Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 45Cbi/80/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1002898153 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1002898153.13 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej, v právnej veci žalobcu: MWH s.r.o., IČO: 35 730 480, so sídlom Staničná 502, 952 01 Vráble, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Viera Kubicová, so sídlom kancelárie Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, ako konkurzný správca úpadcu GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, štátny podnik v likvidácii, IČO: 30 416 884, so sídlom Kúty, zastúpený : JUDr. Vendelín Benkóczki, sídlo Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, o návrhu žalobcu na vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu takto r o z h o d o l : Súd v y l u č u j e z konkurznej podstaty úpadcu GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, štátny podnik v likvidácii, IČO: 30 416 884, so sídlom Kúty, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres A., obec C., k.ú. C. a to stavby : Tkáčovňa A, B, súpisné číslo XXX, postavené na pozemku parcelné číslo XXXX/XX. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 06.06.2002 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť - stavba Tkáčovňa A,B, súpisného čísla XXX, postavená na parcele XXXX/XX, zapísaná na LV XXXX, okres A., obec C., kat. územie C., sa vylučuje zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, štátny podnik v likvidácii, IČO: 30 416 884. Žalobca svoj návrh dôvodil tým, že je oprávneným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol formou nepeňažného vkladu do spoločnosti (v čase podania návrhu bol žalobca komanditnou spoločnosťou) od spoločníka komanditistu - obchodnej spoločnosti HEFRA, spol. s r.o., IČO: 00 683 051, so sídlom Podháj 133, 841 03 Bratislava (ďalej už len "HEFRA, spol. s.r.o.", vymazaný z obchodného registra ex offo dňa 16.7.2008). Obchodná spoločnosť HEFRA, spol. s.r.o. tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe verejnej dražby, konanej dňa 22.05.1995 v Bratislave, o čom svedčí notárska zápisnica č. N118/95, Nz117/95, ktoré vo fotokópii žalobca s návrhom predložil súdu. HEFRA, spol. s.r.o. ako vydražiteľ, získal právo stať sa vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby. Ako vyplýva z notárskej zápisnice, predmetom dražby boli nehnuteľnosti stavba Tkáčovňa A,B, súpisného čísla XXX, postavená na parcele XXXX/XX, zapísaná na LV XXXX, okres A., obec C., kat. územie C. ( v tom čase zapísané na LV XXX), ktoré sa dražili na verejnej dražbe dňa 22.05.1995 z dôvodu realizácie záložného práva záložného veriteľa VÚB a.s. za vyvolávaciu cenu 15, 958.000,- Sk. HEFRA, spol. s.r.o. ako vydražiteľ, získal právo stať sa vlastníkom predmetných nehnuteľností, na základe čoho uzatvoril dňa 22.11.1995 Zmluvu o predaji nehnuteľností s predávajúcim GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii. Na základe zmluvy o predaji nehnuteľností bol na liste vlastníctva povolený vklad v prospech spoločnosti HEFRA, spol. s.r.o. Následne spoločnosť HEFRA, spol. s.r.o. vložila do spoločnosti žalobcu nepeňažný vklad - nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a žalobca sa stal ich vlastníkom. Žalobca k veci uviedol, že na spoločnosť GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii bol uznesením zo dňa 04.02.1999 (správne má byť rok 1998), sp. zn. 3K282/96, vyhlásený konkurz a za konkurzného správcu bol určený správca, JUDr. Viera Kubicová (ďalej ako "SKP"), ktorá je žalovaným v tomto konaní. SKP zapísal do súpisu majetku konkurznej podstaty nehnuteľnosti Tkáčovňa A,B, súpisného čísla XXX, postavená na parcele XXXX/XX, zapísaná na LV XXXX, okres A., obec C., kat. územie C., čo podľa názoru žalobcu nebolo vykonané oprávnene, nakoľko úpadca nie je vlastníkom týchto nehnuteľností, ale je ním žalobca, ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere a v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca na podporu svojich tvrdení súdu predložil fotokópiu Listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C.E., okres A., v zmysle ktorého je žalobca zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol vkladom V-XXXX/XX na základe Spoločenskej zmluvy o založení komanditnej spoločnosti zo dňa 30.09.1997, ďalej fotokópiu Notárskej zápisnice č. N118/95, Nz117/95, Zmluvu o predaji nehnuteľností medzi úpadcom - predávajúcim a HEFRA, spol. s.r.o. ako kupujúcim, ako aj fotokópiu Výpisu z obchodného registra žalobcu a HEFRA spol. s.r.o. 2. Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril a súdu uviedol, že dňa 13.10.1992 bola uzatvorená záložná zmluva č. 1/02305 medzi záložným veriteľom VÚB a.s. a spoločnosťou GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii, pričom zálohom boli nehnuteľnosti Tkáčovňa A,B, súpisného čísla XXX, postavená na parcele XXXX/XX, okres A., obec C., kat. územie C., v tom čase zapísané na LV XXX. Následne bola táto záložná zmluva doplnená Dodatkom č. 1 z 27.10.1994 a Dodatkom č. 2, ktorými sa upravila realizácia záložného práva. Platnosť záložnej zmluvy medzi VÚB a.s. a úpadcom ako záložným dlžníkom, bola posudzovaná v rámci súdneho konania, ktoré sa viedlo na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 34Cb/280/96, na návrh SKP úpadcu voči odporcovi VÚB a.s. a následne toto konanie pokračovalo na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5Obo/75/97. V zmysle rozsudku NS SR 5Obo/75/97, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.1997, bol potvrdený výrok rozsudku súdu nižšej inštancie a záložná zmluva medzi úpadcom a VÚB a.s. bola posúdená ako neplatná. Žalovaný uviedol, že nakoľko bola záložná zmluva posúdená ako neplatná, neplatnosť sa vzťahuje na túto zmluvu ex tunc, teda od počiatku, pričom na tento úkon sa hľadí ako na existujúci, ale nevyvolávajúci žiadne právne účinky s výnimkou sankčných. Na základe takto neplatnej záložnej zmluvy bol realizovaný výkon záložného práva na verejnej dražbe dňa 22.05.1995, na ktorej sa vydražiteľom stala spoločnosť HEFRA spol. s.r.o. Vydražiteľ následne odkúpil od predávajúceho - úpadcu vydražené nehnuteľnosti Zmluvou o predaji nehnuteľností dňa 20.11.1995. Podľa názoru žalovaného kúpna zmluva je následkom neplatnej