Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710200761 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710200761.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: GLOBE International LTD, s.r.o., Pohraničníkov 56, 851 10 Bratislava, IČO: 35 829 346, zast. JUDr. Martin Marko, advokát, Budatínska 47, 851 06 Bratislava, proti odporcom: X. V. Ď.T., I.. XX.X.XXXX, M. XX, W., X. O. Ď., I.. XX.X.XXXX, M. XX, W., obaja zast. hbr advokáti s.r.o., Obchodná 58, 811 06 Bratislava, IČO: 47 239 310, o zaplatenie 1.542,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/16/2010-355 zo dňa 7.10.2014 v časti zamietnutia žaloby takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/16/2010-355 zo dňa 7.10.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade k rukám právneho zástupcu odporcov náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,71 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 454,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 454,42 eur od 15.2.2008 do zaplatenia, žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Martin dňa 17.7.2008 a postúpeným Okresnému súdu Pezinok dňa 28.1.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia istiny vo výške 46.483,- Sk (1.542,95 eur) s príslušenstvom a náhrady trov konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že dňa 13.4.2005 uzavrel ako zhotoviteľ s odporcami ako objednávateľmi zmluvu o dielo č. 36/05, predmetom ktorej bolo zhotovenie bytu označeného v projektovej dokumentácii ako C-23. Napriek zmluvným dojednaniam o spôsobe úhrady zmluvy o dielo a opakovaným výzvam, odporcovia do dňa podania žaloby neuhradili sumu za nadštandardy v celkovej výške 46.483,- Sk s DPH, ako to vyplýva z faktúry č. 018/2008 na sumu 46.483,- Sk (1.542,95 eur), splatnej dňa 14.2.2008. Vo vyjadrení zo dňa 16.2.2009 navrhovateľ upravil výšku uplatnených úrokov z omeškania a zároveň ohľadom požadovaného dodatku k zmluve o dielo o dojednaní ceny za nadštandard uviedol, že čl. V predmetnej zmluvy o dielo upravuje postup pri zmenách dispozičného riešenia a nadštandardy. Pri zmenách dispozičného riešenia je v zmysle bodu 5.2. zmluvy potrebné, aby bol vyhotovený dodatok. Vyhotovenie dodatku pri naviac prácach je však iba podmienkou ich vykonania zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa. Dodatok nie je potrebný na zmenu rozsahu diela - navrhovateľ môže naviac práce zhotoviť aj bez uzavretia dodatku. Ohľadne nadštandardov - naviac prác nebol s odporcami uzavretý žiaden dodatok k zmluve o dielo, a to s ohľadom na znenie čl. V bodu 5.3. zmluvy o dielo, podľa ktorého bude cena za naviac práce spočívajúce výhradne v zámene materiálov (čo je daný prípad - t.j. nadštandardy) dojednaná osobitne iba v prípade, ak si zvolený nadštandard vyžaduje objektívne náročnejší alebo lacnejší spôsob montáže alebo inštalácie - čo daný prípad nebol, takže cena sa zvýšila iba o rozdiel medzi cenou objednaného materiálu a cenou pôvodne ponúkaného štandardného materiálu. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podali odporcovia v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom uviedli, že o tom, že majú navrhovateľovi uhradiť žalovanú sumu sa dozvedeli až z doručeného platobného rozkazu, pričom navrhovateľ nepreukázal, že by odporcom doručil predžalobnú výzvu a faktúru č. 018/2008. Odporcovia považujú oba tieto dokumenty za účelovo vyhotovené, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že výzva nie je datovaná a faktúra bola vystavená cca 2 roky po kolaudácii bytu a po jeho odovzdaní do užívania odporcom. Faktúra navyše neobsahuje akúkoľvek prílohu, z ktorej by vyplývalo, aký nadštandard majú odporcovia uhradiť, ani výpočet jednotlivých položiek, z ktorých by mal tento nadštandard pozostávať. Odporcovia si nie sú vedomí, že by si od navrhovateľa akýmkoľvek spôsobom tvrdený nadštandard objednali a majú za to, že všetko, čo im bolo v rámci zmluvy dodané, aj navrhovateľovi uhradili. Odporcovia mali za to, že navrhovateľ vystavením faktúry č. 018/2008 pravdepodobne porušil § 10 zák. č. 431/2002 o účtovníctve a § 71 a § 19 zák. č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, z ktorých vyplýva, že ak by aj navrhovateľovi vznikol nárok na úhradu faktúry č. 018/2008, mal faktúru vystaviť najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, pričom dňom vzniku daňovej povinnosti pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo je deň odovzdania stavby. Napokon odporcovia mali za to, že vystavenie faktúry za neidentifikovateľný nadštandard dva roky po prevzatí diela považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi a za porušovanie zásad poctivého obchodného styku zo strany navrhovateľa. Na pojednávaní dňa 7.10.2014 vzal navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 454,42 eur s príslušenstvom späť a to vzhľadom na výsledky ohliadky na mieste samom. Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa súd konanie v späťvzatej časti zastavil. Odporcovia vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím na pojednávaní dňa 7.10.2014. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 33Cb/16/2010-121 zo dňa 16.12.2011, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku sa navrhovateľ odvolal, na čo Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/143/2012-161 zo dňa 19.3.2013 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že z uzavretej Zmluvy o dielo, z jej obsahu a vzájomne dohodnutých podmienok Zmluvy nesporne vyplýva skutočnosť, že účastníci sa dohodli, že ich vzájomný zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zároveň odporcovia nijakým spôsobom nepreukázali, že nemali možnosť zasiahnuť do zmluvných dojednaní a že nemohli znenie uzavretej zmluvy ovplyvniť. Skutočnosť, že navrhovateľ bol predkladateľom Zmluvy, neznamená bez ďalšieho, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ako má na mysli ust. § 52 a nasl. OZ. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa tiež nesprávne posúdil otázku premlčania nároku, keď túto posudzoval podľa ust. Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka. Účastníci Zmluvy si dohodli režim Obchodného zákonníka, v ktorom je stanovená premlčacia lehota v ust. § 397 4 ročná. V zmysle ust. § 261 a § 1 ods. 1 ObZ, je na premlčanie akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovaná právna úprava podľa § 397 ObZ, teda 4 ročná premlčacia lehota, a preto nie je správne pre obchodné záväzkové vzťahy aplikovať ust. § 107 OZ. Z vykonaného dokazovania podľa odvolacieho súdu tiež vyplynulo, že odporcovia v 1. a 2. rade vykonané dielo riadne prevzali, a to aj so zabudovaným nadštandardom. Vybavenie bytu nadštandardom nereklamovali a tento užívajú dodnes. Odporcovia taktiež nenamietali výšku vyčísleného nadštandardu, bránili sa len nedostatkom písomného dodatku k uzavretej zmluve (nedodržania zmien Zmluvy písomnou formou). Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa týkajúcou sa výkladu čl. V bodu 5.3. a 5.4 Zmluvy o dielo č. 36/05, v ktorom bol dohodnutý postup v prípade zabudovania nadštandardu. V závere rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie týkajúce sa zabudovania ďalšieho strešného okna, aj prípadnou ohliadkou na tvári miesta, teda odstrániť rozpory v tvrdeniach účastníkov konania, vysporiadať sa v merite veci týkajúceho sa vyčíslenia uplatneného nároku navrhovateľa, nakoľko u odporcov 1. a 2. rade by v opačnom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom rozhodnutie súdu musí byť predovšetkým spravodlivé. Až po takto doplnenom dokazovaní súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodne. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o dielo dňa 13.4.2005, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o dielo, § 262 ods. 1, § 392 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že navrhovateľ ako zhotoviteľ na jednej strane a odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade ako objednávatelia na druhej strane uzavreli dňa 13.4.2005 zmluvu o dielo č. 36/05, ktorej predmetom bol záväzok navrhovateľa zrealizovať pre odporcov výstavbu bytu označeného v projektovej dokumentácii ako C-23 vo vchode C-1 v podkroví obytného domu v Zálesí a záväzok odporcov zaplatiť navrhovateľovi cenu diela, ako aj ďalšie peňažné plnenia dojednané zmluvou o dielo alebo určené na jej základe. Dňa 15.12.2005 navrhovateľ odovzdal predmet zmluvy o dielo - byt č. 9C odporcom do užívania, ktorí ho prevzali, čo podľa súdu preukazuje dohoda o odovzdaní diela a preberací protokol, oba dokumenty podpísané dňa 15.12.2005 navrhovateľom aj odporcami. Navrhovateľ potvrdil, že všetky položky vyfakturované ako nadštandard boli zabudované v diele v čase jeho odovzdania, teda dňa 15.12.2005. Dňa 28.12.2005 vydal stavebný úrad obec Zálesie rozhodnutie Č.j.: Výst. 194-05-Kt (kolaudačné rozhodnutie), ktorým povolil užívanie stavby Radová Výstavba, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX, katastrálne územie E., pričom táto stavba obsahovala aj byt č. XC, ktorého výstavba bola predmetom zmluvy o dielo č. 36/05 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcami. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2005. Navrhovateľ vystavil dňa 5.2.2008 faktúru č. Fa-018/2008 na sumu 46.483,- Sk (1.542,95 eur) za nadštandardy, splatnú dňa 14.2.2008, pričom navrhovateľ potvrdil, že táto faktúra je konečnou faktúrou vystavenou podľa čl. 4.3. zmluvy o dielo. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, a to zrealizovať pre odporcov predmet diela, riadne a včas splnil. Odporcovia si svoj záväzok zaplatiť cenu za vykonanie diela vo výške 2.885.762,- Sk vrátane DPH riadne a včas splnili. Medzi účastníkmi konania ostal sporný nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu. Súd poukázal na to, že účastníci sa v zmysle § 262 Obchodného zákonníka dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. V danom prípade sa podľa súdu nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko odporcovia nepreukázali, že nemali možnosť zasiahnuť do zmluvných dojednaní a že nemohli znenie uzavretej zmluvy ovplyvniť. Skutočnosť, že navrhovateľ bol predkladateľom zmluvy, neznamená bez ďalšieho, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka (v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu). Ani odporcom označené dôkazy - zmluvy o dielo uzavreté medzi navrhovateľom a ostatnými objednávateľmi, napriek tomu, že obsahujú totožné dojednania, podľa súdu nepreukazujú, že odporcovia nemohli individuálne ovplyvniť obsah navrhovateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Z uvedených dôvodov súd na záväzkový vzťah medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu, nakoľko dospel k názoru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na zaplatenie uplatnenej istiny, či už z titulu nezaplatenej ceny za vykonanie diela spočívajúceho v nadštandardoch vyplývajúcej zo zmluvy o dielo, či už z titulu bezdôvodného obohatenia. Danosť nároku navrhovateľa na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov preukazoval navrhovateľ listinnými dôkazmi, a to špecifikáciou nadštandardu bytu C-23 (č.l. 78), potvrdením dodávateľa materiálu, cenovou ponukou dodávateľa materiálu, prehľadom štandardného vybavenia predmetného bytu (č.l. 81), prehláseniami dodávateľov materiálu, ako aj tým, že odporcovia podpísaním dohody o odovzdaní diela zo dňa 15.12.2005 potvrdili prevzatie predmetného bytu v stave po jeho dokončení, t. j. s vybavením obsahujúcim odporcami vybraté materiály. Súd mal však za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov nebol uvedenými listinnými dôkazmi osvedčený, keď navrhovateľ dostatočne nepreukázal, ktoré konkrétne položky a materiály a za akú jednotkovú cenu mali tvoriť súčasť štandardného vybavenia bytu podľa prílohy č. 2 k zmluve o dielo č. 36/05 (č. l. 81 spisu) a tiež nepreukázal, že odporcovia mohli mať vedomosť o týchto konkrétnych položkách a materiáloch vrátane ich jednotkových cien, a teda o tom, že nimi vybraté položky a materiály presahujú štandard. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno o nároku na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov, keď v konaní nebola jednoznačne preukázaná dohoda účastníkov o zmene diela (§ 549 Obchodného zákonníka) a ani nebola preukázaná akákoľvek kvalitatívna či kvantitatívna zmena vo vybavení bytu oproti štandardu, preto nebolo potrebné skúmať, aký postup by inak zmluva o dielo pre takú zmenu vyžadovala. Navyše navrhovateľ bol podľa súdu v zmysle bodu 4.3.d. oprávnený vystaviť konečnú faktúru do 10 dní po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, teda posledným dňom na vystavenie faktúry bol 8.1.2006. Navrhovateľ po tomto dni stratil právo na vystavenie faktúry a teda aj zaplatenie vyfakturovanej ceny. Navrhovateľ vystavil faktúru až 5.2.2008, pričom dôvody pre oneskorené vystavenie faktúry (viac ako dva roky po dokončení a odovzdaní diela!) považoval súd prinajmenšom za zmätočné a najmä irelevantné. Súd poukázal na to, že právny zástupca navrhovateľa uviedol, že dôvodom oneskoreného vystavenia faktúry bolo ukončenie prác v roku 2008, čo ale navrhovateľ následne výslovne poprel a uviedol, že všetky práce spočívajúce v nadštandardoch boli ukončené do odovzdania diela dňa 15.12.2005. Ako dôvod oneskoreného vystavenia faktúry navrhovateľ uviedol nezodpovednosť odporcu v 1. rade, ktorému odovzdal faktúru, ktorá je totožná s faktúrou č. 018/2008, ktorá bola neskôr vystornovaná, nakoľko ju odporcovia neuhradili, preto z účtovných dôvodov, aby navrhovateľ nemusel platiť DPH (?!), pôvodnú faktúru vystornoval a následne vystavil faktúru č. 018/2008. Súd sa stotožnil s názorom odporcov, že vystavenie