Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/36/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715209060 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1715209060.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., Hraničná 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, zast.: Allen & Overy Bratislava, s. r. o., Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, proti žalovanému: Panorama Pezinok, s. r. o., Moyzesova 4/A, 902 01 Pezinok, IČO: 46 140 689, zast.: Nechala a Co. s. r. o., Továrenská 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 868 604, o zaplatenie 632.761,21 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 34 Cb/23/2015 - 526 zo dňa 04.01.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 34 Cb/23/2015 - 526 zo dňa 04.01.2017 m e n í tak, že návrh žalobcu, doručený súdu dňa 07.12.2016, na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) zriadil na účely zabezpečenia pohľadávky vo výške 632.761,21 eur spolu s príslušenstvom, ktorú si záložný veriteľ ako žalobca uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 34 Cb/23/2015, záložné práva v prospech záložného veriteľa Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hraničná 12, Bratislava, IČO: 35 740 655, na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v stavbe súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele registra „. Č.. XXXX/XX, popis stavby: polyfunkčný objekt - J. M., vedených na liste vlastníctva č. XXXXX, obec J., okres J., katastrálne územie J.: - byt č. XX, nachádzajúci sa na X. J.., vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXXX/XXXXXX, - byt č. XX, nachádzajúci sa na X. J.., vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. X - X, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. X - X, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. X - X, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. X - X, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/ XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, Y. XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, Y. XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, Y. XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, Y. XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/ XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/ XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/ XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/ XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/ XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/ XXXXXX, - nebytový priestor č. X - XX, nachádzajúci sa na prízemí, vchod XB, spoločne s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/ XXXXXX. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 632.761,21 eur, úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 67.323,33 eur od 10.09.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 190.579,64 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 133.136,69 eur od 20.11.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 50.902,96 eur od 14.12.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 190.818,59 eur od 15.09.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 3. Žalobca podanú žalobou odôvodnil tým, že dňa 01.08.2012 uzavrel ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba polyfunkčného objektu J. M. Y. J.. Zmluvou o dielo sa žalobca zaviazal, že pre žalovaného v dohodnutej dobe zhotoví dielo - stavbu polyfunkčného objektu J. M. a vykoná súvisiace stavebné práce špecifikované v zmluve o dielo. V zmluve o dielo si zmluvné strany dohodli, že žalobca bude zhotovovať dielo formou čiastkových stavebných prác, ktoré bude žalovaný od žalobcu priebežne preberať a za ktoré mu bude platiť na základe čiastkových faktúr vystavených žalobcom. Pre prípad omeškania žalovaného s úhradou bolo dohodnuté, že žalobca je oprávnený uplatniť si u žalovaného úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne z dlžnej sumy po splatnosti faktúry. V mesiacoch jún až september 2014 žalobca vykonal pre žalovaného viacero stavebných prác na diele, tieto žalovanému riadne odovzdal a žalovaný tieto práce od žalobcu prevzal, čo zmluvné strany potvrdili podpisom čiastkových preberacích protokolov k týmto prácam. Žalobca za tieto práce vystavil žalovanému faktúry, a to č. 16000503043 so zostatkom na úhradu 67.323,33 eur so splatnosťou dňa 09.09.2014, č. 1600503095 so sumou na úhradu 190.579,64 eur so splatnosťou dňa 15.10.2014, č. 1600503131 so sumou na úhradu 133.136,69 eur so splatnosťou dňa 19.11.2014 a č. 1600503166 so sumou na úhradu 50.902,96 eur so splatnosťou dňa 13.12.2014. Ku dňu podania žaloby teda žalobca evidoval nesplatené pohľadávky voči žalovanému v sume 441.942,62 eur. Po zmluvy o dielo bol žalovaný oprávnený zadržiavať 10 % z každej fakturovanej čiastky, polovica z takto zadržanej čiastky vo výške 5 % zo všetkých fakturovaných čiastok bola splatná do 15 dní po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia na dielo. Suma krátkodobého zádržného je 190.818,59 eur. Kolaudačné rozhodnutie na dielo bolo vydané dňa 27.08.2015 a právoplatnosť nadobudlo dňa 28.08.2015. Z uvedeného preto vyplýva, že krátkodobé zádržné sa stalo splatné najneskôr dňa 14.09.2015. 