Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/136/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206798 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714206798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: D.. U. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. E. XX, Y., zast. JUDr. Jozef Tuhovčák, advokát, AK Záhradnícka 41, Bratislava, proti odporcovi: Z. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. S.. C. H. X, E., zast. Mgr. Mária Čechová, advokátka, AK Kpt. Jaroša 9, Pezinok, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. J., P. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2014, č.k. 28P/225/2014-76, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 11.11.2014, č.k. 28P/225/2014-76 manželstvo navrhovateľky D.. U. J., a odporcu Z. J., rozviedol. Na čas po rozvode manželstva maloletú H. J., P.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne k rukám navrhovateľky odo dňa vykonateľnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti zamietol. Zakázal stretávanie sa otca s maloletou. Účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O rozvode manželstva účastníkov rozhodol v zmysle § 18, § 22, 23 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu dlhodobo neplní spoločenský účel daný zákonom, manželia žili v spoločnej domácnosti veľmi krátko, od mája 2007 v spoločnej domácnosti nežijú. Ako príčinu rozpadu manželstva súd prvého stupňa ustálil drogovú minulosť odporcu, jeho problémy so zákonom v oblasti trestného práva a celkovo nezriadený a neporiadny život. V zmysle § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Zák. o rodine upravil aj výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky v zmysle dohody navrhovateľky a odporcu s tým, že navrhovateľka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, opätovne v zmysle dohody. Stretávanie sa odporcu s maloletou zakázal, keď sa jednak stotožnil s postojmi účastníkov konania a jednak, keď sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciu Okresného súdu Bratislava V v rozsudku, v ktorom bol styk otca s maloletou zakázaný. Pri určovaní výšky výživného na maloletú vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zák. o rodine. Na strane maloletej zohľadnil jej potreby, náklady ktoré navrhovateľka v priebehu konania uviedla, považoval za primerané vo všetkých uvádzaných kategóriách, s výnimkou nákladov na kultúru. Podľa názoru súdu náklady na výchovu a výživu maloletej sú primerané vo výške cca XXX € mesačne. Nestotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne odporcu, že maloletá nepotrebuje k svojmu životu navštevovať školu v prírode, plavecký kurz, naopak podľa názoru súdu socializácia maloletej je po jej doterajších negatívnych životných skúsenostiach veľmi dôležitá. Pokiaľ ide o schopnosť odporcu pracovať, nemal preukázané, že by odporca v súčasnosti trpel nejakou chorobou, ktorá by mu pracovať bránila. Aj k otázke hodnotenia prístupu k zamestnaniu sa súd prvého stupňa stotožnil s argumentáciou Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave v rozsudkoch, v ktorých bolo určené výživné na čas do rozvodu manželstva, podľa ktorých je pracovná morálka odporcu absolútne nevyhovujúca. Odporcovi dal do pozornosti, že je potrebné, aby sa čo najrýchlejšie zamestnal a plnil svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zvýšeniu nákladov maloletej najmä v súvislosti s návštevou školy, určil vyššie výživné ako v pôvodom rozsudku a odporcu zaviazal prispievať na výživu sumou XXX € mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 146 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú určiť vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené alebo neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, počnúc právoplatnosťou rozsudku. S výživným určeným súdom prvého stupňa sa nestotožnil, súd podľa jeho názoru pri rozhodovaní nedostatočne na strane maloletej zistil jej mesačné náklady, nakoľko vôbec nežiadal o predloženie dokladov, ktoré by potvrdili oprávnenosť tvrdení navrhovateľky. Rovnako sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na jeho súčasné možnosti je schopný platiť výživné XXX € mesačne. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine, na ktoré mal súd pri určení výživného prihliadať, teda nielen na oprávnené odôvodnené potreby maloletej, ale aj na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Je pravdou, že je nezamestnaný, nedarí sa mu nájsť prácu na Slovensku, jeho snahu a intenzívne hľadanie si zamestnania súdu vydokladoval, čo súd aj konštatoval, avšak pri rozhodovaní túto skutočnosť vôbec nebral do úvahy. Podľa jeho názoru bola naplnená hmotnoprávna podmienka, t.j. že došlo na jeho strane k takej zmene pomerov, že nie je schopný platiť takú vysokú sumu výživného. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľka s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu sa nestotožnila, poukázala na to, že všetky výdavky na maloletú zdokladovala ešte v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 17P/61/2010. Podľa jej názoru z uvedeného dôvodu súd oprávnene nežiadal zdokladovanie účtenkami, nakoľko by išlo o duplicitné vykonanie dokazovania. Pokiaľ sa odporca odvoláva na svoju situáciu, podľa ktorej nie je schopný platiť určené výživné, zdôraznila, že do tejto situácie sa dostal odporca vlastnou vinou, vinou jeho životného štýlu. Z konania vedeného pod sp.zn. 17P/61/2010 taktiež vyplynulo, že odporca si nie je schopný nájsť a udržať prácu z dôvodu prameniaceho v jeho osobe, je však plne v jeho schopnostiach a možnostiach sa zamestnať a viesť normálny spôsob život. Aj posledné zamestnanie odporcu skončilo z dôvodov na strane odporcu, ktorý jednoducho nechcel viesť zodpovedný spôsob života. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Tým, že predmetom odvolacieho konania je už len časť konania o rozvod manželstva týkajúca sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, odvolací súd v označení účastníkov bude používať termíny: matka, otec, maloleté dieťa. Pokiaľ ide o otcom napadnutý výrok o výživnom treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom upravuje ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ( bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod. ) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Pre správne určenie výživného na strane dieťaťa je dôležité vyhodnotenie jeho nákladov. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa. Náklady prestavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnícka starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť a iné. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a pod.. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov dieťaťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednotlivom prípade. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom s jeho záverom, ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri určovaní výšky výživného mal dostatok skutkových podkladov, matka v priebehu konania jednotlivé potreby maloletej špecifikovala, pričom náklady maloletej uvedené matkou a ustálené súdom prvého stupňa sú aj podľa názoru odvolacieho súdu primerané jednak fyzickému veku maloletej, zdravotnému stavu, plneniu školskej dochádzky, pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletú, ako aj zistených zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov, aj tieto súd prvého stupňa správne vyhodnotil. Matka, ktorá riadne pracuje, svoj príjem v konaní vydokladovala na rozdiel od otca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, podľa vyjadrenia otca asi 4 roky. Ide o značne dlhé obdobie, ktoré u rodiča, ktorý má zo zákona vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemožno akceptovať, ale takýto postoj k práci treba vyhodnotiť ako nezamestnanosť bez vážneho objektívneho dôvodu, na ktorý súd pri určovaní výživného na maloleté dieťa neprihliada. Postoj otca k práci je jasne definovaný v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 21.02.2012, č.k. 17P/61/2010-515, keďže sú v ňom uvedení zamestnávatelia otca od roku 2007, hodnotenia na otca od jednotlivých zamestnávateľov, ako aj dôvody skončenia pracovných pomerov. Pokiaľ ide o dané konanie, ani v tomto otec nepreukázal žiadny relevantný dôvod, pre ktorý nepracuje. Len samotné tvrdenia otca, že si nevie nájsť prácu, nepostačuje na úvahu súdu, že otec z objektívnych dôvodov nie je schopný sa zamestnať. Predloženie žiadostí založených otcom v spise takýmto dôkazom aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je, obsah žiadostí podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hodnotiť ako skutočnosť, ktorá by bola objektívne spôsobilá na zaujatie stanoviska pri posudzovaní možností a schopností otca v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že každý sa občas môže dostať do nepriaznivej životnej situácie, u otca takáto nepriaznivá, najmä však finančná situácia trvá už od roku 2007, pričom z postoja otca nie je zrejmé, kedy ju chce začať riešiť. Takáto situácia však nemôže byť na úkor práv maloletého dieťaťa, preto určené výživné súdom prvého stupňa po zohľadnení matkou predložených nákladov maloletej a zaujatí stanoviska k prístupu otca k hľadaniu si zamestnania, je v súlade s ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom je vecne správny, preto ho odvolaní súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 144 veta prvá O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.