Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Cbi/32/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201419 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1010201419.12 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: I. X., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX K. XXX, zastúpeného JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom, Farská 33, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Mgr. Peter Zvara, správca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, Nitra, IČO: 31 411 487‚ sídlo správcu Obchodná 2, 811 06 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária Zvara advokáti s.r.o., Námestie SNP č. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, konajúci prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Petra Zvaru, o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj súdom odvolacieho konania. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave náhradu svedočného V.. W. Š.O.. o d ô v o d n e n i e : 1. Predmetom konania je návrh žalobcu na vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra, a to nehnuteľností nachádzajúce sa LV č.XXXX, kat. územie T., zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 122 m2, a parc. č. XXXX o výmere 117 m2. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zo dňa 28.06.2012 žalobe vyhovel a uložil žalovanému vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu predmetné nehnuteľnosti. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 883,06 Eur. Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd SR svojim uznesením č.k. 2Obo/6/2013-326 zo dňa 26.02.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi Fondom národného majetku SR (teraz MH Manažment, a.s., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava) a Vodohospodárskymi stavbami. Z čl. I bod 1 a 2 Dohody o vzájomnom započítaní vyplýva, že Vodohospodárske stavby stratili postavenie veriteľa vo vzťahu k pohľadávke 11.801.460,- Sk, pričom novým veriteľom tejto pohľadávky sa stal FNM SR. Nakoľko Vodohospodárske stavby nemali voči FNM SR v dohode uvedenú pohľadávku (veriteľom tejto pohľadávky už bol bezodplatne FNM SR) podľa čl. I bod 4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu. Predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok ako i k zániku pohľadávky FNM SR v čl. I bod 3 uvedenej dohody. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 364 Obch. zák. a § 580 Obč. zák. V zmysle cit. ust. podmienkou započítania je, že musí ísť o vzájomné pohľadávky. Každá započítavaná pohľadávka musí byť tiež označená dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou. Dostatočná identifikácia pohľadávky ďalej slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom aká pohľadávka a kedy bola započítaná. Neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o započítaní podľa § 37 Obč. zák. Naviac pohľadávka započítavaná fondom, t.j. 24.954.000,- Sk a príslušenstvo, nie je určitá. Preto úpadca postupoval pri predaji privatizovaných nehnuteľností v rozpore s § 19a zák. č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, nakoľko získanými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči fondu. Tiež Najvyšší súd SR jednoznačne skonštatoval, že zo znenia kúpnej zmluvy z 12.10.2000 (t.j. kúpna zmluva medzi Vodohosp. stavbami a C. H.) vyplýva, že kúpna cena 4.458.600,- Sk a 85.060,- Sk nebola v zmysle prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku, ako aj podľa § 19a zák. o veľkej privatizácii poukázaná na účet fondu ale na účet súdnej exekútorky. Úpadca preukazoval splnenie svojej povinnosti (prednostná úhrada súm 6.866.021,- Sk a 4.800.000,- Sk) v prospech fondu dohodou zo dňa 21.02.2001. Žalobca teda svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložil neplatnými zmluvami. Ďalej odvolací súd uviedol, že v novom konaní bude úlohou súdu postupovať podľa § 157 O.s.p. pri posudzovaní právnej skutočnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k vylučovaným nehnuteľnostiam podľa § 134 a nasl. Obč. zák. 2. Súd uznesením zo dňa 14.11.2014 prerušil konanie do skončenia dovolacieho konania vedenom na NS SR pod. sp.zn. 2Obdo V/1/2014. Dňa 28.04.2016 Najvyšší súd SR vo veci rozhodol, keď zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že rozsudok KS v BA zo dňa 31.05.2012 č.k. 9Cbi/28/2010-230 potvrdil. KS v BA zo dňa 31.05.2012 č.k. 9Cbi/28/2010-230 svojim rozhodnutím vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod. sp.zn. 2Obdo V/1/2014 zo dňa 28.04.2016 nie je viazaný. 3. Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vykonal na pojednávaní dňa 21.09.2016 dokazovanie na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k vylučovaným nehnuteľnostiam podľa § 134 a nasl. Obč. zák. Právnym dôvodom na vylúčenie veci z podstaty na strane žalobcu môže byť jeho vlastníctvo, spoluvlastníctvo, ako aj držba veci. Žalobca na preukázanie vlastníckeho práva v zmysle §134 Obč. zák. uviedol, že predmetné nehnuteľnosti žalobca nadobudol riadne zmluvou, ktorá bola zavkladovaná na príslušnom katastri. V tejto zmluve žiadne obmedzenia vlastníckeho práva neboli dané a preto nehnuteľnosti dobromyseľne, ako svoje vlastné, nepretržite užíval a do dnešného dňa užíva. Jeho právny predchodcovia taktiež tieto nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne, kúpnu cenu za ňu zaplatili a taktiež v užívaní nehnuteľnosti neboli nikým a ničím obmedzení. Podobne právny predchodcovia, ktorí nehnuteľnosti kupovali priamo od terajšieho úpadcu, nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere, kúpnu cenu v plnej výške uhradili na účet súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej. K prednesu žalobcu žalovaný uviedol, že podľa platného právneho poriadku je možné nadobúdanie vlastníctva na základe dobrej viery posudzovať len svojim vydržaním, ktoré pri nehnuteľnosti je ohraničené lehotou 10 rokov dobromyseľnej držby. Žalobca a jeho právny predchodcovia pri nadobúdaní nehnuteľnosti nemohli byť dobromyseľní, nakoľko už nadobúdateľ v prvom poradí, ktorý uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 12.10. 2000 vedel, že v rozpore so zákonom o veľkej privatizácii uhrádza kúpnu cenu nie v prospech záväzkov predávajúceho voči fondu, ale na účet súdnej exekútorky. Rovnako nadobúdateľ v druhom poradí, ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva úpadcu, vedel o obmedzeniach, ktoré pri nakladaní s majetkom úpadcu ustanovuje zákon o veľkej privatizácii. Vzhľadom na túto skutočnosť nemohol byť potom dobromyseľný ani žalobca, ktorý nadobúdal dotknuté nehnuteľnosti darovacou zmluvou od svojho otca a predsedu predstavenstva úpadcu. Dobromyseľnosť musí byť hodnotená objektívne, vzhľadom na všetky okolností, ktoré sa právnych úkonov týkajú. Ani jedna z osôb, či už to bol kupujúci v 1. poradí a následne ďalší nadobúdatelia, ale aj súdna exekútorka, ktorá umožnila rozpredaj majetku úpadcu spôsobom, ktorý bol v priamom rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, konali nielen nedobromyseľne, ale aj nezákonne. Prevádzanie nehnuteľností vrátane nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania sa realizovali v čase, kedy bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie dražbou nehnuteľnosti, podľa § 134 Exekučného poriadku, to znamená, že nehnuteľnosti boli spísané súdnou exekútorkou, na liste vlastníctva bola vykonaná poznámka, že sa bude realizovať výkon exekúcie exekučnou dražbou. Žalobca naďalej trval na svojom návrhu zo dňa 30.09.2014, t.j. na vypočutí ako svedka N.. J. Š. - súdnej exekútorky, V.. C. Č., V.. C. R. Z. V.. I. R.. Zároveň trval na zabezpečení spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Cbi/23/2000 a 17Cbi/23/2000. Žalovaný nesúhlasil s vypočutím navrhnutých svedkov a to súdnej exekútorky Edity Šupovej, vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali rozpredaj nehnuteľnosti úpadcu, kde jej výpoveď je považovaná za zaujatú, tiež nesúhlasil s vypočutím V.. C.. Č., ktorý bol vo FNM radovým referentov bez akejkoľvek rozhodovacej právomoci, tiež nesúhlasil s vypočutím V.. R., ktorý už bol vypočutý v iných konaniach a PZ žalobcu má k dispozícií zápisnice z týchto konaní. A takisto nesúhlasil s vypočutím V.. R., ktorý pravdepodobne pôsobí vo funkcii asistenta výkonného výboru fondu. Pokiaľ ide o pripojenie súdnych spisov v týchto konaniach sa riešila otázka odporovateľnosti prejednávania úkonov a s prejedávanou vecou nesúvisí. Žalovaný ďalej uviedol, že zapísanie nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu bolo dôvodné, kúpne zmluvy, ako aj ďalšie nadobúdacie tituly sú neplatné z dôvodu porušenia § 19a zák. o veľkej privatizácii, ako aj z dôvodu § 39 Obč. zák. a to pre konanie v rozpore so zák. č. 233/1995 Exekučného poriadku. 