Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/391/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206955 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712206955.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H.: H., F..: X.X.XXXX I. H., F..: XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka - E.. A. H., F..: XX.XX.XXXX, T. P. XX, H., zastúpená: AK JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Francisciho 1, Bratislava, a otec - H. H., F..: XX.XX.XXXX, T. U. XXXX, E., zastúpený advokátkou JUDr. Evou Klemovou, so sídlom AK Pezinok, M.R.Štefánika 1, o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.05.2015, č.k. 28P/105/2012-195, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 20.05.2015, č.k. 28P/105/2012-195, priznal odmenu súdnemu znalcovi E.. E. T., H. X, T., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, vo výške X.XXX,XX eura. Otca zaviazal povinnosťou nahradiť štátu trovy konania vo výške X.XXX,XX eura a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Pezinok. Súd prvého stupňa priznal odmenu znalcovi za nasledujúce položky: 1.) Prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom ........................................ XX,XX eura 2.) Štúdium spisu... 4 hod. á XX,XX eura ............................................................... XX,XX eura 3.) Interview... 8 hod. á XX,XX eura .................................................................... XXX,XX eura 4.) Psychodiagnostika... 85 hod. á XX,XX eura .......................................................X.XXX,XX eura 5.) Vypracovanie znaleckého posudku... 20 hod. á XX,XX eura............................. XXX,XX eura 6.) Náročný znalecký úkon + 30%............................................................................ XXX,XX eura 7.) Písomné vyhotovenia posudku... Xx X,XX eura.....................................................XX,XX eura Spolu.....................................................................................................................X.XXX,XX eura Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p., a tým, že znalcom účtovaná odmena je v súlade so Zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a Vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška MS SR č. 491/2004 Z. z.“). Vzhľadom na skutočnosť, že obidvaja rodičia maloletých detí si splnili svoju povinnosť uloženú im uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 28P/105/2012-73 zo dňa 29.05.2013, ktorým boli zaviazaní zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, každý vo výške XXX,- eur, a vzhľadom na to, že zložený preddavok nepostačoval na úhradu trov znaleckého dokazovania, súd prvého stupňa rozhodol, že sumu vo výške X.XXX,XX eura uhradí zo štátnych finančných prostriedkov. Nakoľko otec nemal úspech v spore a nakoľko z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že u otca neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, súd na náhradu trov štátu zaviazal otca. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že postup súdu prvého stupňa vo vzťahu k priznanej výške odmeny a hotových výdavkov znalca považuje za nepreskúmateľný, pretože prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na strohé konštatovanie, že účtovaná odmena je v súlade so zákonom, resp. vyhláškou a neuviedol posúdenie námietok zo dňa 06.11.2013 k vyúčtovaniu znalca za vypracovanie znaleckého posudku č. 15/2013 zo dňa 05.09.2013. V podanom odvolaní namietal oprávnenosť odmeny znalca konkrétne v položkách 2. - štúdium spisu, 5. - vypracovanie odpovedí na 20 otázok, 6. - náročný znalecký úkon. Otec mal za to, že štúdium spisového materiálu nie je výkon znaleckej činnosti podľa ust. § 3 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z., ale prvotným oboznámením sa so spisom podľa ust. § 5 písm. b/ Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z., a preto nárok znalcovi na odmenu titulom tejto položky vôbec nevznikol. Ďalej uviedol, že znalcovi vznikol nárok na odmenu za vypracovanie odpovedí na reálne 19 otázok (odpoveď znalca na 11. otázku v znení „Všetky relevantné zistenia sú uvedené v znaleckom posudku“ nepovažoval za odpoveď, ktorá odôvodňuje nárok na odmenu) v rozsahu 10 hodín znaleckej činnosti, a to z dôvodu, že odpovede znalca na otázky súdu a jeho otázky boli takmer identické a niektoré odpovede boli obsiahnuté v zopár riadkoch. Napokon namietal zvýšenie tarifnej odmeny o 25% z titulu mimoriadne náročného znaleckého úkonu, pretože považoval znalecký posudok síce za precízne a dôkladne spracovaný, ale dodal, že jeho náročnosť na úroveň mimoriadnej náročnosti v žiadnom prípade nezvýšili ani otázky súdu, ani jeho dodatočné otázky, pričom tieto nevyžadovali znaleckú činnosť diametrálne odlišným smerom. Vo vzťahu k povinnosti otca nahradiť trovy štátu vo výške X.XXX,XX eura z dôvodu, že nemal vo veci úspech, otec v podanom odvolaní uviedol, že postup súdu prvého stupňa v tejto časti nie je správny. Konštatoval, že konanie o úpravu rodičovských práv a povinností je konaním nesporovým, v dôsledku čoho nie je možné odôvodniť rozhodnutie úspechom alebo neúspechom niektorého účastníka v ňom. Taktiež mal za to, že samotný výsledok znaleckého dokazovania nebol v súlade s návrhom ani jedného z rodičov. Vzhľadom na uvedené dôvody bol otec toho názoru, že trovy znaleckého dokazovania, nekryté preddavkami, nemožno pričítať výlučne jemu a postupovať striktne podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., ale rozhodnúť o uložení povinnosti nahradiť trovy štátu, ktoré oprávnene vznikli vyplatením odmeny znalcovi vo výške nekrytej preddavkami, obidvom rodičom. Dňa 06.07.2015 bolo Okresnému súdu Pezinok doručené