KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 6. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/219/2013 z 24. 6. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2015, sp. zn. 3Co/219/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:7912201152.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/219/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912201152
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:7912201152.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľky: U. G., U. XXX, O.,
zastúpenej Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou, Dostojevského rad 17, Bratislava, proti odporkyni:
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 1.312,82 eura s
prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/48/2012-68, zo dňa
29.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 69,22 eura
titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.312,82
eura spolu s ročným úrokom z omeškania 9 % od 14.3.2012 do zaplatenia a povinnosť nahradiť
navrhovateľke trovy konania 216,58 eura. V prevyšujúcej časti návrhu o úroku z omeškania návrh
zamietol.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zaplatenia sumy
1.312,82 eura spolu s príslušenstvom, ktorý odôvodnila tým, že sa dňa 27.7.2011 stala jedinou
právoplatnou dedičkou a majiteľkou finančných prostriedkov na účte odporkyne, vkladná knižka číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, po poručiteľovi M. O.,

ktorý zomrel dňa 2.2.2001. Keďže finančný zostatok ku dňu smrti poručiteľa predstavoval čiastku
1.312,82 eura, a aktuálny zostatok bol 3,98 eura, vyvodila z toho, že odporkyňa neoprávnene
disponovala s účtom po smrti majiteľa účtu. Návrhom si uplatnila, aby jej odporkyňa vyplatila finančný
zostatok na vkladnej knižke v zmysle osvedčenia o dedičstve 9D/403/2011.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že podľa osvedčenia o dedičstve č.k. 9D/403/2011 poručiteľ
M. O., D.. X.X.XXXX, R. W. X.X.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 27.7.2011 sa vlastníčkou
vkladnej knižky so zostatkom vo výške 1.312,82 eura stala navrhovateľka, ako závetná dedička. Vkladná
knižka č. XXXXXXXXX/XXXX bola zriadená dňa XX.X.XXXX. Mal za preukázané, že okrem poručiteľa
bol oprávnený s vkladnou knižkou disponovať jeho syn M. O., D.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX. M. O., ako oprávnený disponent, vybral po smrti poručiteľa, dňa 12.2.2001 z vkladnej knižky



sumu 1.309,50 eura (39.450,- Sk). Poukázal na to, že zákon nevyžaduje písomnú formu pre uzatvorenie
zmluvy o vklade, je však potrebné vydanie listiny, na základe ktorej možno s vkladom nakladať. V
predmetnej veci bola výherná vkladná knižka zriadená dňa XX.X.XXXX M. O., ktorý ako disponenta určil
svojho syna M.. Osoba disponenta nakladá s vkladom na vkladnej knižke na základe splnomocnenia,
ktoré udelila fyzická osoba, pre ktorú je vkladná knižka vystavená. Aj v danom prípade Július Michalko
nakladal s vkladom na základe splnomocnenia svojho otca. S poukazom na ustanovenie § 33b ods. 2
Obč. zák. konštatoval, že plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva
niečo iné. Argumentáciu odporkyne znením bodu 4.3.5. osobitných obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a.s., podľa ktorého „ak sa banka preukázateľným spôsobom dozvie o úmrtí majiteľa vkladnej
knižky, zaniká udelené splnomocnenie, to neplatí ak z obsahu plnomocenstva výslovne vyplýva niečo
iné“, neuznal a uzavrel, že odporkyňa v konaní nepreukázala, že sa s vkladateľom, respektíve majiteľom
vkladnej knižky na takomto disponovaní dohodla.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že pre sporové občianske konanie platí prejednacia zásada; tvrdiť
rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou účastníkov konania. Účastník má povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú, ktorá vyplýva z ustanovenia § 120 O.s.p. a jej nesplnenie má za
následok procesnú zodpovednosť, nakoľko súd pri rozhodovaní vychádza z výsledkov dokazovania
navrhnutého účastníkmi konania. Skonštatoval, že v danom prípade zaťažuje odporkyňu dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať skutočnosti, ktoré tvrdila, t.j. že si účastníci konania
dojednali v zmluve o vklade, že splnomocnenie nezaniká smrťou splnomocniteľa, ale až okamihom,
kedy sa odporkyňa dozvedela o úmrtí majiteľa vkladnej knižky. Uviedol, že odporkyňa svoje tvrdenie
nepreukázala ani uzatvorenou zmluvou o vklade, ani iným spôsobom a vychádzajúc z ustanovenia §
33b ods. 2 Obč. zák. uzavrel, že plnomocenstvo zaniklo smrťou splnomocniteľa a to smrťou M. O.
W. X.X.XXXX. Mal za to, že po tomto dátume nebol nikto oprávnený nakladať s vkladom na vkladnej
knižke. Všetky práva a povinnosti poručiteľa prešli jeho smrťou na navrhovateľku. Na základe uvedeného
potom súd prvého stupňa dospel k záveru, že keďže navrhovateľka v dedičskom konaní po poručiteľovi
nadobudla predmetnú vkladnú knižku so zostatkom vo výške 1.312,82 eura, je oprávnená domáhať sa
vydania vkladu na vkladnej knižke vo výške zostatku ku dňu smrti poručiteľa a na uvedenom základe
v zmysle § 783 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 33b ods. 1, 2 Obč. zák. odporkyňu na jeho zaplatenie
zaviazal.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal navrhovateľke aj uplatňovaný úrok z omeškania od 14.3.2012
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamietol; vychádzal z toho, že úroky z
omeškania možno priznať iba od času, keď sa odporkyňa dostala do omeškania a nakoľko čas splnenia
nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, bola navrhovateľka
povinná o plnenie požiadať. Za preukázanú skutočnosť považoval doručenie návrhu na začatie konania
odporkyni dňa 13.3.2012, preto požadované úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej istiny
priznal od 14.3.2012 a vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3
O.s.p. a navrhovateľke v podrobnej špecifikácii priznal plnú náhradu trov konania.

