Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010428 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1613010428.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného E. U., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.11.2014, č.k. 1T/112/2013-217, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 27. mája 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 24.11.2014, č.k. 1T/112/2013-217, bol obžalovaný E. U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona („Tr.zák.“) s tým, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona), a to na skutkovom základe, že obžalovaný dňa 19.9.2012 v čase o 17.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. A. G. s ev. č. G.- XXXAO po ceste medzi obcami C. K. D., kde po prejazde mierne ľavotočivou zákrutou neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, poveternostným podmienkam, technickému stavu vozidla a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho dostal s vozidlom šmyk, prešiel do protismeru, potom zišiel mimo vozovku a skončil v potoku na kolesách, teda porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho spolujazdec sediaci na pravom zadnom sedadle, poškodený B. Č., U.. XX.X.XXXX, F. R. V. Č.. XXX, utrpel ťažké poranenie krčnej chrbtice a miechy, na následky ktorých na mieste dopravnej nehody zomrel. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 149 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Zároveň bol obžalovanému uložený podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere tri roky. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania došiel k záveru, že obžalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a technickému stavu svojho vozidla, v dôsledku čoho dostalo jeho vozidlo šmyk a zišlo mimo vozovky, následkom čoho spolujazdec B. Č. utrpel ťažké poranenia krčnej chrbtice, na následky ktorých zomrel. Obžalovaný porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o cestnej premávke“) a nakoľko v dôsledku tohto porušenia vznikla dopravná nehoda, je takéto porušenie pravidiel cestnej premávky v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke hodnotené ako porušenie závažným spôsobom. Pri posudzovaní zavinenia obžalovaného odkázal prvostupňový súd v plnej miere na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava, ktorý jednoznačne určil ako príčinu dopravnej nehody neprispôsobenie rýchlosti a techniky jazdy stavu a povahe vozovky a technickému stavu vozidla. Rovnako bolo podľa rozsudku prvostupňového súdu preukázané, že obžalovaný porušil aj ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, keďže použil na jazdu vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke. Aj v tomto smere prvostupňový súd poukázal na závery znaleckého posudku, podľa ktorého hĺbka dezénu na zadných pneumatikách vozidla bola menšia ako dovolená hodnota a zároveň bola zistená nesúmernosť brzdovej sústavy, pričom z dôvodu výskytu týchto chýb vozidlo nebolo spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný porušil povinnosti vodiča ustanovené v § 4 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke a v dôsledku týchto porušení vznikla dopravná nehoda, čím obžalovaný porušil dôležitú povinnosť ustanovenú zákonom a spôsobil tak z nedbanlivosti smrť iného. Skutočnosť, že poškodený B. Č. utrpel pri dopravnej nehode také ťažké poranenia krčnej chrbtice v dôsledku, ktorých zomrel, mal prvostupňový súd za preukázanú znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, podľa ktorého príčinou úmrtia poškodeného boli poranenia krčnej chrbtice, ktoré utrpel pri dopravnej nehode. Konanie obžalovaného prvostupňový súd hodnotil ako vedomú nedbanlivosť, keďže ako držiteľ vodičského oprávnenia vedel o povinnosti vodiča, že jazdu musí prispôsobiť stavu vozovky, vonkajším podmienkam, ako aj technickému stavu vozidla a tiež to, že na jazdu môže použiť len také vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke, avšak tieto povinnosti nerešpektoval spoliehajúc sa, že k následku nedôjde. Pri úvahách o druhu a výmere trestu prvostupňový súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Tr.zák. a zisťoval pomer a závažnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Tr.zák. U obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. K osobe obžalovaného prvostupňový súd uviedol, že obžalovaný nie je kriminálne závadovou osobou, nebol doposiaľ súdne trestaný, požíva dobrú povesť, v roku 2007 a 2008 spáchal priestupky v cestnej premávke bez dopravnej nehody. V prejednávanej veci sa dopustil trestného činu usmrtenia z nedbanlivosti. Celú vec oľutoval a pociťuje ju aj ako vlastnú ujmu, nakoľko poškodený B. Č., ktorý pri dopravnej nehode zomrel, bol jeho blízkym priateľom. Z uvedených dôvodov, súd dospel k záveru, že napriek závažnému následku spočívajúcemu v usmrtení poškodeného, je potrebné pôsobiť na obžalovaného výchovným a preventívnym trestom, nie represívnym, za súčasného splnenia ochrannej funkcie trestu v podobe uloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá, preto mu uložil podmienečný trest odňatia slobody. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby stanovenej zákonom v ustanovení § 149 ods. 2 Tr.zák., ktorá je určená v rozsahu dva až päť rokov. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu, jeho následkov, ako aj osoby obžalovaného, dospel prvostupňový súd k záveru, že vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť a nedbanlivostné zavinenie bude v súlade so zásadami individuálnej a generálnej prevencie uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorý súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pri vedení motorového vozidla, prvostupňový súd mu zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere tri roky, ktorého účelom je represia a splnenie ochrannej funkcie trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti. Proti rozsudku ohľadom výroku o treste podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) prokurátor, a to priamo na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku prvostupňovým súdom. Odvolanie odôvodnil prokurátor písomným podaním doručeným na okresný súd dňa 20.2.2015. V písomných dôvodoch odvolania navrhol prokurátor zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Prokurátor sa nestotožnil s napadnutým rozhodnutím v otázke uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Prokurátor je s poukazom na závažnosť a nenapraviteľnosť následku spáchaného činu obžalovaným toho názoru, že je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa odvolania prokurátora v prípadoch dopravných nehôd s nezvratným a nenapraviteľným následkom musí mať súd na zreteli pri ukladaní trestu, že vodiči vedome porušujúci dopravné predpisy do takej miery, ktorú je možné jednoznačne považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom ako znak trestného činu a jej porušenie má za následok smrť osoby, predstavujú v súčasnom trende spojenom s problémami v bezpečnosti cestnej premávky jedno z najväčších ohrození. V takýchto prípadoch na dosiahnutie účelu trestu je potrebný dôraznejší postih spočívajúci v uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. V zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. má uložený trest v podobných prípadoch výchovne pôsobiť na ostatných občanov v rámci generálnej prevencie. Adekvátny postih páchateľov môže mať perspektívne tiež priaznivý vplyv na pokles trestných činov spáchaných v doprave. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril poškodený B.. C. Č. písomným podaním doručeným na okresný súd dňa 26.2.2015, v ktorom uviedol, že s argumentáciou prokurátora v odvolaní sa nestotožňuje a zotrváva na svojom stanovisku, ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní. Plne súhlasí s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré považuje ako poškodený za dostatočne primerané a spravodlivé a nesúhlasí s tým, že by mal byť obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože daná skutočnosť by mu otca nevrátila. Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní prvostupňovým súdom dňa 4.3.2015. Po predložení spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok a odvolanie prokurátora neboli prvostupňovým súdom doručené obhajcovi obžalovaného, a teda uvedené vykonal odvolací súd. Zároveň si odvolací súd ohľadom obžalovaného aktualizoval odpis registra trestov, výpis z registra priestupkov a evidenčnú kartu vodiča. Obhajca C.. D. E. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora doručenom na tunajší súd dňa 9.4.2015 navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné a uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu. Obžalovaný neporušil dopravné predpisy vedome, o čom svedčí skutočnosť, že v čase dopravnej nehody jazdil s vozidlom rýchlosťou, ktorá bola v danom úseku povolená a z hľadiska subjektívnej stránky išlo o nevedomú nedbanlivosť a v tomto smere sa nestotožňuje s právnou úvahou prvostupňového súdu. S prokurátorom poukázaným princípom generálnej prevencie je potrebné vo všeobecnosti súhlasiť, ale nie v tomto prípade. K smrteľnému následku došlo súhrou nešťastných okolností, najmä tým, že v čase nárazu vozidla poškodený spal. To, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, svedčí aj tá skutočnosť, že pozostalí po poškodenom obžalovanému v plnej miere odpustili a prípadný uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považujú za príliš tvrdý, čo v danom prípade tiež nenapĺňa podmienky na retribučnú funkciu trestu. Prvostupňový súd v rozhodnutí poukazuje tiež na to, že úmrtie poškodeného obžalovaný pociťuje ako vlastnú ujmu, lebo bol jeho blízkym priateľom. Vo vzťahu k účelu trestu nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že od skutku uplynulo značné časové obdobie, počas ktorého obžalovaný žil riadnym životom a nedopustil sa žiadnej protiprávnej činnosti, takže prípadné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody sa v jeho prípade míňa účelu. Záverom bol poukázané na rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach, kedy v prípade smrteľného následku pri dopravných nehodách sú ukladané podmienečné tresty odňatia slobody a na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák., podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s manželkou a v prípade straty jedného príjmu, k čomu by došlo pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, by to malo pre rodinu obžalovaného nepriaznivé dôsledky. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bolo vykonané dokazovanie prečítaním listinných dôkazov ohľadom osoby obžalovaného, a to - vyjadrenia z bydliska obžalovaného Brezovej pod Bradlom (č.l. 171), podľa ktorého nebol zaznamenaný ohľadom obžalovaného žiaden priestupok ani sťažnosť, jedná sa o nekonfliktného človeka požívajúceho v mieste bydliska dobrú povesť, - lustrácie v registri priestupkov zo dňa 23.4.2015 a evidenčnej karty vodiča zo dňa 17.4.2015 - obžalovaný mal uloženú ako vodič motorového vozidla jednu blokovú pokutu z roku 2007 a ako cyklista dve pokuty v roku 2008, - odpisu registra trestov zo dňa 25.5.2015 - obžalovaný nemá žiadny záznam. Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na dôvodoch odvolania v celom rozsahu. Uložený podmienečný trest odňatia slobody považoval za neprimerane mierny vzhľadom na následok a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a primeraný trest zákazu činnosti. Poškodený B.. C. Č. na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení. Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia, obžalovaný sa konania nedopustil vedome, jazdil rýchlosťou dovolenou v danom úseku a čo sa týka technického stavu vozidla, znalec uviedol, že tento nebol príčinou nehody. Od nehody uplynula doba takmer troch rokov, obžalovaný sa správa vzorne a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája k prednesu obhajcu. Veľmi ľutuje, čo sa stalo a veľmi ďakuje rodine poškodeného, že mu odpustili a že zostali priateľmi a aj nebohý B. Č. bol jeho veľmi dobrý priateľ. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 6 Tr.zák. tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 149 ods. 1 Tr.zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 149 ods. 2 Tr.zák. odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) na chránenej osobe. Podľa § 138 Tr.zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157, b) po dlhší čas, c) surovým alebo trýznivým spôsobom, d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, e) vlámaním, f) ľsťou, g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, i) organizovanou skupinou, alebo j) na viacerých osobách. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. (takú chybu odvolací súd nezistil). Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a obhajcovi bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov. Vo veci bol prvostupňovým súdom vydaný trestný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor. Strany trestného konania boli následne riadne predvolané resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr.por. a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil, že je nevinný. Následne bol obžalovaný vypočutý. Tiež boli vypočutí poškodený B.. C. Č., svedkovia C. M.Č., D. W., O. T. K. C. L. K. Q. B.. C. L. a boli prečítané znalecké posudky a listinné dôkazy vykonané v konaní, pričom strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Následne po záverečných rečiach strán a poslednom slove obžalovaného bol prvostupňovým súdom vyhlásený rozsudok v znení ako je to bližšie rozvedené na začiatku tohto odôvodnenia. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp (ako je to už uvedené vyššie) a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len výrok o treste a jeho zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin usmrtenia podľa § 149 Tr.zák. je nedbanlivostným trestným činom, pričom trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je vždy prečinom (§ 10 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.). V prípade § 149 ods. 2 Tr.zák., čo je aj prejednávaná vec, je zákonom ustanovená trestná sadzba dva roky až päť rokov, teda v prípade spáchania tohto nedbanlivostného trestného činu zákonodarca ustanovil, že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu. Prvostupňový súd napriek tomu uložil obžalovanému dva druhy trestov - jednak trest odňatia slobody (ktorého výkon podmienečne odložil), jednak trest zákazu činnosti. Prvostupňový súd uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu odôvodnil tým, že napriek závažnému následku spočívajúcemu v usmrtení poškodeného, je potrebné pôsobiť na obžalovaného, vzhľadom na jeho doterajšiu bezúhonnosť a spáchanie trestného činu nedbanlivostným zavinením, výchovným a preventívnym trestom, nie represívnym, za súčasného splnenia ochrannej funkcie trestu v podobe uloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá. Prokurátor naopak v odvolaní žiadal uložiť popri treste zákazu činnosti aj trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu t. j. ako nepodmienečný, čo zdôvodnil požiadavkou generálnej prevencie ukladaného trestu v prípade vzniku dopravných nehôd so smrteľným následkom. Odvolací súd má za to, že druhy trestov a ich výmera uložené prvostupňovým súdom v prejednávanej veci sú v súlade so zákonom resp. zodpovedajú účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom ako bol rozpísaný vyššie, čo je odôvodnené nasledujúcimi skutočnosťami. Obžalovaný je osobou, ktorá nemá žiadny záznam v registri trestov ani v registri priestupkov okrem ďalej uvedených dopravných priestupkov. Podľa evidenčnej karty má obžalovaný vodičské oprávnenie od roku 1976 a ako vodič motorového vozidla sa dopustil jedného dopravného priestupku v roku 2007 ohľadom porušenie ustanovenia o osvetlení vozidla (uložená bloková pokuta) a ako cyklista dvoch priestupkov v roku 2008 (uložené pokuty). Obžalovaný je ženatý, má tri plnoleté deti, je zamestnaný a v mieste bydliska požíva dobrú povesť. Obžalovaný sa pozostalým ospravedlnil a nad celou udalosťou vyjadril v konaní opakovane ľútosť, hoci k obžalobe na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a obhajoba žiadala právne posúdiť skutok podľa § 149 ods. 1 Tr.zák. Hoci vzhľadom na už uvedený obmedzený revízny princíp nemá odvolací súd oprávnenie posudzovať prvostupňovým súdom zistený skutkový stav a právne posúdenie skutku, k dopravnej nehode podľa rozsudku došlo ešte dňa 19.9.2012 (teda pred vyše dva a pol rokmi) tak, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla dostal šmyk, zišiel s motorovým vozidlom mimo vozovku a jeden zo spolujazdcov B. Č. utrpel také poranenia krčnej chrbtice a miechy, na následky ktorých zomrel. Podľa rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý odvolaním, obžalovaný svojim konaním (formou vedomej nedbanlivosti, keďže vedomosť obžalovaného zahŕňala možnosť spôsobenia následku, ktorý síce nechcel spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že následok nenastane - obžalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy dopravnej situácii v čase dopravnej nehody a technickému stavu vozidla) porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého bol ako vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, ako aj ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, podľa ktorého bol ako vodič povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke. Podľa znaleckého posudku z odboru doprava cestná B.. C. L. príčinou vzniku šmyku bola z technického hľadiska neprávna technika jazdy obžalovaného spočívajúca v neprimeranej rýchlosti jazdy vzhľadom na celkovú dopravnú situáciu v mieste a čase nehodového deja v súčinnosti s nevyhovujúcim technickým stavom vozidla (nevyhovujúca hĺbka drážok behúňa pneumatík na zadnej náprave vozidla a nesúmernosť brzdového účinku na zadnej náprave vozidla), hoci v tejto súvislosti treba poukázať na vyjadrenie