Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/206/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201094 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1010201094.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkýň: 1. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX O., 2. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX O. (právne nástupkyne po pôvodnej žalobkyni: H.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. 3, XXX XX O.), proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. A/2010/1105/ MRV zo dňa 11.05.2010, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa pôvodná žalobkyňa H.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. 3, XXX 02 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2010/1105/MRV zo dňa 11.05.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. SU-2009-07/7314-1028/G/40/Ma zo dňa 24.11.2009, ktorým Mestská časť Bratislava - Dúbravka ako príslušný stavebný úrad povolila podľa § 66 stavebného zákona stavbu „Výstavba bytových domov, ul. Pri kríži, Bratislava - Dúbravka“ stavebníkovi OTP REAL Slovensko spol. s r.o., Bratislava. Žalovaný správny orgán sa k žalobe vyjadril písomne v podaní doručenom správnemu súdu dňa 20.07.2010. V priebehu konania správny súd zistil, že pôvodná žalobkyňa dňa 11.06.2013 zomrela. Podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 3D/198/2013, Dnot 31/2013 zo dňa 17.12.2013, právoplatného dňa 17.12.2013, vydaného JUDr. Miroslavom Pavlovičom, notárom - súdnym komisárom, povereným Okresným súdom Bratislava I, sa právnymi nástupkyňami po pôvodnej žalobkyni stali žalobkyne v 1. a 2. rade. Osobitosť konania v správnom súdnictve spočíva i v tom, že ak má účastník v správnom súdnictve postavenie žalobcu, musí byť zastúpený advokátom (okrem zákonom stanovených výnimiek), pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Povinné právne zastúpenie vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďže sa v ňom preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevažne právne otázky. Plnomocenstvo udelené advokátovi musí byť žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, t. j. plnomocenstvo iba pre predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce. Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia je možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu a plnomocenstvo doloží k žalobe. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa § 49 ods. 2 SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podľa § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 26 ods. 2 SSP správny súd poučí účastníkov konania o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd vyzval dňa 12.05.2016 žalobkyne v 1. a 2. rade, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy písomne oznámili správnemu súdu advokáta, ktorý ich bude v predmetnom konaní zastupovať a zároveň predložili plnomocenstvo na zastupovanie v konaní. Správny súd zároveň žalobkyne poučil o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci a o následku v podobe odmietnutia žaloby v prípade nedoloženia plnej moci. Žalobkyne na výzvu správneho súdu v stanovenej lehote, resp. do dátumu vydania tohto rozhodnutia nijako nereagovali. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50. Keďže žalobkyne nedoložili splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní riadne a včas, pričom boli na predloženie plnomocenstva vyzvané, správny súd postupoval v súlade s ust. § 98 ods. 1 písm. f) SSP a žalobu odmietol. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.