Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/316/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715207668 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1715207668.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Hraničná 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, zast. Allen & Overy Bratislava, s.r.o., Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi Panorama Pezinok, s.r.o., Moyzesova 4/A, 902 01 Pezinok, IČO: 46 140 689, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22.9.2015, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.9.2015 č. k. 36Cb/163/2015-250, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. 09. 2015 č. k. 36Cb/163/2015-250 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22. 09. 2015 v celom rozsahu a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi zakázal akékoľvek nakladanie alebo disponovanie s peňažnými prostriedkami v celkovej výške 441.942,62 eur nachádzajúcimi sa na bankových účtoch odporcu č. 1153057002/1111, č. 1153057010/1111 a č. 1153057029/1111 vedených v spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a ktorým by súd súčasne uložil povinnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, neumožniť odporcovi akékoľvek nakladanie alebo disponovanie s peňažnými prostriedkami v celkovej výške 441.942,62 eura nachádzajúcimi sa na uvedených bankových účtoch odporcu. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01. 08. 2012 uzavreli navrhovateľ ako zhotoviteľ a odporca ako objednávateľ zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba polyfunkčného objektu Panorama centrum v Pezinku. Navrhovateľ eviduje voči odporcovi pohľadávky z neuhradených faktúr za dodané stavebné práce v mesiacoch jún až september 2014 vo výške istiny 441.942,62 eur, ktoré čiastkové práce boli odporcom prevzaté protokolárne. Navrhovateľ sa vo veci samej mieni domáhať zaplatenia týchto neuhradených čiastkových faktúr. Potrebu vydania predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodňoval obavou, že prípadný výkon súdneho rozhodnutia bude v budúcnosti ohrozený. Túto obavu podľa navrhovateľa vyvolávajú skutočnosti, že odporca je zrejme vo finančných ťažkostiach, dlhodobo neuhrádza svoje splatné záväzky a napriek tomu rozpredáva svoj nehnuteľný majetok. Odporca ďalej poskytuje dodatočné zabezpečenie financujúcej banke, čím dochádza k ďalšiemu ohrozeniu výkonu pohľadávky navrhovateľa. Za posledné roky odporca kontinuálne generuje stratu a v účtovnej závierke za rok 2014 vykázal záporné vlastné imanie. Naostatok je odporca čisto projektovou spoločnosťou, ktorá bola založená iba pre účely výstavby projektu Panoráma centrum v Pezinku, a teda nebude zrejme vykonávať ďalšiu podnikateľskú činnosť a nebude ani disponovať žiadnym ďalším majetkom. Súd prvého stupňa poukázal na predpoklady nariadenia predbežného oparenia v zmysle ust. § 74 a nasl. O.s.p. a mal za to, že navrhovateľ osvedčil svoj nárok voči odporcovi, a to faktúrami v spojení s čiastkovými preberacími protokolmi a samotnou zmluvou o dielo, keď z týchto listín vyplýva existencia hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom (zmluva o dielo), vykonanie časti diela (čiastkové preberacie protokoly) a fakturovanie odplaty za tieto plnenia (faktúry). Navrhovateľ však podľa názoru súdu neosvedčil ohrozenie jeho nároku na výkon rozhodnutia, keď nepredložil žiadne listiny svedčiace o úkonoch odporcu smerujúcich k prevodu nehnuteľných vecí, ktoré by boli spôsobilé privodiť nemožnosť výkonu rozhodnutia. Samotné, čo aj osvedčené, tvrdenie navrhovateľa o predaji bytov a nebytových priestorov, resp. rozostavaných bytov a rozostavaných nebytových priestorov neosvedčuje bezprostredne hroziacu ujmu. Práve naopak, v prejednávanej veci je zrejmé, keď z ničoho nevyplýva opak a navyše tento postup podnikateľov v stavebníctve je pravidelný, že odporca nenechal zhotoviť dielo za účelom, aby bolo v jeho vlastníctve, teda samotný predaj bytov a nebytových priestorov, resp. rozostavaných bytov a rozostavaných nebytových priestorov bol dopredu zrejmým, predvídateľným a aj želaným spôsobom nakladania s majetkom odporcu. Ani samotný spôsob predaja bytov a nebytových priestorov, resp. rozostavaných bytov a rozostavaných nebytových priestorov, poskytovanie zliav a obdobné marketingové prostriedky, o ktorých má odporca predstavu, že mu pomôžu realizovať svoj majetok, nesvedčia o úkonoch odporcu, svedčiacich o zbavovaní sa majetku odporcom. Nebolo teda osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (§ 75 ods. 2 O.s.p.), čo je samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej nebolo osvedčené znižovanie hodnoty majetku odporcu, a teda ani potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, aby nedošlo k zmareniu uspokojenia nároku navrhovateľa pri výkone súdneho rozhodnutia, keď odpredaj nebytových priestorov sám osebe nie je možné posúdiť ako konanie, ktorým odporca znižuje svoj majetok, a ani ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala názor, že sa odporca úmyselne zbavuje svojho majetku. Navrhovateľ tiež neosvedčil tvrdenú skutočnosť, že odporca je čisto projektovou spoločnosťou založenou len za účelom výstavby projektu Panoráma centrum v Pezinku. Z toho dôvodu sa potom zákaz nakladať s peňažnými prostriedkami na účte odporcu vo výške 441.942,62 eur javí byť ako neprimeraný, keď obmedzením práva odporcu ako podnikateľa nakladať s jeho majetkom a zásahom do finančnej likvidity jeho majetku, nie je možné od odporcu spravodlivo žiadať. Pokiaľ by totižto bolo návrhu v časti povinnosti zdržať sa nakladania s majetkom odporcu vyhovené, došlo by k výraznému obmedzeniu podnikateľskej činnosti odporcu, ktorým by bola narušená činnosť odporcu nevyhnutná pre plnenie jeho povinností voči tretím osobám. Navrhovaný zásah by tak bol v rozpore s čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Predmetnému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak nebolo možné vyhovieť aj z tohto samostatného dôvodu. Súd ďalej argumentoval, že zo samotného uloženia účtovnej závierky, podľa ktorej má odporca záporné vlastné imanie, a jej následnej opravy, nie je možné vyvodiť ohrozenie nároku navrhovateľa, keď nie je možné bez ďalšieho predpokladať protiprávne konanie konateľov odporcu spočívajúce v nesplnení si povinností podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, navyše sankcionované normami verejného práva. Pokiaľ ide o nespochybnenie nároku navrhovateľa relevantným spôsobom, ako je tvrdené v samotnom návrhu, súd poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľ sa nevyjadroval k návrhu, teda nespochybnenie navrhovateľom vznesených nárokov, podľa navrhovateľa relevantným spôsobom, je potrebné vykladať aj v tomto kontexte. Súd v súvislosti s predmetným návrhom na vydanie predbežného opatrenia dospel tiež k záveru, že tu nie je daná prekážka rei iudicate (§ 159 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ ide o návrh na uloženie povinnosti subjektu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 neumožniť odporcovi nakladať alebo disponovať s peňažnými prostriedkami, súd dôvodil, že navrhovaný výrok II. je materiálne závislý od výroku I., a teda pokiaľ je zamietnutý výrok I., samostatný výrok II. nemá opodstatnenie. Keďže súd zamietol navrhovaný výrok I., táto skutočnosť je samostatným dôvodom na zamietnutie aj navrhovaného výroku II. Súd k navrhovanému výtoku II. ďalej dôvodil, že adresátom individuálneho právneho aktu vydaného súdom môže byť len entita s právnou subjektivitou, pokiaľ zákon nestanoví inak. Podľa § 2 ods. 8 z. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov pobočka zahraničnej banky je pobočka podľa osobitného predpisu, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnenou na území Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä prijímanie vkladov a poskytovanie úverov. Organizačná zložka podniku a teda ani organizačná zložka zahraničnej banky nemá právnu subjektivitu, keďže táto je iný organizačný útvar právnickej osoby (§ 7 ods. 1 Obchodného zákonníka) a zákon jej osobitnú právnu subjektivitu nepriznáva. Ani podľa čl. 4 ods. 1 bod 17 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pobočke zahraničnej banky nie je priznaná právna subjektivita, keď podľa toho predpisu "pobočka" je miesto podnikania, ktoré tvorí právne závislú časť inštitúcie a ktoré priamo vykonáva všetky alebo niektoré transakcie, ktoré sú charakteristické pre podnikanie inštitúcií, teda pobočka je miesto a nie subjekt práva. Na základe uvedeného teda entite UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky nemôže byť uložená povinnosť neumožniť odporcovi určitú činnosť, keď nemá právnu subjektivitu, t.j. nemôže byť nositeľom práv a povinností (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nemá ani procesnú subjektivitu (§ 19 O.s.p.). Uvedené je samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu v časti navrhovaného výroku pod II. V tejto súvislosti súd uviedol, že navrhovaná povinnosť mala smerovať, pri splnení ostatných zákonných podmienok, voči spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika, IČ : 64 948 242, ktorej súčasťou je predmetná pobočka zahraničnej banky. V súvislosti s navrhovaným výrokom II. súd tiež uviedol, že navrhovateľ nedostatočne určito vymedzil, čoho sa voči pobočke zahraničnej banky domáha. Domáhanie sa uloženia povinnosti "neumožniť" odporcovi nakladanie je preto nevykonateľné pre nedostatočnú určitosť. Uvedené však v prejednávanej veci nebolo prekážkou na rozhodnutie, keďže aj bez odstránenia tejto vady boli zrejmé a určiteľné dôvody na zamietnutie návrhu na nariadene predbežného opatrenia ako sú uvedené vyššie. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, keď odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, žiadne trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva nevznikli a navrhovateľ, v spore plne neúspešný, nemal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil predbežné opatrenie podľa zmeneného petitu, v ktorom bolo označenie tretej osoby - banky odporcu zmenené z UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, na názov zriaďovateľa tejto organizačnej zložky - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 14092 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 64 948 242. Navrhovateľ po zhrnutí skutkového stavu veci dopĺňal v podanom odvolaní svoju argumentáciu v súvislosti so závermi súdu, že navrhovateľ neosvedčil ohrozenie jeho nároku na výkon rozhodnutia, ako ani to, že odporca je čisto projektovou spoločnosťou. Navrhovateľ mal za to, že v návrhu osvedčil existenciu zmluvy o dielo, vykonanie a prevzatie prác uvedených v čiastkových preberacích protokoloch, existenciu vystavených faktúr, ako aj to, že odporca svoje splatné záväzky už približne rok neplní. Navrhovateľ takisto osvedčil, že odporca má charakter projektovej spoločnosti, čo vyplýva zo spôsobu, akým developer VISTA real na internete (prílohy k návrhu č. 7, 8, 14) prezentuje svoje jednotlivé projekty, z internetových stránok týchto jednotlivých projektov a z výpisov z obchodného registra ukazujúcich jednotlivé personálne prepojené spoločnosti, ktoré sú už podľa názvu zjavne založené na jeden konkrétny projekt. Ďalej navrhovateľ osvedčil, že odporca a jeho spoločníci poskytujú financujúcej banke projektu dodatočné zabezpečenie, z čoho vyplýva, že odporca je zrejme vo finančných ťažkostiach. Každé ďalšie záložné právo na majetku odporcu pritom znižuje jeho hodnotu, resp. využiteľnosť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. 11120, katastrálne územie Pezinok, došlo dňa 12. 10. 2015, t.j. po podaní návrhu, k vzniku ďalších troch záložných práv zaťažujúcich nehnuteľný majetok odporcu. Vznik týchto záložných práv môže naznačovať, že odporca je naďalej zrejme vo finančných ťažkostiach a objem majetku, voči ktorému bude možné v budúcnosti vykonať meritórne rozhodnutie, sa zmenšuje. Navrhovateľ účtovnými závierkami tiež osvedčil, že odporca kontinuálne od svojho vzniku generuje stratu a že v poslednej účtovnej závierke dokonca vykázal záporné vlastné imanie vo výške 219.661 eur, čím podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii mohol naplniť definíciu predĺženia, a tým pádom úpadku. Táto skutočnosť pritom bola neštandardným spôsobom korigovaná predložením „druhej verzie“ účtovnej závierky do registra účtovných závierok. Vo vzťahu k záveru súdu, že zo záporného vlastného imania nemožno vyvodiť ohrozenie uplatneného nároku, navrhovateľ dodal, že záporné imanie je len jednou z mnohých osvedčených skutočností, ktoré spoločne vyvolávajú zjavné obavy z ohrozenia nároku navrhovateľa. V návrhu navrhovateľa bolo osvedčené aj to, že odporca ponúka svoj majetok na predaj, a to dokonca s výraznou zľavou až do výšky 20 %, pričom niektoré z priestorov už dokonca predal. V súvislosti so záverom súdu o účele zhotovenia diela spočívajúcom v následnom predaji bytov a nebytových priestorov, čo bolo dopredu zrejmým, predvídateľným a želaným spôsobom nakladania s majetkom odporcu, navrhovateľ poukázal na to, že takýto predaj bytov a nebytových priestorov za účelom dosiahnutia zisku zjavne nemôže byť hodný právnej ochrany, ak predávajúci nevyplatil svojich dodávateľov a zisk teda vytvára na ich úkor. Navrhovateľ tu zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetný projekt bol právoplatne skolaudovaný, čím je osvedčené jednak to, že odporca si neplní ani aktuálne splatné záväzky (tzv. krátkodobé zádržné vo výške 192.970,13 eur, ktoré sa najneskôr touto skutočnosťou stalo splatným), nie to ešte záväzky dlho po splatnosti, ako aj to, že kolaudácia výrazne zvyšuje riziko, že predaj bytov a nebytových priestorov v dome sa urýchli. Navrhovateľ bol presvedčený, že každý