záložnej zmluvy a teda aj neoprávnene realizovaného výkonu záložného práva, ktoré bolo posúdené ako neplatné a teda aj kúpnu zmluvu považoval žalovaný za absolútne neplatnú. Absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka kúpnej zmluvy, ktorou HEFRA spol. s.r.o. nadobudol nehnuteľnosti a tie následne vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti žalobcu podľa žalovaného spôsobilo to, že sa jedná o právne úkony, ktoré na seba nadväzujú. Ak bola záložná zmluva posúdená ako neplatná od počiatku, nemohlo sa platne realizovať záložné právo a teda prevod vlastníckeho práva aj v následných krokoch je taktiež neplatný, ako následok absolútne neplatného právneho úkonu. Žalovaný sa odvolal na odôvodnenie rozsudku NS SR 5Obo/75/97, ktorý posúdil záložnú zmluvu ako neplatnú z dôvodu, že záložca, úpadca GOSSYCOM Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii, nebol v čase uzatvorenia záložnej zmluvy (a ani nikdy predtým, ani potom) s veriteľom VÚB a.s. vlastníkom zálohu, teda predmetných nehnuteľností, čiže absentovala základná náležitosť záložnej zmluvy a to, že záloh musí byť vo vlastníctve záložcu. Citujúc odôvodnenia rozsudku NS SR, žalovaný uviedol, že podľa zásady "nemo plus iuris ad alium transeferre potest quam ipse habet", teda nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, úpadca GOSSYCOM Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii jednak nemohol uzatvoriť platne záložnú zmluvu a ani kupujúci zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti HEFRA, spol. s.r.o., nemohol od úpadcu tieto nehnuteľnosti nadobudnúť, pretože úpadca nikdy nebol vlastníkom oprávneným k ich scudzeniu. Úpadca GOSSYCOM Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii je štátny podnik, ktorý hospodári s majetkom štátu tak, ako to vyplýva z § 6 Zákona 111/1990Zb. o štátnom podniku druhá veta, ktorý uvádza, že "Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu". Žalovaný súdu uviedol, že úpadca nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností, len s nimi hospodáril, pričom boli počas celého času vo vlastníctve štátu. Úpadca ako správca štátneho majetku nemal oprávnenie tieto nehnuteľnosti zaťažiť záložným právom, ani tieto nehnuteľnosti scudziť kúpnou zmluvou. O vlastníctve štátu k predmetným nehnuteľnostiam podľa názoru žalovaného svedčí LV č. XXX kat. Ú. C.Ú., ktorý vo fotokópii súdu predložil a z ktorého vyplýva, že zapísaným vlastníkom bol úpadca ako štátny podnik. Žalovaný sa tiež vyjadril k dobromyseľnosti žalobcu, ktorú poprel vzhľadom na to, že ani spoločnosť HEFRA,spol. s.r.o. nebola v čase nadobudnutia nehnuteľností dobromyseľná, pretože z Listu vlastníctva č. XXX vyplývalo, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam neprináleží úpadcovi ale štátu. HEFRA spol. s.r.o. teda nemohla na základe dobromyseľnosti nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam. Pokiaľ sa jedná o dobromyseľnosť žalobcu, žalovaný poukázal na výpis z obchodného registra žalobcu, z ktorého vyplýva, že ako komanditná spoločnosť bol založený spoločenskou zmluvou zo dňa 30.09.1997. Vlastnícke právo žalobca nadobudol vkladom do svojho základného imania. Spoločenskú zmluvu uzatvorili spoločníci žalobcu, teda aj komanditista HEFRA spol. s.r.o., ktorý v čase uzatvorenia spoločenskej zmluvy dňa 30.09.1997 vedel o tom, že NS SR právoplatne posúdil záložnú zmluvu ako neplatnú. Komanditista HEFRA spol. s.r.o. teda podľa názoru žalovaného uzatvoril spoločenskú zmluvu nedobromyseľne a ani žalobca nie je dobromyseľný, keďže vznikol až následne po právoplatnom posúdení záložnej zmluvy za neplatnú, teda nemohol nadobudnúť nepeňažný vklad do imania a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dobromyseľne. Žalobca nemohol podľa názoru žalovaného nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v súlade so zákonom, ani dobromyseľne a úkon ktorým nadobudol nehnuteľnosti je pre rozpor s § 39 OZ neplatný. Žalovaný sa tiež vyjadril k svojmu konaniu ako SKP, ktoré bolo v súlade s § 14 ods. zák. 328/1991 Zb. (ďalej ako ZKV), na základe ktorého oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu ako jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu. Zároveň žalovaný SKP poukázal na základný účel postavenia SKP v konkurze, ktorým je čo najefektívnejšie naložiť s majetkovou podstatou tak, aby došlo k čo možno najlepšiemu uspokojeniu prihlásených veriteľov úpadcu. Za týmto účelom a v rámci výkonu funkcie SKP s odbornou starostlivosťou, ktorú mu ako povinnosť ukladá § 8 ods. 2 ZKV, pod hrozbou zodpovednosti za škodu pri porušení tejto povinnosti, konal SKP v súlade so zákonom, keď zahrnul nehnuteľnosť, ktorá je podľa názoru žalovaného vo vlastníctve štátu, do majetkovej podstaty úpadcu. Žalovaný žiadal, aby súd rozhodol tak, že predmetné nehnuteľnosti z majetkovej podstaty nevylúči. K svojmu vyjadreniu žalovaný priložil listinné dôkazy, ftk. rozsudku NS SR č. 5Obo 75/97 s vyznačenou doložkou právoplatnosti ( rozsudok, ktorým súd určil že záložná zmluva je neplatná), fotokópiu Záložnej zmluvy medzi úpadcom ako záložcom a VÚB a.s. ako záložným veriteľom vrátane Dodatku 1 a 2. 3. Žalobca počas konania požiadal súd o prerušenie konania, ktoré dôvodil tým, že na základe návrhu SKP v tomto konaní ako žalovaný, je vedené konanie na Okresnom súde Malacky pod spisovou značkou 10Cb/51/2008 voči žalovaným : 1. MWH s.r.o., 2. Bonano Holding AG, Švajčiarsko (obchodná spoločnosť registrovaná vo Švajčiarsku). Predmetom konania na Okresnom súde Malacky je návrh SKP na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii a HEFRA, spol. s.r.o. a tiež kúpnej zmluvy medzi MWH, s.r.o. ako predávajúcim a kupujúcim Bonano Holding AG. Žalobca uviedol, že je potrebné tunajšie konanie o vylúčenie veci z majetkovej podstaty úpadcu prerušiť, nakoľko konanie na Okresnom súde v Malackách o platnosti kúpnych zmlúv doposiaľ nebolo právoplatne skončené a jedná sa o zásadnú prejudiciálnu otázku súvisiacu s tunajším predmetom sporu, keďže medzi sporovými stranami je sporné, či došlo k prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na spoločnosť HEFRA, spol. s.r.o. a teda následne, či mohol žalobca MWH, s.r.o. platne nadobudnúť tieto nehnuteľnosti. Žalovaný s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil, s poukazom