Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/39/2024 1106228677 20. 06. 2024 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2024:1106228677.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Interhouse Košice, a.s., Hlavná 1, 040 01 Košice, IČO: 31 706 631, zast. JUDr. Eduard Moravský, advokát, Hlavná 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: MERK REALITY a.s., Gorkého 8-12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 787 198, zast. Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-32Cb/109/2006-274 zo dňa 06.03.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-32Cb/109/2006-274 zo dňa 06.03.2024 potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený žalovaným dňa 06.02.2024 v celom rozsahu zamietol. Rozhodol tak s poukazom na §§ 343 ods. 1, 2, 3, 344, 324 ods. 1, 3, 329 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalovaný podal dňa 06.02.2024 návrh na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vo výške 2.272.626,54 eur s príslušenstvom na majetok vo vlastníctve žalobcu, a to na: - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9548/1000 na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, v okrese: Y. V., B.: Y. - G. I., Y.. Ú.: Y. - G. I.: stavbe so súpisným číslom: XXX, S. G.: XX, popis stavby: R. G., umiest. stavby: X, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "X." s parc. číslom XXXX/X, - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v okrese: Y. V., B.: Y. - G. I., Y.. Ú.: Y. - G. I. na: pozemku parcely registra "X." parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob využívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X, pozemku parcely registra "X." parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob využívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X a pozemku parcely registra "X." parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob využívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X, s tým, že žalovaný môže začať výkon tohto záložného práva až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a iba do výšky takýmto rozhodnutím priznanej pohľadávky. Žalovaný svoj návrh odôvodnil tak, že: žalobca dňa 18.8.2003 zaplatil žalovanému sumu vo výške 8.655 486,00 Sk (287.309,50 eur), ktorú bol povinný podľa v tom čase právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 13Co 148/2002 zaplatiť z titulu vysporiadania podielového spoluvlastníctva. Tento
rozsudok bol následne rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2MCdo 3/2004 zo dňa 26.8.2004 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dňa 11.9.2006 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 8.655.486,00 Sk (287.309,50 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.655.486,00 Sk (287.309,50 eur) odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 MCdo 3/2004 až do zaplatenia, sumu vo výške 500.000,00 Sk (16.596,96 eur) predstavujúcu súdny poplatok za podanú žalobu a trovy právneho zastúpenia v sume vo výške 60.428,00 Sk (2.005,84 eur) (žaloba). Dňa 16.11.2006 bolo OS BA I doručené podanie žalovaného označené ako "Vzájomný návrh žalovaného", ktorým sa žalovaný na OS BA I domáhal zaviazať žalobcu na zaplatenie 8.655.486 Sk (116.781,35 eur) s príslušenstvom (Vzájomná žaloba) z titulu ušlého nájomného za užívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom, nebytových priestorov hotela Slovan v Košiciach (Nebytové priestory), a to za obdobie od 13.6.2003 do 30.9.2006. Následne žalovaný rozšíril svoj vzájomný návrh z titulu ušlého zisku dňa 10.5.2013, 4.6.2015, 29.6.2016, 9.7.2019, 12.9.2022 a dňa 8.1.2024. Celková výška vzájomnej žaloby predstavuje sumu 2.272.626,54 eur. Prípadný úspech žalovaného v spore bude teda viesť k vzniku exekučného titulu vo výške viac ako 2.272.626,54 eur. Žalovaný je však toho názoru, že vzhľadom na veľkosť vymáhaného nároku žalobca by v budúcnosti mohol podniknúť kroky, ktorými by znemožnili vymáhanie nároku žalovaného v exekučnom konaní. Žalovaný mal za to, že žalobca pristúpil k vykonávaniu krokov smerujúcich k znižovaniu hodnoty jeho majetku, čím tak znižuje možnosť uspokojiť nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v rámci konania o zaplatenie 2.272.626,54 eur s príslušenstvom. Žalobca podnikol tieto kroky: zaťaženie všetkých nehnuteľností v obci: Y. - G. I., ktoré má žalobca v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným. Žalovaný prostredníctvom lustrácie v katastri nehnuteľností zistil, že na ) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese: Y. V., B.: Y. - G. I., Y.. Ú.: G. I. evidovanej Okresným Ú. Y. (katastrálnym odborom) na liste vlastníctva č. XXXXX ako stavba so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: R. G., umiest. stavby: X, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra "X." s parc. číslom XXXX/X v okrese: Y. V., B.: Y. - G. I., Y.. Ú.: G. I. evidovaný Okresným Ú. Y. (katastrálny odbor) na liste vlastníctva č. XXXX (Nehnuteľnosť 1) je zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, a to na stavbu R. G. so súp. č. XXX na pozemku par. č. XXXX/X v podiele XXXX/XXXXX, rozhodnutie o povolení vkladu záložnej zmluvy D.