulo, že odporca má byť voči navrhovateľke
agresívny, vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou a že ju rozsekne mačetou. Z listu vlastníctva, ktorý
predložila navrhovateľka k návrhu, mal súd tiež za zistené, že vlastníkom rozostavaného domu sú
obidvaja účastníci na základe kúpnej zmluvy z roku 2012.



Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel a nariadil predbežné opatrenie s tým, že boli splnené
podmienky v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. pre jeho nariadenie, lebo podozrenie z násilia odporcu
voči navrhovateľke je dôvodné. Súd zároveň v zmysle § 76 ods. 3 O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť
podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote 30 dní od doručenia
uznesenia s tým, že ak návrh nepodá, predbežné opatrenie zanikne podľa § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Súd zároveň uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu (§ 76
ods. 4 O.s.p.).
O náhrade trov predbežného opatrenia súd nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodnuté v zmysle §
145 O.s.p. rozhodnutím vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne (vychádzajúc z obsahu odvolania mal odvolací súd za to, že odvolaním napáda
výrok o nariadení predbežného opatrenia). Odporca namieta, že tvrdenia navrhovateľky v návrhu na
nariadenia predbežného opatrenia o psychickom a fyzickom násilí zo strany odporcu sú absolútne
nepravdivé a vymyslené. Návrh na rozvod manželstva podal odporca z dôvodu, že jeho bývalá manželka
neustále vyvolávala v domácnosti hádky, bola agresívna, pričom hádky často krát končili fyzickými
útokmi, fackami, práve zo strany jeho bývalej manželky, nakoľko táto nevedela ovládať svoje konanie.
Odporca niekoľkokrát počas trvania manželstva opustil spoločnú domácnosť, nakoľko bolo neúnosné
žiť s navrhovateľkou v jednej domácnosti. Odporca je záchranárom hasičského a záchranárskeho
zboru v R.. Má náročnú prácu, pri ktorej musí prijímať zásadné rozhodnutia aj pri zachraňovaní
ľudských životov a zachovať si chladnú hlavu. Preto keď sa po náročnej práci vrátil domou, bola
pre neho neúnosná neustála agresivita, krik a hádky zo strany manželky. Pokiaľ by mala byť práve
navrhovateľka tou osobou, ktorá bola fyzicky a psychicky napádaná zo strany svojho manžela, nie
je potom logické, prečo by sa práve odporca niekoľkokrát odsťahoval zo spoločnej domácnosti a do
tejto sa vrátil len na základe prosieb manželky. Ďalej nie je logické, že práve odporca bol ten, kto
podal návrh na rozvod, a nie manželka pre fyzické a psychické násilie. Nepravdivé je tiež tvrdenie
navrhovateľky, že sa snaží s odporcom dohodnúť na vyporiadaní BSM a konanie odporcu má oddiaľovať
uzatvorenie dohody. Bol to práve odporca, ktorý inicioval riešiť vyporiadanie BSM slušne a efektívne
prostredníctvom uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM od 17.12.2014. Navrhovateľka odďaľovala