Proti rozsudku podala odporkyňa odvolanie a žiadala rozsudok v zaväzujúcej časti (ktorou jej bola
uložená povinnosť zaplatiť 1.312,82 eura spolu s ročným úrokom z omeškania 9 % od 14.3.2012 do
zaplatenia) zmeniť a návrh zamietnuť. Dôvodila tým, že navrhovateľka vo svojom návrhu vychádzala zo
skutočnosti, na základe ktorej nadobudla v dedičskom konaní po zomrelom M. O. (ďalej len „poručiteľ“)
ku dňu jeho smrti, t.j. ku dňu X.X.XXXX, právo na výplatu zostatku peňažných prostriedkov na vkladnej
knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej u odporkyne a to v celosti. Na výplatu peňažných prostriedkov,
ktoré v dedičskom konaní po poručiteľovi nadobudla, vyzvala odporkyňu listom zo dňa 3.10.2011 a
14.11.2011. Poukázala na skutočnosť, že o smrti poručiteľa sa dozvedela až na základe dožiadania
Notárskeho úradu JUDr. V. W. prejednávajúceho dedičské konanie po poručiteľovi, ktoré jej bolo
doručené dňa 8.7.2011 (viac ako 10 rokov od smrti poručiteľa) a vzhľadom na uvedené, tak umožnila
nakladať hotovostnou formou s peňažnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke poručiteľa
osobe, ktorú poručiteľ splnomocnil na takýto právny úkon na základe písomného plnomocenstva.
Navrhovateľke nebolo možné vyplatiť celý zostatok peňažných prostriedkov na vkladnej knižke, ktorú
nadobudla v dedičskom konaní a preto pri vyplatení zostatku z vkladnej knižky navrhovateľke nemôže
vychádzať zo sumy uvedenej v dedičskom rozhodnutí ku dňu smrti poručiteľa, ale zo sumy peňažných
prostriedkov na vkladnej knižke predstavujúcich zostatok v deň, kedy sa o smrti poručiteľa dozvedela a