veriteľ by vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti vnímal prípadný výkon meritórneho rozhodnutia ako ohrozený, pričom v odvolaní označil aj konania, v ktorých podobné skutkové okolnosti viedli súdy k nariadeniu predbežného opatrenia zakazujúceho nakladanie s finančnými prostriedkami v iných prípadoch. Mal tiež za to, že nakoľko sa navrhovateľ nedomáha svojim návrhom zákazu nakladania s nehnuteľným majetkom, ani zablokovania sumy v celej výške neuhradeného záväzku vrátane úrokov z omeškania, ale len v časti istiny, s ktorou je odporca v omeškaní mnoho mesiacov, resp. rok, tento návrh navrhovateľa je v súlade so zásadou proporcionality a nezasahuje neprimeraným spôsobom do podnikania odporcu. Článok 20 ods. 1 a 4 a článok 35 ods. 1 Ústavy SR pritom nemôžu chrániť len odporcu, keď ústavnoprávnu ochranu v zmysle týchto článkov požíva aj právo navrhovateľa na úhradu za odvedenú prácu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že svojim návrhom sa domáha materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov. Ak bude môcť odporca v priebehu meritórneho rozhodnutia disponovať so svojimi prostriedkami, a teda s nimi naložiť ako takmer všetky projektové spoločnosti, t.j. predať majetok, zisk vyplatiť spoločníkom a spoločnosť zlikvidovať, hrozí, že ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bude v konečnom dôsledku čisto iluzórna. V súvislosti so zamietnutím návrhu v časti uloženia povinnosti banke neumožniť odporcovi akékoľvek nakladanie alebo disponovanie s peňažnými prostriedkami na špecifikovaných účtoch do špecifikovanej sumy, a to z dôvodu absencie právnej subjektivity tejto organizačnej zložky, navrhovateľ poukázal na to, že v zmysle judikátu Najvyššieho súdu SR (R 84/2006) nešlo o nedostatok podmienky konania, ale o vadu podania, o odstránenie ktorej sa mal súd pokúsiť podľa § 43 O.s.p.; iným postupom by bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. V súvislosti s vedením bežných účtov a povinnosťami bánk na tomto úseku sa aj vo verejnoprávnej regulácii často priamo hovorí o pobočke zahraničnej banky (nar. § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z.). V kontexte predmetného návrhu je však zrejmé, že sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti voči UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,, ktorá vo veci vedenia účtu koná prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky s tým, že navrhovateľ vo svojom odvolaní odstránil vytýkané vady podania v označení banky. K záveru súdu, že z návrhu nebolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ voči banke domáhal, pretože povinnosť „neumožniť“ nie je dostatočne určitá, navrhovateľ uviedol, že ide o povinnosť zdržať sa úkonov, ktorými by odporca mohol nakladať alebo disponovať svojimi peňažnými prostriedkami. K odvolaniu navrhovateľa sa dňa 03. 12. 2015 písomne vyjadril odporca a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť v celom rozsahu. Odporca bol názoru, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal svoj nárok voči odporcovi a hodnoverne neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia spočívajúcu najmä v ohrození neskoršieho výkonu súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že zhotovené dielo bolo protokolárne odovzdané dňa 28. 11. 2014 s tým, že v preberacom protokole odporca uviedol a dielo od navrhovateľa prevzal s viacerými výhradami ku kvalite zhotoveného diela týkajúcimi sa technických a estetických vád diela, ktoré ku dňu podania predmetného vyjadrenia napriek viacerým výzvam odporcu neboli odstránené. Zhotovené dielo teda nebolo navrhovateľom riadne dodané a navyše dňa 29. 04. 2015 bola zistená ďalšia zásadná vada na diele, kedy pod náporom vetra došlo k uvoľneniu fasády podhľadu na časti diela, ktorá vada bola spôsobená nevhodným použitím materiálov na zhotovenie danej časti diela zo strany navrhovateľa. Odporca zároveň považoval za nedôvodnú výšku peňažných prostriedkov (441.942,62 eur), ktoré navrhovateľ žiadal zablokovať predbežným opatrením. Argumentoval tým, že v súlade s ust. čl. IV. bod 13 zmluvy o dielo zo dňa 01. 08. 2012 si odporca ako objednávateľ uplatnil voči navrhovateľovi ako zhotoviteľovi právo na predĺženie doby splatnosti faktúr o dobu omeškania s plnením záväzkov na strane navrhovateľa. Okrem toho si odporca listom zn. 65/2015 zo dňa 31. 03. 2015 vyčíslil voči navrhovateľovi ku dňu 28. 02. 