4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.12.2016 žiadal, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil na účely zabezpečenia pohľadávky vo výške 632.761,21 eur spolu s príslušenstvom, ktorú si záložný veriteľ ako žalobca uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 34 Cb/23/2015, záložné práva v prospech záložného veriteľa Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hraničná 12, Bratislava, IČO: 35 740 655 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v stavbe súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele registra „.“. Č.. XXXX/XX, popis stavby: polyfunkčný objekt - J. M., vedených na liste vlastníctva č. XXXXX, obec J., okres J., katastrálne územie J.. 5. Žalobca odôvodnil návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia tým, že žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi osvedčil nielen základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Existencia peňažnej pohľadávky bola hodnoverne osvedčená. Ďalšiu podmienku pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcu v obave, že exekúcia bude ohrozená žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je čistou projekčnou spoločnosťou, ktorá nevlastní žiadne aktíva s výnimkou aktív súvisiacich s výstavbou polyfunkčného objektu J. M. J.. Iné významné aktíva žalovaný nevlastní. Žalovaný je iba dočasne zriadenou entitou pre účely oddelenia podnikateľského rizika z jedného developerského projektu, o čom svedčí aj poznámka k účtovnej závierke za rok 2014, že účtovná jednotka nebude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti. Podľa zverejnených účtovných dokumentov vyplýva, že žalovaný nie je v dobrej finančnej kondícii, keďže za štyri roky kontinuálne generoval stratu a vlastné imanie žalovaného bolo do minulého roka záporné. V ostatnom roku žalovaný prvýkrát generoval relatívne nízky zisk, ktorý však ani zďaleka nepostačuje na úhradu jeho záväzkov. Okrem toho sa zdá, že zdanlivo zlepšená finančná kondícia v ostatnom roku ide na úkor masívneho predaja bytov, čo len prehlbuje obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný v účtovných uzávierkach za rok 2014 a 2015 vykázal nulové dlhodobé ako aj krátkodobé rezervy. Vlastné imanie žalovaného vyvoláva dôvodnú obavu, že na žalovaného bude v budúcnosti vyhlásený konkurz. Ak sa tak stane, exekučné konanie na vymoženie pohľadávky žalovaného priznanej v tomto súdnom konaní bude vyhlásením konkurzu zo zákona zastavené a je vysoko pravdepodobné, že po uspokojení financujúcej banky N. L. M. K. C. R., C.. R.. vo všeobecnej konkurznej podstate nezostane dostatok majetku na uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu. Z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že prakticky všetok nehnuteľný majetok žalovaného bol založený v prospech financujúcej banky, čo v spojení s hospodárskou situáciou žalovaného znižuje možnosť úspešného vymoženia žalobcovej pohľadávky v prípadnej exekúcii. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný v priebehu roku 2014 zriadil v prospech financujúcej banky ďalšie záložné práva, čo naznačuje, že žalovaný sa dostal do finančných ťažkostí a financujúca banka dospela k záveru, že uspokojenie pohľadávok v budúcnosti je ohrozené. Žalobca ponúka svoj majetok so zľavou a podľa internetovej stránky projektu z 29 bytov v projekte sú voľné už iba dva a ostatné sú buď predané alebo rezervované. Podľa judikatúry súdov ohrozenie výkonu rozhodnutia môže spočívať nielen v tom, že sa majetková podstata potenciálneho povinného zmení kvantitatívne, ale aj v tom, že sa táto majetková podstata zmení kvalitatívne. Peňažné prostriedky z prípadného predaja bytov a nebytových priestorov sú vo svojej podstate likvidnejšie a menej stabilné ako vlastníctvo nehnuteľného majetku. Žalobcom uvedené byty, ku ktorým žiada zriadiť záložné právo sú byty voľné, nie rezervované, preto zriadenie záložného práva nezasiahne do práv klientov projektu. Nebytové priestory sú vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú určené na prenájom a záložné právo nezasiahne do uzavretých nájomných vzťahov. Z uvedeného bol preto žalobca názoru, že zriadením záložných práv nebude neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného ani tretích osôb. 6. Súd uviedol, že podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v spojení s § 326 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, každopádne však osvedčenie akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri zabezpečovacom (neodkladnom) opatrení teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležité zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme zabezpečovacieho opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak. Ohrozenie exekúcie nie je novým procesným pojmom. Do 30.06.