Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/20/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201361 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1611201361.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R.: J., M.. XX.XX.XXXX J. J. U., M.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka - C. R., Q. L.. Q. X, P., zast. JUDr. Darinou Alžbetou Michalkovou, advokátkou, AK Kolárska 4, Bratislava, a otec - T. R., Q. W. XXX, P., zast. Mgr. Zuzanou Habajovou, advokátkou, AK Palisády 29/A, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/19/2011-441 zo dňa 08.10.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením, č.k. 9P/19/2011-451 zo dňa 31.10.2014 sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Adama za obdobie od 18.02.2011 do 07.11.2013 na sumu XXX € mesačne. Nedoplatok na výživnom na maloletého Adama za obdobie od 18.02.2011 do 07.11.2013 v sume X.XXX,XX € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XXX € spolu s bežným výživným, od právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškaním jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť na maloletú Alicu Paulínu za obdobie od 18.02.2011 do 07.11.2013 sumou XXX € mesačne. Nedoplatok na výživnom na maloletú Alicu za uvedené obdobie od 18.02.2011 do 07.11.2013 v sume XXX,XX € uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 25 ods. 1, 2, § 62, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1 § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/194/2012-260 zo dňa 09.10.2012. Úlohou súdu prvého stupňa bolo určiť výživné na maloleté deti. Pri určení výživného bral súd do úvahy možnosti a schopnosti otca a jeho celkové majetkové pomery. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec bol v priebehu konania spoločníkom a konateľom troch obchodných spoločností, ktoré sa venovali stavebnej činnosti. V priebehu konania sa otec zbavoval svojich obchodných podielov za symbolické ceny, neúmerné k ich skutočnej hodnote. Vzhľadom k rôznorodosti pracovnej činnosti otca, jeho vzdelaniu a bohatým pracovným skúsenostiam je zrejmé, že možnosti otca ako aj jeho vzdelanie a bohaté pracovné skúsenosti mu umožňujú široký záber zárobkových príležitostí aj do budúcnosti. Súd prvého stupňa sa spravoval ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého nie sú rozhodujúce skutočné zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti, ktoré sú dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Súd prvého stupňa vychádzal aj zo životnej úrovne otca, ktorý každoročne absolvuje zahraničné dovolenky, má k dispozícii auto drahšej cenovej kategórie, dokázal si financovať vlastné nákladné vysokoškolské štúdium a denne spotrebuje krabičku cigariet. Preto súd prvého stupňa nemohol akceptovať tvrdenia otca, že jeho schopnosti a finančné možnosti sú horšie ako v minulosti, naopak súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že otec sa svojho majetku vzdal v prospech tretích osôb bez toho, aby z tohto majetku uspokojil potreby svojich maloletých detí. Súd prvého stupňa rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od 18.02.2011 do 07.11.2013, pričom podrobne rozpísal úhrady za každý mesiac a nedoplatok za každý mesiac uvedeného obdobia. Súd prvého stupňa zároveň skonštatoval, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil s určeným výživným, pretože nebola rešpektovaná jedna zo základných zásad platná pri určovaní vyživovacej povinnosti a tou je, že deti majú kopírovať životnú úroveň svojich rodičov. Napadnuté rozhodnutie ho núti, aby za obdobie od 18.02.2011 do 07.11.2013 platil na maloleté deti nemalé výživné, ktoré pre neho predstavuje takú finančnú záťaž, že nie je schopný si ju splniť bez ďalšej pôžičky, či úveru na splátky, ktorého momentálne nemá žiadne finančné zdroje. Podstatnú časť výživného predstavujú položky drahého školného na súkromné školy na J. J. J., z tohto dôvodu podal aj návrh na zmenu školy maloletého J. a škôlky maloletej J., nesúhlasí s tým aby deti navštevovali súkromnú školu. Súd prvého stupňa pri určovaní výživného nevzal vôbec do úvahy čiastky ním vynaložené na úhradu školného pre J., ktoré počas obdobia od 18.02.2011 do 07.11.2013 platil, čo aj matka nepoprela. Všetky prostriedky, ktoré mal ako aj prostriedky požičané od rodiny a priateľov investoval do výstavby rodinného domu v P., čím bolo vytvorené miesto pre stabilný rast detí, ktoré sa v dome cítia byť šťastné a spokojné. Vzhľadom na to otec má dlh vo výške XXX.XXX €, ktorý je povinný splácať. Jeho zárobok nebol v konaní riadne zdokladovaný a nie je zrejmé na základe akých záverov dospel súd prvého stupňa k tomu, že takto určené výživné neohrozí jeho výživu. Poukázal na to a rozpočítal uvedený čas na hodiny koľko sa o deti stará on. Z uvedených dôvodov žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude určené výživné na maloleté deti po XX € mesačne, za obdobie od 18.02.2011 do 07.11.2013 a vzhľadom na zrealizované platby v prospech maloletých detí mu nebude vyčíslený žiadny nedoplatok na výživnom. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného otca, súd prvého stupňa mal preukázané že deti sú odkázané výživou na svojich rodičov a vzniká povinnosť otcovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, aby a podieľal na ich výžive. Súd prvého stupňa správne posúdil aj životnú úroveň otca a uvedené skutočnosti aj náležite vyhodnotil. Tu odvolacia námietka otca nie je dôvodná, keď súd prvého stupňa zásadu rovnakej životnej úrovne rešpektoval. Ak má otec úver vo výške XXX.XXX €, musel deklarovať svoje príjmy, aby mu bol poskytnutý. Výživné je prednostná pohľadávka a otec v prvom rade musí mať prostriedky na výživné. K námietke otca, že takto stavené výživné ho núti výživné platiť z pôžičiek alebo úverov, odvolací súd udáva, že vyživovacia povinnosť rodiča je jeho prvoradou povinnosťou a túto je rodič povinný si plniť i na úkor svojich osobných potrieb. Z obsahu spisu bolo zistené, že v priebehu konania bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky, č.k. 7C/77/2011 zo dňa 09.09.2013. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 08.11.2013, pričom maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého J. vo výške XXX € a na maloletú J. vo výške XXX €. K nesúhlasu otca s návštevou súkromných školských zariadení detí, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie právnej zástupkyne otca na pojednávaní dňa 27.02.2013, kedy sa vyjadrila, že tieto súkromné školy boli spoločným rozhodnutím rodičov, preto je potrebné prihliadať na ich úhrady pri určovaní výživného. Taktiež otec uvádzal, že tieto školy doposiaľ hradil. Na uvedený argument nebolo možné prihliadnuť, pretože nie je možné rozhodovať o školskom zariadení maloletých detí len na základe tvrdenia otca, že nie je ochotný tieto sumy uhrádzať. Nemožno súhlasiť s tým, že celá ťarcha úhrady škôl je prenesená na otca, keď matka znáša ďalšie výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti. Návrh otca na určenie výživného po XX € na každé dieťa nie je akceptovateľný, pretože pri takto určenom výživnom by na jedno dieťa na deň vychádzala suma X,X €, zo sumy ktorej nie je možné uhradiť ani najzákladnejšie potreby detí a celá ťarcha vyživovacej povinnosti by bola prenesená na matku detí. Nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že matka zabezpečuje bežnú starostlivosť o deti. Pri určení výživného navrhovaného otcom by sa podstatne znížila životná úroveň detí, ktorá ako uvádza otec má sa vyrovnať životnej úrovni rodičov, pričom z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že otec má takú životnú úroveň, podľa ktorej je spôsobilý poskytovať súdom určené výživné. Nebolo možné prihliadnuť ani na námietku otca týkajúcu sa zročného výživného, keď uvedenou okolnosťou sa súd prvého stupňa zaoberal a podrobne vyčíslil platby, ktoré boli realizované a ktoré do zročného výživného započítala, ktoré aj rodičia odsúhlasili. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.