Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612214534 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1612214534.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o t.č. plnoleté deti: U. I., B.. XX.XX.XXXX H. T. I.Q., B.. XX.XX.XXXX, zast. JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom, AK Guothová 20, Bratislava, obe deti za dobu maloletosti zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: Zuzany Lončekovej, nar. 21.06.1974, bytom Cesta Mládeže 38, Malacky, zast. JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom, AK Guothová 20, Bratislava, a Zdena Lončeka, nar. 14..09.1970, bytom Hlavná 98/44, Záhorská Ves, zast. AK Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10.12.2014, č.k. 9P/367/2012-198, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 10.12.2014, č.k. 9P/367/2012-198 zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. S poukazom na vykonané dokazovanie mal za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2012 na strane plnoletej Moniky nedošlo k žiadnej zmene pomerov, na strane maloletej U. došlo k zmene pomerov len v tom, že sa jej narodil maloletý Y.. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov konštatoval, že u matky od roku 2012 nenastala žiadna zmena pomerov v jej príjmoch, zmena pomerov nastala len v tom, že jej ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému Jaroslavovi. Na strane otca zistil pokles jeho príjmu, na tento však neprihliadol z dôvodu, že otec pracovný pomer u posledného zamestnávateľa skončil dohodou, ktorú skutočnosť vyhodnotil ako vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu a posúdil ju v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Vo vzťahu k pracovnej schopnosti otca konštatoval, že má stredoškolské vzdelanie, je zdravý, nemá žiadne pracovné obmedzenia, žije v Bratislavskom kraji, ktorý má najnižšiu mieru nezamestnanosti. Vo vzťahu k uvedenému konštatoval, že otec v konaní nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by mu znemožňovali nájsť si primerané zamestnanie zodpovedajúce jeho schopnostiam. Aj na strane otca konštatoval zmenu pomerov v počte vyživovacích povinností, keď otcovi ako aj matke ubudla jedna vyživovacia povinnosť, a to k plnoletému synovi Jaroslavovi. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadol i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o obe dcéry, o ich domácnosť, rovnako prihliadol na skutočnosť, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, s dcérami sa dlhodobo nestretáva, nepodieľa sa na ich výchove. Vec právne posúdil podľa § 65 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 psím. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej T. I. zo sumy XXX € na sumu XX € mesačne a k maloletej U. I. z doterajšej sumy XXX € na sumu XX € mesačne, u oboch detí od 02.08.2012. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvého stupňa mal za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutkový stav veci a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru pri rozhodovaní nesprávne aplikoval ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď na jeho strane neprihliadol na podstatnú zmenu pomerov spočívajúcu v znížení jeho príjmu a tým aj schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom vo výške určenej posledným právoplatným rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o jeho skončenie pracovného pomeru dohodou, podľa jeho názoru takýto spôsob skončenia pracovného pomeru bež ďalšieho neznamená, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. V tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR z 30.07.2012, II ÚS 979/13. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní v rámci zisťovania zmeny pomerov rovnako nesprávne vyhodnotil, že po rozvode manželstva umožnil matke, aby si odkúpila jeho služobný byt, v dôsledku čoho bol nútený zabezpečiť si samostatné bývanie. Súd prvého stupňa zle vyhodnotil aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa jeho vzdelania, zdravotného stavu a možnosti sa zamestnať. V tomto smere uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že má 44 rokov, počas celého konania poukazoval na to, že jeho zdravotný stav nie je dobrý. Súd prvého stupňa úplne opomenul skutočnosť, že bol dlhé mesiace evidovaný na úrade práce, poukazovanie na fakt, že žije v Bratislavskom kraji ešte neznamená, že človek si nájde prácu okamžite s vysokým príjmom. Uvedené potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej samotný aktuálny výpočet potenciálnych miest evidovaných príslušným úradom práce sám o sebe ešte nezaručuje, že uchádzač o prácu by bol niektorým zo zamestnávateľov skutočne zamestnaný a bol by mu poskytnutý vyšší zárobok. Z uvedeného vyplýva, že závery súdu prvého stupňa o vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania, či o možnosti sa rýchlo zamestnať za vysoký plat nie sú opodstatnené, naopak, sú v rozpore s platnou judikatúrou. Vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1, ako aj zo súdnej praxe je zrejmé, že pre určenie výšky výživného na maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti. V danej veci súd prvého stupňa na jeho strane reálne zárobkové príjmy vôbec nebral do úvahy, keďže jeho príjem je XXX €, z toho výška vyživovacej povinnosti predstavuje sumu XXX €, čo približne 54% jeho zárobku. Zo zostávajúcej sumy si musí kupovať jedlo, ošatenie, platiť náklady súvisiace s bytom. Uvedomuje si, že jeho prvoradou povinnosťou je výživa jeho detí, treba mať však na zreteli, že v prípade ďalšieho trvania súčasného stavu môže byť jeho situácia likvidačná. K zmene pomerov podľa jeho názoru došlo aj v ďalšej skutočnosti, ktorú súd náležite nezohľadnil, a to na strane maloletej U., ktorá porodila maloletého Y.. Mal za to, že väčšiu časť vyživovacej povinnosti voči nej by mal znášať jej partner. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ako aj kolízny opatrovník, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K odvolaniu otca na výzvu odvolacieho súdu sa písomne vyjadrila aj plnoletá U. už ako účastníčka konania s plnou procesnou spôsobilosťou. S návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, uviedla, že otec ju nenavštevuje, výživné neplatí. Z uvedeného dôvodu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa na maloletú U. I. a plnoletú T. I., súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých ( plnoletých ) detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých ( plnoletých ) detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určovanie výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Malacky, rozsudkom z 20.06.2012, č.k. 9P/44/2012-108 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 24.10.2012, č.k. 20CoP/51/2012-129. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaných dokazovaním súdom prvého stupňa, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na t.č. už obe plnoleté deti. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvého stupňa v tomto smere vykonal náležité dokazovania zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb detí, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. S dôvodmi uvedenými v odvolaní otca sa odvolací súd nestotožnil. Tým, že v danej veci sa otec domáhal zníženia výživného z dôvodu poklesu príjmu, súd prvého stupňa správne v konaní zameral svoje dokazovanie na zistenie dôvodu, pre ktorý k poklesu príjmu otca došlo. Pokiaľ v konaní zistil, že k poklesu príjmu otca došlo z dôvodu skončenia pracovného pomeru dohodou, správne túto skutočnosť vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine ako vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu a na následnú nezamestnanosť, ako aj na následné zníženie príjmu po nástupe otca do nového zamestnania z uvedeného dôvodu neprihliadol. Vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu aj podľa názoru odvolacieho súdu nemôže zakladať otcom tvrdenú zmenu pomerov, majúcu za následok zmenu rozhodnutia o výživnom, v zmysle zníženia výživného. Postoj otca pri skončení pracovného pomeru dohodou pokiaľ nemal zabezpečené nové zamestnanie s primeraným príjmom za situácie, že v čase skončenia pracovného pomeru mal zo zákona vyživovaciu povinnosť k trom deťom je nezodpovedný, v rozpore s povinnosťou rodičia svoje deti uživiť a ako taký nemôže byť v neprospech maloletých, t.č. už plnoletých detí. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z čoho otec v danej konkrétnej veci vyvodil svoju úvahu uvedenú v odvolaní, že rozviazanie pracovného pomeru dohodu bez ďalšieho neznamená vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. V konaní totiž žiaden relevantný dôkaz preukazujúci opak jeho úvahy neprodukoval. V konaní rovnako nepreukázal, že by v období evidencie na úrade práce od 03.08.2012 do 30.09.2013, t.j. v období viac ako 1 rok sa o prácu uchádzal, či už cestou úradu práce alebo osobne. K tvrdeniu otca v odvolaní, že vzhľadom na jeho vek ( 44 rokov ) a nové prostredie v ktorom býva, môže byť hľadanie práce problematické, odvolací súd opätovne udáva, že práve s ohľadom na otcom v odvolaní uvádzané podstatné skutočnosti mal otec zvážiť skončenie pracovného pomeru dohodou. K novému prostrediu a tvrdeniu otca o odkúpení jeho služobného bytu matkou treba uviesť, že podľa kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, táto bola uzavretá 30.06.2010, t.j. v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. S tvrdením otca uvedeným v odvolaní, že pre určenie výšky výživného na maloleté deti sú rozhodujúce možnosti a schopnosti každého z rodičov a pre posúdenie schopností a možností rodičov v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine nie sú rozhodujúce skutočné zárobkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti sa odvolací súd stotožnil. Nestotožnil sa však s tvrdením otca, že suma XXX € ( XXX € ako príjem zo zamestnania a XXX € výsluhový dôchodok ) je jeho reálny príjem, ktorý by bol schopný dosiahnuť. V tejto súvislosti poukazuje na príjem otca, ktorý dosahoval pred skončením pracovného pomeru v spoločnosti U. N. U..G..C.. ( XXX €. + XXX € výsluhový dôchodok ). Tým, že pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine je potrebné zisťovať zmenu pomerov ako na strane povinného rodiča, tak aj na strane oprávneného maloletého dieťaťa, v danej veci maloletej Silvie a plnoletej Moniky ( v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ), súd prvého stupňa rovnako správne zisťoval, či aj na strane detí nedošlo k zmene pomerov, pričom so záverom ku ktorému dospel sa odvolací súd rovnako stotožnil. Ako zistil súd prvého stupňa ide o dospievajúce dievčatá, študujúce na strednej škole, pripravujúce sa štúdiom na svoje budúce povolanie, t.j. ide o obdobie dospievania, prípravy na budúce zamestnanie, ktoré je finančne mimoriadne nákladné. Z tohto pohľadu pri preukázanom príjme matky ako sanitárky vo výške XXX € mesačne, zabezpečujúcej kompletnú starostlivosť ako o U. H. T.niku, tak aj o Y., t.č. aj o vnuka Y., sa javí postoj otca ako obzvlášť nezodpovedný. Pokiaľ ide otcom namietanú skutočnosť ohľadne maloletého Jakuba, syna t.č. plnoletej U. ( t.j. aj vnuka otca U. ), je pravda, že v zmysle § 74 ods. 1 Zák. o rodine pre otca dieťaťa vyplýva povinnosť podieľať sa na výžive matky maloletého Y. ( U. ), ide však iba o príspevok na výživu, čo znamená, že vyživovacia povinnosť rodičov do času, kým U. nebude schopná sama sa živiť trvá naďalej. Pri určenom výživnom na U. zo strany otca vo výške XXX € mesačne, pri preukázaných nákladoch U. v konaní, ani príspevok zo strany otca dieťaťa pri jeho príjme XXX € mesačne, z ktorého v prvom rade je povinný uživiť maloletého Y., nemá vplyv na určenú výšku výživného zo strany otca v rozsahu, ktorý by bolo potrebné zohľadniť a premietnuť do zmeny rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na Silviu. Tým, že otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.