znalca B.. C. L. na hlavnom pojednávaní, že ak obžalovaný tvrdí, že pred nehodou nebrzdil, čo objektívne ani zistené nebolo, ako príčina šmyku odpadáva nesúmernosť brzdnej sústavy a ak by bola vozovka znečistená, vzniku šmyku by nezabránila ani vyššia hĺbka dezénu, avšak na druhej strane treba poukázať, že vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené znečistenie vozovky, keďže podľa výpovede svedka C. L.K., ktorý ako policajt vykonával záznam z dopravnej nehody, v mieste nehody nebola vozovka znečistená a stav vozovky bol dobrý a z písomného vyjadrenia Úradu Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že neboli na danom úseku cesty pred dopravnou nehodou vykonávané správcom komunikácie zemné práce. Z uvedených skutočností ohľadom okolností prípadu (hoci došlo u obžalovaného k porušeniu dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, nešlo v jeho prípade o konanie takého charakteru, ktoré by si svojou závažnosťou vyžadovalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže jednotlivé formy usmrtenia ani v prípade dopravných nehôd nie sú rovnako závažné a mieru ich závažnosti ovplyvňujú viaceré faktory) a ohľadom osoby obžalovaného (doteraz netrestaná osoba, pričom z evidenčnej karty vodiča nevyplýva, že by obžalovaný bol nedisciplinovaným vodičom) vyplýva, že uloženie prokurátorom navrhovaného nepodmienečného trestu odňatia slobody by v prejednávanej veci bolo v rozpore s účelom trestu ustanoveným Trestným zákonom. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že boli splnené podmienky pre podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák., keďže vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Len prokurátorom prezentovaná a zvýrazňovaná požiadavka generálnej prevencie ohľadom uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade smrteľných dopravných nehôd bez zistenia iných skutočností odôvodňujúcich uloženie takého druhu trestu nemôže byť podľa odvolacieho súdu určujúca resp. prioritná (hoci dopravnou nehodou bol spôsobený nezvratný následok - smrť osoby) a odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by poukazovali na potrebu uloženia prokurátorom navrhovaného trestu. V tejto súvislosti treba poukázať aj na vyjadrenia B.. C. Č., syna nebohého B. Č., ktorý jednak na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho otec s obžalovaným boli celý život priatelia a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému považuje s rodinou za príliš tvrdý trest, celú udalosť hodnotia ako nešťastnú udalosť, s obžalovaným o nehode spolu hovorili a nepociťujú k nemu hnev, jednak v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora zopakoval (a uvedené potvrdil aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu), že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu považuje ako poškodený za dostatočne spravodlivé a primerané a nesúhlasí s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že súd prvého stupňa nepochybil pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery a uložený podmienečný trest odňatia slobody dva roky so skúšobnou dobou dva roky spolu s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na obdobie troch rokov zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Tr.zák. ako boli podrobne vyššie rozobraté. V kontexte s vyššie uvedeným sa preto odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania prokurátora, ktorý žiadal popri treste zákazu činnosti aj uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko má za to, že takýto trest by bol pre obžalovaného neprimerane prísnym a účelu testu zodpovedá v prejednávanej veci uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Prvostupňovému súdu možno odvolacím súdom vytknúť iba tú skutočnosť, že vo výroku o treste pri uložení trestu odňatia slobody výslovne neuviedol aj ustanovenie § 38 ods. 2 Tr.zák., ktoré je treba uvádzať v prípade, že neprevažuje ani pomer poľahčujúcich okolností ani pomer priťažujúcich okolností, čo je prejednávaný prípad. Inak však prvostupňový súd správne v odôvodnení rozsudku uviedol, že u obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti ani poľahčujúce okolnosti, a to ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., keďže obžalovaný bol už v minulosti postihnutý za dopravný priestupok a trestný čin bol spáchaný práve v súvislosti s vedením motorového vozidla. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol ho. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.