vyjadrenie súdneho znalca k odvolaniu otca. Znalec v podanom vyjadrení uviedol, že prvotné oboznámenie sa so spisom a štúdium spisového materiálu nie sú totožné činnosti, vzhľadom na skutočnosť, že na základe prvotného oboznámenia sa so spisom mohol predvolať zúčastnených na vyšetrenie a pri podrobnom štúdiu spisu určil rozsah vyšetrenia. Ďalej mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal 20 hodinový rozsah pre vypracovanie 20 odpovedí na predložené otázky. Taktiež trval na tom, že dodatočné otázky otca zvýšili celkovú náročnosť znaleckého dokazovania a teda odôvodňovali určenie tarifnej hodnoty odmeny podľa ust. § 12 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je dôvodné. Podľa ust. § 3 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, v znení neskorších predpisov, hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je XX,XX eura, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa ust. § 3 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z., hodinová odmena nepatrí znalcovi za čiastkové úkony, za ktoré mu patrí len paušálna odmena alebo len podielová odmena. Podľa ust. § 5 písm. b/ Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z., znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom XX,XX eura. Podľa ust. § 12 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z., tarifná odmena za mimoriadne náročný znalecký úkon sa zvýši maximálne o 30%; v odvetví súdne lekárstvo sa zvýši len paušálna odmena za pitvu, ak je vykonávaná za mimoriadne ťažkých okolností, ako pokročilý hnilobný rozklad, exhumované telá, kostrové zvyšky, mumifikácia, adipocire, infekčné závažné prípady, prípady identifikácie. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok G. proti G. z 29. mája 1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok U. I. Ď. proti M. z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). V posudzovanom prípade otec maloletých detí argumentoval, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné v časti priznanej výšky odmeny a hotových výdavkov znalca, pretože je založené výlučne na uvedení právnych predpisov, ktoré boli použité pri rozhodovaní, avšak absentuje právna úvaha súdu a vysvetlenie, akou úvahou sa pri hodnotení uvádzaných ustanovení zaoberal. Pokiaľ otec namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia prvostupňového súdu a vyporiadania sa s jeho námietkami, odvolací súd uvádza, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). So zreteľom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky otca týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového súdu, ako dôvodné. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil postačujúco, pretože sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na strohú argumentáciu, že vyčíslenie odmeny a hotových výdavkov znalca za znalecký posudok bol v súlade so Zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a Vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, v znení neskorších predpisov. Nevyporiadal sa pritom s námietkami otca zo dňa 06.11.2013 k vyčísleniu odmeny a hotových výdavkov znalca za vypracovaný znalecký posudok (por. č. l. 124 - 126 spisu). Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca týkajúce sa jeho povinnosti nahradiť trovy konania štátu vo výške 1.072,76 eura z dôvodu, že nemal vo veci úspech, tak odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry štát nemá proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, bezvýnimočne, ale podľa výsledku konania (ust. § 148 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523148'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p.). Tento uvádzaný zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom "úspechu vo veci", ako sa uvádza napríklad v ust. § 142 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523142'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. Ustanovenie § 148 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523148'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. totiž platí tak pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania (napr. ustanovenia § 142 až 145 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523142-145'&ucin-k- dni='30.12.9999'> O.s.p.) a v ktorom účastníci majú prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, ako aj pre konanie v ostatných občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech či neúspech účastníka vo veci. Z uvedeného je preto nutné vyvodiť, že prejednávaná vec (konanie o úprave rodičovských práv a povinností) je konaním nesporovým, v dôsledku čoho nie je v ňom síce možné odôvodniť rozhodnutie úspechom alebo neúspechom niektorého účastníka, no na druhej strane je možné zaviazať účastníka konania na náhradu trov konania štátu, podľa jeho výsledku. Preto, ak súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti otca nahradiť trovy štátu v prejednávanej veci, ktorá je bezpochyby nesporovým konaním, rozhodol správne. Avšak odvolací súd sa stotožňuje s námietkou otca, že v danom prípade sa nemá posudzovať miera úspechu účastníka, ale komplexne sa treba zaoberať výsledkom konania, bez prihliadnutia na mieru úspechu, hoci konečný výsledok v podstate závisí od úspechu v konaní, avšak formálne treba vychádzať z povahy civilného konania, ktoré je nesporovým. A keďže predmetný výrok je závislý od výroku o výške odmeny znalca, ktorá sa bude v ďalšom konaní nanovo posudzovať, tak je potrebné ho tiež zrušiť. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že napadnuté rozhodnutie, ako také, ale i jeho odôvodnenie nemá oporu v zákone a je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 3 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné