Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/1670/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207673 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1012207673.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku 26, IČO: 31 303 862, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6703/2012-1.10 (52/2012-rozkl.) zo dňa 21.8.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Včas podanou žalobou, doručenou súdu dňa 8.11.2012, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia č. 6703/2012-1.10 (52/2012- rozkl.) zo dňa 21.8.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 2300/2012-2.2 zo dňa 30.5.2012. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žiadateľovi Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepnému závodu Liptovský Hrádok (ďalej len ,,žiadateľ“) vydaný súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody) a § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny na výstavbu lesnej cesty „Nad Múraným mostom“, ktorá vedie cez JPRL č. XXXaXX, XXXaXX, XXXbXX, XXX XX, XXX XX (KN-C XXXX, XXXX) na LC Čierny Váh v Národnom parku Nízke Tatry (ďalej len ,,NP Nízke Tatry“) a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto lesnej cesty, nevydalo súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny a § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny na výstavbu lesnej cesty „Kozie chrbty“ vedúcu cez JPRL č. XXXc, XXX XX, XXX (KN-C XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX) na LHC Čierny Váh v NP Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto lesnej cesty a nepovolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 a ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, a to úmyselne usmrcovať a rušiť chránené živočíchy a ničiť ich biotopy v súvislosti s výstavbou lesnej cesty „Kozie chrbty“. Žalobca v žalobe navrhol obe rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.), ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.), ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.). Žalobca v žalobe uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že toto obsahuje opis priebehu konania a opis podkladov rozhodnutia. Okrem iného je v ňom uvedené, že žalobca vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia uviedol ako dôvody, pre ktoré navrhol neudeliť žiadateľom žiadané súhlasy - narušenie kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, narušenie kompaktnosti biotopov chránených druhov, ich vyrušovanie pri výstavbe a samotnej prevádzke lesnej cesty, neprimerané sprístupnenie lesov nielen pre lesohospodárov, ale i pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd, motorkárov a pod., ohrozenie výstavbou a užívaním ciest drobných bezstavcov, ktorých priestorové šírenie je výrazne limitované, napomáhanie šíreniu inváznych druhov rastlín, zvýšenie odtokových koeficientov oblastí, zmena režimu pôdnej vody. Z odôvodnenia rozhodnutia však nijako nevyplýva, ako sa žalovaný vyrovnal s námietkami žalobcu a jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia. O tom, prečo udelil súhlas, sa správny orgán nezmieňuje. Žalovaný uvádza, že vychádzal zo stanovísk správy NAPANTu a KÚŽP Žilina. Žalovaný nepodal vysvetlenie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu a ako sa vyrovnal s konkrétnymi vyjadreniami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Úlohou správnych orgánov je posúdiť žiadosť žiadateľa a svoj názor, prečo možno z hľadiska záujmov ochrany prírody vydať súhlas na žiadateľom žiadanú činnosť zrozumiteľne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odborná organizácia ochrany prírody Správy národného parku NAPANT vo svojom stanovisku odporúčala realizovať projekt lesných ciest v prípade, že súbor lesných ciest prejde procesom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Poukázala na to, že ide o súbor ciest. Neskôr v ďalších stanoviskách zo dňa 21.1.2011 tá istá organizácia už vo vzťahu k tým úsekom ciest, kde bol vydaný súhlas žiadaný navrhovateľom zmenila názor, nepredpokladala negatívny vplyv na chránené vtáčie územia a predmet ochrany a nenavrhovala posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. II. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože obsahuje odôvodnenie plynúce z odborných stanovísk KÚŽP Žilina zo dňa 5.12.2011 a ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry zo dňa 21.11.2011, týkajúce sa udelenia a neudelenia súhlasu na výstavbu lesných ciest a zvážanie na územiach špecifikovaných v bode 1. tohto vyjadrenia a nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 ZOPK na územiach špecifikovaných v treťom stupni ochrany v súlade s ZOPK. V rozhodnutí sú uvedené dôvody, pre ktoré správny orgán udelil súhlas na výstavbu lesných ciest „Nad Múraným mostom, Kozie chrbty“. Obdobne sú v rozhodnutí uvedené aj dôvody, pre ktoré nebolo časti žiadateľovej žiadosti vyhovené, t.j. nebol daný súhlas na výstavbu lesnej cesty „Kozie chrbty“, pričom ako podklad slúžili odborné stanovisko KÚŽP Žilina zo dňa 5.12.2011 a z odborného stanoviska ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry zo dňa 21.11.2011. Správny orgán postupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný zohľadnil aj vyjadrenie FSC Slovensko zo dňa 30.1.2012 a SOS/BirdLife Slovensko zo dňa 27.1.2012, keď v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v územiach podliehajúcich osobitnej ochrane podľa zákona by mali mať pred záujmami lesného hospodárstva prednosť postupy zabezpečujúce ochranu lesných ekosystémov, rešpektujúce požiadavky ochrany prírody a krajiny. Kladné stanovisko k realizácii predmetných lesných ciest zaujalo Národné lesnícke centrum - National Forest Centre - Ústav pre Hospodársku úpravu lesov Zvolen. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom toho, že NAPANT vo svojom stanovisku pôvodne odporúčal realizovať projekt lesných ciest v prípade, ak to prejde procesom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a neskôr zmenil svoj názor, žalovaný uvádza, že súhrnným stanoviskom NAPANT zaujíma postoj k výstavbe lesných ciest v území ochranného pásma, ako aj vlastného územia NP Nízke Tatry, v rámci ktorého odporúča KÚŽP Žilina doručiť na MŽP SR podnet podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Predmetné súhrnné stanovisko má však len odporúčací charakter, ktoré nezaväzuje KÚŽP Žilina ani MŽP SR. Nakoľko žalovanému nebol doručený podnet, na základe ktorého by bolo povinné začať konanie podľa § 20 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, má žalovaný možnosť, avšak nie povinnosť začať toto konanie. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný považuje túto za neopodstatnenú, pretože žalobca žiadnym spôsobom v žalobe neodôvodňuje, prečo považuje z tohto dôvodu rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní predovšetkým zo stanovísk Správy NAPANT a KÚŽP Žilina, v ktorých boli zohľadnené dopady výstavby lesných ciest so zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území NP Nízke Tatry, súčasťou ktorého je aj lokalita Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územie európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. Z uvedeného dôvodu povolilo výstavbu lesných ciest a zmenu stavu mokrade len na úsekoch, na ktorých bol jednoznačne vylúčený negatívny vplyv výstavby lesných ciest na biotopy európskeho a národného významu a na chránené druhy a neudelilo súhlas na výstavbu lesných ciest na ostatných dotknutých JPRL na území NP Nízke Tatry. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1S 1670/2012-98 zo dňa 02.07.2014 tak, že Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. O odvolaní bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 70/2014 zo dňa 25.11.2015 tak, že rozsudok tunajšieho súdu č.k. 1S 1670/2012-98 zo dňa 02.07.2014 bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z jeho odôvodnenia vyplýva právny názor, že „...Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že krajský súd odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku založil iba na formálnom opise žaloby, vyjadrenia žalovaného, citovaní jednotlivých zákonných ustanovení - paragrafových znení - na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, pričom vlastnému právnemu odôvodneniu svojich záverov v napadnutom rozsudku venoval pozornosť v minimálnom rozsahu, čím taktiež postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť....“. IV. Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Predmetom súdneho preskúmania bola časť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vydaná v intenciách § 14 ods. 2 písm. a), v znení § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK a § 6 ods. 4 ZOPK, o vydaní súhlasu na na výstavbu lesnej cesty „Nad Múraným mostom“, ktorá vedie cez JPRL č. XXXaXX, XXXaXX, XXXbXX, XXX XX, XXX XX (KN - C XXXX, XXXX) na LHC Čierny Váh v NP Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto lesnej cesty. Predmetom súdneho preskúmania nebola časť rozhodnutí ohľadom nevydania súhlasu a nepovolenia výnimky. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 6 ods. 4 ZOPK, na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o). V. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadateľ - LESY SR, š. p., OZ Liptovský Hrádok požiadal KÚŽP o povolenie výnimky z § 35 a vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK. K žiadosti boli vydané odborné stanoviská KÚŽP podľa § 28 ods. 4 ZOPK, č. 2011/00511-13/ Dur zo dňa 5.12.2011 a č. 2011/00511-14/Dur zo dňa 5.12.2011. Podkladom pre stanoviská KÚŽP boli stanoviská ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry. ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry posúdila možnosť výstavby všetkých ciest žiadateľa a vytipovala tie, z ktorých výstavba nepredstavuje neprimerané riziko pre dotknuté biotopy európskeho alebo národného významu. Krajský súd v Bratislave v rozsahu žalobných dôvodov žalobcu preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR a jemu predchádzajúce konanie, najmä z toho pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní a či správne posúdil zákonnosť a správnosť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd v Bratislave po vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania uvedenú v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave považuje právne posúdenie preskúmavanej veci žalovaným za správne a súladné so zákonom. Zastáva názor, že rozhodnutia správneho orgánu tak prvého, ako aj druhého stupňa sú vydané v súlade so správnym poriadkom, dostatočne odôvodnené a vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu si správny orgán prvého stupňa vyžiadal stanoviská ŠOP SR, Správa NAPANT č. NAPANT/487c/2011, stanovisko ŠOP SR, Správa NAPANT č. NAPANT/487/2011, stanovisko ŠOP SR, Správa NAPANT č. NAPANT/1388/2011, odborné stanovisko KÚ ŽP Žilina č. 2011/00511-13/Dur Nad Múraným mostom, odborné stanovisko KÚ ŽP Žilina č. 2011/00511-14/Dur Kozie chrbty, stanovisko SOS/BirdLife, stanovisko FCS Slovensko, stanovisko ŠOP SR, Správy NAPANT č. NAPANT/172/2012 k argumentom FSC Slovensko a LZ VLK. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že z oboch preskúmavaným rozhodnutí vyplýva, že tak prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán sa náležite vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu. Zákon č. 543/2002 Z.z. upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovávaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavacie, obnovovacie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability (§ 1 ods. 1 citovaného zákona). Zákonodarca v zákone o ochrane prírody a krajiny upravuje predmet a rozsah právnej úpravy, ktorým je ochrana prírody a krajiny a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. V citovaných ustanoveniach § 13 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 zákonodarca ustanovuje podmienku vykonávania zákonom stanovených činností na chránenom území len so súhlasom príslušného orgánu štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravu obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Z administratívneho spisu vyplynulo, že Ministerstvo životného prostredia SR, Odbor výkonu štátnej správy prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.05.2012 podľa § 65 ods. 1 písm. h) a § 83 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., na základe žiadosti žiadateľa štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, OZ Liptovský Hrádok zo dňa 06.10.2011, vydal súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 citovaného zákona na výstavbu lesnej cesty „Nad Múraným mostom“, ktorá vedie cez JPRL č. XXXaXX, XXXaXX, XXXbXX, XXX XX, XXX XX (KN-C XXXX, XXXX) na LHC Čierny Váh v NP Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto lesnej cesty. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., zo žiadosti o vydanie rozhodnutie musí byť najmä zrejmé kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že tento správny orgán rozhodol o vydaní súhlasu podľa ust. § 14 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 citovaného zákona. Je nesporné, že za účelom náležitého zistenia skutkového stavu si správny orgán prvého stupňa zaobstaral vyššie citované stanoviská ŠOP SR, z ktorých nesporne vyplýva kladný postoj k výstavbe trvalých lesných ciest v území ochranného pásma, ako aj vlastnému územiu Národného parku Nízke Tatry, v rámci ktorého KÚ ŽP Žilina odporúča doručiť na MŽP SR podnet podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Predmetné súhrnné stanovisko ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry má však len odporúčací charakter, ktoré nijakým spôsobom nezaväzuje KÚ ŽP Žilina, ani žalovaného. Stanovisko ŠOP SR, Správy NP Nízke Tatry č. NAPANT/487/2011 bolo vydané k navrhovanej výstavbe 32 lesných ciest na LHC Čierny Váh, Javorinka, Malužiná a Liptovská Osada na území Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma, pričom odporúčanie na podanie podnetu podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry zdôvodnila tým, že celková plocha záberu biotopov ďaleko presahuje hranicu 10 ha, predmetom žiadosti žiadateľa zo dňa 29.03.2011, doplnenej podaním zo dňa 10.06.2011 bolo vydanie súhlasu na výstavbu dvoch lesných ciest na LHC Čierny Váh, a to lesnej cesty „Nad Múraným mostom“ a lesnej cesty „Kozie chrbty“, pri ktorých by došlo k záberu biotopov v celkovej ploche 0,79 ha. Z uvedeného je zrejmé, že dôvody, ktoré viedli ŠOP SR, Správu NP Nízke Tatry k odporúčaniu na podanie podnetu podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neboli vo vzťahu k navrhovanej výstavbe predmetných lesných ciest, o ktorých žalovaný rozhodoval, naplnené. Z odborného stanoviska č. 2011/00511-13/Dur zo dňa 05.12.2011, ktoré bolo vydané KÚ ŽP Žilina v zmysle § 28 ods. 4 zákona, vyplýva, že výstavba lesnej cesty „Nad Múraným mostom“ nebude mať významný vplyv na územie sústavy chránených území. Na základe tejto skutočnosti nebolo potrebné ďalšie posudzovanie vplyvov podľa osobitných predpisov. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave preskúmavané rozhodnutie je podrobné a zrozumiteľné, správny orgán sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, aplikoval na vec správne právne predpisy, rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, a preto nie je dôvod ho považovať za nespreskúmateľné, preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. K námietke žalobcu, že odborná organizácia ochrany prírody Správy národného parku NAPANT vo svojom stanovisku najprv odporučila realizovať projekt až keď prejde procesom posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životného prostredie, pričom neskôr svoj názor zmenila, krajský súd uvádza, že žalovanému nebol doručený podnet na základe ktorého by bolo povinné začať konanie podľa § 20 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, takže nebol povinný začať konanie podľa § 18 ods. 10, ods. 11 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V zmysle § 20 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ministerstvo môže začať konanie podľa § 18 ods. 10, ods. 11 aj z vlastného podnetu, pričom prihliada na podnety verejnosti, dotknutej obce a dotknutého orgánu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ministerstvo má možnosť, avšak nie povinnosť určiť, či posudzovaniu vplyvov podlieha aj navrhovaná činnosť alebo jej zmena uvedená v prílohe č. 8 (§ 18 ods. 10 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), prípade, či posudzovaniu vplyvov podlieha aj navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 8. V danom prípade treba zdôrazniť skutočnosť, že kým stanovisko ŠOP SR, Správy NP Nízke Tatry č. NAPANT/487/2011 bolo vydané k navrhovanej výstavbe 32 lesných ciest na LHC Čierny Váh, Javorinka, Malužiná a Liptovská Osada na území NP Nízke Tatry a jeho ochranného pásma, pričom odporučenie na podanie podnetu podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ŠOP SR - Správa NP Nízke Tatry zdôvodnila tým, že celková plocha záberu biotopov ďaleko presahuje hranicu 10 ha, predmetom žiadosti žiadateľa zo dňa 29.03.2011 bolo vydanie súhlasu na výstavbu dvoch lesných ciest na LHC Čierny Váh, pri ktorých by došlo k záberu biotopov o celkovej ploche 0,79 ha (spolu). Z vyššie uvedeného je nesporné, že dôvody, ktoré viedli ŠOP SR, Správu NP Nízke Tatry k odporučeniu na podanie podnetu podľa § 20 zákona, neboli vo vzťahu k navrhovanej výstavbe oboch lesných ciest, ktoré boli predmetom administratívneho konania, splnené. Súd konštatoval, že neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu o nedostatočnom dokazovaní, nakoľko je nesporné, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z odborných stanovísk KÚ ŽP Žilina vydaných podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, z ktorých vyplýva, že: „Predmetná činnosť nesúvisí so starostlivosťou o predmetné územie sústavy chránených území NATURA 2000 a nie je pre starostlivosť o takéto územie potrebná. V súvislosti s územiami sústavy NATURA 2000 prichádza do úvahy možnosť ovplyvnenia a určitého zásahu do biotopov pri výstavbe, navrhovaná zmena však nebude mať vplyv na tieto územia európskeho významu, a teda nie je predmetom posudzovania jeho vplyvu na životné prostredie podľa osobitného predpisu (zákon č. 24/2006 Z.z.)“. Z vyššie uvedeného nesporne podľa názoru súdu vyplýva, že navrhovaná činnosť, ku ktorej bol žalovaným vydaný súhlas, by mala podliehať posudzovaniu vplyvov v zmysle ust. § 18 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo teda nebolo oprávnené požadovať od žiadateľa, aby k svojej žiadosti doložil záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré by navrhovanú činnosť odporučilo realizovať. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný správny orgán vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, rozhodol so zohľadnením záujmov ochrany prírody a krajiny na dotknutom území Národného parku Nízke Tatry, ktorého súčasťou je aj lokalita Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územie európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. Ministerstvo povolilo výstavbu lesných ciest a zmenu mokrade len na úsekoch, na ktorých bol jednoznačne vylúčený negatívny vplyv výstavby lesných ciest na biotopy európskeho a národného významu a na chránené druhy neudelilo súhlas na výstavbu lesných ciest a ostatných dotknutých JPRL na území Národného parku Nízke Tatry. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za zákonné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.