na to, že cieľom konkurzného konania je uspokojiť oprávnených veriteľov a ukončeniu konkurzného konania bráni len status sporných nehnuteľností. Ďalšie predlžovanie tohto konania by viedol k porušovaniu práv oprávnených veriteľov. Zároveň k meritu veci okrem predchádzajúcich argumentov dodal, že okrem absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s § 39 OZ, pre neplatnosť verejnej dražby, verejná dražba má aj iné nedostatky. Žalovaný poukázal na znenie notárskej zápisnice, v zmysle ktorej sa vykonávalo záložné právo veriteľa podľa ustanovení § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka a nešlo o predaj nehnuteľnosti v rámci výkonu likvidácie štátneho podniku likvidátorom, ako to tvrdil žalobca. Žalovaný poukázal na rozpor verejnej dražby so znením § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje podmienky za akých je možné predať záloh v rámci realizácie záložného práva na verejnej dražbe. V súlade s § 299 ods. Obchodného zákonníka platného a účinného od 01.01.1993, výkon záložného práva na verejnej dražbe je možný za predpokladu, že záložný veriteľ má založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh u seba, alebo je s ním oprávnený nakladať. Nakoľko veriteľ VÚB a.s. nemal ani záloh u seba, ani s ním nebol oprávnený nakladať, dražba má aj tento nedostatok rozporu s ust. § 299 ods. 2 ObZ., okrem už spomenutej neplatnosti pre neplatnú záložnú zmluvu podľa § 39 OZ. Žalovaný tiež poukázal na porušenie pravidiel dražobného poriadku, ktoré vyplývajú z notárskej zápisnice a to, že vydražiteľ je povinný do 30 dní od vykonania dražby uhradiť kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti, inak stráca právo stať sa vlastníkom dražených nehnuteľností. V zmysle Zmluvy o predaji nehnuteľností čl. IV ods. 1, vydražiteľ HEFRA spol. s.r.o. uhradil kúpnu cenu až dňa 28.06.1995, teda porušil povinnosť uloženú mu dražobným poriadkom, keď uhradil kúpnu cenu až po uplynutí 30 dňovej lehoty odo dňa konania dražby. HEFRA spol. s.r.o. teda mal podľa dražobného poriadku stratiť právo stať sa vlastníkom nehnuteľností a teda nemohol platne kúpnu zmluvu uzatvoriť. Ako ďalší dôvod neplatnosti dražby uviedol žalovaný rozpor so zákonom č. 92/ 1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona 427/1990 Zb. Konkrétne poukázal na rozpor s § 47b ods. 2. Zákona. Úpadca GOSSYCOM totiž dňom 16.12.1993 vstúpil do likvidácie. V súlade s § 47b ods. 1 Zák. 92/1991 Zb., "pri likvidácii podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom". Postup likvidátora upravuje osobitný predpis. Podľa názoru žalovaného, spôsob výkonu dražby nebol verejnou dražbou, ale bol výkonom záložného práva záložného veriteľa a teda sa nejednalo a verejnú dražbu v súlade s § 47b ods. 1 prvá veta citovaného zákonného ustanovenia, ale išlo o iný spôsob predaja, kedy mohol likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva (druhá veta cit. Zák. Ustanovenia). Nakoľko likvidátor súhlasom ministerstva nedisponoval, ide o porušenie zákona pri výkone speňaženia majetku štátneho podniku. 4. Žalobca sa k namietanej neplatnosti vyjadril tak, že argumentu o platnosti kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou HEFRA, spol. s.r.o. a úpadcom svedčí to, že sa jedná o oddelený právny úkon od predchádzajúcej záložnej zmluvy. Kúpna zmluva medzi úpadcom a prvým nadobúdateľom nehnuteľností je separátny právny úkon, ktorý spĺňa všetky podstatné zákonné náležitosti pre jej platnosť. Na základe tejto platnej kúpnej zmluvy bol povolený vklad do katastra nehnuteľností v prospech nadobúdateľa, číslo vkladu Z. dňa 01.02.1996. Odvolávanie sa žalovaného na rozsudok NS SR č. 5Obo 75/97, považoval žalobca za irelevantné, nakoľko nadobúdateľ nehnuteľností nebol účastníkom tohto konania a teda pri nadobúdaní nehnuteľnosti nemal vedomosť o tom, že záložná zmluva bola súdom označená ako neplatná. Zároveň súdu uviedol, že záložná zmluva a kúpna zmluva sa uzatvárali za podstatne odlišných okolností. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, na rozdiel od záložnej zmluvy, úpadca bol v procese likvidácie a teda za tento subjekt vykonával právne úkony likvidátor. V tomto čase teda na majetkovú dispozíciu úpadcu platili iné právne predpisy a najmä zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Konkrétne poukázal na § 47b ods. 1 Zák. č. 92/1991 Zb. , ktorý uvádza : "Pri likvidácii podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom. Postup likvidátora upravuje osobitný predpis.". Žalobca súdu uviedol, že prevod vlastníckeho práva od úpadcu spoločnosti HEFRA , spol. s r.o. sa nestal na základe výkonu záložného práva, ako to tvrdí žalovaný, ale postupovalo sa v súlade s citovaným ustanovením § 47b ods. 1 Zák. č. 92/1991 Zb. druhá veta, teda iným spôsobom na základe súhlasu ministerstva. K výkonu záložného práva žalobca uviedol s poukazom na znenie notárskej zápisnice ktorá uvádza, že predmetom dražby je právo stať sa vlastníkom nehnuteľnosti, respektíve právo uzatvoriť kúpnu zmluvu. Predmetom dražby teda nebol priamo prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale len výber kandidáta na kúpnu zmluvu. Vlastnícke právo teda neprešlo na nadobúdateľa príklepom na dražbe, ale až uzatvorením kúpnej zmluvy s riadnymi zákonnými náležitosťami. Žalobca tiež poukázal na dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľností, ktorý jednak nebol účastníkom záložnej zmluvy, ako ani nebol účastníkom súdneho konania, ktorého predmetom bola platnosť záložnej zmluvy. Preto v čase uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností nemohla byť pochybnosť o jeho dobromyseľnosti, ktorá chráni nadobudnutie vlastníctva dobromyseľného nadobúdateľa aj od prípadného nevlastníka. Na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy, povolila príslušná správa katastra vklad vlastníckeho práva v prospech HEFRA, spol. s r.o. Pokiaľ ide o súlad s § 47b ods. 1 Zák. č. 92/1991 Zb. druhá veta, žalobca súdu predložil fotokópiu (overená u notára) listiny vystavenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky č. 281/160/96 zo dňa 29.01.1996, podpísanej JUDr. V. G., riaditeľkou odboru zakladateľských funkcií a privatizácie. MH SR sa týmto listom vyjadril na žiadosť úpadcu GOSSYCOM k predaju nehnuteľností, ktoré v liste charakterizuje