4. Súd hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliadol na záväzný právny názor odvolacieho súdu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov V.. Q. S. Z. V.. W. Š., listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXXX Y.. Ú.. T., notárska zápisnica T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2004, kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra a kupujúcimi C. H. s manželkou V. Z. V.. W. W. s manželkou N. zo dňa 12.10.2000 vrátane Dodatku č. 1, kúpna zmluva zo dňa 16.07.2001 uzatvorená medzi predávajúcimi manželmi H. Z. I. W.Ý. a kupujúcim manželmi W.. Súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku zo dňa 31.08.2000 a súvisiace doklady, Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretá medzi FNM SR, Kovospol Nitra s.r.o. a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra zo dňa 21.02.2001, kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a Kovospol Nitra spol. s r.o., výzva Krajského súdu v Bratislave podľa § 19 ods. 2 ZKV, zmluva č. 48/92 uzatvorená medzi FNM SR a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, konkurzná prihláška, zápisnica o výsluchu svedka V.. C. Č. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9 Cbi 28/2010, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, písomnými a ústnymi prednesmi právnych zástupcov účastníkov a po doplnení dokazovania na preukázanie vlastníckeho práva podľa § 134 a nasl. Obč. zák. zistil nasledovný skutkový stav: 5. Žalobca sa návrhom podaným na súd dňa 30.07.2010 domáhal vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra tak, ako je špecifikované v žalobe. Svoj návrh odôvodnil tým, že nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy od rodičov V.. Q. S. Z. I.. I. S., ktorí riadne zaplatili kúpnu cenu predávajúcim. Predávajúci manželia H. Z. I.Ž. W. predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000, kde predávajúcim boli Vodohospodárske stavby a.s. Žalobca má vedomosť o tom, že FNM SR súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku dal 31.08.2000 s tým, že Vodohospodárske stavby mali zaplatiť na účet FNM SR 4,8 milióna Sk. K úhrade uvedenej platby došlo tak, že medzi FNM SR a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra došlo k započítaniu pohľadávok s Kovospol Nitra s.r.o. Výzvou Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2010, doručenou žalobcovi dňa 12.07.2010, mu bola uložená 30 dňová lehota na podanie žaloby v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV) o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu žiadosti správkyne konkurznej podstaty JUDr. Martiny Mrázovej. Žiadosť zdôvodnila tým, že úpadca si po súhlase FNM SR k prevodu predmetných nehnuteľností nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nakoľko žiadna kúpna cena na účet fondu uhradená nebola. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že úpadca bol a je nepretržite vlastníkom tohto nehnuteľného majetku, nakoľko tento bol prevedený na žalobcu na základe absolútne neplatného právneho úkonu, t.j. právneho úkonu, ktorý sa síce považuje za existujúci, ale jeho následky nenastanú. Keďže uvedené nehnuteľnosti nadobudol úpadca od FNM SR na základe Privatizačnej zmluvy, na tento prevod sa vzťahujú nielen všeobecné právne predpisy - ale aj špeciálne právne predpisy, a to zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o veľkej privatizácii“). Zákonodarca s účinnosťou od 14.09.1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii § 19a, ktorý postihuje právne úkony, vykonané v rozpore s predmetným ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak aj zákonodarca umožnil kupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR, tak len s rozväzovacou podmienkou, že v prípade, ak predávajúci poruší povinnosti uložené ustanovením § 19a, t.j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony (prevod privatizovaného majetku) ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú zo zákona neplatné. V Kúpnej zmluve medzi právnymi predchodcami žalobcu a úpadcom boli dojednané také podmienky uhradenia kúpnej ceny, ktoré sú v priamom rozpore s § 19a zákona o veľkej privatizácii, právny úkon - kúpna zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže je Kúpna zmluva neplatná pre rozpor so zákonom, neplatnou sú tiež Zmluva o prevode vlastníctva a Darovacia zmluva. 6. Podľa § 19 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v aktuálnom znení ( ďalej len ZKV), ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. 7. Podľa § 19 ods. 2 ZKV, súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. 