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 74 ods. 1 upravoval možnosť nariadenia predbežného opatrenia aj v prípade, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z obsahového porovnania takto upravených zákonných podmienok vyplýva legislatívna kontinuita zachovaná Civilným sporovým poriadkom. Z uvedeného vyplýva aj to, že s poukazom na čl. 2 ods. 2 CSP, je potrebné interpretovať tento zákonný predpoklad v súlade s doterajšími aplikačnými závermi súdov vyšších inštancií. Žalobca doposiaľ náležité skutkovo aj právne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda na zaplatenie istiny vo výške 632.761,21 eur. Podrobným opisom s pripojenými listinami v podobe účtovných uzávierok za roky 2011 až 2015, ako aj ostatných listín, žalobca osvedčil, že vo vzťahu k ním uplatnenému nároku a jeho výške je vysoko pravdepodobné, že žalovaný nebude mať dostatok disponibilného majetku k splneniu povinnosti v prípade kladného rozhodnutia súdu o žalovanom nároku. Tento záver podporuje aj zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v prospech N. L. R. C.. R.., ale najmä postupným odpredajom bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte - J. M.. Súd preto podanému návrhu na vydanie uznesenia, ktorým súd zriadi záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam, vyhovel v celom rozsahu, keďže mal za to, že tento spôsob zabezpečenia uplatneného nároku žalobu neprimeraným spôsobom nezasiahne do výkonu vlastníckych práv. 7. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že v konaní neboli splnené procesné podmienky (ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 8. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 07.12.2016 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP v podobe zriadenia záložného práva na 2 byty a 17 nebytových priestorov nachádzajúcich sa v polyfunkčnom objekte - J. M., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, obec J., okres J., katastrálne územie J.. Predpokladom jeho úspešnosti v tomto konaní bolo splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: - tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), - právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). 9. Uviedol, že návrh na zabezpečovacie opatrenie bol zo strany žalobcu odôvodnený nepravdivými skutočnosťami, a so zrejmou snahou vykresliť žalovaného ako nepoctivú spoločnosť, ktorá sa zbavuje majetku a zveličuje vady diela, ktoré sú podľa názoru žalobcu iba „drobné problémy“. Žalovaný poukázal na to, že návrh na zabezpečovacie opatrenie žalobcu v plnej miere odhaľuje podstatu sporu medzi sporovými stranami. Keď na jednej strany je zrejmá snaha žalovaného riadiť sa zmluvnými podmienkami, ktoré si strany dohodli pri podpise zmluvy o dielo, a teda požadovať riadne dokončenie diela a na druhej strane odmietanie žalobcu uznať akékoľvek vady diela a požadovanie zaplatenia ceny diela akoby bolo dodané riadne. Žalovaný namieta osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, a to z dôvodu započítania sporných pohľadávok a uplatnenia ďalších nárokov v konaní vo veci. 10. Splatné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi boli listom zn. 124/2015 zo dňa 26.05.2015 podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s § 358 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov započítané voči pohľadávkam žalobcu vo výške 456.942,62 eur. Obdobne bola započítaná aj pohľadávka žalobcu vo výške 190.818,59 eur titulom prvej časti zádržného podľa zmluvy o dielo, a to listom žalovaného zn. 195/2015 zo dňa 29.09.2015. 11. Zmluvné pokuty prevyšujú splatné pohľadávky žalobcu. Teda nie žalobca, ale naopak žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške istiny 667.197,80 eur. Táto pohľadávka, ani jej časť do dnešného dňa uhradená nebola. Nakoľko zmluvné pokuty zo zmluvy o dielo boli nateraz vyčíslené a uplatnené u žalobcu ku dňu 28.02.2015, výška dlžnej sumy žalobcu voči žalovanému stále nie je konečná. Rovnako prichádza do úvahy uplatnenie ďalších nárokov súvisiacich s vadami diela. 12. Rovnako jednoducho vyvrátiteľnými argumentami sú nepresné a nepravdivé konštatovania žalobcu o vadách diela. Žalovaný sa ďalej podrobne zaoberal vadami diela, ktoré sú však pre posúdenie oprávnenosti vydaného zabezpečovacieho opatrenia irelevantné. 13. Žalovaný tiež poukázal na to, že pre nekvalitu pác sa žalobca dostával do súdnych sporov a boli podané viaceré návrhy na vyhlásenie konkurzu. Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zverejneného v Obchodnom vestníku vyplýva, že súd začal konkurzné konanie voči žalobcovi začiatkom apríla 2016 na základe návrhu firmy LBG palác Poprad, s. r. o. na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. Predtým súd viedol konkurzné konanie voči žalobcovi od júna do júla roka 2015 na návrh veriteľa Dopravné riaditeľstvo Bardejov, s. r. o.. Konanie zastavil po tom, ako táto firma vzala späť návrh na vyhlásenie konkurzu. 14. Zdôraznil, že Ústavný súd SR opakovane uvádza, že aj v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené. Preto namieta, že súd nezohľadnil žiadne argumenty žalovaného pri rozhodovaní o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku žalobcu, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 15. Uznesenie a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprimeraným spôsobom zasiahlo do mimosúdnych rokovaní medzi sporovými stranami. Žalobca túto skutočnosť avizoval vopred, keď konateľ žalobcu napísal konateľovi žalovaného deň pred podaním návrhu na zabezpečovacie opatrenie, že bude pokračovať v právnych krokoch, pokiaľ druhá strana nepríde s vyrovnanejším návrhom na zmier. Z jeho vyjadrení je zrejmé, že nariadenie záložného práva vníma ako zlepšenie vyjednávacej pozície v mimosúdnom konaní. Žalovaný teda konštatoval, že účelom návrhu na zabezpečovacie opatrenie je práve zlepšenie vyjednávacej pozície žalobcu a nie obava z ohrozenia exekúcie a súčasne negatívny dopad na žalovaného v podobe sťaženia podnikateľskej činnosti tak, aby bol donútený ustúpiť zo svojich oprávnených nárokov v konaní vo veci samej. Žalobca sa neúspešne pokúšal o vydanie predbežného opatrenia dvoma návrhmi, pričom oba návrhy boli v celom rozsahu zamietnuté, a to v prvom prípade Okresným súdom Pezinok sp. zn. 36 Cb/120/2015 - 144 zo dňa 28.08.2015 (ďalej len „Rozhodnutie Okresného súdu“), kedy nebolo obmedzené disponovanie s nehnuteľnosťami v projekte J. M. a v druhom prípade Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 1 Cob/316/2015 zo dňa 11.12.2015 (ďalej len „Rozhodnutie Krajského súdu“), kedy nebolo obmedzené disponovanie s peňažnými prostriedkami v celkovej výške 441.942,62 eur. Obe vyššie uvedené rozhodnutia je potrebné posudzovať z hľadiska totožnosti veci, a teda existencie procesnej prekážky rozhodnutia v tej iste veci (§ 329 ods. 3 CSP). 16. Žalobca uviedol, že žalovaný je čistou projektovou spoločnosťou, poukázal na údajnú zlú finančnú situáciu žalovaného a údajne hroziaci konkurz a v neposlednom rade zdôraznil predaj bytov aj so zľavou. Ďalej sa žalovaný zaoberal preukázaním skutkových okolností ako aj totožnosťou právneho dôvodu s právoplatným rozhodnutím krajského súdu a s rozhodnutím okresného súdu, a preto vo veci nemožno konať. 17. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že absolútne rovnaké argumenty žalobca uvádzal aj vo svojich predchádzajúcich návrhoch na vydanie predbežného opatrenia, pričom krajský súd rozhodol. Žalobcom tvrdenú odlišnosť spočívajúcu v rozdielnom spôsobe a rozsahu zabezpečovacieho opatrenia, nepovažuje žalovaný za dostatočnú, ak skutkové okolnosti a právny dôvod sú absolútne totožné. Ďalej žalovaný konštatoval, že rovnako nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ako to predpokladá príslušná právna úprava. 18. Žalovaný popieral opodstatnenosť návrhu na zabezpečovacie opatrenie z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie, konanie žalobcu považoval za účelové, kedy sa týmito úkonmi snaží vylepšiť svoju pozíciu v súdnom konaní a pri mimosúdnych rokovaniach. Žalobca na rozdiel od žalovaného doteraz nepredložil nezávislé odborné vyjadrenia, ktoré by preukazovali splnenie jeho záväzku dodať dielo riadne a včas. Naopak, opätovne popiera alebo zľahčuje existenciu vád dodaného diela a prostredníctvom v poradí už tretieho návrhu na predbežné opatrenie, resp. zabezpečovacie opatrenie vytvára nátlak na žalovaného, aby ustúpil zo svojich oprávnených nárokov. Žalobca neváhal v minulosti s rovnakými argumentmi nielen podať neúspešné návrhy na predbežné opatrenie, ale aj priamo osloviť financujúcu banku ako aj konateľov žalovaného. 19. Žalovaný realizuje projekt polyfunkčného objektu J. M., ktorý pozostáva z bytov a obchodných priestorov. Tieto nehnuteľnosti boli zo strany žalovaného realizované ako súčasť developerskej činnosti, teda určené na predaj tretím osobám. Tomuto cieľu boli prispôsobené - financovanie projektu, hospodárenie spoločnosti ako aj ďalšie činnosti. Financovanie prostredníctvom komerčného úveru mimo iného znamená, že žalovaný bude dosahovať lepšie hospodárske výsledky až po jeho plnom zaplatení. V žiadnom prípade však nemožno túto skutočnosť prezentovať ako „stav v nie dobrej finančnej kondícii“. Žalobca iba zopakoval argumentáciu, ktorá bola použitá v roku 2015 a neuviedol závažné skutočnosti, ktoré by znamenali zmenu skutkového stavu. Žalovaný opätovne poukazuje na rozhodnutie krajského súdu, ktorý tieto argumenty žalobcu považoval na neosvedčené. 20. Ak by aj súd považoval existenciu dlhu žalovaného za osvedčenú, nepostačuje ani táto skutočnosť na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dlh sám o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohromený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno postihnúť výkonom rozhodnutia, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. K žalobcom uvádzanému „dodatočnému zabezpečeniu požadovanému financujúcou bankou“ žalovaný uviedol, že rozšírenie zabezpečenia súvisí s navýšením úveru o 100.000 eur, ktoré boli potrebné z dôvodu rozšírenia projektu o dve nadzemné podlažia. Ani tieto nepodložené konštrukcie žalobcu nepodporujú preukázanie zákonom vyžadovaných dôvodných obáv o ohrozenia exekúcie. Neobstoja ani argumenty, ktoré sa týkajú nízkeho vlastného imania spoločnosti. Hodnota bytov a nebytových priestorov sa účtuje v obstarávacích, a teda nie predajných cenách. Žalovaný disponuje majetkom, ktorý výrazne prevyšuje čiastku uplatnenú žalobcom v konaní. Hospodárske výsledky predchádzajúcich rokov sú ovplyvnené predovšetkým skutočnosťou, že dielo bolo skolaudované o 2 roky neskôr ako predpokladala uzatvorená zmluva o dielo. Žalovaný nemohol vykonávať obchodnú činnosť v plnom rozsahu a naopak znášal všetky prevádzkové náklady, vrátane splácania úverov. Do majetku spoločnosti pri výstavbe vchádzajú nehnuteľnosti určené na predaj v obstarávacích cenách, tak ako ich fakturuje stavebník a ako sa kumulujú v priebehu výstavby. Výnosy sa zrealizujú až po predaji zákazníkom, čomu ale predchádza kolaudácia. Takýmto spôsobom dochádzalo v prvých rokoch činnosti k rastúcemu zápornému vlastnému imaniu spoločnosti. 21. Ďalej žalovaný upozornil na nezrovnalosti v údajoch poskytnutých žalobcom. Konkrétne, žalobca uvádza za rok 2014 vlastné imanie vo výške 219.661 eur, pričom v účtovnej závierke žalovaného je uvedené vlastné imanie vo výške 23.059 eur. Údajné ohrozenie exekúcie popiera aj aktuálny stav majetku spoločnosti žalovaného, ktorý je podľa aktuálneho cenníka žalovaného v celkových predajných cenách 6.379.533 eur bez DPH. Úver poskytnutý bankou na realizáciu projektu je v súčasnosti v nesplatenej výške 1.865.605 eur, pričom celková výška úveru bola vo výške 3.163.465 eur. 22. Ďalej odvolateľ uviedol, že výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného je v súčasnosti predaj bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte J. M.. Žalovaný teda potvrdzuje, že uskutočňuje predaj bytových a nebytových priestorov, nakoľko to vyplýva z jeho predmetu činnosti. Naopak nevykonaním tejto činnosti by nastali problémy, ktoré ohrozujú existenciu a platenie záväzkov žalovaného. Predaj nehnuteľností zaťažených záložným právom je objektívne nerealizovateľný, a preto obstojí argument ad absurdum, kedy by sme považovali za neprijateľné zakázať predajcovi predávať tovar vystavený v regáloch a súčasne od neho požadovali platiť prevádzkové náklady a úvery. Takýto stav totiž navodzuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný nevníma faktický rozdiel medzi zákazom disponovať s nehnuteľnosťou a zriadením záložného práva, nakoľko predaj takejto nehnuteľnosti je nemožný z dvoch dôvodov. Žiaden budúci kupujúci nebude znášať neprimerané riziko výsledku súdne sporu a po druhé žiadna banka neposkytne financovanie na nehnuteľnosť zaťaženú takýmto záložným právom. Žalovaný je naďalej viazaný podmienkami financujúcej banky, a teda je povinný splácať zvyšnú časť poskytnutého úveru vo výške 1.865.605 eur. Obmedzenie disponovania s obchodným majetkom priamo ohrozuje plnenie zmluvných povinností žalovaného voči banke. Predajná cena majetku, ku ktorému požadoval žalobca nariadiť záložné právo v Návrhu na zabezpečovacie opatrenie, je vo výške 2.219.458,33 eur bez DPH a predstavuje celkovú úžitkovú plocha 1194,16 m2 a podiel na spoločných priestoroch a zariadeniach. 23. Žalobca, teda požaduje zabezpečenie majetku žalovaného v rozsahu 25,5 % celkových predajných plôch, pričom údajne pohľadávky žalobcu nepredstavujú ani 6 % z celkových predajných cien projektu J. M.. 24. Podľa žalovaného žalobca nielenže nepreukázal existenciu nároku, ale ani neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie. Naopak zriadené záložné právo významne zasahuje do podnikateľskej činnosti žalovaného a vytvára nátlak na žalovaného, aby ustúpil zo svojich oprávnených nárokov pri mimosúdnych rokovaniach. Žalovaný viackrát deklaroval rešpektovanie súdneho rozhodnutia vo veci a teda zaplatenie dlžnej čiastky, ktorú súd uzná za preukázanú vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Naopak, nároky žalovaného sú vzhľadom na konkurzné konanie žalobcu ohrozené. Vyhlásenie konkurzu a zachovanie nariadenia záložného práva môže paralyzovať spoločnosť žalovaného na niekoľko rokov a spôsobiť nenapraviteľné škody. Preto žiada, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zrušil. 25. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ realizoval pre žalovaného veľký developerský projekt. Tento projekt bol skolaudovaný a žalovaný z neho generuje značné finančné prostriedky predajom a prenájmom bytov a nebytových priestorov. K dnešnému dňu z asi 30 bytov v projekte ostáva nepredaný už len jeden. Napriek tomu žalovaný odmieta žalobcovi uhradiť veľkú časť odmeny, ktorá bola za zhotovenie projektu slobodne a vážne dojednaná. O tejto odmene prebieha pred Okresným súdom Pezinok meritórne konanie. 26. Nakoľko žalovaný je projektovou spoločnosťou, ktorá okrem daného projektu nemá iný majetok a ktorá byty a nebytové priestory v projekte vysokým tempom rozpredáva, žalobca má legitímne obavy, že exekúcia jeho nároku bude po úspechu v meritórnom spore ohrozená. Preto sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. 27. K prekážke právoplatne rozhodnutej veci údajne založenú rozhodnutím Okresného súdu Pezinok sp. zn. 36 Cb/120/2015 - 144 zo dňa 28.08.2015 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob/316/2015 zo dňa 11.12.2015 žalobca uviedol, že predchádzajúce právoplatné rozhodnutie môže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci iba ak existuje totožnosť osôb a predmetu konania. Totožnosť predmetu konania pritom musí byť daná tak z pohľadu uplatneného nároku, ako aj z pohľadu skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Pri oboch rozhodnutiach zjavne absentuje druhá z uvedených podmienok, t.j. totožnosť predmetu konania s tunajším konaním. 28. V prvom rade, totožnosť predmetu konania nie je daná z pohľadu uplatneného nároku (petitu). Napadnuté uznesenie sa týka zabezpečovacieho opatrenia, zatiaľ čo predmetnými rozhodnutiami súdy zamietli predbežné opatrenia. Ide o obsahovo aj formálne odlišné právne inštitúty. Zabezpečovacím opatrením v režime CSP súd zriaďuje záložné právo, naopak predbežným (resp. dnes už neodkladným) opatrením súd môže uložiť iné povinnosti, avšak v žiadnom prípade nemôže zriadiť záložné právo. Predchádzajúce rozhodnutie o predbežnom (neodkladnom) opatrení preto už z povahy veci nikdy nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k neskoršiemu návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (a naopak). To platí o to viac v tunajšom prípade, keď predchádzajúce návrhy boli podané ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, zatiaľ čo terajší návrh bol podaný za účinnosti Civilného sporového poriadku. Predchádzajúce návrhy v režime Občianskeho súdneho poriadku ani len nemohli byť totožné s terajším návrhom, pretože v režime O. s. p. inštitút zabezpečovacieho opatrenia vôbec neexistoval. Okrem toho, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sa vôbec netýkalo nehnuteľností v projekte J. M. J., ale zákazu nakladania s finančnými prostriedkami na bankových účtoch žalovaného. Z pohľadu tunajšieho konania je preto rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ako aj pasáže z neho citované v odvolaní, absolútne irelevantné. Rozhodnutie okresného súdu sa síce týkalo nehnuteľností v projekte, avšak predbežné opatrenie v danom prípade (na rozdiel od tunajšej veci) malo za cieľ zakázať žalovanému previesť na tretie osoby, zaťažiť záložným právom alebo akýmikoľvek inými právami tretích osôb alebo vložiť do základného imania právnickej osoby akékoľvek nehnuteľnosti v projekte. Naproti tomu návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia smeroval nie voči všetkým, ale iba voči relatívne malému počtu nehnuteľností v projekte, sledoval zriadenie záložných práv k nim a nezakazoval žalovanému s nehnuteľnosťami akokoľvek právne disponovať (scudziť ich, zriadiť k nim ďalšie práva tretích osôb, a pod.). Petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bol teda zjavne odlišný ako petit v tunajšej veci. 29. V čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa malo žalovanému zakázať právne nakladať s nehnuteľnosťami v projekte (zamietnuté Rozhodnutím Okresného súdu Pezinok) sa predaj nehnuteľností v projekte iba rozbiehal. Podľa LV XXXXX, k.ú. J. priloženého k návrhu boli v tom čase predané iba dva nebytové priestory a ostatné byty a nebytové priestory boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Na druhej strane, v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa internetovej stránky žalovaného a listu vlastníctva už boli predané, rezervované alebo (v prípade nebytových priestorov) prenajaté takmer všetky byty a nebytové priestory v projekte. V dôsledku toho vzrástlo aj riziko neuspokojenia pohľadávok žalobcu v exekučnom konaní. Preto platí, že dokonca aj keby išlo o totožné návrhy (čo zjavne nešlo), nebola by daná prekážka rei iudicatae, pretože medzitým došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie 30. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní namieta neosvedčenie dôvodnosti a trvania nároku žalobcu z dôvodu údajných zápočtov, ktoré mal realizovať listami zo dňa 26.05.2015 a 29.09.2015. Predmetné zápočty boli v konaní žalobcom popreté v celom rozsahu. 31. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nebol povinný ohľadom existencie nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní vykonať dokazovanie v celom rozsahu. Na vydanie zabezpečovacieho opatrenia preto postačovalo, ak súd na základe obsahu súdneho spisu a doterajšieho postupu v konaní považoval nároky žalobcu za osvedčené. Keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný v rámci prebiehajúceho meritórneho konania, je súd prvej inštancie s argumentmi oboch sporových strán aj s nimi predloženými dôkazmi dôverne oboznámený. 32. Pokiaľ ide o primeranosť zásahu do práv žalovaného odkázal na argumenty podrobne vysvetlené časti E. návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.12.2016. Žalovaný odvodzuje neprimeranosť zásahu zabezpečovacieho opatrenia do jeho práv praktickou nemožnosťou predať byty a nebytové priestory, na ktorých bolo zriadené záložné právo. Podľa žalovaného „žiaden budúci kupujúci nebude znášať neprimerané riziko výsledku súdneho sporu a žiadna banka neposkytne financovanie na nehnuteľnosť zaťaženú takýmto záložným právom“. K týmto dôsledkom však vedie každé zabezpečovacie opatrenie nariadené akýmkoľvek súdom v akomkoľvek konaní. Ak by bol prijatý argument žalovaného, znamenalo by to, že súdy by nemohli nariadiť zabezpečovacie opatrenie nikdy, a tento procesný inštitút by bol prakticky úplne nepoužiteľný. 