2015 peňažné nároky titulom zmluvných pokút za porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľa vykonať dielo riadne a včas, omeškanie navrhovateľa s plnením čiastkových termínov zhotovenia diela a porušenie povinnosti navrhovateľa podať včas žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia, spolu vo výške 1.314.959,01 eur. Ako odporca ďalej uviedol, jeho splatné pohľadávky voči navrhovateľovi boli listom zn. 124/2015 zo dňa 26. 05. 2015 podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 358 a nasl. Obchodného zákonníka započítané voči pohľadávkam navrhovateľa vo výške 456.942,62 eur a 190.818,59 eur (prvá časť zádržného). Odporca tak po zápočte eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku vo výške istiny 667.197,80 eur, ktorá doposiaľ nebola uhradená. Vzhľadom na uvedené odporca dôvodil, že v návrhu, ako aj v odvolaní uvedené tvrdenia navrhovateľa sú jednostranné a do značnej miery skreslene opisujú skutkový stav veci. Navrhovateľ zrejme opomenul súdu predložiť tie listinné dôkazy, ktoré preukazujú výhrady odporcu ku kvalite výsledného zhotoveného diela, požiadavky odporcu na odstránenie vád vyskytujúcich sa na diele, vyčíslenie zmluvných pokút zo zmluvy o dielo a ich započítanie voči pohľadávkam, ktoré navrhovateľ žiadal v tomto konaní zabezpečiť predbežným opatrením. Podľa názoru odporcu ďalej navrhovateľ nepreukázal akékoľvek znižovanie hodnoty majetku zo strany odporcu, a ani iné jeho konanie, ktoré by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňovali majetkové pomery odporcu, a to navyše v situácii, kedy odporca je titulom ďalších pohľadávok veriteľom navrhovateľa. Krajský súd ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keď uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2, § 167 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné. Samotná existencia nároku tak, ako ho mal súd prvého stupňa za osvedčený z návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nepostačuje na to, aby súd tomuto nároku poskytol dočasnú ochranu, keď súčasne neboli osvedčené aj ďalšie predpoklady nariadenia predbežného opatrenia, a to dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov, resp. dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navyše existenciu navrhovateľom uplatneného nároku odporca spochybnil vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 12. 2015 podanom v odvolacom konaní, ktoré sa však navrhovateľovi nedoručovalo z dôvodu rýchlosti a charakteru konania o predbežnom opatrení, v ktorom sa ani odporcovi pred tým nedoručovali v súlade s § 75 ods. 8 veta tretia O.s.p. zamietajúce rozhodnutie a odvolanie, ktoré proti nemu podal navrhovateľ. Vyššie uvedené ďalšie predpoklady nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľ vo svojom návrhu neosvedčil. Ide o to, že ohrozenie prípadného budúceho výkonu rozhodnutia o pohľadávke, ktorá má byť uplatnená vo veci samej, navrhovateľ neosvedčoval žiadnymi takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie odporcu namierené na zbavovanie sa jeho majetku na úkor navrhovateľa ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu by pritom nebolo možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj bytov (resp. kroky k tomu smerujúce - inzercie), pri ktorom ide o bežný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku, avšak ním nemusí dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka (to platí aj vo vzťahu k reklame ohľadom poskytovania zliav). Za stavu, keď navrhovateľ dostatočne neosvedčil ohrozenie prípadného budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej, a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, je teda potrebné konštatovať, že iba skutočnosti, resp. tvrdenia navrhovateľa o nepriaznivej finančnej situácii odporcu (záporné vlastné imanie, generovanie straty, zriadenie ďalších záložných práv v prospech financujúcej banke), a jeho úvahy o možných zámeroch odporcu v súvislosti s účelom jeho založenia (projektová spoločnosť), samy osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nebola v tomto prípade dostatočne osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom, súd prvého stupňa správne predmetný návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovaný výrok II. je pritom materiálne závislý od výroku I., a teda keďže súd prvého stupňa správne zamietol výrok I., samostatný výrok II. nemá svoje opodstatnenie, a to bez ohľadu na zmenu petitu návrhu na vydanie predbežného opatrenia v tejto časti. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil s tým, že v ostatnom sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, a to aj vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam navrhovateľa, ktoré však nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.