Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/205/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206955 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712206955.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.: H., F. X.X.XXXX I. H., F. XX.X.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka - E.. A. H., F. XX.XX.XXXX, zastúpená: AK JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Francisciho 1, Bratislava, a Z. - H. H., F. XX.XX.XXXX T. E. U. XXXX, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Klemovou, so sídlom AK Pezinok, M.R.Štefánika 1, o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 06.02.2014, č.k. 28P/105/2012-159 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.03.2014, č.k. 28P/105/2012-172, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Odvolanie otca proti výroku o nariadení osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov sa o d m i e t a. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa : - zveril maloleté deti H.Í. - H., F.. X.X.XXXX I. H., F.. XX.X.XXXX na čas do rozvodu manželstva rodičov do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že s výnimkou letných prázdnin je matka povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka 16,00 hod. do nasledujúceho pondelka v kalendárnom týždni do 16,00 hod. a otec každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 16,00 hod. do nasledujúceho pondelka v kalendárnom týždni do 16,00 hod. . V čase letných prázdnin od 1.7. do 31.7. každý kalendárny rok bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať matka a v období od 1.8. do 31.8. každý kalendárny rok bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať otec a počas vianočného obdobia každý kalendárny rok od 23.12. od 16,00 hod do 24.12. do 16,00 osobnú starostlivosť bude zabezpečovať matka a každý kalendárny rok od 24.12. od 16,00 do 25.12. do 16,00 osobnú starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať otec. Rodičom uložil povinnosť v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča z ich osobnými vecami a riadne ich pripraviť, - deklaroval, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, - výživné na maloleté deti neurčil, - návrh matky o nariadenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku zamietol, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 24 ods.2,4, § 28 ods.1,2, § 62 ods.1,6, § 75 ods.1 Zákona o rodine, § 162 ods.3 O.s.p., kedy mal z vykonaného dokazovania ( vrátane nariadeného znaleckého dokazovania ) za preukázanú vhodnosť modelu osobnej striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti. Mal za to, že v záujme maloletých detí ( ktoré si po istom rizikovom období, nasledujúcom po rozpade spoločnej domácnosti rodičov na matku postupne navykajú) je tráviť čas i s matkou v rovnocennom rozsahu. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vzhľadom na takmer rovnocenný príjem oboch rodičov ( matka mesačne netto XXX,XX euro a otec XXX,XX euro ) mal súd prvého stupňa za to, že rodičia sú schopní rovnakou mierou pokrývať odôvodnené potreby maloletých deti , preto výživné neurčil. V tejto súvislosti uviedol, že rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti, obaja sú štátni zamestnanci, vlastnia majetok ktorý je predmetom BSM. Vykonaným dokazovaním zistil, že matka od apríla 2012 do rozhodnutia súdu otcovi dobrovoľne poukazovala mesačne sumu XXX eur na obe maloleté deti, v období leta 2012 v týždňových intervaloch obaja rodičia zabezpečovali starostlivosť o maloletého Petra, matka v čase keď trávila čas so synmi financovali im ich potreby, zakupovala deťom veci aj na oblečenie, do školy. Pokiaľ ide o návrh otca požadujúci doplatenie výživného za spätné obdobie zohľadnil, že otec na prvom nariadenom pojednávaní vyčíslil priemerné výdavky s maloletými deťmi na XXX euro na každé dieťa a v období pred vyhlásením rozsudku súdom ustálil priemerné mesačné výdavky na každé dieťa cca XXX euro. Súd prvého stupňa poukazujúc na zistené skutkové okolnosti považoval matkou doposiaľ poukázané výživné za postačujúce hlavne s poukazom na to, že otcovi nič nebránilo tomu , aby matke umožnil, aby sa osobne o maloleté od apríla 2012 doposiaľ starala, čim by jeho výdavky boli minimalizované ( matka sa tohto práva neustále domáhala, čo jej otec v rozpore s ust. Zákona o rodine neumožňoval). K tvrdeniu otca o uhrádzaní hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť poukázal na to, že tieto výdavky si otec môže uplatniť v rámci konania o vyporiadanie BSM. Súd prvého stupňa napokon nevyhovel žiadosti matky, aby v zmysle ust. § 162 ods.3 O.s.p. vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku poukazujúc na nesplnenie zákonných predpokladov pre navrhovaný postup súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v rozhodnutí súd prvého stupňa nerozhodol o jeho návrhu na určenie spätného výživného a na to, že skutkové zistenia súdu nemajú vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti rodičov oporu v zákone a sú v rozpore s ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine. Mal za nespochybniteľné, že deti boli v priebehu konania v jeho starostlivosti, v tejto dobe uspokojoval ich potreby , na ktoré matka podľa svojich schopností, možností a i rozsahu potrieb maloletých detí dostatočne neprispievala. Súd prvého stupňa nevenoval vyčísleniu jeho nákladov na maloleté deti ( vo výške XXX L., S.. XXX euro na každé dieťa ) žiadnu pozornosť. Otec napokon namietol i rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k určeniu osobnej striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti počas letných prázdnin. Mal za to, že na základe ním uvedených okolností má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a k rozhodnutiu dospel na základe nesprávnych skutkových zistení. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa starostlivosti o maloleté deti počas letných prázdninách zmeniť v súlade s odvolacím návrhom otca. Vo vzťahu k ostatnej časti rozhodnutia týkajúcej sa maloletých detí konštatovala, že súd prvého stupňa vysoko profesionálne a odborne pristupoval k celej veci v rámci hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, detailne si ozrejmil skutkový stav veci a mimoriadne správne sa snažil výchovne pôsobiť na účastníkov konania tak, aby jeho rozhodnutie bolo v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o výživné uviedla, že súd pri úvahe o neurčení výživného rozhodol plne v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Poukázala na to, že jej osobná starostlivosť a stretávanie sa s deťmi bola zásadným spôsobom zo strany otca obmedzovaná a nemala možnosť sa s deťmi stretávať v domácnosti otca alebo aspoň rovnocenne, pričom o deti mala eminentný záujem. Počas styku s deťmi si plnila vyživovaciu povinnosť aj viacerými vecnými plneniami, účasťou na dovolenke, nákupmi osobných vecí a poskytovaním ostatných plnení spojených s výkonom stretnutí. Otcovi vždy riadne plnila výživné v miere, ktorá plne postačovala na uspokojovanie potrieb maloletých detí v rámci životnej úrovne rodičov. Pokiaľ ide o otcom predložené náklady na deti zo dňa 6. 11. 2013 tieto sú finančne nadhodnotené v časti týkajúcej sa domácej stravy, hygienických potrieb či ošatenia k oboch maloletých detí. Kolízny opatrovník maloletých detí k riadne doručenému odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť v časti týkajúcej sa úpravy osobnej starostlivosti oboch rodičov počas letných prázdnin, a to v súlade s odvolacím návrhom otca. Výrok súdu prvého stupňa, v ktorom neurčil rodičom výživné navrhol potvrdiť poukazujúc na rozsah plnení zo strany matky poukazovaných otcovi v súvislosti s uspokojovaním potrieb maloletých detí a i iných vecných plnení poskytovaných priamo maloletým deťom. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1,2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k nasledujúcim záverom. Podľa ust. § 218 ods.1 písm.e/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak. V prejednávanej veci je z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave odvolaciemu súdu známe, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.2.2014, č.k. 12P/125/2012-68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.4.2014, č.k. 20CoP/42/2014-125 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov s presným určením intervalu osobnej striedavej starostlivosti každého z rodičov s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok detí majú obaja rodičia a výživné nebolo rodičom určené. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2014. Prihliadajúc na uvedené, zohľadniac okolnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v danej veci upravuje výkon práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva, odvolací súd odvolanie otca proti výroku o nariadení osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov ( v ktorom namietol spôsob starostlivosti oboch rodičov počas letných prázdnin ) podľa ust. § 218 ods.1 písm. e/ O.s.p. odmietol. Pokiaľ ide o odvolanie otca podané proti nariadenej úprave týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Ako prvoradé konštatuje, že súd prvého stupňa vo výroku, v ktorom neurčil rodičom výživné , rozhodol o celom predmete konania týkajúceho sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom; námietku otca o nerozhodnutí o jeho návrhu na určenie spätného výživného posúdil ako nedôvodnú. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka sa návrhom podaným na Okresný súd Pezinok dňa 23.4.2012 domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí sumou po XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k jej rukám. Otec vo vyjadrení sa k návrhu zo dňa 13.6.2012 žiadal o zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého H. sumou XXX euro mesačne a maloletého H. sumou XXX euro mesačne ( v podaní vyčíslil náklady na mal. H. v sume XXX euro mesačne a na mal. H. sumou XXX euro mesačne ). Z vykonaného dokazovania vyplynulo ďalej to, že časť roka 2012 sa mal. H. nachádzal v osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, maloletý H. v osobnej starostlivosti otca a v ďalšom období i napriek snahe matky jej otec umožňoval kontakt s deťmi len sporadicky. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 8.1.2013, č.k. 11P 332/2012-12 do rozhodnutia o veci samej upravil styk matky s maloletými deťmi na každý kalendárny týždeň v roku v utorok od 16,00 hod. do 19,00 hod., na každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 17,00 hod. do nedele 17,00 hod. a na každý nepárny kalendárny týždeň v roku vo štvrtok od 16,00 hod do 19,00 hod. ( uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2013). V následnom období maloleté deti matku postupne prijímali, s matkou chceli tráviť určitý čas a počas vianočných sviatkov 2013 s ňou boli nepretržite 9 dní. Z vykonaného dokazovania je nesporné i to, že matka maloletých detí otcovi prispievala na výživu maloletých detí v období od apríla 2012 do júna 2013 sumou XXX euro mesačne, v období od júna 2013 do rozhodnutia súdu prvého stupňa sumou XXX euro mesačne a na potreby detí prispievala i nad rámec výživného potrebnými vecnými plneniami. Zohľadniac takto zistený skutkový stav je možné konštatovať vecnú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom ( i za dobu minulú, t.j. od rozpadu spoločnej domácnosti rodičov ) rodičom neurčil výživné. Jeho úvaha o porovnateľnej životnej úrovni oboch rodičov a o ich pomernom podieľaní sa na úhrade odôvodnených nákladov maloletých detí je vecne a právne správna a podložená skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Správna je i jeho úvaha o nezohľadnení osobnej starostlivosti otca, ktorá by v istej miere mohla vyvážiť jeho povinnosť finančne sa podieľať na výžive maloletých detí, a to práve s ohľadom na konanie otca smerujúce k obmedzovaniu styku matky s maloletými deťmi bez rešpektovania jej rodičovských práv ( ktoré má matka rovnaké ako otec ). Naviac, sumy, ktoré matka otcovi titulom výživného poukazovala a ňou vynaložené náklady na vecné plnenia, boli i podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce k uspokojeniu základných potrieb oboch maloletých detí, a to s ohľadom na ich vek, zdravotný stav a záujmy. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom obom rodičom neurčil výživné podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.