Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/424/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208299 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714208299.1
Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci navrhovateľa: J. Š., V. XX. XX. XXXX, B. P. Š. X, XXX XX L., Š. N. T. proti odporkyni: E. Š., I. X., V. XX. XX. XXXX, B. P. Š. X, XXX XX L., N. T., zastúpená Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s. r. o., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 25. mája 2015, č. k. 6C/248/2014-21, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 25. mája 2015, č. k. 6C/248/2014-21 p o t v r d z u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov J. Š. a E. Š., I. X., uzavretej pred Miestnym národným výborom vo L., rozviedol, o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Uviedol, že návrhom zo dňa 16. 09. 2014 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že manželstvo je rozvrátené, k odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na obnovenie spolužitia. Odporkyňa na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 10. 11. 2014 s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila a uviedla, že nie si je vedomá citového ochladnutia medzi manželmi. Podľa jej názoru manželstvo plní spoločenský účel, sama nakupuje, varí, perie, upratuje a manželia sa i intímne stýkajú, navrhovateľa má rada. K finančným problémom uviedla, že spreneverila peňažné prostriedky u bývalého zamestnávateľa, vec je však v štádiu riešenia, dlh spláca. Tiež za účelom riešenia manželských problémov navrhla návštevu Centra poradensko- psychologických služieb. Súd prvého stupňa poukázal na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 10. 02. 2015, referát poradensko-psychologických služieb s tým, že navrhovateľ nemá snahu o obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou, pričom sa neporadilo nadviazať dlhodobejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Následne na pojednávaní obaja účastníci navrhli manželstvo rozviesť, pričom navrhovateľ medzičasom nadviazal známosť s inou ženou a nevidel v budúcnosti žiadnu možnosť obnovenia spolužitia s odporkyňou. Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva pripojila. Súd prvého stupňa preto s poukazom na ust. § 18, 19, 22 a 23 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželia nežijú spolu, navrhovateľ nemá k odporkyni citový vzťah, z manželstva účastníkov konania sa narodili dve, toho času plnoleté deti, I. D. P., pričom manželstvo považoval za nefunkčné, pričom príčinu rozvratu manželstva ustálil v názorových rozdieloch manželov a problémov vo finančnej oblasti.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa a žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Uviedla, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, nakoľko má za to, že v danom prípade nie je rozvrat manželstva takej intenzity, ktorý
by odôvodňoval jeho rozvod. Účastníci konania do dnešného dňa žijú v jednej spoločnej domácnosti, odporkyňa sa o domácnosť riadne stará, upratuje, varí, pečie, napriek zo strany navrhovateľa tvrdenému citovému ochladeniu, odporkyňa má snahu a záujem o úplné obnovenie manželského spolužitia. Nie je možné vylúčiť, že manželstvo účastníkov konania ešte môže plniť svoj účel. Kríza manželstva účastníkov, ktorú uviedol navrhovateľ, je podľa odporkyne len prechodná. Na pojednávaní dňa 25. 05. 2015 síce súhlasila s rozvodom jej manželstva, ale iba z rozrušenia, pričom z doterajších ústnych, či písomných vyjadrení je zrejmé, že odporkyňa nemá od počiatku záujem na rozvode manželstva, ktoré fungovalo dlhé roky.
K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ a uviedol, že žiada, aby odvolací súd nezrušil rozsudok súdu prvého stupňa a aby nevrátil tomuto súdu vec na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľa sú splnené podmienky pre rozvod manželstva s odporkyňou, manželstvo neplní svoj účel, nakoľko navrhovateľ má vážny vzťah s inou ženou.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie odporkyne v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 214 ods. 1 O. s. p., po nariadení pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.
Predmetom konania vo veci samej je rozvod manželstva účastníkov navrhovateľa J. Š. D. N. E. Š., ktoré bolo uzavreté XX. XX. XXXX.
Podľa § 23 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 23 ods. 2 zákona o rodine).
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine (§ 23 ods. 3 zákona o rodine).
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd (§ 19 ods. 2 O. s. p.).