prestala tak vykonávať akékoľvek príkazy a plnomocenstvá udelené poručiteľom. Argumentovala tým,
že navrhovateľke vznikol nárok na vyplatenie zostatku peňažných prostriedkov na vkladnej knižke v
deň 8.7.2011, tzn. vznikol jej nárok na výplatu sumy 3,98 eura. Nesúhlasila ani s právnym názorom
súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého hotovostný výber uskutočnený dňa 12.2.2011 z vkladnej knižky
poručiteľa, osobou oprávnenou na základe udeleného písomného plnomocenstva, bol uskutočnený
neoprávnene. Je nepochybné, že poručiteľ ešte počas svojho života, kedy nebol súdom pozbavený
prípadne obmedzený spôsobilosti na právne úkony, splnomocnil svojho syna M. O. na nakladanie s
prostriedkami na vkladnej knižke, ktorej bol majiteľom. Bolo teda možné konštatovať, že poručiteľ určil
osobu oprávnenú na prijatie plnenia zo strany odporkyne. Povinnosť poskytnúť plnenie jej vzniká v
okamihu, keď vkladateľ alebo ním oprávnená osoba požiada o plnenie a splní podmienky dohodnuté pre
výber z vkladnej knižky. V danom prípade požiadala o plnenie osoba splnomocnená majiteľom vkladnej
knižky na nakladanie s prostriedkami a zároveň predmetnú vkladnú knižku predložila. Odporkyňa
postupovala s odbornou starostlivosťou, keď overila totožnosť konajúcej osoby a jej oprávnenie konať
pri danom bankovom obchode v mene majiteľa vkladnej knižky, ako aj preverila predloženie samotnej
vkladnej knižky. Z dôvodu, že splnomocnená osoba bol disponent, oprávnenie konajúcej osoby konať
v mene majiteľa vkladnej knižky bolo po formálnej a právnej stránke v poriadku, nakoľko odporkyňa
nemala v tom čase vedomosť o úmrtí poručiteľa (oprávnená osoba možno/zrejme zámerne zamlčala
túto skutočnosť), nemala tak žiadne pochybnosti o oprávnení splnomocnenej osoby konať v mene
poručiteľa a po predložení predmetnej vkladnej knižky umožnila nakladať s peňažnými prostriedkami. Na
uvedenom základe tak konala dobromyseľne a v dobrej viere a plnenie poskytnuté majiteľovi alebo ním
splnomocnenej osoby do dňa, kedy sa dozvedela o smrti poručiteľa, je podľa jej názoru nutné považovať
za plnenie, ktorým neporušila žiadnu zo svojich zákonných povinností. Záverom poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Cob/190/2004, zo dňa 20.1.2005, ktorým odvolací súd rozhodoval
v obdobnej veci a konštatoval, že odporca správne akceptoval plnomocenstvo udelené majiteľkou účtu
splnomocnenej osobe. O smrti poručiteľa a teda i o zániku plnomocenstva sa odporkyňa nepochybne
dozvedela až dňa 14.5.1993 (odporkyňou nesprávne uvedený dátum), do toho času mohla realizovať
všetky finančné operácie z účtu, pretože tým neporušila žiadnu povinnosť, ktorú jej ukladá zmluva alebo
zákon a jej konanie v lehote hereditas iacens treba považovať za plnenie bona fidae.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že nakoľko poručiteľ zomrel dňa 2.2.2001 a v súlade
s § 33b Obč. zák. plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, odporkyňa bola v čase uskutočnenia
hotovostného výberu oprávnená nakladať s vkladom len podľa pokynov súdu, ktorému príslušný orgán
štátnej správy v súlade s § 175a O.s.p. oznámil úmrtie vo svojom matričnom obvode, alebo orgánu, ktorý
vykonával dedičské konanie. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2008, zo
dňa 1.1.2011, ktorý v odôvodnení konštatoval, že § 49a Obč. zák. obsahuje úpravu právnych následkov
pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna
podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych
účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len
vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktoré boli pre právny úkon
rozhodujúce, resp. podstatné a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom
musela vedieť v čase právneho úkonu. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl vyvolal inak,
napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať zo skutočnosti,
ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný). Omyl je podstatný,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť. Ustanovenie
§ 49a Obč. zák. nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva,
zbavená povinnosti si sama podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o
okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu
a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného
právneho úkonu. Argumentovala tým, že konanie odporkyne, ktorá vydala peňažné prostriedky osobe,
ktorá bola pred smrťou poručiteľa na to splnomocnená, nemá oporu v zákone, aj keď išlo o vydanie v
dobrej viere a odporkyňa konala v omyle; vyplatenie tak bolo neplatné. Poukázala na to, že jediným
právnym úkonom pre prípad smrti, ktorého právne účinky nastanú až po smrti, je podľa nášho práva
závet. To znamená, že splnomocnenie inej osoby, aby vyberala vklady z účtu vkladateľa, môže mať
právne účinky len do okamihu smrti vkladateľa, a teda medzi živými; a taká bola nepochybne aj
vôľa splnomocniteľa, pretože zo splnomocnenia nevyplýva nič iné. Po smrti vkladateľa nie je možné