termín záväzného sa vyjadrenia k návrhu dohody. Až dňa 10.3.2015 bol právnej zástupkyni odporcu
doručený e-mail - odpoveď na návrh na vyporiadanie BSM, podľa ktorého navrhovateľka nesúhlasí s
vyplatením nároku z rodinného domu odporcovi v požadovanej výške, nakoľko si myslí, že naň nemá
nárok. Žiadny iný konkrétny návrh na vyporiadanie BSM po rozvode nepredložila. Na základe tohto e-
mailu odporca pochopil, že mu navrhovateľka nemieni vyplatiť žiadnu sumu na vyrovnanie jeho podielu
zo spoločne nadobudnutého majetku počas trvania manželstva, a že dohoda o vyporiadaní BSM tak,
že si navrhovateľka ponechá rodinný dom a jemu vyplatí jeho podiel, je bez významu. Po podaní
návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka bez vedomia odporcu a bezdôvodne vymenila zámky na
spoločnom rodinnom dome. Odporcovi odmietla vydať kľúče od domu s tým, že osobné veci mu už boli
vydané dňa 25.7.2014. V tento deň mu aj oznámila, že odteraz bude ona platiť splátky hypotekárneho
úveru. Nakoľko odporca pochopil, že BSM nebude vyporiadané dohodou v dohľadnej dobe, listom
zo dňa 20.3.2015 požiadal o vydanie kľúčov od rodinného domu, ktorého je rovnako vlastníkom, ako
aj o poskytnutie súčinnosti vo veci kolaudácie rodinného domu. Na uvedenú výzvu reagoval právny
zástupca navrhovateľky listom zo dňa 30.3.2015 tak, že rodinný dom spolu s pozemkami sú predmetom
prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM po rozvode dohodou, na základe ktorého sa stane výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti navrhovateľka. Vzhľadom na to, že v blízkej dobe dôjde k vzájomnej dohode
o vyporiadaní, kľúče od rodinného domu odporcovi nebudú odovzdané. Právna zástupkyňa odporcu
listom zo dňa 15.4.2015 požiadala o doručenie konkrétnej dohody o vyporiadaní BSM, nakoľko z e-
mailu zo dňa 10.3.2015 nevyplývalo, že by navrhovateľka akceptovala návrh odporcu, ani žiadny iný
konkrétny návrh na vyporiadanie BSM. Ďalej upozornila na to, že v prípade, ak nebude do termínu
30.4.2015 uzatvorená dohoda, podá odporca návrh na vyporiadanie BSM na príslušný súd. Aj keď
listom zo dňa 23.4.2015 požiadal právny zástupca navrhovateľky o predĺženie lehoty na predloženie
návrhu dohody o vyporiadanie BSM z dôvodu pracovnej vyťaženosti klientky, ako aj právnej zástupkyne
s tým, že návrh dohody bude predložený do 15.5.2015, do dnešného dňa žiadny návrh dohody o
vyporiadaní BSM nebol odporcovi, ani jeho právnemu zástupcovi doručený. Teda ani po uplynutí takmer
6 mesiacov od predloženia návrhu na vyporiadanie BSM dohodou, nepredložila navrhovateľka žiadny
konkrétny návrh. Namiesto toho bol dňa 24.4.2015 skoncipovaný vyfabulovaný návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorý sa nezakladá na pravdivých tvrdeniach. Návrh bol doložený okrem iných
irelevantných listinných dokladov trestným oznámením, ktoré sa rovnako nezakladá na pravde. Tvrdenia



navrhovateľky, že ju počas manželstva odporca niekoľkokrát fyzicky napádal, a to aj v čase, keď bola
navrhovateľka tehotná, sú vymyslené len z dôvodu, aby navrhovateľka mohla preukázať dôvod na
podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zhojiť tak aj svoje neoprávnené konanie, na
základe ktorého odmieta odporcovi akýkoľvek prístup do rodinného domu. Odporca sa nikdy nevyjadril,
že súhlasí s tým, že rodinný dom bude po rozvode vlastniť navrhovateľka ako výlučný vlastník. Len
v záujme slušne a efektívne sa dohodnúť, navrhol navrhovateľke, aby si ponechala rodinný dom,
ak má o dom s pozemkami záujem, a jemu aby vyplatila jeho podiel. Uvedený návrh však nebol
zo strany navrhovateľky akceptovaný. Obavy navrhovateľky, že bude fyzické a psychické násilie zo
strany odporcu pokračovať, sú absolútne vymyslené a nedôvodné. Na odporcu nebolo v minulosti
podané žiadne trestné oznámenie pre fyzické násilie, alebo vyhrážanie sa, alebo pre iný trestný čin.
Nebolo voči nemu začaté trestné stíhanie, ani vznesené obvinenie pre akýkoľvek trestný čin. Odporca
je kľudnej a rozvážnej povahy, čo si vyžaduje aj jeho zamestnanie. Za záchranu ľudských životov
dostal množstvo ocenení. Práve navrhovateľka je agresívnej, hysterickej povahy, neustále vulgárne,
psychicky aj fyzicky napádala odporcu, keď urobil niečo v domácnosti, s čím nesúhlasila, alebo čo
sa jej nepáčilo. Toto bol aj skutočný dôvod, prečo odporca podal návrh na rozvod. Navrhovateľka od
júla 2014 neoprávnene bráni odporcovi v užívaní a v akomkoľvek prístupe k spoločnému rodinnému
domu. Krivo a účelovo obvinila odporcu z fyzického a psychického násilia voči nej len preto, aby mala
vo forme trestného oznámenia aspoň jeden listinný dôkaz, na základe ktorého odôvodňovala návrh na
nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p.. Návrh bol podaný účelovo a
cielene, aby si zabezpečila výhradné užívanie nehnuteľnosti až do vyporiadania BSM, ktoré zvyčajne
prebieha niekoľko rokov. Takéto konanie je zneužívaním práva a súčasne porušovaním základného
ústavného práva odporcu, pretože tento je neoprávnene obmedzovaný v jeho vlastníckom práve. Čo
sa týka podaného trestného oznámenia pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Trestného zákona, orgán činný v trestnom konaní nezačal trestné stíhanie, ani nevzniesol obvinenie
a vec bola postúpená príslušnému okresnému úradu. Navyše, v predmetnom uznesení ORPZ v R.
H., odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ R. A. zo dňa 30.4.2015 ČVS: O.-XXX/RU-R.-
XXXX, sa vyslovene uvádza, že trestné oznámenie bolo podané zo strany oznamovateľky účelovo.
Nakoľko všetky skutočnosti a tvrdenia v súvislosti s obvineniami odporcu, ktoré navrhovateľka uviedla
v zápisnici o trestnom oznámení dňa 27.3.2015, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, sú absolútne nepravdivé a vymyslené, podal odporca
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede podľa § 346 Trestného
zákona. Odporca zdôraznil, že navrhovateľka nijako neosvedčila potrebu poskytnutia dočasnej ochrany
ani jej naliehavosť, ani bezprostredné ohrozenie jej osoby, a ani dôvodnosť podozrenia odporcu z
násilia voči navrhovateľke. Nepredložila relevantný dôkaz, ktorý by usvedčoval odporcu z násilia voči
nej, navyše odporca nebol ani príslušným policajným orgánom vykázaný zo spoločného obydlia podľa
osobitného predpisu podľa § 75b O.s.p.. Odporca považuje napadnuté uznesenie za nebezpečný
precedens, kedy len na základe podania vyfabulovaného trestného oznámenie zo strany navrhovateľky,
a kedy orgán činný v trestnom konaní ani len nezačal trestné stíhanie voči odporcovi, súd prvého stupňa
nariadil predbežné opatrenie, aby odporca nevstupoval do rodinného domu a to až do právoplatnosti
rozsudku o vyporiadaní BSM, kedy toto konanie ani len nebolo začaté a môže trvať niekoľko rokov.
Tým sa výrazne zasiahlo a obmedzilo vlastnícke právo odporcu garantované Ústavou SR. Navrhol
preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietne a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu odporcu zaujala písomné stanovisko navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Uviedla, že odvolanie odporcu je plné nepravdivých údajov, klamstiev a rozporuplných
vyjadrení. Odporca má sklony k páchaniu násilia voči navrhovateľke. Fyzické útoky zo strany odporcu
voči nej začali už tri mesiace po nasťahovaní sa do spoločnej domácnosti - bytu vo výlučnom vlastníctve
pani R. H. E., cca v mesiacoch august - september v roku 2006 a boli pomerne časté, opakovali sa
raz za cca dva až tri mesiace. Prvý krát išlo o facku navrhovateľke, ktorú odporca sám priznal na
výsluchu na polícii. Podrobný opis útokov odporcu je vedený v záznamoch zo psychologických sedení
navrhovateľky a odporcu u psychológa PhDr. Y. R. zo spoločnosti SALVUS s.r.o. R., o vyžiadanie ktorých
nech súd požiada. Dôvodom fyzických útokov odporcu bola takmer vždy situácia, keď navrhovateľka
našla u odporcu dôkazy ako si na internete, alebo mobilom dopisuje s inými ženami, a následne keď
ju pri vzájomnej konfrontácii odporca slovne ponižoval a urážal s tým, že on potrebuje adrenalín a
dobrodružstvo. Odporca sa rozhodol opustiť spoločnú domácnosť prvý krát dňa 4.1.2010. Odsťahoval
sa až dňa 18.2.2010 za asistencie svojho kolegu s tým, že navrhovateľke povedal, že ju nemá zaujímať,
kde odteraz bude spávať. Do spoločnej domácnosti sa vrátil až v septembri 2010 po spoločnej dovolenke