ako nehnuteľnosti, ktoré sú aj predmetom tunajšieho konania. Na žiadosť úpadcu MH SR oznamuje, že je v plnej dispozícii likvidátora štátneho podniku GOSSYCOM, rozhodnúť o uzatvorení kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, pričom uzatvorenie týchto zmlúv MH SR odporúča s cieľom urýchlenia likvidácie štátneho podniku. Podľa názoru žalobcu postupoval SKP v rozpore s platnými právnymi predpismi, teda so zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, keď nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností ako výlučné vlastnícke právo žalobcu, zahrnul do súpisu majetkovej podstaty úpadcu v konkurze. SKP tak postupoval v rozpore so zápisom nehnuteľností v príslušnom katastri nehnuteľností. Žalobca vyjadril názor, že vlastnícke právo v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, svedčalo spoločnosti žalobcu a teda SKP postupoval v rozpore so zápisom na LV a tiež v rozpore s ustanoveniami Zák. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Pokiaľ mal SKP názor, že predmetné nehnuteľnosti neboli nadobudnuté v súlade so zákonom, mal postupovať v súlade s § 15 ZKV a uplatňovať práva úpadcu prostredníctvom odporovania právnym úkonom, ktorými boli nehnuteľnosti scudzené. 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie okrem vyjadrení oboch sporových strán tiež listinnými dôkazmi, ktoré sporové strany predložili a oboznámením sa so spisovým materiálom konaní, ktoré sa viedli na NS SR pod sp. Zn. 5Obo 75/97 a tiež na Krajskom súde v Bratislave sp. Zn. 3Cob/148/2013. Súd prvej inštancie považoval za dôležité oboznámiť sa jednak s tvrdeniami sporových strán, tiež s výsledkami konaní, ktoré sa viedli na základe návrhu SKP. V konaní na NS SR pod sp. Zn. 5Obo 75/97 bola riešená platnosť záložnej zmluvy a v konaní na Okresnom súde Malacky, neskôr na Krajskom súde v Bratislave pod sp. Zn. 3Cob/148/2013, bola právoplatne vyriešená otázka platnosti kúpnej zmluvy medzi úpadcom a HEFRA spol. s.r.o. a tiež kúpna zmluva medzi MWH, s.r.o. a Bonano Holding, AG. Pokiaľ ide o konanie vedené ohľadne platnosti záložnej zmluvy, NS SR rozsudkom 5 Obo 75/97 zo dňa 21.07.1997, právoplatný dňa 25.08.1997 posúdil záložnú zmluvu medzi VÚB, a.s. a GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne , š.p. ako neplatnú. Dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy bola absencia zákonných náležitostí, potrebných k platnosti záložnej zmluvy. Súd konštatoval, že dňa 13.10.1992 bola uzatvorená úverová zmluva, ktorou poskytol VÚB, a.s. revolvingový úver súkromnému podnikateľovi Z. Y., podnikajúcemu pod obchodným menom Y.. Úver bol zabezpečený záložnou zmluvou medzi veriteľom VÚB, a.s. a GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, š.p. ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy bolo zabezpečenie úveru prostredníctvom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam stavba Tkáčovňa A,B, súpisného čísla XXX, postavená na parcele XXXX/XX, zapísaná na LV XXX, kat. územie C., okres A.. NS SR skonštatoval súladne s názorom súdu nižšej inštancie, že nakoľko bol záložca štátnym podnikom, majetok s ktorým hospodáril nebol v jeho vlastníctve, ale vo vlastníctve štátu. Záloh, ktorým sa zabezpečuje v záložnej zmluve určitý primárny záväzok, musí byť vo vlastníctve záložcu, čo je podstatnou zákonnou náležitosťou záložnej zmluvy. Súd poukázal na ust. § 6 Zák. 111/1992 Zb. podľa ktorého "Podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom." Keďže záložná zmluva bola zriadená medzi veriteľom a záložcom, ktorý v danom čase len hospodáril štátnym majetkom a teda nebol oprávnený ho zaťažiť v prospech tretích osôb, NS SR správne podľa názoru tunajšieho súdu posúdil záložnú zmluvu ako neplatnú. Zároveň išlo o rozpor s úpravou záložnej zmluvy v §§ 151a - 151g OZ, podľa ktorej záloh musí byť vo vlastníctve záložcu, čo je základnou náležitosťou záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa tiež oboznámil s výsledkami konania, ktoré sa viedlo najskôr na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 10Cb/51/2008 a neskôr po odvolaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/148/2013. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie v Malackách potvrdil a zamietol návrh žalobcu SKP voči žalovaným 1. MWH s.r.o. , 2. Bonano Holding AG, na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi úpadcom GOSSYCOM, Záhorské Tkáčovne, š.p. v likvidácii a HEFRA, spol. s r.o. a nadväzujúcej kúpnej zmluvy medzi MWH, s.r.o. a Bonano Holding AG. Krajský súd ako odvolací súd sa jednak zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie SKP v konaní na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a posúdil, že táto legitimácia v zmysle čl. IV ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z. daná nebola. V zmysle čl. IV ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z., ak boli pri prevode alebo prechode majetku štátu na iné osoby porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti týchto scudzovacích právnych úkonov, pričom štát je v týchto konaniach zastúpený prokurátorom. Súd tak určil, že i keď na SKP podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Z.z. prechádzajú určité kompetencie v záujme zachovania práv úpadcu a veriteľov, právo napadnúť právny úkon, ktorým bol prevedený majetok štátu na iný subjekt na SKP neprešlo a jediný subjekt ktorý je z hmotnoprávneho hľadiska oprávnený takýto právny úkon napadnúť, je prokurátor zastupujúci štát. Krajský súd sa tak stotožnil s názorom Okresného súdu Malacky a zdôraznil, že je nesporné, že v čase kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva, úpadca bol v likvidácii. Keďže predmetom prevodu bol majetok štátu, bol len prokurátor oprávnený tento majetok jednak scudziť, so súhlasom ministerstva a tiež bol oprávnený takýto prevod napadnúť žalobou na súde. Oprávnenie podať takúto žalobu neprešlo na SKP podľa § 14 ods. 1 písm. a) ZKV č. 328/1991 Z.z., keďže takéto oprávnenie nemal ani samotný úpadca. Krajský súd síce nemal za povinnosť riešiť hmotnoprávnu stránku platnosti kúpnych zmlúv, keďže spor vyriešil rozhodnutím z hľadiska absencie aktívnej vecnej legitimácie SKP na podanie žaloby, avšak stotožňujúc sa s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Malacky, citoval jeho právny názor na