Uzavretím manželstva medzi mužom a ženou sa zakladá manželstvo nielen ako životné spoločenstvo, ale aj ako právny stav, či právny pomer, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, ich výkon a plnenie. Princíp rovnoprávnosti muža a ženy je základným princípom, z ktorého vychádza i zákon o rodine pri úprave vzájomných práv a povinností manželov. Ust. § 18 zákona o rodine v podstate vyjadruje základné požiadavky na vzájomné správanie sa manželov, ktoré sú skôr morálne, resp. etické, či psychologicko- sociálne, ktorých plnenie nie je vynútiteľné. Ak sa však neplnia, môžu mať za následok rozvrat manželstva a následne môžu viesť k rozvodu manželstva. Ide o nasledovné povinnosti: a/ povinnosť žiť spolu, čo možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spoločenstva, pokiaľ možno v spoločnej domácnosti, b/ povinnosť byť si verný, ktorý zodpovedá mravnému a právnemu princípu monogamie, pričom porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina alebo následok rozvratu manželstva, ktorý môže viesť k rozvodu, c/ povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, inými slovami ju možno chápať ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, hlavne v morálnej stránke, d/ povinnosť vzájomne si pomáhať, ide o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách a pod. Nejde vždy o povinnosti výslovne právneho charakteru, ale predovšetkým o morálne povinnosti; e/ povinnosť starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Táto povinnosť vychádza z predpokladu, že pokiaľ manželia založia rodinu a z manželstva budú pochádzať deti,
tieto budú riadne spoločne vychovávať. Zákon pod zdravým rodinným prostredím rozumie všetko, čo dobrému životu manželov a ďalších členov rodiny prospieva, pričom na vytvorenie zdravého rodinného prostredia je potrebné, aby manželia vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, aby sa voči sebe správali ohľaduplne, taktne, aby mali porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy, aby sa rozpory, ktoré vzniknú v priebehu spolužitia pod vplyvom rôznych okolností snažili preklenúť vzájomnou dohodou, odpustením, t. j., aby sa vo všeobecnosti usilovali vytvoriť priaznivé podmienky pre realizáciu všetkých členov rodiny.
Súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, oboznámil sa i so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odboru sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko- psychologických služieb, z ktorého vyplynulo, že odporkyňa má snahu obnoviť manželské spolužitie, pričom navrhovateľ má odlišný názor a nemá záujem o obnovenie spolužitia, keď podľa jeho vyjadrenia neexistuje nič, čo by mohlo jeho postoj zmeniť. Vzhľadom na odlišné postoje zúčastnených úrad práce, sociálnych vecí a rodiny konštatoval, že sa nepodarilo medzi manželmi nadviazať dlhodobejšiu spoluprácu, napriek tomu im do budúcna bola ponúknutá odborná starostlivosť, či už pri obnove manželstva alebo pri zvládaní iných životných situácií. Z výpovede účastníkov konania na súde prvého stupňa vyplynulo, že obaja účastníci navrhli manželstvo rozviesť, navyše navrhovateľ medzičasom nadviazal známosť s inou ženou a nevidel v budúcnosti žiadnu možnosť obnovenia spolužitia s odporkyňou.
Ust. § 23 zákona o rodine, v zmysle ktorého súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, upravuje v prvom rade hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva, avšak zákon o rodine neviaže možnosť rozvodu manželstva na jednotlivé konkrétne dôvody vypočítané v zákone, ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Inými slovami sa vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň rozvratu manželstva, pričom súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov je potrebné skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. V odvolacom konaní z výpovede účastníkov konania mal odvolací súd za preukázané, že za preukázané, že do budúcna nie je predpoklad, aby došlo k riadnemu obnoveniu manželského spolužitia. Najmä z výpovede navrhovateľa v odvolacom konaní vyplynulo, že navrhovateľ nemieni obnoviť spolužitie s odporkyňou, najmä z dôvodu, že z jej strany došlo ku konaniu, ktorým spreneverila väčšiu časť peňazí, čím stratil k odporkyni citový vzťah a nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. I keď odporkyňa v odvolacom konaní uviedla, že v podstate aj keď súhlasila s rozvodom manželstva, rozhodne sa nechce rozviesť. Zároveň uviedla, že s navrhovateľom sa nedá komunikovať. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, manželstvo je nielen životné spoločenstvo, ale aj ako právny stav či právny pomer, obsahom ktorého sú jednak práva a povinnosti a následne ich výkon a plnenie. Nejde len o povinnosti výslovne právneho charakteru, ale i o morálne povinnosti navzájom sa rešpektovať, správať sa k sebe taktne a ohľaduplne a prípadné rozpory vzniknuté v priebehu spolužitia snažiť sa preklenúť vzájomným odpustením, prípadne preklenúť ich vzájomnou dohodou.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené i napriek dlhoročnému vzájomnému vzťahu, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 144 O. s. p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.