považovať splnomocnenie za platné. Právnou skutočnosťou, ktorá spôsobila zánik plnomocenstva, je
smrť vkladateľa. Zdôraznila, že poručiteľ mal v okamihu smrti 78 rokov (narodený XXXX, zomrel XXXX),
čo by malo byť okolnosťou, na ktorú mala odporkyňa prihliadať a nedá sa teda ani povedať, že konala s
odbornou starostlivosťou. V súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, na ktorý poukazovala
odporkyňa v odvolaní uviedla, že nie je zverejnený a taktiež ho nie je možné považovať za ustálenú
judikatúru. Záverom argumentovala § 780 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého je zmluvnou povinnosťou
banky vydať prostriedky vkladateľovi a v zákonom ustanovených prípadoch aj inej oprávnenej osobe.
Keďže však plnomocenstvo zaniká smrťou, nebola odporkyňa oprávnená vydať prostriedky inej osoby
na základe zaniknutého plnomocenstva. Pohľadávka sa tak stala predmetom dedičstva okamihom smrti
vkladateľa podľa § 460 Obč. zák.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.6.2015 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a
nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.).

Zmluvou o vklade vzniká vkladový vzťah ako druh záväzkového vzťahu, ktorého subjektmi sú na jednej
strane fyzické alebo právnické osoby ako vkladatelia peňažných prostriedkov a na druhej strane peňažné
ústavy (banky a pobočky zahraničných bánk) ako prijímatelia vkladov. Tento vzťah je upravený v Obč.
zák. v ustanoveniach § 778 až 787. Zmluva o vklade na vkladných knižkách vzniká zložením vkladu
vkladateľa a jeho prijatím peňažným ústavom, pričom tento potvrdí túto skutočnosť vydaním vkladnej
knižky. Táto knižka je teda dôkazom o existencii vkladu a je upravená tak, že je z nej zrejmá výška vkladu,
jeho zmeny a konečný stav. Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, rozhodujúci je zápis v vkladnej
knižke (§ 781 ods. 2 Obč. zák.). Bez predloženia vkladnej knižky nemožno vkladom disponovať (§ 783
ods. 1 Obč. zák.). To znamená, že vkladná knižka je legitimačným dokladom oprávňujúcim vkladateľa
disponovať vkladom. Oprávnenie s vkladom nakladať patrí predovšetkým samému vkladateľovi. S
vloženými peňažnými prostriedkami môže nakladať aj iná osoba, ktorú na to oprávňuje zákon v
ustanovených prípadoch (§ 780 ods. 1 Obč. zák.). Inou oprávnenou osobou môže byť napríklad zákonný
zástupca, zmluvný zástupca podľa § 31 a nasl. Obč. zák., prokurista podľa § 14 a nasl. Obch. zák. a
ďalšie.

Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že na základe Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu
v Trebišove sp. zn. 9D/403/2011, D not 131/2011, nadobudla navrhovateľka ako závetná dedička po
poručiteľovi M.P. O., D.. X.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX, vkladnú knižku vedenú v Slovenskej
sporiteľni, a.s., číslo vkladnej knižky XXXXXXXXXX/XXXX, so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa v sume
1.312,82 eura. S ohľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že v konaní nebola sporná existencia
právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok a tieto okolnosti založili nárok
navrhovateľky proti odporkyni v zmysle §§ 460, 481 Obč. zák. a § 175s ods. 1 písm. b) O.s.p.

Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd uvádza, že v zmysle platnej právnej
úpravy sa dedičské konanie začína tak, že príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky
oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na začatie konania o dedičstve a súd
začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho (§
175a O.s.p.). Začatie konania o dedičstve sa spravuje zásadou oficiality, v zmysle ktorej sa konanie
o dedičstve začína z úradnej povinnosti hneď, ako sa súd dozvie o smrti fyzickej osoby alebo o tom,
že fyzická osoba bola vyhlásená za mŕtvu. Hodnoverná informácia o smrti osoby, respektíve o jej
vyhlásení za mŕtvu, je takisto mimoriadne dôležitá pre každý peňažný ústav a jeho ďalšie konanie
vo veci produktov, ktoré mala v peňažnom ústave osoba, ktorej sa informácia o smrti, respektíve o
vyhlásení za mŕtvu, týka. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bez ohľadu na to, kedy došlo
k hodnovernému preukázaniu smrti poručiteľa (napr. predložením úmrtného listu niektorým z dedičov,
dožiadaním údajov zo strany súdneho komisára, potvrdením matriky o úmrtí poručiteľa), ak nie je vo
všeobecných obchodných podmienkach banky uvedené inak (napr. že akékoľvek plnomocenstvo klienta