v Rakúsku. Neskôr sa situácia s milenkami odporcu opakovala. Opakovalo sa aj domáce fyzické a
verbálne násilie, ktoré malo stupňujúci charakter. Napríklad v roku 2012 po tom, čo navrhovateľka
oznámila odporcovi, že sa chce rozviesť, tak ju posadil na stolík a povedal jej, že za každú zlú odpoveď
ju bude fackovať, pričom jej kládol rôzne otázky, a zakaždým, keď sa mu nepáčila jej odpoveď, dal jej
facku. Taktiež v lete v roku 2013 po tom, čo odmietla ísť na dovolenku, ju odporca hádzal o stenu v
garáži. Pred Vianocami dňa 23.12.2013 po tom, čo odporca šesť hodín nedvíhal navrhovateľke telefón,
ju po príchode domov slovne napádal, že si vyprosí, aby sa takto správala. Začal ju ťahať za vlasy, biť
päsťou do hlavy a udierať. V minulosti v r. 2007 ju ako tehotnú hodil o posteľ a fackal, alebo prisadol
si na jej chrbát a päsťou búchal do podlahy okolo hlavy a pýtal sa jej, aký je to pocit, keď nevie, kedy
ju trafí do hlavy a podobne. Ocenenia, ktoré dostal ako záchranár v žiadnom prípade nepreukazujú
to, že odporca vždy zachováva pokoj a chladnú hlavu. V súkromí domáceho prostredia sa prejavuje
jeho skrytá agresivita a sklony k násiliu. Odporca svojim správaním voči navrhovateľke, kritizovaním
jej rodiny, ponižovaním, vyvolával v nej pocit viny a narúšal sebadôveru. Vyjadrenia a konanie odporcu
minimálne vzbudzujú dôvodnú obavu, že po nasťahovaní do rodinného domu bude pokračovať v násilí
páchanom na navrhovateľke a bude sa jej chcieť pomstiť za podaný návrh na predbežné opatrenie.
Odporca ako záchranár presne vie, ako uchopiť svoju obeť tak, aby jej nespôsobil vážnejšie zranenie.
Navrhovateľka po fyzických a verbálnych útokoch odporcu nikdy nešla na políciu, pretože nechcela,
aby mal odporca v zamestnaní problémy, lebo ako záchranár potrebuje mať čistý register trestov, čoho
si bola vedomá. Chcela tiež zachrániť manželstvo, pretože k odporcovi prechovávala city a chcela
si s ním založiť rodinu. O útokoch odporcu nehovorila dokonca ani vlastnej rodine, pretože sa za ne
hanbila. Odporca po takýchto fyzických útokoch, keď videl, že navrhovateľka je dostatočne ponížená
a zronená, jej posielal správy ako ju ľúbi, ako chce s ňou mať deti. Vzhľadom na nevyspytateľné
správanie sa odporcu navrhovateľka v termíne od 18.5.2014 do 24.6.2014 zo strachu pred odporcom,
ktorý sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou, a vzhľadom tiež na jeho násilnícke sklony, bývala u svojej
mamy, alebo svojho strýka, ktorý býva v tesnej blízkosti rodinného domu účastníkov na N. Z. v A..
Odporca mal tak rodinný dom kedykoľvek k dispozícii, avšak sám to nevyužíval, nezdržiaval sa v ňom,
chodieval tam len občas. Návrat do rodinného domu začal plánovať až po tom, čo ona nesúhlasila
s odporcovými prehnanými nárokmi vrámci rokovaní o vyporiadaní BSM dohodou. Počas obdobia od
augusta 2014 do mája 2015 odporca nemal vôbec záujem o rodinný dom, a ani o bývanie v ňom.
Preto navrhovateľka z dôvodu obavy o svoje zdravie a život podala dňa 24.4.2015 návrh o vydanie
predbežného opatrenia, ktorému okresný súd vyhovel. Trestné oznámenie podala dôvodne a na základe
pravdivých skutočností, čo orgán činný v trestnom konaní vyhodnotil ako priestupok a postúpil ho na
riešenie nadriadenému orgánu. Odporca sa niekoľkokrát vyjadril, že sa v dome cíti ako v zlatej klietke a
nechce ho, a aby ho vyplatila. Od augusta 2014 platí celý hypotekárny úver už iba navrhovateľka. Napriek
tomu si odporca robí nárok na polovicu hodnoty domu. Neustále vyvíja na navrhovateľku psychický
nátlak s cieľom zabezpečiť si splnenie jeho finančných požiadaviek pri vyporiadaní BSM. Situácia je aj
naďalej napätá a vyostruje sa, pretože zjavne odporca potrebuje financie na zabezpečenie si svojho
bývania. Odporca má v úmysle presťahovať sa naspäť do rodinného domu, aby tak navrhovateľku
akýmkoľvek spôsobom prinútil k tomu, aby ho vyplatila v čo najvyššej možnej sume a čo najskôr. S
ohľadom na agresívne a nevyspytateľné správanie sa odporcu, ktorým ohrozuje navrhovateľku, je aj
naďalej daný naliehavý právny záujem na bezodkladnej úprave zákazu vstupu do rodinného domu, a to
predovšetkým s ohľadom na ochranu zdravia a života navrhovateľky až do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode. Existuje dôvodná obava, že po nasťahovaní sa odporcu do
rodinného domu bude fyzické a psychické násilie voči navrhovateľke pokračovať. S ohľadom na tieto
skutočnosti a predložené dôkazy, je obava z násilia odporcu opodstatnená a dôvodné podozrenie z
násilia je osvedčené. Žiada odvolací súd, aby na doplnenie dokazovania nariadil pojednávanie, a aby
napadnuté uznesenie potvrdil.