faktúry za neidentifikovateľný nadštandard viac ako dva roky po prevzatí diela, keď odporcovia mali za to, že všetky ich záväzky zo zmluvy o dielo sú vysporiadané, považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Námietka premlčania vznesená odporcami je podľa súdu nedôvodná, keďže v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, je potrebné na právny vzťah aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu. Právo na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu alebo vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia by sa premlčalo uplynutím štvorročnej premlčacej doby najneskôr dňa 15.12.2009 (nakoľko najneskôr dňa 15.12.2005, kedy bolo dielo odovzdané a kedy boli všetky práce na byte dokončené sa navrhovateľ musel dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil), resp. v r. 2012 (nakoľko splatnosť faktúry č. 018/2008 nastala v zmysle čl. 4.3.d zmluvy 10 dní od doručenia odporcom, k čomu došlo podľa vyjadrenia samotného odporcu v 1. rade niekedy v priebehu roku 2008), pričom návrh na začatie konania bol podaný dňa 17.7.2008, teda pred uplynutím premlčacej doby. Súd tiež uviedol, že v zmysle pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie týkajúce sa zabudovania ďalšieho strešného okna a po ohliadke zistil, že v byte sa nachádzajú dve strešné okná, pričom navrhovateľ tvrdil, že nadštandard spočíval okrem iného v zabudovaní tretieho strešného okna. Na základe výsledkov ohliadky zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie istiny 454,42 eur spočívajúcej v dodaní a montáži tretieho strešného okna, ktoré reálne dodané a zabudované nebolo, späť, preto sa súd nadštandardom spočívajúcim v treťom strešnom okne už nezaoberal. Súd dodal, že k sume 454,42 eur za dodanie a montáž okna mala byť pripočítaná 19 % DPH, teda neoprávnene fakturovaná suma za tretie strešné okno tvorila celkom sumu 540,77 eur. Čo sa týka vyčíslenia uplatneného nároku navrhovateľa, nebolo podľa súdu možné porovnať navrhovateľom vyčíslený nadštandard s cenami štandardného vybavenia bytu, keď navrhovateľ nepreukázal, ktoré konkrétne položky a materiály a za akú jednotkovú cenu mali tvoriť súčasť štandardného vybavenia bytu. V súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo odôvodnené zložitosťou veci, keď pri rozhodnutí o náhrade trov konania musí súd vziať do úvahy okrem základnej náhrady trov konania určenej podľa úspechu vo veci, trovy konania týkajúce sa späťvzatej časti a trovy odvolacieho konania. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v časti zamietnutia žaloby z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že skutkové zistenia prvostupňového súdu sú v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, keď odporcovia práve z prílohy č. 2 k zmluve o dielo, ktorá je súčasťou súdneho spisu, vedeli, ktoré materiály sú štandardné a predsa príloha obsahujúca nadštandardy vyhotovená byť nemohla, pretože rozsah nadštandardov závisel výlučne na výbere odporcov, ktorý pri podpise zmluvy o dielo ešte nebol známy. Príloha č. 2 je odporcami podpísaná, takže podľa navrhovateľa je jednoznačne preukázané, že sa s ňou oboznámili. Skutkové zistenie súdu prvého stupňa, že odporcovia nemali vedomosť o jednotkových cenách, je podľa neho v rozpore s dôkazom - Prílohou č. 2, pričom nadštandardmi v tomto prípade boli len obklady a dlažby, a ceny týchto položiek sú v Prílohe č. 2 jednoznačne definované (max 200,- Sk/m2, resp. max 300,- Sk/m2) a ceny nadštandardov boli jednoznačne preukázané svedeckými výpoveďami v konaní. Navrhovateľ uviedol, že toto skutkové zistenie, ktoré má priamu súvislosť s nesprávnym právnym posúdením veci, je navyše taktiež v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení o zrušení rozsudku zo dňa 16.12.2011, kedy odvolací súd výslovne konštatoval, že: „Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že odporcovia v 1. a 2. rade vykonané dielo riadne prevzali, a to aj so zabudovaným nadštandardom. Vybavenie bytu nadštandardom nereklamovali, a tento užívajú dodnes. Odporcovia taktiež nenamietali výšku vyčísleného nadštandardu, bránili sa len nedostatkom písomného dodatku k uzavretej zmluve. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa týkajúcou sa výkladu čl. V bodu 5.3. a 5.4 Zmluvy o dielo č. 36/05, v ktorom bol dohodnutý postup v prípade zabudovania nadštandardu“. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil v napadnutej časti tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, teda odporcov zaviaže uhradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.088,53 eur s príslušenstvom. Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,71 eur. Plne sa stotožnili s názorom prvostupňového súdu, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na zaplatenie istiny, či už z titulu nezaplatenej ceny za vykonanie diela spočívajúceho v nadštandardoch vyplývajúcej zo zmluvy o dielo, alebo z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov nebol osvedčený listinnými dôkazmi, keď navrhovateľ dostatočne nepreukázal, ktoré konkrétne položky a materiály a za akú jednotkovú cenu mali tvoriť súčasť štandardného vybavenia bytu podľa prílohy č. 2. k zmluve o dielo č. 36/05 (č.l. 81 spisu), a tiež nepreukázal, že odporcovia mohli mať vedomosť o týchto konkrétnych položkách a materiáloch vrátane ich jednotkových cien, a teda o tom, že nimi vybrané položky a materiály presahujú štandard. Odporcovia poukázali na to, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol, ktoré skutkové zistenia prvostupňového súdu sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. K tvrdeniu navrhovateľa, že odvolací súd sa stotožňuje s jeho argumentáciou týkajúcou sa výkladu čl. V v bode 5.3 a 5.4 Zmluvy o dielo č. 36/05, v ktorom bol dohodnutý postup v prípade zabudovania nadštandardu, odporcovia uviedli, že podľa odvolacieho súdu v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť rozpory v tvrdeniach účastníkov konania, vysporiadať sa v merite veci týkajúceho sa vyčíslenia uplatneného nároku navrhovateľa. Odporcovia majú za to, že súd prvého stupňa splnil program konania vymedzený v rozhodnutí odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie a rozhodol v zmysle pokynov odvolacieho súdu. Navrhovateľ pritom v konaní neprodukoval ďalšie relevantné návrhy na dokazovanie, dôkazy vykonané na základe návrhov navrhovateľa nepodporili tvrdenia navrhovateľa a ten v dôsledku uvedeného neuniesol podľa odporcov dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o tvrdenia ohľadne nenamietania ceny - vyúčtovania za nadštandard uplatnený ako nárok navrhovateľom, z vykonaného dokazovania je podľa odporcov zrejmé, že primárne nezaplatili faktúru, z ktorej nebolo zistiteľné, čo a z akého dôvodu sa fakturuje, a preto vôbec nebolo potrebné namietať výšku faktúry, keďže táto otázka bola z pohľadu odporcov konzumovaná práve uvedenou námietkou proti oprávneniu vôbec faktúru vystaviť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 3.11.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcov k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd má za to, že navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol argumenty, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Možno len prisvedčiť záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno o nároku na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov. Pokiaľ ide o navrhovateľov odkaz na konštatovanie odvolacieho súdu v uznesení o zrušení rozsudku zo dňa 16.12.2011 o prevzatí diela so zabudovaným nadštandardom, odvolací súd uvádza, že touto formuláciou nebolo uzavreté, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie ceny za nadštandardné vybavenie bytu odporcov. Odvolací súd zároveň v uvedenom uznesení uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť rozpory v tvrdeniach účastníkov konania, vysporiadať sa v merite veci týkajúceho sa vyčíslenia uplatneného nároku navrhovateľa. Súd prvého stupňa splnil pokyny vymedzené v uznesení odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie a opätovne vo veci rozhodol. Pokiaľ ide o tvrdenia ohľadne nenamietania výšky vyčísleného nadštandardu uplatneného ako nárok navrhovateľom, odporcovia správne argumentovali, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že primárne nezaplatili faktúru, z ktorej nebolo zistiteľné, čo a z akého dôvodu sa fakturuje, a preto vôbec nebolo potrebné namietať výšku faktúry, keďže táto otázka bola z pohľadu odporcov konzumovaná uvedenou námietkou proti oprávneniu vôbec faktúru vystaviť. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože odporcovia mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovia si náhradu trov odvolacieho konania uplatnili vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vo výške 95,71 eur. Odporcom tieto trovy vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 71,37 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 95,71 eur. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je navrhovateľ povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi odporcov. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.