33. I keď žalovaný v odvolaní naznačuje opak, pravdou je, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje miernejší zásah do práv dotknutej osoby ako neodkladné opatrenie, ktorým by sa žalovanému zakazovalo nakladať s jeho majetkom. Tvrdenie žalovaného, že predajná cena majetku, ku ktorému žalobca požadoval nariadiť zabezpečovacie opatrenie je vo výške 2.219.458,33 eur bez DPH je nepodložené a zavádzajúce. V prvom rade, žalovaný správnosť tejto sumy nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil nijaké dôkazy ani nevysvetlil, akým spôsobom ju určil. V druhom rade, ako naznačil aj samotný žalovaný v odvolaní, jeden byt a jeden nebytový priestor žalovaný medzičasom kúpnou zmluvou previedol na inú osobu. Je preto zavádzajúce poukazovať na predajnú cenu všetkých nehnuteľností podľa návrhu, keď v skutočnosti niektoré z nich už boli predané. Podľa informácií získaných od Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor návrh na zápis prevodu vlastníckeho práva k týmto dvom nehnuteľnostiam žalovaný podal až po vydaní napadnutého uznesenia. Je dôvodné sa domnievať, že v tom čase napadnuté uznesenie už bolo žalovanému doručené a tento vedel, že podaním návrhu na vklad sa môže zmariť výkon uznesenia. Napokon, uvedená predajná cena je zjavne zavádzajúca, pretože na všetkých nehnuteľnostiach je v súčasnosti ako prvé v poradí zapísané záložné právo financujúcej banky. Pokiaľ ide o nebytové priestory, väčšina z nich je prenajatá, čo tiež významným spôsobom sťažuje ich prípadný predaj. Teda predajná cena (nech už je akákoľvek) je v prípade týchto nehnuteľností čisto hypotetická. Žalovaný v odvolaní operuje so sumou 6.379.533 eur, ktorá má údajne podľa „aktuálneho cenníka žalovaného“ predstavovať súčasný stav majetku spoločnosti. Cenník však žalovaný k odvolaniu nepriložil a nie je ani súčasťou súdneho spisu. Žalovaný neozrejmil, ani akým spôsobom hodnotu majetku určil. Okrem toho, skutočnosť, že podnikateľ si za svoje produkty stanoví svoj interný cenník zďaleka nepotvrdzuje, že za tieto ceny je skutočne možné byty a nebytové priestory predať. Z hodnoty majetku (nech už je akákoľvek), bez poznania aktuálnej hodnoty záväzkov, nie je možné určiť skutočné majetkové pomery žalovaného. Aktuálnu hodnotu záväzkov však žalovaný v odvolaní nespomína. Tvrdenie žalovaného, že „obmedzenie disponovania s obchodným majetkom priamo ohrozuje plnenie zmluvných povinností žalovaného voči banke“ sa nezdá byť v súlade s údajmi v odvolaní. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že hodnota jeho majetku je 6.379.533 eur, zároveň tvrdí, že predajná cena majetku, ku ktorému sme žiadali zriadiť záložné práva je 2.219.458,33 eur. Teda, ak by sme vychádzali iba z údajov prezentovaných v odvolaní, žalovaný by po registrácii záložných práv stále mal mať k dispozícii ďalší majetok nezaťažený záložným právom v hodnote 4.160.074,67 eur (6.379.533 eur - 2.219.458,33 eur), ktorý by mohol využiť na splatenie údajnej zostávajúcej časti úveru 1.865.605 eur. Okrem toho dve nehnuteľnosti, na ktoré malo byť záložné právo tiež zriadené, boli medzičasom predané. Napadnuté uznesenie preto v žiadnom prípade nemôže predstavovať neprimeraný zásah do práv žalovaného. Pokiaľ ide o dodatočné zabezpečenie vyžadované bankou, žalovaný tvrdí, že bolo podmienené navýšením úveru z dôvodu rozšírenia projektu o dve nadzemné podlažia. Žalovaný pritom neodkazuje na konkrétne dôkazy, ale iba konštatuje, že to vyplýva aj z predložených dokumentov. V snahe vyvolať dojem, že žalobca je nepoctivou spoločnosťou, sa žalovaný uchýlil k vyjadreniam ku kvalite prác žalobcu v iných projektoch, iným súdnych sporom žalobcu a prebiehajúcemu konkurznému konaniu žalobcu, a to všetko bez toho, aby bol účastníkom týchto konaní alebo zmluvných vzťahov a bez informácií potrebných na vyvodenie svojich záverov. Prvé z konkurzných konaní bolo zastavené. V druhom konaní bol návrh na vyhlásenie konkurzu 02.02.2017 zamietnutý, takže snaha vyvolávať dojem nepoctivosti žalobcu na základe týchto konaní je úplne neopodstatnená. Naopak, je to práve žalovaný, ktorý využíva projekt postavený žalobcom na generovanie značných výnosov a pritom žalobcovi odmieta uhradiť veľkú časť odmeny za zhotovenie diela. 34. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že návrh na zabezpečovacie opatrenie bol zo strany žalobcu odôvodnený a nepreukázaný. Napokon, žalovaný v odvolaní uvádza nové skutočnosti a prezentuje nové dôkazy, ktoré neboli súdu prvej inštancie známe v čase vydania uznesenia, a z pohľadu tunajšieho odvolacieho konania sú preto absolútne irelevantné. Preto žiada odvolací súd, aby na tieto tvrdenia a dôkazy neprihliadal. Ide napríklad o e-mail žalobcu zo dňa 06.12.2016, ktorý má údajne preukazovať, že účelom zabezpečovacieho opatrenia bolo zlepšenie pozície žalobcu v mimosúdnych rokovaniach medzi spornými stranami a nie obava žalobcu z ohrozenia exekúcie. Z obsahu e-mailu však nič také nevyplýva. 35. Preto žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu. 36. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 37. Podľa § 343 ods. 1, 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 38. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 39. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 40. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 41. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 42. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 43. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného res iudicatae. 44. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že rozhodnutie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 36 Cb/120/2015 - 144 zo dňa 28.08.2015 a v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob/316/2015 zo dňa 11.12.2015 nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Neodkladné ani zabezpečovacie opatrenie nie je totiž možné považovať za nástupcu predbežného opatrenia, ktorý upravoval Občiansky súdny poriadok. Zabezpečovacím opatrením v režime CSP súd zriaďuje záložné právo, naopak predbežným (resp. dnes už neodkladným) opatrením súd môže uložiť iné povinnosti, avšak v žiadnom prípade nemôže zriadiť záložné právo. Predchádzajúce rozhodnutie o predbežnom (neodkladnom) opatrení preto už z povahy veci nikdy nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k neskoršiemu návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (a naopak). Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sa týkalo zákazu nakladania s finančnými prostriedkami na bankových účtoch žalovaného. Rozhodnutie Okresného súdu Pezinok sa síce týkalo nehnuteľností v projekte, avšak predbežné opatrenie v danom prípade (na rozdiel od tunajšej veci) malo za cieľ zakázať žalovanému previesť na tretie osoby, zaťažiť záložným právom alebo akýmikoľvek inými právami tretích osôb alebo vložiť do základného imania právnickej osoby akékoľvek nehnuteľnosti v projekte. Naproti tomu návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia smeroval nie voči všetkým, ale iba voči relatívne malému počtu nehnuteľností v projekte, sledoval zriadenie záložných práv k nim a nezakazoval žalovanému s nehnuteľnosťami akokoľvek právne disponovať (scudziť ich, zriadiť k nim ďalšie práva tretích osôb, a pod.). Petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bol teda zjavne odlišný ako petit v tunajšej veci. 45. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. 46. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 47. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 48. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 49. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 50. Žalobca vidí ohrozenie exekúcie tým, že žalovaný je čistou projekčnou spoločnosťou, ktorá nevlastní žiadne aktíva s výnimkou aktív súvisiacich s výstavbou polyfunkčného objektu J. M. J. a zo zverejnených účtovných dokumentov vyplýva, že žalovaný nie je v dobrej finančnej situácii, keďže za štyri roky kontinuálne generoval stratu a vlastné imanie žalovaného bolo do minulého roka záporné. V ostatnom roku, podľa žalobcu, žalovaný prvýkrát generoval relatívne nízky zisk, ktorý však ani zďaleka nepostačuje na úhradu jeho záväzkov. Vlastné imanie žalovaného vyvoláva dôvodnú obavu, že na žalovaného bude v budúcnosti vyhlásený konkurz. Ak sa tak stane, exekučné konanie na vymoženie pohľadávky žalovaného priznanej v tomto súdnom konaní bude vyhlásením konkurzu zo zákona zastavené a je vysoko pravdepodobné, že po uspokojení financujúcej banky N. L. M. K. C. R., C.. R.. vo všeobecnej konkurznej podstate nezostane dostatok majetku na uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu. Z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že prakticky všetok nehnuteľný majetok žalovaného bol založený v prospech financujúcej banky, čo v spojení s hospodárskou situáciou žalovaného znižuje možnosť úspešného vymoženia žalobcovej pohľadávky v prípadnej exekúcii. Žalovaný v priebehu roku 2014 zriadil v prospech financujúcej banky ďalšie záložné práva, čo naznačuje, že žalovaný sa dostal do finančných ťažkostí a financujúca banka dospela k záveru, že uspokojenie je pohľadávok v budúcnosti je ohrozené. 51. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu nie je možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj bytov (resp. kroky k tomu smerujúce - inzercie), pri ktorom ide o bežný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku, avšak ním nemusí dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka (to platí aj vo vzťahu k reklame ohľadom poskytovania zliav). Žalobca nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu. Iba samotne tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného (záporné vlastné imanie, generovanie straty, zriadenie ďalších záložných práv v prospech financujúcej banke), a jeho úvahy o možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom jeho založenia, samo osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Odvolací súd dodáva, že výška pohľadávky bola spochybnená žalovaným z dôvodu vád diela ako aj z dôvodu započítania pohľadávok, čo bude predmetom konania vo veci samej, čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia. 52. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nebolo osvedčené ohrozenie exekúcie, odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 53. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 54. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).