hmotnoprávnu stránku platnosti kúpnych zmlúv. Okresného súdu Malacky posúdil obe kúpne zmluvy ako platné, s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 311/2008, podľa ktorého "platnosť právneho úkonu je nutné posudzovať vždy podľa právneho stavu, keď k úkonu došlo". Vychádzajúc z uvedeného, zmluvné strany pri podpise zmluvy môžu vychádzať a vychádzajú z jestvujúcich skutočností, s ktorými sa môžu oboznámiť a byť si ich vedomé. Platnosť napadnutých zmlúv preto súd posudzoval podľa právneho a skutkového stavu v čase, kedy došlo k ich uzatvoreniu. Zmluva sa totiž nemôže stať neplatnou v dôsledku neskôr vzniknutej skutočnosti, ak nejde o prípad tzv. relatívnej neplatnosti, čo nebol tento prípad. V čase uzatvorenia zmluvy o predaji nehnuteľnosti dňa 20.11.1995, nebolo konanie o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva ani začaté. Neskôr vyslovená neplatnosť o zriadení záložného práva, rozsudkom NS SR sp. zn. 5Obo 75/97, preto nemá na platnosť zmluvy o predaji nehnuteľností žiaden účinok. Pôvodný kupujúci HEFRA, spol. s.r.o. nadobudol vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia neskôr zmenili, pričom za následne vyslovenú neplatnosť záložnej zmluvy preto nemôže byť postihovaný, ako dobromyseľný nadobúdateľ nehnuteľností on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť - teda zmluvné strany záložnej zmluvy. Vlastníctvo bolo podľa názoru Okresného súdu Malacky nadobudnuté v presvedčení a dobrej viere o platnosti titulu o vlastníctvo, v dobrej viere o platnosti zápisu na príslušnom liste vlastníctva a preto požíva právnu ochranu. Prvý nadobúdateľ HEFRA, spol. s.r.o. sa stal riadnym vlastníkom nehnuteľností dňa 20.11.1995 podľa názoru Okresného súdu Malacky, ktorého právny názor potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave na str. 8 odôvodnenia, druhý odsek zvrchu vysvetľuje, prečo považoval za dôležité zaoberať sa aj hmotnoprávnou stránkou platnosti kúpnych zmlúv a tou je, že išlo o dlho trvajúci spor, pričom pre úplnosť považoval za správne vyjadriť sa tiež k samotnej platnosti napadnutých zmlúv, keďže sa ňou zaoberal aj Okresný súd Malacky. Krajský súd v Bratislave sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu nižšej inštancie na platnosť zmlúv. Okresný súd Malacky podľa krajského súdu správne určil okamih, ktorý bol pre určenie neplatnosti zmlúv podstatný a tým bol čas uzatvorenia týchto zmlúv, kedy neexistovali žiadne dôvody pre neplatnosť zmlúv. Prvý nadobúdateľ HEFRA, spol. s.r.o. jednak konal dobromyseľne v dôvere v zápis na LV, ktorý svedčal právu úpadcu previesť nehnuteľnosti a nebol ani účastníkom neplatnej záložnej zmluvy. Neskôr vyslovená neplatnosť záložnej zmluvy teda nemohla postihovať dobromyseľného kupujúceho. Pokiaľ ide o výsledok opísaného súdneho konania tunajší súd zastáva názor, že toto konanie bolo podstatné pre rozhodovanie o právomoci SKP k zápisu predmetných nehnuteľností do súpisu majetkovej podstaty úpadcu. 6. Súd prvej inštancie viedol konanie a rozhodoval v intenciách názoru odvolacieho súdu, ktorý NS SR vyjadril v zrušovacom uznesení sp. zn. 1Obo/37/2014 - 350 zo dňa 27.10.2015. NS SR ako odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného voči rozsudku tunajšieho súdu č.k 45Cbi/80/2002-332 zo dňa 29.04.2014 a zrušil napadnutý rozsudok. Napadnutým rozsudkom tunajší súd uložil žalovanej SKP povinnosť vylúčiť zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, kat. úradu E., Správa katastra A., kat. územie C. a to stavby : Tkáčovňa A, B, súpisné číslo stavby XXX, postavené na parcele č. XXXX/XX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj zaviazal žalovanú SKP uhradiť žalobcovi trovy konania. Pri rozhodovaní odvolací súd zistil, že krajský súd sa pri rozhodovaní viazal právoplatným rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/51/2008, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave a bola ním právoplatne vyriešená prejudiciálna otázka platnosti kúpnej zmluvy. Odvolací súd zistil, že tunajší súd sa viazal názorom Okresného súdu Malacky o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie SKP v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, vzhľadom na výlučnú legitimáciu štátu zastúpeného prokurátorom na podanie takejto žaloby. Zároveň sa tunajší súd v napadnutom rozsudku stotožňoval s názorom na následky neskôr vyslovenej neplatnosti záložnej zmluvy na kúpnu zmluvu, ktoré nepostihujú subjekt nezainteresovaný do záložnej zmluvy, ani do konania na jej platnosť, teda po hmotnoprávnej stránke posúdil kúpnu zmluvu za platnú. Odvolací súd dal za pravdu odvolacím dôvodom žalovanej SKP, ktorá namietala, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom žiadal, aby odvolací súd ňou napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľka namietla, že súd prvej inštancie sa nad rámec zákonného ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. nesprávne pridržiaval názoru Okresného súdu Malacky o platnosti kúpnej zmluvy, pričom sám vec prejudiciálne neposudzoval. Súd prvej inštancie len prevzal názor iného súdu, ktorým bol podľa neho viazaný, čo podľa názoru odvolateľky odporuje dikcii § 135 ods. 1 O.s.p. Odvolateľka namietala, že súd sa vôbec nezaoberal ňou prednesenými argumentmi ohľadne absencie súhlasu zriaďovateľa štátneho podniku k prevodu nehnuteľností, čo podľa názoru odvolateľky spôsobovalo rozpor so zákonom a jestvoval dôvod pre neplatnosť kúpnej zmluvy. Odvolateľka namietala, že súhlas MH SR, ktorým argumentoval žalobca, nie je súhlasom v súlade s § 47b ods. 1 druhej vety Zák. 92/1991 Zb. Odvolateľka namietla, že tento súhlas udelený listom zo dňa 29.01.1996, bol udelený až po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 20.11.1995 a teda odporuje zákonu v tom, že nebol udelený v čase uzatvorenia zmluvy ale až následne. Odvolateľka sa tiež nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil, že k prevodu vlastníckeho práva došlo kúpnou zmluvou a nie vydražením nehnuteľnosti v dôsledku výkonu záložného práva. Odvolateľka tiež poukázala na nezaplatenie kúpnej ceny za vydražené nehnuteľnosti v termíne podľa dražobného poriadku, čím došlo k porušeniu zákona zo strany nadobúdateľa a teda okrem už spomenutých nedostatkov, že išlo o dražbu konanú na základe neplatného záložného