-XXXXX/XXXX zo dňa 22.1.2016 v. z. XX/XX (Záložné právo 1). Ďalej je žalobca výlučným vlastníkom (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1) nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese: Y. V., obci: Y. - G. I., kat. územie: Y. - G. I. evidované Okresným Ú.M. Y. (katastrálny odbor) na liste vlastníctva č. XXXX, a to: - pozemku parcely registra "X." parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob využívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X (Pozemok 1), - pozemku parcely registra "X." parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob využívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X (Pozemok 2) a - pozemku parcely registra "X." parc. číslom XXXX/X, výmera: XXXX I., druh pozemku: F. C. Z. T., spôsob využívania pozemku: XX, druh chránenej nehnuteľnosti: XXX, XXX, umiest. pozemku: X (Pozemok 3), - stavby so súpisným číslom: XXXX, druh stavby: XX, popis stavby: T. H. pre B. Z. G., umiest. stavby: X, nachádzajúca sa na pozemku X (Stavba) spolu ako (Nehnuteľnosti 2). K nehnuteľnostiam 2 je zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 na Pozemku 1, Pozemku 2, Pozemku 3 a Stavbe hromadnej garáže so súpisným číslom XXXX na Pozemku 2, rozhodnutie o povolení vkladu záložnej zmluvy D.-XXXXX/XXXX z 22.1.2016 - XX/XX. Prednostné zmluvné záložné právo (Záložné právo 1) pritom znemožňuje žalovanému prípadné efektívne vedenie exekúcie na majetok žalobcu. Žalovaný nebude môcť viesť na nehnuteľnosti exekúciu, pokiaľ nebude sám záložným veriteľom alebo pokiaľ mu na to záložný veriteľ neudelí súhlas. Zároveň nie je vylúčené, že žalobca opätovne založí nehnuteľnosti. Súd po preštudovaní návrhu žalovaného na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že podľa príslušných ustanovení CSP na to, aby súd na návrh účastníka konania mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, musí byť hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky navrhovateľa proti odporcovi a musí byť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená.
Súd dospel k záveru, že predmetný návrh sleduje zabezpečenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, a to pohľadávky žalovaného uplatnenej vzájomnou žalobou po prípadnom úspechu. Súd preto skúmal, či žalobca preukázal existenciu obavy ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie nároku žalobcu, ako zákonný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný z nasledovných dôvodov: Žalovaný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na veľkosť vymáhaného nároku, vo výške 2.272.626,54 eur je možné predpokladať, že žalobca podnikne kroky, ktorými by znemožnil vymáhanie nároku žalovaného v exekučnom konaní. Zároveň poukázal, že na majetok v podielovom spoluvlastníctve žalobcu bolo v roku 2016 zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne. Súd z predložených dôkazov v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemal osvedčenú opodstatnenosť obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Skutočnosť, že z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva zavkladovanie záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, sama osebe nezakladá dôvodnú obavu, že žalobca koná spôsobom, ktorý znemožní prípadnú budúcu exekúciu, resp. že exekúcia ako taká bude ohrozená. Z návrhu žalobcu nie je ani osvedčené, z akého dôvodu bolo predmetné záložné právo zavkladované. Nárok žalovaného je predmetom konania vo veci samej o vzájomnej žalobe a presahuje dokazovanie potrebné pre osvedčenie nároku v rámci rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení. Pre naplnenie obavy zmarenia budúcej exekúcie nepostačuje ani samotná veľkosť pohľadávky voči povinnej osobe. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V uvedenom prípade tak žalovaný neurobil. Súd tiež uviedol, že konanie vo veci samej bolo prerušené uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/109/2006-51 zo dňa 27.10.2006 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 109/2006-64 zo dňa 20.11.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cob/1/2007-70 zo dňa 06.02.2007. 2. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil nasledovnými odvolacími dôvodmi: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. (1) písm. d) CSP, b) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. (1) písm. h) CSP). Uviedol, že relevantným spôsobom v konaní preukázal existenciu peňažnej pohľadávky, ktorej existencia je viac než zrejmá aj z konania vedeného medzi žalobcom a žalovaným v právnej veci o zaplatenie 287.309,50 eur vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-32Cb/109/2006, v rámci ktorého si žalovaný vzájomnou žalobou uplatňuje svoj nárok z ušlého nájomného v celkovej výške 2.272.626,54 eur. Tvrdenie MS BA III, že nárok žalovaného, ktorý má byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením nie je ani len minimálne osvedčený, je nepravdivé. Žalovaný vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia riadne konkretizoval peňažnú pohľadávku žalovaného, ktorá vznikla žalovanému a má byť judikovaná v budúcnosti a bola v priebehu konania preukázaná. Skutočnosť, že peňažná pohľadávka žalovaného ešte nie je v súdnom konaní priznaná právoplatným rozsudkom MS BA III neznamená, že neexistuje. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je do budúcnosti zabezpečiť nárok žalovaného v prípade, že by výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Samotným cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, v tomto prípade žalovaného, a to zriadením záložného práva na žalovaným špecifikovaný majetok žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že nejde o inštitút, ktorý by v tomto prípade žalobcu vo vzťahu k nakladania s jeho vlastným majetkom úplne paralyzoval. Žalovaný zároveň uviedol, že zabezpečovací inštitút je limitovaný, či už z pohľadu výšky uplatniteľnej pohľadávky ako aj zo skutočnosti, že v prípade, ak by v budúcnosti žalovaného nárok nebol judikovaný
a jeho vzájomná žaloba by bola v celom rozsahu zamietnutá, došlo by automaticky pri zamietnutí žaloby aj k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré v tom čase zabezpečovalo uplatnený nárok. V otázke existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalovaný uviedol, že samotná obava pramení už aj z hypotetickej roviny, že žalobca by sa mohol v budúcnosti stať nemajetným, čím by bol ohrozený celý výkon exekúcie. V prípade, že by v budúcnosti záložný veriteľ, ktorého záložné právo viazne na nehnuteľnostiach žalobcu, uspokojil svoje pohľadávky spôsobom výkonu záložného práva, nebude žalovaný si môcť nárokovať na akékoľvek plnenie presahujúce zabezpečenú pohľadávku už existujúceho záložného veriteľa, nakoľko žalovaný nebude v poradí ďalším záložným veriteľom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný dal do pozornosti, že v prípade judikovania žalovaného pohľadávky v prospech žalovaného bude jediný spôsob uspokojenia pohľadávky žalovaného, vzhľadom na jej veľkosť, práve predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, z uvedeného dôvodu je viac ako potrebné, aby si žalovaný do budúcnosti zabezpečil poradie za už existujúcimi záložnými veriteľmi, ktorých záložné právo viazne na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. MS BA III žalovanému v uznesení vyčítal, že v konaní nepredložil dokument, z ktorého by vyplýval dôvod, z akého bolo záložné právo zavkladované na nehnuteľnostiach žalobcu. Žalovaný k tomuto bodu uviedol, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu boli zriadené celkovo 2 záložné práva, pričom obe tieto záložné práva vznikli na základe tej istej záložnej zmluvy, ktorá bola k nehnuteľnostiam zavkladovaná pod č. D.- XXXXX/XXXX a v prospech toho istého záložného veriteľa. Už na prvý pohľad je zrejmé, že zavkladované záložné práva sú záložnými právami na zabezpečenie poskytnutého úveru/hypotéky žalobcovi prostredníctvom záložného veriteľa, pričom hodnota samotnej zabezpečenej pohľadávky musí byť dostatočne vysoká. Je viac ako zrejmé, že hodnota zabezpečenej pohľadávky, ktorá sa zabezpečila záložnými právami je natoľko vysoká, že danému záložnému veriteľovi by na prípadnú úhradu pohľadávky nepostačovala iba časť majetku (nehnuteľností) žalobcu. Tiež uviedol, že žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností je totižto oprávnený si svoj spoluvlastnícky podiel zaťažovať podľa vlastného uváženia bez súhlasu druhého spoluvlastníka. Okrem uvedeného záložné právo viazne aj na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a v prípade týchto nehnuteľností by žalovaný ani len nemohol mať k dispozícii záložnú zmluvu k nahliadnutiu. Na základe vyššie uvedeného je žalovaný toho názoru, že osvedčil relevantné skutočnosti, ktoré osvedčujú potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP uznesenie zmenil tak, že návrhu žalovaného na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a to tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, v celom rozsahu. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný uvádza v bode [2] návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pohľadávku žalobcu vo výške 287.309,50 eur (pôvodne 8.655.486,- Sk) s príslušenstvom, ktorú žalobca uplatnil pôvodne na Okresnom súde Bratislava I z dôvodu, že na základe právoplatného rozsudku pôvodne Okresného súdu Košice I č.k. 23C/208/97 zo dňa 17.12.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.06.2003 uhradil žalobca žalovanému čiastku 8.655.486,- Sk (287.309,50 eur), ktorú mu žalovaný nevrátil po nadobudnutí právoplatnosti zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2004 zo dňa 26.08.2004, ktorým bol zrušený rozsudok pôvodne Okresného súdu Košice I č.k. 23C/208/97 zo dňa 17.12.2001, ktorý v tom čase zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k budove hotela G. D. Y. (pozn. teraz hotel S. H. R. Y.) a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému sumu 8.655.486,- Sk za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovaného žalobcovi. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2004 sa obnovil pôvodný právny stav, a teda dôvod, na základe ktorého žalobca uhradil žalovanému sumu 8.655.486,- Sk odpadol. To znamená, že žalovaný sa opätovne stal spoluvlastníkom 4,52 %-tného podielu na budove hotela a mal povinnosť vrátiť žalobcovi sumu vyplatenú za vysporiadavací podiel vo výške 8.655.486,- Sk (297.309,50 eur), ktorú žalobca uhradil na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach 13Co 148/2002, čo žalovaný neurobil. Preto žalobca uplatnil zaplatenie predmetnej sumy 8.655.486,- Sk (287.309,50 eur) s prísl. voči žalovanému žalobou zo dňa 08.09.2006 doručenej pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.09.2006 (ďalej len „Žaloba“) a navrhol prerušiť toto konanie do právoplatnosti konania vedeného pred Mestským súdom Košice sp. zn. 23/347/2004, čomu súdy vyhoveli.
Žalovaný ďalej v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v bodoch [3] až [17] uvádza, že nižšie uvedenými faktúrami Dátum vystavenia č. faktúry suma 23.10.2006 20060353 404 090,85 € 31.12.2010 20100757 454 253,23 € 31.12.2011 20110840 213 621,95 € 20.5.2013 12013 169 045,06 € 1.4.2014 12014 116 218,46 € 4.6.2015 12015 147 914,41 € 6.6.2016 12016 126 783,79 € 2.5.2019 20190333 369 786,04 € 17.8.2022 20220891 412 307,83 € 30.9.2023 20231130 147 914,42 € Spolu vrátane zápočtu 2 274 626,54 € si uplatnil voči žalobcovi zápočtom uvedeným v bode [5], vzájomnou žalobou uvedenou v bode [3] a následne šiestimi rozšíreniami Vzájomnej žaloby uvedenými v bodoch [7] až [16] návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalobcovi sumu spolu 2.272.626,54 EUR s príslušenstvom. Podľa popisu jednotlivých faktúr uvedených v tabuľke, fakturované sumy majú predstavovať sumu ušlého zisku z nájomného za užívanie spoluvlastníckeho podielu 4,52 % k celku R. G. D. Y. v uvedených obdobiach. Pretože žalobca - Interhouse Košice, a.s. nemohol z predložených faktúr posúdiť vznik, rozsah a oprávnenosť výšky fakturovaných pohľadávok, tieto neuznal a opakovane ich vrátil spoločnosti MERK REALITY a.s., aby ich predložila riadne s riadnym vydokladovaním potrebnej dokumentácie a právneho titulu, na základe čoho uvedenú sumu v uvedenej výške fakturujú. Žalobca vo svojich prípisoch pri vrátení jednotlivých faktúr (identických v obsahu a prílohách) opakovane žalovaného, spoločnosť MERK REALITY a.s. upozorňoval, že Interhouse Košice, a.s. môže akceptovať iba takú pohľadávku, ktorá je určitá (čo do dôvodu a výšky), teda ktorej vznik a výška bude z nej riadne vyplývať je vyfakturovaná bezchybnou faktúrou. Žalovaný však k predkladaným faktúram č. 20060353, č. 20100757, č. 20110840, č. 12013, č. 12014, č. 12015, č. 12016, č. 20190333, č. 20220891 a č. 20231130 nepriložil žiadne dokumenty preukazujúce vznik a oprávnenosť výšky vyfakturovaných súm. Na dané upozornenia žalobca nedostal od žalovaného nikdy žiadnu odpoveď. Na základe textu jednotlivých faktúr „fakturujeme Vám ušlý zisk z nájomného...“ sa žalobca Interhouse Košice, a.s. domnieval, že išlo o užívanie nehnuteľností, ale spoločnosť nevedela posúdiť oprávnenosť, nakoľko nie je uvedené na základe čoho spoločnosť fakturuje užívanie nehnuteľností - na základe akého právneho titulu sa žalobca dožaduje zaplatenia ušlého nájomného. Ako prílohu k faktúre a podklad k fakturovanej sume žalovaný priložil vždy len podpornú tabuľku „Strata na nájomnom“, pričom z danej tabuľky sa nedalo a nedá určiť dôvod, výška a ani spôsob výpočtu danej čiastky. Z danej tabuľky nie je zrejmé, čo sú to za spoločnosti, z akého titulu by mali platiť a za čo by mali platiť nájom. Bez ohľadu na výhradu žalobcu poukazujeme aj na to, že spoločnosť Seanergy Slovakia (podľa OR SR, by sa malo jednať o spoločnosť Lakotrade Slovakia, s.r.o., IČO: 36 020 966) mala platiť nájom vo výške 3.734,32 eur. Pretože na zmieňovanú spoločnosť bol ukončený konkurz dňa 3.3.2021 v konaní pod sp. zn. 30K/27/2014, z daného dôvodu nemohol existovať v rozhodnom čase žiadny nájomný vzťah. Faktúry obsahujú formálne, ale zároveň aj protichodné informácie. V predmete faktúr sa uvádza, že je fakturovaný ušlý zisk, ale pod textom je uvedené „plnenie je oslobodené od DPH - § 38 ods. 3 Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH“. Z pohľadu predmetu fakturácie ide o vzájomne sa vylučujúce body, nakoľko predmetné ustanovenie Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH upravuje fakturáciu nájomného, a nie fakturáciu ušlého zisku. Ďalším dôvodom neuznania a vrátenia predmetných faktúr zo strany žalobcu bolo, že faktúry nespĺňali zákonom požadované formálne náležitosti podľa zákona o DPH, konkrétne na predmetných faktúrach sa nenachádzali daňové identifikačné čísla (DIČ) a ani identifikačné čísla pre daň z pridanej hodnoty (IĎ DPH). Súčasne faktúry neobsahujú ani správny názov spoločnosti, ktorý má spoločnosť zapísaná v OR SR. Vo faktúre je uvedený názov spoločnosti „INTERHOUSE Košice a.s." Presný názov spoločnosti, ale je „Interhouse Košice, a.s.“. Aj na základe uvedeného mal žalovaný vrátené faktúry opraviť, doložiť potrebnou dokumentáciou, z ktorej by bolo možné posúdiť fakturované sumy, ich výšku a opodstatnenosť a takto opravené faktúry doručiť spoločnosti Interhouse Košice, a. s. opätovne. Žalovaný ak žiadal úhradu svojich pohľadávok
voči žalobcovi, mal to realizovať na základe správne vystavených a doručených faktúr s potrebnými prílohami, prípadne mal vyvolať so žalobcom rokovanie, čo neučinil. Zdôraznil, že žalobca ani dnes nevie posúdiť oprávnenosť, ale najmä výšku fakturovaných súm žalobcovi. Je to preukázané zo skutočnosti, že ani samotná spoločnosť Merk Reality a.s., IČO 35 787 198, dané pohľadávky zrejme neuznáva za oprávnené, nakoľko tieto pohľadávky nie sú evidované v jej účtovníctve. Spoločnosť v návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení vypočítala dlžnú sumu vo výške 2.272.626,54 eur. Na základe predmetnej účtovnej závierky (aj účtovných závierok z minulosti) spoločnosť dané pohľadávky neeviduje v účtovníctve na „Riadku 53 - Krátkodobé pohľadávky súčet“ predstavuje hodnotu brutto 1.154.538 eur, pričom 703.171 eur predstavuje riadok 59 - Ostatné pohľadávky voči prepojeným účtovným jednotkám (na danom riadku sa správne vykazujú pohľadávky voči prepojeným účtovným jednotkám, kde je podielová účasť viac ako 20 %). Bez ohľadu na vyššie uvedené poukázal na to, že spoločnosť MERK REALITY a.s. dlhodobo nemá skutočný záujem o spoločnú stavbu, nijako sa finančne nepodieľala na jej rekonštrukcií, nepodieľa sa na jej správe, a dokonca sa pokúsila návrhom na predbežné opatrenia zakázať zriadiť záložné právo aj spoluvlastníckemu podielu žalobcu, ale najmä zakázať rekonštrukciu spoločnej stavby v čase, keď jej stav bol mimoriadne havarijný, odpadávali kusy omietky a obkladu do verejne prístupného priestoru práve z časti budovy, ktorú vtedy užívala spoločnosť MERK REALITY a.s.. Takisto sa prepadávala cesta parkoviska do podzemných priestorov vznikom trhliny v asfalte, ktorá by mohla spôsobiť v tom čase prepad osobného motorového vozidla s fatálnymi následkami. V súvislosti so záložným právom na nehnuteľnostiach žalobca uviedol, že úver poskytnutý na rekonštrukciu Úverovou bankou sa medzičasom refinancoval v roku 2015, a to Úverovou zmluvou č.153/0092/CC/2015 zo dňa 23.12.2015, ktorá len nahrádzala pôvodne úver toho istého vzťahu, na základe ktorého sa realizovala rozsiahla rekonštrukcia budovy pôvodného R. G. D. Y.. V danom prípade nešlo o iný úverový vzťah, ale o refinancovanie pôvodného úveru viazaného výlučne na rekonštrukciu pôvodného R. G. D. Y.. Z tohto dôvodu sa takisto nanovo upravovali aj zabezpečovacie vzťahy, vrátane posledného záložného práva v prospech úverujúcej banky. Aj v tomto prípade sa jednalo o to isté záložné zabezpečenie poskytnutého úveru a jeho refinancovania, (teda finančných prostriedkov ktoré boli určené výlučne na rekonštrukciu hotela). Preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by žalobca zriaďoval v poradí druhé záložné právo (na iné zabezpečenie, ako to tvrdí žalovaný), aj keď sa to navonok tak môže javiť, lebo vždy išlo o ten istý úverový a zabezpečovací vzťah výlučnej viazaný na rekonštrukciu hotela a jeho zabezpečenie. Takisto bola uzavretá tretia Záložná zmluva č. 819/CC/17-ZZ2 zo dňa 19.02.2024 a to iba z dôvodu, že so súhlasom Úverujúcej banky došlo k zmene charakteru stavby, ktorá bola predmetom záložného práva na pozemku parc. č. XXXX/X a zmene jej súpisného čísla - stavby, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Ani v tomto prípade nejde o iné záložné právo, ale o záložnú zmluvu, ktorá nahrádza pôvodnú záložnú zmluvu z dôvodu, aby sa zosúladil skutkový a právny stav, pokiaľ ide o zmenu charakteru stavby a udelenie nového súpisného čísla. Preto uvedené právne kroky nepovažuje zo strany žalovaného za celkom korektné, pretože v nich vidí možné zneužívanie práva (výkon práva v rozpore s dobrými mravmi), keďže žalovaný musí vzhľadom na všetky okolnosti vedieť o dostatočnej likvidnosti žalobcu, ale aj preto, že namiesto toho, aby sa žalovaný zaujímal a staral o nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu 4.52 % k celku, bezprostredne aj týmto návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môže ohroziť úverový vzťah žalobcu s úverujúcou bankou, ktorá, nemusí poznať podstatu skutkových a právnych okolností, keďže konanie je prerušené a vo veci neprebehlo dokazovanie. To by mohlo mať (ak by sa zriadilo sudcovské záložné právo) za určitých okolností pre žalobcu, ktorý prevzal na seba celú úverovú angažovanosť a v Košiciach rekonštrukciou vytvoril krásny hotel, dnes S. H. R. v Košiciach horšie hodnotenie, prípadne zásadný negatívny dopad alebo prípad porušenia dlžníka (žalobcu) podľa Úverovej zmluvy, čo by mohlo viesť k zbytočným tvrdým sankciám voči žalobcovi, ak by sa vyhovelo návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia, ak pre jeho vydanie nie sú osvedčené zákonné materiálne a právne predpoklady. V najhoršom prípade vzhľadom na tvrdosť úverovej zmluvy by Úverová banka mohla voči žalobcovi uplatniť také sankcie, ktoré by boli v zjavnom nepomere z podstatou sledovanou zabezpečovacím opatrením vzhľadom na konkrétne skutkové a právne okolnosti v tejto veci. Malo by sa prihliadať taktiež na iné skutočnosti, a to najmä výšku žalovaným uplatňovaného dlhu a pomer tejto sumy k majetku žalobcu, t.j. dlžníka. Prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže spôsobiť taký zásah do práv žalobcu, ktorý by bol nepomerným vo vzťahu k nezvratnému riziku a prípadným škodám na strane žalobcu, aj keď na to neexistujú riadne osvedčené dôvody, pokiaľ ide o titul uplatňovaného nároku a jeho výšku, najmä však pokiaľ ide o osvedčenie obavy z možného ohrozenia budúcej existencie, ktorá v danom prípade neexistuje.
Zdôraznil, že dojednanie zmluvných podmienok s úverujúcou bankou samo osebe vylučuje obavu, že by budúca exekúcia žalovaného mohla byť ohrozená, tak ako to predpokladá ust. § 343 ods. 1. CSP. Žalobca nikdy v minulosti, ale ani v súčasnej dobe nepodnikol žiadne kroky, ktoré by mohli zdôvodňovať obavu, že by budúca exekúcia žalovaného mohla byť ohrozená. Rovnako také kroky žalobca nemá v úmysle urobiť ani v budúcnosti. To, že tomu tak v skutočnosti je, vyplýva zo samotnej podstaty úverového vzťahu úverujúcej banky a zabezpečenia tohto úveru v nadväznosti na dohodnuté podmienky v úverovej a záložnej zmluve. V zmysle čl. IV. bodu 2, písm. a) Záložnej zmluvy záložca (žalobca) nemôže bez predchádzajúceho súhlasu úverujúcej banky až do úplného splatenia pohľadávky previesť záloh, alebo zaťažiť záloh (predovšetkým záložným právom a vecným bremenom) v prospech tretej osoby, ako aj v zmysle písm. b) tohto článku záložca (žalobca) musí zabrániť znehodnoteniu zálohu a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by práva úverujúcej banky porušovalo. Pri porušení uvedených povinností zo strany žalovaného (dlžníka a záložcu z úverového a záložného vzťahu) sú dohodnuté sankcie, vrátane možnosti úverujúcej banky žiadať okamžité splatenie poskytnutého úveru. Preto uvedená skutočnosť je sama osebe zárukou, že žalovanému za žiadnych okolností v existujúcom právnom stave nemôže vzniknúť obava, že by budúca exekúcia žalovaného mohla byť ohrozená. Na základe uvedeného, vzhľadom na všetky vzájomné súvislosti, žalobca má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, tak ako ich definuje zákon. Žalobca považuje uznesenie o zamietnutí návrhu za správne a zákonné, pričom poukázal na jednotlivé body odôvodnenia uznesenia súdom, s ktorými sa stotožnil. Opätovne zdôraznil, že žalovaný žiadny skutkovým ani právne relevantným spôsobom nezdôvodnil, ani neosvedčil obavu, že by výkon prípadnej budúcej exekúcie mohol byť bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohrozený, čo je základný a nevyhnutný predpoklad pre jeho nariadenie. Existenciu záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného (má byť žalobcu) zabezpečujúceho pohľadávku úverujúcej banky z titulu poskytnutého úveru, ktorý bol použitý výlučne na zhodnotenie budovy hotela G. D. Y., nie je možné považovať za dôvod ohrozenia exekúcie tým viac, ak došlo tiež k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu žalovaného bez toho, aby sa aj žalovaný podieľal na úverovej angažovanosti. Opačný výklad by bol v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že navrhovateľ (pozn. v tomto prípade žalovaný) domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu - „Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4 Cob/85/2016“. Ďalej podľa iného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave „okrem existencie nároku musí však žalobca (pozn.: v tomto prípade žalovaný) osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.(...) Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iného konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97, R20/1998 a rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, 8 sp. zn. 4 Cob/36/2017). Z citovaných odôvodnení súdnych rozhodnutí vyplýva, že konajúce súdy považovali za nevyhnutné, aby navrhovateľ preukázal také konanie dlžníka, ktoré by priamo smerovalo k zmenšovaniu jeho majetku. Dokonca súdy uviedli, že ani existencia iných dlhov dlžníka nemôže byť takou skutočnosťou, ktorá by mala za následok takú obavu navrhovateľa o uspokojenie jeho pohľadávky, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že aj v konaní o návrhu na vydanie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené (m. m. IV. ÚS136/2014).
Z vyššie uvedeného v nadväznosti na skutočnosť, že žalobca výrazným spôsobom zhodnotil svoj nehnuteľný majetok a že riadne spláca zostatok úveru úverujúcej banke, ktorý je nepomerne menší ako hodnota budovy hotela, nemôže obstáť tvrdenie žalovaného v odvolaní uvedené v bode 16, že samotná obava zmarenia exekúcie pramení už aj z hypotetickej roviny, že žalobca by sa mohol v budúcnosti stať nemajetným, čím by bol ohrozený celý výkon exekúcie. Takýto stav nemôže nastať. Podľa žalobcu nesprávne sú závery žalovaného uvedené v jeho odvolaní v tom zmysle, že zriadenie sudcovského záložného práva na predmetné nehnuteľnosti nijako nebudú obmedzovať žalobcu vo výkone podnikateľskej činnosti. Už existencia samotného záložného práva a jeho zápis v katastri nehnuteľností mimo záložného práva úverujúcej banky môže spôsobiť, že žalobca ako podnikateľský subjekt sa bude javiť ako menej dôveryhodný pri priebežnom hodnotení klienta (žalobcu) v úverovom vzťahu úverujúcou bankou, v tom vzťahu, na základe ktorého došlo tiež ku zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Žalovaný v tomto konaní nijakým spôsobom neosvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie, ako ďalšieho zo zákonných predpokladov pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP. Žalovaný existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie odvodzuje iba od skutočnosti, že na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu došlo k zápisu záložného práva v prospech úverujúcej banky. Uvedený argument však nie je spôsobilý preukázať opodstatnenosť akejkoľvek obavy z bezprostredného ohrozenia exekúcie - predovšetkým s akcentom na skutočnosť, že samotné postavenie žalobcu, ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti v predmetnom konaní zo strany žalovaného osvedčené nebolo. Existencia žalovaným namietaného záložného práva v prospech úverujúcej banky nemôže byť sama osebe automatickým dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v ním požadovanom znení. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne - predmetná zákonná podmienka však v danom prípade taktiež naplnená nie je. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. Bl-32Cb/109/2006 zo dňa 06.03.2024 podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III č.k. 32Cb/109/2006-274 zo dňa 6.3.2024, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 8. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalobcu sa žalovaný snaží zabezpečiť pohľadávku voči žalobcovi vo výške 2.272.626,54 eur, ktorú si uplatnil v konaní vo veci samej vzájomnou žalobou voči žalobcovi. Podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil obavou z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, týkajúceho sa pohľadávky, ktorá má byť v budúcnosti judikovaná a vzhľadom na jej výšku bolo potrebné zabezpečiť poradie za už existujúcimi záložnými veriteľmi. Podľa žalovaného žalobca pristúpil k vykonávaniu krokov smerujúcich k znižovaniu hodnoty jeho majetku, čím tak znižuje možnosť uspokojiť nárok žalovaného. Samotnú obavu z budúceho zmarenia exekúcie vidí žalovaný v tom, že žalobca by sa mohol v budúcnosti stať nemajetným. Tiež poukázal na to, že na nehnuteľnostiach žalobcu boli zriadené dve záložné práva, ktoré vznikli na základe tej istej záložnej zmluvy, pričom
hodnota zabezpečenej pohľadávky je tak vysoká, že danému záložnému veriteľovi by na prípadnú úhradu pohľadávky nepostačovala iba časť majetku žalobcu. 9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 11. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 326 ods. 1CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva je osvedčenie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom tohto procesného inštitútu je posilnenie postavenia veriteľa. V prípade zabezpečovacieho opatrenia sa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zamedzuje alebo redukuje možné nebezpečenstvo ohrozenia uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Poskytnutie ochrany veriteľovi sa vzťahuje na jeho peňažnú pohľadávku, ktorá môže byť judikovaná. Aj v prípadoch, kedy pohľadávka ešte judikovaná nie je, je možné navrhnúť zabezpečovacie opatrenie pred začatím konania vo veci samej. Záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. 20. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 21. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú podanie návrhu na jeho zriadenie, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva, ktorý bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.
22. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. 23. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, ale aj iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo môže ovplyvniť jeho majetkové pomery. 24. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému porušeniu veriteľových práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany veriteľa (v našom prípade žalovaného). Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva dlžníka, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne. 25. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či žalobca osvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Musia byť teda osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému samá poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. 26. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020, ktorý uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom. 27. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné podotknúť, že súd v odseku 20. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia správne uviedol, že skutočnosť, že z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva zavkladovanie záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, sama osebe nezakladá dôvodnú obavu, že žalobca koná spôsobom, ktorý znemožní prípadnú budúcu exekúciu, resp. že exekúcia ako taká bude ohrozená. Z návrhu žalobcu nie je ani osvedčené, z akého dôvodu bolo predmetné záložné právo zavkladované. Nárok žalovaného je predmetom konania vo veci samej o vzájomnej žalobe a presahuje dokazovanie potrebné pre osvedčenie nároku v rámci rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení. Pre naplnenie obavy zmarenia budúcej exekúcie nepostačuje ani samotná veľkosť pohľadávky voči povinnej osobe. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia
potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V uvedenom prípade tak žalovaný neurobil. 28. Odvolací súd sa s týmto názorom plne stotožňuje a považuje ho za dostatočný pre konštatovanie , že z predložených dôkazov v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemal súd osvedčenú opodstatnenosť obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená. 29. Odvolací súd dodáva, že žalovaný neosvedčil, že žalobca vyvíja kroky vedúce k tomu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. Žalobca, pokiaľ ide o záložné práva, dostatočne vysvetlil, že úver poskytnutý na rekonštrukciu Úverovou bankou sa medzičasom refinancoval v roku 2015, a to Úverovou zmluvou č. 153/0092/CC/2015 zo dňa 23.12.2015, ktorá len nahrádzala pôvodne úver toho istého vzťahu, na základe ktorého sa realizovala rozsiahla rekonštrukcia budovy pôvodného R. G. D. Y.. V danom prípade nešlo o iný úverový vzťah, ale o refinancovanie pôvodného úveru viazaného výlučne na rekonštrukciu pôvodného R. G. D. Y.. Z tohto dôvodu sa takisto nanovo upravovali aj zabezpečovacie vzťahy, vrátane posledného záložného práva v prospech úverujúcej banky. Tretia Záložná zmluva č. 819/CC/17-ZZ2 zo dňa 19.02.2024 bola uzatvorená z dôvodu, že došlo k zmene charakteru stavby, ktorá bola predmetom záložného práva na pozemku parc, č. XXXX/X a zmene jej súpisného čísla - stavby, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný takisto neosvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorý bude predmetom konania vo veci samej. Okrem toho žalobca nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou neuznáva, nakoľko z predložených faktúr nie je možné zistiť vznik, rozsah a oprávnenosť výšky fakturovaných pohľadávok, na čo žalovaného upozornil. Nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu sa žalovaný dožaduje zaplatenia ušlého nájomného. O dôvodnosti vzájomnej žaloby bude viesť dokazovanie súd v rámci konania vo veci samej. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia bez dôsledného posúdenia nároku žalovaného, vyplývajúceho zo vzájomnej žaloby by mohlo dôjsť k neodvrátiteľnej škode na strane žalobcu. 30. Odvolací súd poukazuje aj na to, že bez osvedčenia všeobecnej hodnoty majetku, na ktorý by malo byť zriadené záložné právo a vo vzťahu, ku ktorému malo byť obmedzené dispozičné právo v zmysle navrhovaných zabezpečovacích opatrení, by nebolo možné, v prípade splnenia ostatných podmienok pre vyhovenie návrhu, posúdiť proporcionalitu medzi hodnotou zabezpečených aktív a hodnotou pohľadávok žalovaného, teda primeranosť a proporcionalitu zásahu. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (neodkladného opatrenia) musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 31. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci žalovaný nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v predmetnom prípade neosvedčil také konanie žalobcu, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca robí kroky smerujúce k ohrozeniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia. 32. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 33. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III v zmysle § 387 CSP potvrdil ako vecne správne. 34. Nakoľko rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov
konania nerozhodol. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).