Odporca vo svojej replike (doručenej odvolacím súdom aj právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa
15.7.2015) zdôraznil, že navrhovateľka o vyfabulovaných útokoch odporcu nepredložila žiadny dôkaz,
nakoľko ani nemohla, keďže žiadne fyzické útoky voči nej zo strany odporcu sa neudiali. Pokiaľ by
išlo o časté fyzické útoky odporcu na navrhovateľku od roku 2006 do roku 2014, nie je možné,
aby v tejto veci navrhovateľka nevyhľadala lekársku, prípadne inú pomoc, aby odporcu po tom, ako
odišiel zo spoločnej domácnosti, prosila, aby sa k nej vrátil, a dokonca, aby ani nepodala návrh na
rozvod manželstva. Pokiaľ došlo k fyzickým a verbálnym útokom medzi bývalými manželmi, toto bolo
vyprovokované zo strany navrhovateľky a jej agresívnej a neovládateľnej povahy. Za účelom záchrany
manželstva navštevovali s bývalou manželkou psychologickú poradňu práve na jeho podnet, avšak
nemá žiadnu vedomosť o nejakých záznamoch, ktoré by sa mali týkať jeho agresívneho správania



sa a násilníckych sklonov k navrhovateľke. Bola to práve psychologička p. R., ktorá odporcovi
odporúčala dočasne opustiť spoločnú domácnosť kvôli neznesiteľnej povahe navrhovateľky. Odporca
ďalej zdôraznil, že ako záchranár pravidelne podstupuje psychologické vyšetrenia v súvislosti s výkonom
práce. V žiadnom psychologickom posudku odporcu nebolo zo strany psychológa konštatované,
že je agresívnej povahy a má sklony k násiliu. Skutočným dôvodom rozpadu ich manželstva bola
agresívna a nevyspytateľná povaha navrhovateľky. Dôvodom neustálych hádok bola prehnaná žiarlivosť
navrhovateľky, ktorá neustále kontrolovala mobilný telefón odporcu, dokonca aj e-mailovú poštu a iné
osobné veci odporcu. Odporca sa do spoločnej domácnosti vrátil po tom, ako ho navrhovateľka vyhľadala
v prenajatom byte a prosila ho, aby sa k nej vrátil. Keď sa k nej odporca vrátil, niekoľko týždňov sa snažila
správať kľudne a bez scén. Počas tohto obdobia sľubovala, že ho už nebude neustále kontrolovať,
neprimerane vybuchovať a nebude reagovať agresívne. U navrhovateľky prevládala neovládateľná
agresia a konfliktné správanie. Tento problém odporca riešil u psychológa PhDr. O. H. v Nemocnici Sv.
Michala v R., a to ešte pred návštevami u spoločnej psychologičky p. R., ktorú navrhla navrhovateľka.
Absolútnym výmyslom sú tvrdenia navrhovateľky, že má byť obeťou domáceho násilia. Neexistuje žiadny
naliehavý právny záujem na bezodkladnej úprave zákazu vstupu odporcu do spoločného rodinného
domu až do vyporiadania BSM. Opätovne preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietne a odporcovi prizná
náhradu trov odvolacieho konania podľa podaného vyčíslenia.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu napadnutého
uznesenia, pretože v danom prípade neboli, a ani v čase rozhodovania odvolacím súdom, nie sú splnené
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p..

