Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/172/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201517 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1011201517.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: M. H., I. 5, XXX XX H., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II č. ORP-P-334/II-OBCP-2011 zo dňa 02.06.2011 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. KRP-P-DY-BCP-128/2011 zo dňa 10.08.2011, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. ORP-P-334/II-OBCP-2011 zo dňa 02.06.2011 a rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-DY-BCP-128/2011 zo dňa 10.08.2011 z r u š u j e podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.09.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava II č. ORP-P-334/II-OBCP-2011 zo dňa 02.06.2011. Napadnutým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a uložil mu pokutu vo výške 200 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Žalovaný preskúmal toto odvolanie a rozhodol rozhodnutím č. KRP-P-DY-BCP-128/2011 dňa 10.08.2011 tak, že odvolanie bolo podané oneskorene. Podľa doručenky - doručenie do vlastných rúk, opakované doručenie, ktorá sa správnemu orgánu vrátila, vyplýva, že dňa 08.06.2011 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa 09.06.2011 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňa 09.06.2011 na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Keďže do 3 dní si žalobca od uloženia písomnosti túto nevyzdvihol správny orgán prvého stupňa správne považoval za deň doručenia posledný deň tejto trojdňovej lehoty t.j. 28.06.2011 aj napriek skutočnosti, že si žalobca prevzal písomnosť na pošte osobne dňa 20.06.2011. Pri posudzovaní či oneskorene podané odvolanie nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo obnovu konania odvolací orgán zistil, že nie sú tu podmienky a neodôvodňujú obnovu konania. Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutia orgánu verejnej správy a vydal uznesenie, ktorým konanie na Krajskom súde v Bratislave zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že žalobca v správnom konaní nevyužil možnosť podania riadneho opravného prostriedku a teda správny súd nemohol vec meritórne preskúmať pre prekážku nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.03.2016, ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/172/2011-52 zo dňa 11.11.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v prípade, ak si adresát zásielky, v tomto prípade žalobca zásielku osobne prevezme na pošte je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. II. Súd opätovne preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a z administratívnych spisov orgánov verejnej správy a zistil, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, Okresný dopravný inšpektorát - oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. ORP-P-334/ II-OBCP-2011-V zo dňa 02.06.2011 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona SR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil mu pokutu vo výške 200 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov. Zo spisového materiálu súd zistil, že žalobca v čase o 15,35 hod. v uzavretej obci H. po diaľnici D1 smerom na G. viedol motorové vozidlo značky D. Q. ev.č. H.-XXXR., kde vozidlá zaradené v pravom jazdnom pruhu predchádzal vpravo po pravej krajnici. Bol vyhotovený videozáznam na základe ktorého bol na mieste priestupku zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Žalobca pri ústnom pojednávaní uviedol, že nie si je vedomý priestupku. Ocitol sa tam preto, lebo mal predtým kolíziu s červenou dodávkou pani N.. S vodičom dodávky sa dohadoval o výške škody a po dohode pokračoval ďalej s tým, že sa chcel zaradiť do jazdného pravého pruhu. Nakoľko bola hustá premávka nikto ho nechcel pustiť, aby sa bezpečne zaradil medzi idúce vozidlá, tak pokračoval ďalej s tým, že ho niekto pustí. Počas jazdy ho následne zastavila hliadka polície, kde sa jej celú záležitosť snažil vysvetliť. Pri rozhodovaní o priestupku vychádzal orgán verejnej správy prvého stupňa zo správy o výsledku objasňovania priestupku z opisu, z videozáznamu, z výpisu evidenčnej karty obvineného a výpovede obvineného. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.08.2011 č. KRP-P-DY-BCP-128/2011, v ktorom konštatoval, že odvolanie neodôvodňuje obnovu konania ani zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. III. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 02.06.2011 č. ORP-P-334/II-OBCP-2011-V a to z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe. Žalobca tvrdí, že toto rozhodnutie je nezákonné ako aj je nezákonný postup orgánu verejnej správy, ktorý spočíva v tom, že neoprávnene informoval žalobcu o tom, že odvolanie bolo podané oneskorene. Postup správneho orgánu po prijatí odvolania je upravený v ustanoveniach §§ 56 a 57 správneho poriadku. Nezákonnosť postupu odvolacieho orgánu spočíva v tom, že nesprávne preskúmal odvolanie mimo odvolacieho konania. K dôvodom v žiadosti žalobcu a v odvolaní dodáva, že argumenty orgánu verejnej správy prvého stupňa sú nezrozumiteľné. Jazda po krajnici nie je definovaná ako závažné porušenie pravidiel cestnej premávky. Na krajnicu žalobca vošiel pri zastavovaní a státí a neustále dbal na zvýšenú opatrnosť. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. IV. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.10.2011 uviedol, že oneskorené odvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie a preto odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov a vydať rozhodnutie, ale takéto podanie môže pokladať za podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Ak odvolací orgán zistí, že tu nie sú dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 60 správneho poriadku vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Právnym dôsledkom oneskorene podaného odvolania je právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia zo dňa 02.06.2011 č. ORP-P-334/II-OBCP-2011. Správny súd tak nemôže vec meritórne preskúmať pre prekážku nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov. Žalovaný poukázal na ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku a na inštitút tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú aj keď v skutočnosti to tak nie je. Dňa 08.06.2011 bol doručovateľom vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Dňa 09.06.2011 bolo vykonané opakované doručenie avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňa 09.06.2011 na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Keďže si žalobca do 3 dní od uloženia písomnosť nevyzdvihol, správny orgán prvého stupňa správne považoval za deň doručenia posledný deň tejto 3 dňovej lehoty t.j. 13.06.2011 aj napriek skutočnosti, že si žalobca prevzal písomnosť na pošte osobne dňa 20.06.2011. Pri uplatnení fikcie doručenia vyplýva, že posledným dňom na podanie riadneho opravného prostriedku bol deň 28.06.2011, pričom žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu až dňa 30.06.2011. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ďalej len SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukazuje jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Podľa § 25 ods. 3 správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie. Konajúci súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (predtým odvolacieho súdu) podľa ust. § 469 SSP a poukazuje na jeho právny názor v uznesení 3Sžo/101/2015, s ktorým sa prvostupňový súd stotožnil. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobom doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej orgán verejnej správy vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, orgán verejnej správy už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie napr., či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení, či sa adresát v mieste doručovania zdržiava a pod. V prípade, že adresát zásielky v tomto prípade žalobca si zásielku osobne prevezme na pošte je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. Súd mal za to, že zásielka obsahujúca prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy č. ORP- P-334/II-OBCP-2011-V zo dňa 02.06.2011 bola žalobcovi doručená dňa 20.06.2011 a teda zákonná 15- dňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 21.06.2011, posledný deň tejto lehoty pripadol na 06.07.2011. Žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 30.06.2011 teda v zákonom stanovenej lehote. Prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II č. ORP-P-334/II-OBCP-2011-V zo dňa 02.06.2011 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keďže žalobca sa proti nemu v zákonnej lehote odvolal. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-DY-BCP-128/2011 zo dňa 10.08.2011 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia pre konanie pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní úspešný. O výške bude rozhodnuté podľa ust. § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením, ktoré vo veci vydá súdny úradník. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.