8. Podľa § 4 ods. 1, zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). 9. Podľa § 41 ods. 1, zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. 10. Podľa § 41 ods. 1, zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 11. Podľa § 19a ods. 1, zák. č. 92/91Zb. o veľkej privatizácii, do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku. 12. Podľa § 19a ods. 2, zák. č. 92/91Zb., do splatenia celej kúpnej ceny je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s privatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb sú neplatné. 13. Podľa § 19a ods. 3, zák. č. 92/91Zb., ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. 14. Podľa § 19a ods. 4, zák. č. 92/91Zb. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa §134 ods.1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 17. Podľa ods.3, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 18. Podľa §470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 20. Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 21. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.07.2001 sp.zn. 6K 105/01 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Vodohospodárske stavby a.s., Cabajská 28, Nitra a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Martina Mrázová. Uznesením zo dňa 23.06.2010 bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený Mgr. Peter Zvara t.j. odporca. 22. Je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným zaradené do súpisu konkurznej podstaty, sú jeho súčasťou doteraz a účinky konkurzu naďalej trvajú. Žalobca uplatnil svoj nárok v súlade s § 19 ods. 2 ZKV, pričom návrh na začatie konania podal včas. 23. V prípade vylučovacej žaloby je potrebné uviesť, že žalobu na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Osoba, ktorá podala žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, musí preukázať nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo vylučujúce zaradenie veci do podstaty náleží jej, t.j. že vec je v jeho vlastníctve, spoluvlastníctve alebo držbe. Výsledkom takéhoto uplatnenia žaloby je vylúčenie určitého majetku zo súpisu konkurznej podstaty a tým strata správcovho oprávnenia nakladať s týmto majetkom. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje navonok skutočnosť, že správca úpadcu považuje takýto majetok za majetok podstaty. V návrhu na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty sa posudzuje oprávnenosť nároku na základe existujúcich dokladov osvedčujúcich vlastníctvo k predmetnej veci. Hmotnoprávna legitimácia žalobcu (tretej osoby) spočíva na subjektívnom princípe. Táto osoba bude vo vylučovaní úspešná len vtedy, ak preukáže, že jej patrí subjektívne právo (napr. vlastnícke právo), ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty. Skutočnosť, že nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností na navrhovateľa (tretiu osobu) ešte neznamená, že sú zapísané právom. Zápis v katastri nehnuteľnosti síce zakladá vlastnícke právo, ale toto nie je nemeniteľné. Platí to dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.). Do súpisu konkurznej podstaty sa zapisuje aj majetok tretích osôb, ktorý tieto nadobudli na základe neplatných právnych úkonov. Takýto majetok správca konajúci s odbornou starostlivosťou môže a musí zapísať do súpisu majetkových podstát. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadnuť ex offo a vyriešiť otázku neplatnosti ako prejudiciálnu. 24. Je nesporné, že žalobca svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej do konkurznej podstaty osvedčuje listom vlastníctva č. XXXX, je preto osobou konkurzom dotknutou a k podaniu návrhu na vylúčenie veci zo súpisu oprávnenou. Je taktiež nesporné, že úpadca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od FNM SR na základe privatizačnej zmluvy, preto sa na tento prevod vzťahujú okrem všeobecných predpisov aj špeciálny právny predpis a to zákon o veľkej privatizácii. Z citovaných ustanovení zákona o veľkej privatizácii vyplýva, že zákon o veľkej privatizácii ako osobitný právny predpis vzťahujúci sa na privatizáciu majetku štátu, špecificky upravuje otázku neplatnosti právnych úkonov, vykonaných v súvislosti s privatizovaným majetkom, a to nielen právnych úkonov medzi nadobúdateľom privatizovaného majetku a treťou osobou, ale aj všetkých na ne nadväzujúcich právnych úkonov. Zákonodarca s účinnosťou od 14.09.1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii § 19a, ktorý postihuje právne úkony, vykonané v rozpore s predmetným ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak aj zákonodarca umožnil kupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR, tak len s rozväzovacou podmienkou, že v prípade, ak predávajúci poruší povinnosti uložené ustanovením § 19a, t.j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony (prevod privatizovaného majetku) ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú zo zákona neplatné. Nakoľko k prevodu predmetnej nehnuteľnosti na právneho predchodcu žalobcu došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000, t.j. po zavedení novely § 19a zákona o veľkej privatizácii (účinná od 14.09.1995), na platnosť prevodu sa vyžadovalo splnenie oboch podmienok stanovených v § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii, v opačnom prípade sú úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce úkony týkajúce sa prevodu privatizovaných nehnuteľností neplatné. Porušenie citovaných podmienok má za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov týkajúcich sa prevodu privatizovaného majetku. 25. Na základe zmluvy č. XX/XX zo dňa 27.07.1992 došlo k prevodu vlastníckeho práva k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku z FNM SR na Vodohospodárske stavby a.s. a to v súlade so zákonom č. 91/1992 Zb. Písomnou žiadosťou o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.07.2000 žiadali Vodohospodárske stavby a. s. Nitra FNM SR o súhlas s odpredajom nehnuteľností, okrem iného aj tých, ktoré sú predmetom sporu. Žiadosť spracovala sekcia sledovania pohľadávok FNM SR a bola predložená výkonnému výboru spolu s návrhom uznesenia a kartou žiadateľa. V karte žiadateľa sa uvádza, že „vzhľadom k tomu, že situácia dospela až do štádia, že v súčasnosti hrozí zahájenie exekúcií takmer na celý majetok kupujúceho, treba privítať snahu PKB a.s. pobočka Nitra ako majoritného záložného veriteľa postupovať spoločne s FNM SR. Ak budeme vychádzať z hodnoty tohto majetku podľa znaleckých posudkov je v súčasnosti založený v prospech PKB majetok vo výške 40,7 mil. Sk a v prospech FNM SR majetok vo výške 4,8 mil. Sk. Za predpokladu, že pri predaji majetku budú výnosy z predaja nehnuteľností rozdelené medzi oboch veriteľov minimálne v pomere hodnoty záložných práv, doporučujem výkonnému výboru schváliť žiadosť kupujúceho podľa priloženého návrhu uznesenia. Listom zo dňa 31.08.2000 FNM SR na základe žiadosti Vodohospodárske stavby a.s. so sídlom v Nitre zo dňa 31.07.2000 a v súlade s uznesením Výkonného výboru FNM č. 16/35/00 zo dňa 22.08.2000 udelil súhlas na uvoľnenie záložného práva a odpredaj nehnuteľného majetku podľa zoznamu špecifikovaného v súhlase za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Dňa 12.10.2000 uzatvoril úpadca ako predávajúci s kupujúcimi C. H. s manželkou V. Z. V.. W. W. s manželkou N. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností. Dňa 16.07.2001 uzatvorili C. H. s manželkou a V.. W. W. s manželkou ako predávajúci s V.. Q. S. s manželkou I. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorými boli prevedené predmetné nehnuteľnosti. Darovacou zmluvou zo dňa 23.11.2004 spísanou vo forme notárskej zápisnice N 128/2004 notárkou JUDr. Zuzanou Matejovovou, so sídlom v Nitre boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na navrhovateľa. Úpadca na základe udeleného súhlasu predal nehnuteľnosti nielen právnym predchodcom navrhovateľa, ale aj ďalším subjektom, jedným z nich bola spoločnosť Kovospol Nitra spol. s r.o. Spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. úpadca predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 21.02.2001, za kúpnu cenu vo výške 11.801.460,- Sk. Z tohto predaja úpadca evidoval voči spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. pohľadávku vo výške dojednanej ceny, t.j. v sume 11.801.460,- Sk. 26. Z výsluchu svedka V.. Q. S. súd zistil, že navrhovateľka je jeho dcéra. Vo svojej výpovedi uviedol, že v novembri 1999 sa stal predsedom predstavenstva úpadcu a zistil, že spoločnosť má veľké finančné problémy. V spoločnosti sa začali objavovať exekútori. Predovšetkým išlo o exekútorský úrad JUDr. Šupovej, ktorá zastupovala Prvú komunálnu banku a Sociálnu poisťovňu, voči ktorým mali dlhy. Vzhľadom na túto situáciu sa radil s FNM SR ako postupovať. Poradili mu, aby spoločnosť dala žiadosť na udelenie súhlasu s odpredajom majetku. Udelený bol súhlas na odpredaj nehnuteľností za podmienky, že úpadca FNM SR zaplatí 4,8 mil. Sk. V súhlase boli označené parcely, ktorých sa súhlas odpredaju týkal. Rokovania sa viedli medzi FNM SR a PKB a.s., pretože mali záložné práva k nehnuteľnostiam. Keď ich FNM SR urgoval, že neuhradili 4,8 mil. Sk, opätovne sa uskutočnilo stretnutie s PKB a.s. a FNM SR. Bolo mu navrhnuté uzatvorenie trojdohody medzi FNM SR, a.s., úpadcom a Kovospolom, ktorú pripravil FNM SR. Podpísaná bola na notárskom úrade. 