Vo všeobecnosti možno povedať, že inštitút predbežného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu
funkciu. Predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi
účastníkmi konania alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho
základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť.

Účelom zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa na návrh
navrhovateľky aj nariadil predbežné opatrenie ešte pred začatím konania vo veci samej, je poskytnúť
ochranu obetiam v prípadoch tzv. domáceho násilia tým, že sa obmedzí možnosť kontaktu obete s
pôvodcom násilného správania po tom, čo navrhovateľ preukáže odôvodnené podozrenie z násilia
predložením relevantných a hodnoverných tvrdení, ako aj dôkazmi, že jeho telesná alebo duševná
stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Jeho podstatou je ochrana obydlia a súkromia
obete násilia, teda obydlia, v ktorom má táto osoba pocit bezpečia, istoty a zázemia a sleduje sa ním
ochrana práva na život a zdravie.

Aj keď pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. stačí
dôvodné podozrenie z násilia, v danom prípade toto nebolo navrhovateľkou dostatočne preukázané.
Navrhovateľka súdu prvého stupňa predložila len zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 27.3.2015,
ČP: O.-XXX/RU-R.-XXXX, týkajúcu sa údajného nebezpečného vyhrážania. Policajný orgán však na
základe oznámenia navrhovateľky nezačal trestné stíhanie, ani nevzniesol voči odporcovi obvinenie,
z čoho možno usudzovať, že nepovažoval navrhovateľku za ohrozenú osobu. Preto takáto zápisnica
príslušného orgánu PZ ako taká nemôže tvoriť podklad na to, aby mohol byť odporca považovaný
za osobu dôvodne podozrivú z násilia. Pretože navrhovateľka k návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nedoložila žiadne relevantné dôkazy na preukázanie ohrozenia jej života a zdravia (dôkazy
preukazujúce skutočné násilné správanie sa odporcu vo vzťahu k nej), nebol dôvod na to, aby súd
prvého stupňa jej návrhu vyhovel.

Táto skutková situácia sa nezmenila ani počas odvolacieho konania. Aj keď navrhovateľka tvrdila, že
záznamy zo psychologických sedení u psychológa PhDr. Y. R. zo spoločnosti SALVUS s.r.o. R. majú
preukazovať odporcovo agresívne správanie sa voči navrhovateľke, žiadne takéto skutočnosti z nich
nevyplývajú. Zo záznamov, s ktorými sa oboznámil odvolací súd, vyplýva len to, že navrhovateľka a
odporca absolvovali dňa 26.1.2010 konzultáciu párovej terapie v predmetnom neštátnom zdravotníckom
zariadení pod vedením PhDr. R. Y.. Po vzájomnej dohode následne navrhovateľka absolvovala aj
individuálne konzultácie od februára do júla 2010 (8 sedení u psychologičky). Ani z jedného záznamu
však nevyplýva, že by predmetom rozhovorov bolo agresívne správanie odporcu voči navrhovateľke.