udelené tretej osobe, na základe ktorého je takáto tretia osoba oprávnená v rozsahu a spôsobom
uvedenom v plnomocenstve konať v jeho mene pri bankových obchodoch, smrťou klienta osoby ako
splnomocniteľa nezaniká), peňažný ústav už v momente smrti poručiteľa musí s poukazom na § 460 Obč.
zák. (ako aj z dôvodu predchádzania vzniku škôd) zabezpečiť blokovanie možnosti výberov a prevodov
vkladových produktov poručiteľa, t.j. všetkých účtov a vkladných knižiek, ako aj zabezpečiť obmedzenie
prístupu v rámci služieb, ktoré poskytuje v súvislosti s vkladovými produktmi.

Predmetná vkladná knižka bola zriadená dňa XX.X.XXXX M. O., nar. X.X.XXXX, ktorý ako disponenta
určil svojho syna M. O.. Napriek právoplatnému osvedčeniu o dedičstve nedošlo zo strany odporkyne k
vyplateniu finančného zostatku na vkladnej knižke v sume 1.312,82 eura, nakoľko aktuálny zostatok ku
dňu prejednania dedičstva (27.7.2011) bol 3,98 eura. Bolo preukázané, že M. O., D.. XX.X.XXXX, vybral
po smrti poručiteľa dňa 12.2.2001 z predmetnej vkladnej knižky vklad 39.450,- Sk (1.309,50 eura). M. O.
nakladal s vkladom na vkladnej knižke na základe splnomocnenia svojho otca, ktoré však s poukazom
na § 33b ods. 2 veta prvá Obč. zák. zaniklo smrťou poručiteľa (splnomocniteľa) dňa 2.2.2001, nakoľko
v priebehu konania z obsahu plnomocenstva nevyplynuli skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver.
S ohľadom na uvedenú právnu skutočnosť má odvolací súd za to, že odporkyňa v zmysle § 780 ods.
1 Obč. zák. nemala po smrti poručiteľa M. O. disponentovi, v rámci jeho zmocneného práva s vkladom
nakladať, umožniť výber predmetného vkladu.

Na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd už len dodáva, že v zmysle
právnej úpravy platnej a účinnej v čase neoprávneného výberu (§ 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 21/1992
Zb. o bankách), sa vkladom rozumejú zverené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú záväzok voči
vkladateľovi na ich výplatu; vyplatenie peňažných prostriedkov výberom z vkladnej knižky tak v zmysle §
559 ods. 1 Obč. zák. predstavuje splnenie dlhu peňažného ústavu z klasického záväzkového právneho
vzťahu (zmluvy o vklade) voči vkladateľovi. Pokiaľ však dlžník plní tomu, kto nebol oprávnený plnenie v
mene zastúpeného prijať, k splneniu dlhu nedôjde. Na uvedenom základe sa tak odporkyňa nezbavila
svojho záväzku, pričom nebolo rozhodujúce ani to, či o skutočnosti, že plnila disponentovi, ktorý už nebol
oprávnený plnenie v mene zastúpeného prijať (M. O., D.. XX.X.XXXX), vedela. Napokon, pokiaľ ide o
odporkyňou uvádzané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci sp. zn. 11Cob/190/2004,
zo dňa 20.1.2005, toto nie je odvolaciemu súdu z dostupných zdrojov známe a nakoľko nebolo pripojené
jeho znenie, odvolací súd k nemu nedokáže zaujať žiadne stanovisko. Odvolací súd však nie je viazaný
rozhodnutiami iného senátu Krajského súdu v Bratislave vo veciach nesúvisiacich s predmetnom vecou
a zotrváva na vyššie uvedenom právnom názore.

O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľky odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal jej náhradu trov
konania 69,22 eura predstavujúcu trovy právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004
Z.z. a priznal za vyjadrenie k odvolaniu z 31.1.2013 (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhl.) odmenu 61,41 eura a
7,81 eura režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu celkové trovy právneho zastúpenia 69,22 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 11C/48/2012

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)