27. Z výsluchu V.. W. Š. súd zistil, že bol zamestnaný na FNM SR od novembra 1998 do septembra 2001 ako člen výkonného výboru. Konkrétne si nepamätal na nič, čo by sa týkalo úpadcu. Nevedel sa konkrétne vyjadriť ani k súhlasu na odpredaj majetku a nevedel nič o dohode o započítaní. Uviedol, že súhlasy na odpredaj majetku sa vydávali za účelom uspokojenia pohľadávky FNM SR a musel to schváliť výkonný výbor. Uviedol, že úpadcu mal na starosti referent V.. C. Č.. 28. Zo zápisnice o výsluchu V.. C. Č. v konaní vedenom pod sp.zn. 9 Cbi 28/2010 súd zistil, že v rozhodnom čase bol zamestnancom FNM SR na oddelení vymáhania pohľadávok a na ich oddelenie sa celý tento prípad dostal, keď nadobúdateľ (úpadca) nevedel plniť svoje záväzky. Vodohospodárske stavby a.s. si dali žiadosť o udelenie súhlasu na odpredaj majetku. Nešlo o rozhodnutie individuálnych osôb, ale o rozhodnutie kolektívneho orgánu formou uznesenia výkonného výboru. Súhlas na odpredaj majetku obsahoval rozpis majetku, ktorý bol predmetom schvaľovania a ocenenie majetku, vypracovávali sa znalecké posudky. Pamätal si, že bola uzatvorená trojdohoda, ktorá mala riešiť tri vzťahy a to medzi FNM SR, úpadcom a Kovospolom Nitra s.r.o. Zápočet mal riešiť vzťahy medzi tromi subjektami, teda aj časť záväzkov úpadcu voči FNM SR. Dohoda bola výsledkom rokovaní a bola forma ako mohol privatizér splatiť časť záväzkov, je vysoko pravdepodobné, že reagovala na predaj nehnuteľností, lebo bola vôľa, aby sa pohľadávky vzájomne kompenzovali. Pokiaľ ide o spoločnosť Kovospol Nitra s.r.o. táto mala pohľadávku voči FNM SR titulom neplatného odstúpenia od privatizačnej zmluvy, nárok vyplýval zo súdneho rozhodnutia. 29. Súd zdôrazňuje, že je povinný vychádzať zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu do tej miery, že tento právny názor súdu jedine a výhradne je určujúci pre rozhodnutie vo veci. Právny názor odvolacieho súdu musí mať na rozhodnutie taký vplyv, že súd prvej inštancie nemôže aplikovať svoje názory pri rozhodovaní vo veci samej. Odvolací súd vyslovil záväzným spôsobom svoj názor na právne posúdenie veci. Princíp viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa je zárukou realizácie práva na spravodlivý proces. Aby bol právny záver záväzný musí byť vyjadrený určite a presne (R 68/1971). Musí byť náležite vysvetlený (Sborník stanovisek Nejvyššího soudu ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, SEVT, Praha 1986 str.62). 30. Súd sa pridržiava právnych záverov odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi Fondom národného majetku SR a Vodohospodárskymi stavbami. Z čl. I bod 1 a 2 Dohody o vzájomnom započítaní vyplýva, že Vodohospodárske stavby stratili postavenie veriteľa vo vzťahu k pohľadávke 11.801.460,- Sk, pričom novým veriteľom tejto pohľadávky sa stal FNM SR. Nakoľko Vodohospodárske stavby nemali voči FNM SR v dohode uvedenú pohľadávku (veriteľom tejto pohľadávky už bol bezodplatne FNM SR), podľa čl. I bod 4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu. Predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok ako i k zániku pohľadávky FNM SR v čl. I bod 3 uvedenej dohody. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 364 Obch. zák. a § 580 Obč. zák. V zmysle cit. ust. podmienkou započítania je, že musí ísť o vzájomné pohľadávky. Každá započítavaná pohľadávka musí byť tiež označená dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou. Dostatočná identifikácia pohľadávky ďalej slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom aká pohľadávka a kedy bola započítaná. Neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o započítaní podľa § 37 Obč. zák. Naviac pohľadávka započítavaná fondom, t.j. 24.954.000,-Sk a príslušenstvo nie je určitá. Preto úpadca postupoval pri predaji privatizovaných nehnuteľností v rozpore s § 19a zák. č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, nakoľko získanými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči fondu. Tiež Najvyšší súd SR jednoznačne skonštatoval, že zo znenia kúpnej zmluvy z 12.10.2000 (t.j. kúpna zmluva medzi Vodohosp. stavbami Z. C. H.) vyplýva, že kúpna cena 4.458.600,- Sk a 85.060,- Sk nebola v zmysle prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku, ako aj podľa § 19a zák. o veľkej privatizácii, poukázaná na účet fondu ale na účet súdnej exekútorky. Úpadca preukazoval splnenie svojej povinnosti (prednostná úhrada súm 6.866.021,- Sk a 4.800.000,- Sk v prospech fondu dohodou zo dňa 21.02.2001. Žalobca teda svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložil neplatnými zmluvami. Súd zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedkov N.. J. Š., V.. C. Č., V.. C. R., V.. I. R., nakoľko ich vypočutie, vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu by bolo bezpredmetné. Súd zamietol aj návrh žalobcu na pripojenie súdnych spisov KS BA sp. zn. 11Cbi/23/2000 a 17Cbi/23/2000, nakoľko s prejednávanou vecou nesúvisia. Súd sa na základe právneho názoru odvolacieho súdu zameral na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k vylučovaným nehnuteľnostiam podľa § 134 a nasl. Obč. zák., nakoľko žalobca nedoložil svoje vlastnícke právo platnými kúpno-predajnými zmluvami. 31. Podľa § 134 ods.1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 32. Podľa ods.3, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 33. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Súd dospel k záveru, že ani jeden nadobúdateľ nehnuteľností nebol dobromyseľný a nebola naplnená nerušená a plynulá držba po dobu 10 rokov. Princíp dobrej viery vo všeobecnosti chráni účastníkov súkromnoprávnych vzťahov a predstavuje jeden z prejavov ústavného princípu právnej istoty. Podľa cit. ustanovenia sa do vydržacej doby počíta aj oprávnená držba právneho predchodcu vydržiteľa. Pokiaľ bezprostredný predchodca nebol oprávneným držiteľom, nemôže si oprávnený držiteľ započítať dobu oprávnenej držby vzdialenejšieho predchodcu. Pri hodnotení dobrej viery je potrebné vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať podľa okolnosti a povahy daného prípadu, nemal resp. mohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli uňho vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí. Už pri prvom predaji predmetných nehnuteľností zo strany Vodohospodárskych stavieb, a.s. kupujúcim - C. H. s manželkou a V.. W. W. s manželkou si v kúpnej zmluve zo dňa 12.10.2000 v bode III. dohodli, že kúpna cena bude vyplatená na účet súdnej exekútorky, čo je v rozpore s § 19a ods.3 zák. č. 92/91Zb. Podľa tohto ustanovenia po vydaní súhlasu fondu nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Spôsob platby musel vyvolať u nadobúdateľa majetku pochybnosti o správnosti takejto úhrady. Kupujúci preto neboli dobromyseľní. Pokiaľ ide o následný predaj V.. Q. S. dňa 23.11.2004, v zmysle jeho výpovede bol predsedom predstavenstva úpadcu a vedel o celom procese predaja nehnuteľností počnúc dohody s fondom o započítaní a spôsobu platby. Preto si musel byť vedomý, že môže ísť o porušenie zákona. Ani on nebol dobromyseľný držiteľ. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 23.11.2004, ktorou boli predmetné nehnuteľností darované V.. S. žalobkyni, nebola splnená 10 ročná lehota dobromyseľného užívania nehnuteľností. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úpadca porušil zmluvné a zákonné povinnosti spojené s predajom podniku, o čom nadobúdatelia mali vedomosť a preto držba a užívanie predmetných nehnuteľností nebolo dobromyseľné a nemohli nadobudnúť ani vlastnícke právo vydržaním. 34. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 CSP podľa úspechu v konaní tak, že žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj súdom odvolacieho konania. 36. Súd svojím uznesením č.k. 10Cbi/32/2010-198 zo dňa 23.02.2012 priznal svedkovi V.. W. Š. svedočné v sume 21,30 Eur, ktoré mu boli vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalobcu zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave náhradu svedočného V.. W. Š.. 37. O výške náhrady trov konania, ako aj o výške náhrady svedočného, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods.2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku po a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, po b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (§127 ods.1 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie §366).