Konzultácie sa týkali problematiky manželskej nezhody a podozrení navrhovateľky z manželovej nevery.
Zo sedení vyplýva, že navrhovateľka mala obsedantné myšlienky ohľadom jej predstáv manželovej
nevery. Tieto pretrvávali a pretrvával aj strach z nevery manžela. Navrhovateľka mala nereálne predstavy
o riešení ich vzťahu.

Ani v odvolacom konaní navrhovateľka nepredložila žiadny relevantný dôkaz objektívne preukazujúci
podozrenie z násilia (fyzického alebo psychického) zo strany odporcu, ktoré by potvrdzovali jej skutočné
obavy o zdravie a život. Neosvedčila, že odporca je v súčasnosti vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z
násilia, t.j. že navrhovateľke bezprostredne hrozí ujma. Nepreukázala existenciu takého ohrozujúceho
stavu (neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy), ktorý by v danom prípade vyžadoval dočasnú
a rýchlu úpravu súdom (nepreukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
spočívajúcu v nariadení predbežného opatrenia). Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v návrhu zostali
v rovine jej tvrdení, ktoré odporca rozporuje. Obava navrhovateľky (tvrdí, že cíti z odporcu strach,
má obavy z návratu odporcu do spoločného domu) však bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p.. Za psychické násilie nie je možné považovať to,
že odporca chce užívať dom, ktorého je tiež vlastníkom, a fyzické násilie voči navrhovateľke preukázané
nebolo. Z listinných dôkazov založených v spise - komunikácie medzi účastníkmi konania a ich právnymi
zástupcami navzájom totižto vyplýva, že vzťahy medzi oboma účastníkmi sú narušené aj po rozvode
manželstva a pod vplyvom konfliktov v súvislosti s rozdelením spoločného majetku. Hlavným problémom
účastníkov je vyriešenie rozdelenia BSM, ktoré zaniklo dňa 13. 11.2014, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok o rozvode manželstva, pričom po zániku manželstva medzi navrhovateľkou a odporcom
nedošlo k vyporiadaniu BSM žiadnou zo zákona dovolenou formou.

Navyše, podľa názoru odvolacieho súdu nemá navrhované predbežné opatrenie ani priamu vecnú
a skutkovú súvislosť s predmetom konania vo veci samej o vyporiadanie BSM. Úprava vzťahov
predbežným opatrením je možná len v rámci konania o návrhu vo veci samej (už prebiehajúceho alebo
podaného v súdom určenej lehote v zmysle ust. § 76 ods. 3 O.s.p. po nariadení predbežného opatrenia),
v ktorom je riešený nárok vyplývajúci z rovnakého skutkového základu. Otázky možného obmedzenia
užívania spoločného domu sa neriešia v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ale
v konaní podľa ust. §146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O vecnej súvislosti medzi vecou samou a
navrhovaným predbežným opatrením by teda bolo možné hovoriť v prípade, ak by sa navrhovateľka
návrhom vo veci samej domáhala dočasného vylúčenia odporcu z užívania spoločného domu (do
skončenia konania o vyporiadanie BSM).

Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na
nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. a navrhovateľka dostatočným
spôsobom ani v odvolacom konaní neosvedčila skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre nariadenie
takéhoto predbežného opatrenia. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa
§ 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania. Právna zástupkyňa odporcu písomným podaním doručeným súdu dňa 14.7.2015, vyčíslila trovy
odporcu v odvolacom konaní pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie
proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia v sume 33,- eur a z trov súvisiacich s jeho právnym
zastúpením v sume 257,48 eur (odmena advokátky za 3 úkony právnej služby po 64,53 eur - prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - odvolanie, písomné podanie na súd - replika k vyjadreniu
navrhovateľky k odvolaniu odporcu + 3x režijný paušál po 8,39 eur + 20% DPH - uplatnená len vo výške
38,72 eur). Pretože trovy právneho zastúpenia boli riadne vyúčtované (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a v súlade
s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/, g/, ods. 5, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3), odvolací súd priznal
odporcovi ich náhradu v uplatnenej výške.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1515897763)

  1. 24. 4. 2015Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6C/307/2015 z 24. 4. 2015
  2. 26. 7. 2015Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/322/2015 z 26. 7. 2015 (toto rozhodnutie)
  3. 25. 5. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/409/2015 z 25. 5. 2016

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)