práva, nadobudnutie vlastníckeho práva subjektom HEFRA, spol. s.r.o. má aj tento nedostatok, ktorý súd opomenul vziať úvahy. NS SR ako odvolací súd posudzoval vec podľa ustanovenia § 19 ZKV. Toto ustanovenie rieši situáciu, kedy SKP zaradí do majetkovej podstaty úpadcu vec, ktorá podľa názoru oprávneného nie je majetkom úpadcu, ale jeho vlastníctvom a táto osoba má právo podať na súd vylučovaciu žalobu. Vylučovacia žaloba je svojou podstatou žalobou určovacou podľa § 80 c) o.s.p. Výrok rozhodnutia o tejto žalobe má mať náležitosti výroku o určovacej žalobe a teda nemá ukladať povinnosť, ale deklaratórne stanoviť určitý právny stav. Tunajší súd nesprávne postupoval, keď uložil žalovanej SKP povinnosť vylúčiť predmetné nehnuteľnosti zo súpisu majetku (výrok znejúci na plnenie), ale výrok mal správne znieť tak, že predmetné nehnuteľnosti súd "vylučuje" z majetkovej podstaty. Napadnutý výrok nezodpovedá ani petitu žalobcu, ani dikcii § 80c) O.s.p. Za ďalší procesný nedostatok označil NS SR postup súdu prvej inštancie pri zmene účastníkov v konaní. Na základe návrhu podľa § 92 ods. 2 ods. 3 O.s.p., žalobca MWH s.r.o. z dôvodu zmeny vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zo žalobcu na nového vlastníka Bonano Holding, AG, žiadal súd o pripustenie zmeny účastníka na strane žalobcu, pričom svoj návrh opatril tiež súhlasom pristupujúceho subjektu. Súd prvej inštancie o tejto zmene rozhodol na pojednávaní vyhlásením uznesenia o pripustení tejto zmeny, následne pojednával ďalej v merite veci a rozhodol. Postupoval tak v rozpore s § 92 O.s.p. a s § 168 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie, alebo ak to je pre vedenie konania potrebné, alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť. Vzhľadom na to, že voči uzneseniu o pripustení zmeny účastníka, je možné podať odvolanie, súd mal toto uznesenie doručovať všetkým účastníkom konania, so zachovaním ich práva podať voči nemu odvolanie a až po právoplatnosti uznesenia o zmene účastníka mal pokračovať v meritórnom konaní. NS SR tak konštatoval, že tunajší súd odňal týmto účastníkom procesné práva konať pred súdom a ide o chybu, ktorú je potrebné odstrániť. Pokiaľ ide o merito veci, odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými predloženými argumentmi sporových strán a opomenul svoju povinnosť rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné podľa § 157 ods. 2 a 3 O.s.p. 7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní po vrátení veci odvolacím súdom, postupoval podľa pokynov NS SR v uznesení sp. zn.1Obo/37/2014. Vo veci vykonal dokazovanie jednak z písomných vyjadrení sporových strán, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu a tiež z písomných dôkazov predložených sporovými stranami. Tiež skúmal spojitosť tunajšieho sporu s konaním, ktoré sa viedlo jednak na NS SR pod sp. zn. 5Obo 75/97 o neplatnosť záložnej zmluvy a s konaním na Okresnom súde Malacky sp. zn.10Cb/51/2008 a neskôr po odvolaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/148/2013 o neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie tiež vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov na pojednávaní dňa 07.09.2016. Súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie do odvolania, ako aj odvolacie konanie pred vrátením na súd prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Po vrátení veci odvolacím súdom uznesením sp. zn. 1Obo/37/2014, súd prvej inštancie rozhodoval dňa 07.09.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako "CSP") a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 8. Súd považuje za potrebné poukázať tak na procesnú stránku veci, ako aj na hmotnoprávne predpoklady platnosti kúpnej zmluvy, ktorou boli scudzené nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania. Pokiaľ ide o procesný aspekt konania, jedná sa o aktívnu vecnú legitimáciu žalovanej SKP v konaniach vedených ohľadne platnosti kúpnej zmluvy, v ktorých vystupoval SKP ako žalobca. Podľa názoru súdu, aktívna legitimácia v konaní o platnosti kúpnej zmluvy súvisí s tunajším konaní. Súd sa pri rozhodovaní stotožnil s názorom, ktorý bol vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/148/2013. Podľa čl. IV ods. 1 Zák. 17/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, Ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov 1), boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor. Medzi osobitné predpisy, ktoré cituje čl. IV ods. 1 zák 17/1993 Z.z. patrí predpis č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby: Podľa § 1 Zák. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, "Tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len "podnik") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "prevod majetku"). " Podľa §47b ods. 1 Zák. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, "Pri likvidácii podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom. Postup likvidátora upravuje osobitný predpis." Z citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že k podaniu žaloby na neplatnosť kúpnej zmluvy, SKP nebol aktívne legitimovaný a to z dôvodu, že táto legitimácia patrí SKP len za predpokladu, že ide o majetok, ktorý patrí úpadcovi. Majetok ktorý bol scudzený najprv kúpnou zmluvou na základe dražby a následne bol vložený formou nepeňažného vkladu žalobcovi do základného imania, ktorý k nemu takto nadobudol vlastnícke právo, nikdy nepatril úpadcovi, čo v podstate aj SKP svojou argumentáciou nepriamo potvrdil. Úpadca GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii je štátny podnik, ktorý bol založený v súlade so Zák. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. V súlade s § 4 ods. 1 Zák. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, "Zakladateľom podniku je ústredný orgán štátnej správy alebo národný výbor". V súlade s § 6 ods. 1, 2 Zák. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, (1) "podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve." (2)Podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb.8) Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom." Úpadca nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, len spravoval a hospodáril s majetkom štátu, čo aj žalovaný SKP viackrát v priebehu konania zdôraznil, pričom tento dôvod bol aj hlavným argumentom Najvyššieho súdu v konaní 5 Obo 75/97, pre vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy. V súvislosti s touto hmotnoprávnou skutočnosťou, s ktorou súhlasí aj tunajší súd, s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia SKP nemal právo podať žalobu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže išlo o prevod vlastníctva nie úpadcu, ale štátu a na takýto návrh mal nárok len štát podľa dikcie čl. IV ods. 1 Zák. 17/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Na SKP toto právo neprešlo ani prostredníctvom jeho povinnosti konať v mene úpadcu pri vymáhaní nárokov vo vzťahu k majetku úpadcu podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. 328/1991 z.z. o konkurze a vyrovnaní. Podľa § 6 ods. 1, 2 Zák. 328/1991 z.z. o konkurze a vyrovnaní (1) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len "podstata").(2) Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní, Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu. Nakoľko v čase vyhlásenia konkurzu dňa 04.02.1999 uznesením č.k. 3K282/96 na majetok úpadcu GOSSYCOM, Záhorské tkáčovne, š.p. v likvidácii, úpadca nebol vlastníkom predmetným nehnuteľností, o čom svedčal aj vtedy aktuálny zápis na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý uvádzal ako výlučného vlastníka žalobcu, SKP nebol oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ohľadne nehnuteľností, ktoré neboli vo vlastníctve úpadcu. Aktívna vecná legitimácia teda nemohla byť daná, tak ako to argumentoval SKP podľa § 14 ods. 1 písm a) ZKV. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd opätovne poukazuje na znenie zákona 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní. Konkrétne ide o znenie § 6 ods. 1, 2 ZKV, ktorý upravuje rozsah vecí patriacich do majetkovej podstaty úpadcu, pričom ide o veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie C. vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností : stavba Tkáčovňa A,B, súpisného čísla XXX, postavená na parcele XXXX/XX, v čase vyhlásenia konkurzu bol práve žalobca. List vlastníctva vedený príslušnou správou katastra, je v súlade s procesnými pravidlami O.s.p., ako aj súčasného CSP, skutočnosťou vyplývajúcou z verejných registrov a zoznamov, ktoré sa považujú za vierohodné, pokiaľ sa nepreukáže opak. V čase kedy zostavil SKP súpis majetkovej podstaty úpadcu teda konal v rozpore s aktuálnym zápisom na LV č. XXXX, keďže v danom čase, ako aj v súčasnosti tento zápis svedčí žalobcovi. Podľa názoru súdu teda SKP nekonal v súlade so Zákonom o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Z.z. Pokiaľ mal SKP názor vyplývajúci z neplatnosti záložnej zmluvy, ktorá bola stanovená rozsudkom NS SR sp. zn.. 5Obo 75/97, že táto neplatnosť zasahuje aj do statusu kúpnej zmluvy, mal postupovať v súlade s ustanoveniami upravujúcimi odporovateľnosť právnych úkonov v konkurze. Súd sa teda nemohol stotožniť s názorom žalovanej SKP, že jej aktívna legitimácia v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy bola daná na základe § 14 ods. 1 ZKV, ako ani sa nemohol stotožniť s jej názorom, že konala v súlade s náležitou odbornou starostlivosťou keď zahrnula majetok patriaci žalobcovi do konkurznej podstaty majetku úpadcu, čím porušila práva oprávneného vlastníka. 9. Súd má za to, že je potrebné vyjadriť sa tiež k hmotnoprávnym okolnostiam platnosti kúpnej zmluvy, nakoľko k riadnemu odôvodneniu táto časť sporu patrí. Prejudiciálna otázka komu svedčí vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, by nemala byť v rozpore s výsledkom tunajšieho konania. Z daného dôvodu súd správne postupoval, keď prerušil tunajšie konanie, až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3 Cob/148/2013, ktorým bola vyriešená platnosť kúpnej zmluvy. Platnosť kúpnej zmluvy medzi prvým nadobúdateľom HEFRA, spol. s.r.o. a úpadcom, ako aj následný prevod z MWH s.r.o. na Bonano Holding, AG, bola potvrdená právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. Súd dôvodil tým, že je nesporné, že úpadca sa v čase výkonu záložného práva nachádzal v procese likvidácie, do ktorej vstúpil 05.05.1995, ako to vyplýva z príslušného obchodného registra. V procese likvidácie konal za úpadcu likvidátor, ktorý pri predaji majetku postupoval v súlade s §47b ods. 1 Zák. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby druhá veta ustanovenia, teda "iným spôsobom". Podľa názoru súdu, s ktorým sa stotožňuje aj tunajší súd išlo o iný spôsob speňaženia majetku a nie o výkon záložného práva, ako to tvrdí žalovaný. K prevodu majetku došlo kúpnou zmluvou, o čom svedčí aj skutočnosť, že k zápisu vlastníckeho práva došlo až povolením vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy a nie na základe príklepu licitátora. Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že titulom pre vlastnícke právo je kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, vklad V-XXXX/ XXXX, povolený 24.07.2015, c?.z.800/15. Z daného zápisu považuje súd za nesporné, že nadobúdacím titulom nebolo vydraženie nehnuteľností, ako uviedol žalovaný, ale kúpna zmluva. Je teda potrebné skúmať podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o dražbu, súd sa stotožnil s názorom žalobcu, ktorý vyplýva aj zo zápisu notárskej zápisnice č. N118/95, Nz117/95, že išlo o vydraženie práva stať sa vlastníkom nehnuteľností, nie prevod nehnuteľností ako takých. Ku prevodu teda nestačilo byť úspešným na dražbe, ale až následne uzatvorenie kúpnej zmluvy spôsobilo prevod vlastníckeho práva s následným vkladom do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že dražba mala nedostatok v tom, že nadobúdateľ neuhradil včas kúpnu cenu, súd zastáva názor, že išlo o porušenie dražobného poriadku, ktorý však nemôže mať následok v podobe neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže zmluvné strany aj napriek tomuto nedostatku kúpnu zmluvu napokon uzatvorili, nedostatok bol zhojený ich konkludentným prejavom v podobe uzatvorenia kúpnej zmluvy. 10. Súd sa taktiež stotožnil s názorom Krajského súdu v odôvodnení rozsudku sp. zn. 3Cob/148/2013 ohľadne platnosti kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu, ktorou previedol úpadca nehnuteľnosti na nadobúdateľa HEFRA, spol. s r.o. považuje tunajší súd za platnú a to z dôvodu, že v čase jej uzatvorenia všetky okolnosti svedčali jej platnosti. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 20.11.1995. Konanie o neplatnosť záložnej zmluvy bolo na návrh SKP voči VÚB, a.s. začaté až v roku 1997, teda až následne po uzatvorení kúpnej zmluvy. Nadobúdateľ HEFRA, spol. s r.o. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a ani následne nemohol vedieť o tom, že sa súdne rieši platnosť záložnej zmluvy, ktorá súvisí s jeho nehnuteľnosťami, nakoľko nebol účastníkom ani dotknutej zmluvy, ani tohto konania. Z týchto skutkových okolností podľa názoru súdu vyplýva jednak dobromyseľnosť nadobúdateľa HEFRA, spol. s r.o. a taktiež aj dobromyseľnosť MWH s.r.o., teda žalobcu v tomto konaní, ktoré tieto nehnuteľnosti nadobudol formou nepeňažného vkladu od komanditistu HEFRA, spol. s r.o. Je irelevantné, že žalobca ako spoločnosť nadobudol nehnuteľnosti nepeňažným vkladom v čase, kedy už bola posúdená záložná zmluva ako neplatná, nakoľko nemal možnosť sa o tejto skutočnosti dozvedieť, keďže nebol účastníkom v konaní ani on, ani jeho komanditista. V čase kedy HEFRA, spol. s r.o. nadobudol nehnuteľnosti od úpadcu, za ktorého konal likvidátor v súlade so zák. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu a prechodu majetku štátu na iné osoby, nebola ani záložná zmluva, ani dražba neplatné a preto nebolo prekážky nadobudnutia vlastníckeho práva. Súd odkazuje na citáciu rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo311/2008, z ktorého vyplýva právny záver, že platnosť právneho úkonu sa má posudzovať vždy podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo a následné zmeny podmienok, za ktoré nenesú zodpovednosť zmluvné strany, nemôžu spätne spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol platný v čase uzatvorenia. Jednalo by sa tak o retroaktivitu, ktorá by bola zásahom do právnej istoty účastníkov každého zmluvného vzťahu. Tunajší súd má za to, že vyriešenie prejudiciálnej otázky platnosti kúpnej zmluvy medzi HEFRA spol. s r.o. a úpadcom bolo podstatné pre tunajšie konanie a zároveň nemohlo byť predmetom tunajšieho konania, nakoľko toto konanie sa vedie s inými účastníkmi. Tunajší súd preto správne konal, keď konanie prerušil do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd vyriešil platnosť kúpnej zmluvy o to viac, keď sa tunajší súd s týmto právnym názorom stotožňuje. Tunajší súd sa stotožnil s názorom ohľadne platnosti kúpnej zmluvy medzi úpadcom a HEFRA spol. s r.o., pričom však nejde o viazanosť týmto rozhodnutím. Je potrebné pripomenúť, že v prípade, že by tunajší súd vyhovel názoru žalovanej SKP a zaradil predmetné nehnuteľnosti do majetkovej podstaty úpadcu, rozhodnutie by bolo jednak v rozpore s aktuálnym zápisom na LV XXXX a tiež v rozpore s iným rozhodnutím súdu, ktorý určil že MWH, s.r.o. je oprávneným vlastníkom nehnuteľností, čím by došlo k paradoxnej situácii. 11. Dňa 11.03.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie spoločnosti Bonano Holding AG, ktorý bol účastníkom konania po pristúpení na základe uznesenia č.k. 45Cbi/80/2002-356 zo dňa 09.12.2015 o zmene účastníkov na strane žalobcu. Podaním zo dňa 11.03.2016 súdu žalobca Bonano Holding AG oznamuje, že došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to na nového vlastníka MWH s.r.o., IČO: 35 730 480 so sídlom Staničná 502, 952 01 Vráble. O prevode spať na pôvodného vlastníka a žalobcu MWH s.r.o. svedčí aj zápis na liste vlastníctva XXXX, z ktorého vyplýva že oprávneným vlastníkom je aktuálne spoločnosť MWH s.r.o. Tunajší súd o povolení zmeny na strane žalobcu rozhodol uznesením č.k. 45Cbi/80/2002-366 zo dňa 15.03.2016, ktorým túto zmenu povolil v súlade s § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. nakoľko nastali skutočnosti po začatí konania, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností. Uznesenie je právoplatné dňom 16.04.2016 a žalobcom sa tak opätovne stal MWH s.r.o. 12. Pokiaľ ide o výrok súdu, tunajší súd postupoval súladne s názorom NS SR v uznesení č.k. Obo/37/2014-350, ktorý vytkol predchádzajúcemu rozsudku tunajšieho súdu nerešpektovanie žalobného petitu a najmä, že výrok ako výsledok žaloby o vylúčenie veci z majetkovej podstaty, ktorá je žalobou určovacou a nie na plnenie, má byť v súlade s § 80 c) O.s.p. a má znieť na určenie, či tu právo je alebo nie je a nie na plnenie. V súlade s novou procesnou úpravou civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z., žaloba na určenie spadá pod dikciu ustanovenia § 137 písmeno c) CSP. Podľa § 137 písm. c) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o : c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 13. Záverom súd uvádza, že s ohľadom na vyššie uvedené argumenty, žalovaný SKP nekonal v súlade s § 6 ods. 2 zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol platný a účinný v predmetnom čase, keď zahrnul nehnuteľnosti patriace do vlastníctva žalobcu do majetkovej podstaty úpadcu. 14. Súd tiež konštatuje, že okolnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi úpadcom a právnym predchodcom žalobcu nesvedčia tomu, že by bola kúpna zmluva postihnutá niektorým z nedostatkov tvrdených žalovaným, ktoré by mali za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Právny predchodca žalobcu konal dobromyseľne a právnym titulom nadobudnutia jeho vlastníctva bola platná kúpna zmluva tak, ako to vyplýva z listu vlastníctva. Neskoršie vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorej účastníkom nebol ani jeden z nadobúdateľov nehnuteľností, tak nemal žiaden vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. 15. Na základe uvedeného, tunajší súd nemal inú možnosť ako žalobe žalobcu vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. 16. Ohľadne trov konania súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný v tomto konaní, tunajší súd mu priznal náhradu 100 % z uplatnených trov konania, ktoré trovy konania si uplatnil tento účastník prípisom súdu zo dňa 13.09.2016. Žalobca si trovy vyčíslil v súlade s Vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb a preto súd túto náhradu priznal účastníkovi v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o konkrétnu výšku priznanej náhrady trov konania, v súlade s § 262 ods. 2 CSP, o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.