Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/159/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201158 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201158.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: T. K., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., O. A., Y. W. H. P., Č. Ľ.Á. D., Š. G. Č. Ľ. D., zastúpená: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, P. O. Box 285, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2013/000185-006 zo dňa 11.04.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 12.06.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - písomnosti označenej ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu - zaslanie“ č.: PPZ-HCP- BA2-2013/000185-006 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo rozhodnuté o jej odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava zo dňa 16.03.2012 č.: PPZ-HCP-BA6-AV-50-12/2012 (žalobkyňa týmto rozhodnutím bola administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky a zároveň jej bol uložený zákaz vstupu na dobu 3 rokov). Žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, vrátil vec na ďalšie konanie a priznal žalobkyni náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného pokladala žalobkyňa za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a existencie vady v konaní správneho orgánu majúcej vplyv na jeho zákonnosť (nedodržanie procesného postupu v zmysle § 57 ods. 2 správneho poriadku - nesplnenie povinnosti predloženia jej odvolania v lehote 30 dní odvolaciemu orgánu). Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.03.2012 tak, ako je v ňom uvedené, nakoľko jej úkon vzdania sa práva na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu bol pre nedostatok v tlmočení ustanoveného tlmočníka neplatný. Vyjadrila názor, že v dôsledku postupu žalovaného sa nemohla v administratívnom konaní riadne brániť a využiť všetky právne prostriedky na svoju ochranu, keďže v rozpore s jej voľou vyznačil správny orgán právoplatnosť na predmetnom rozhodnutí a odoprel jej tak právo využiť riadny opravný prostriedok - odvolanie. Namietala neposkytnutie jej potrebnej pomoci zo strany žalovaného tak, aby neutrpela ujmu na svojich právach, pretože nemala zabezpečeného riadneho tlmočníka z oficiálneho zoznamu tlmočníkov, ktorého odbornosť a jazykové znalosti by zabezpečili riadne tlmočenie a preklad. Uviedla, že neovláda slovenský jazyk a jej materinským jazykom je jazyk čínsky. Predmetného administratívneho konania sa zúčastnil ako tlmočník zo slovenského do čínskeho jazyka a z čínskeho jazyka do slovenského jazyka T., ktorý tlmočil len na základe sľubu zloženého priamo pri tlmočníckom úkone. Žalobkyňa uviedla, že menovaný nie je riadnym tlmočníkom zapísaným v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len Zoznam) a jeho znalosť slovenského jazyka je na veľmi nízkej úrovni. Žalobkyňa namietala, že v administratívnom konaní nemala v úmysle vzdať sa odvolania proti vydanému rozhodnutiu a nie je si vedomá, že by sa tohto práva vzdala podpísaním zápisnice z administratívneho úkonu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že s obsahom a právnymi následkami napadnutého rozhodnutia sa oboznámila až potom, čo jej bol dňa 19.03.2012 obsah rozhodnutia pretlmočený z jazyka slovenského do jazyka čínskeho tlmočníčkou L.. R. S. - K. zapísanou v Zozname, v oddiely tlmočníkov pre čínsky jazyk. Poukázala na postup žalovaného v konaní a rozpor s § 3 ods. 2 správneho poriadku, § 77 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 404/2011 Z. z.) a Ústavou Slovenskej republiky. Žalobkyňa tiež namietala, že prvostupňové rozhodnutie nebolo založené na správnom skutkovom základe, a teda neboli splnené ani materiálne podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo založené na záveroch, že uzatvorila fiktívne a účelové manželstvo s D. L., nar. 22.08.1968. Tvrdila, že manželstvo uzatvorila z lásky po viac ako trojročnom partnerskom vzťahu, so svojim manželom žije riadne ako manželka v spoločnej domácnosti, ich zámerom je vytvárať riadnu a fungujúcu rodinu a žiť a pracovať na území Slovenskej republiky, kde žila na základe udeleného povolenia na trvalý pobyt do 12.04.2015. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie je podľa jej názoru aj v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), keď porušuje jeho čl. 8 garantujúci právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Týmto rozhodnutím došlo k násilnému a protiprávnemu rozdeleniu fungujúcej rodiny. Rozhodnutie je predčasné a nepodložené, pričom jej bolo upreté právo podať proti nemu odvolanie. Poukázala na nedodržanie procesného postupu prvostupňovým správnym orgánom (§ 57 ods. 2 správneho poriadku) a to z dôvodu, že voči jeho rozhodnutiu podala odvolanie spolu so žiadosťou o prinavrátenie lehoty na podanie odvolania, avšak správny orgán jej listom zo dňa 13.04.2012 oznámil, že odvolanie proti jeho rozhodnutiu nie je prípustné, nakoľko sa práva na odvolanie vzdala písomne do zápisnice. Správny orgán v prípade, ak jej odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel bol povinný odvolanie predložiť spolu s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu a to najneskôr do 30 dní od doručenia mu odvolania, čo však neučinil. Keďže takýmto postupom bola ukrátená na svojich právach podala žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý však konanie zastavil (právoplatne) a to v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd zároveň vyslovil názor o nedodržaní procesného postupu vyplývajúceho z § 57 ods. 2 správneho poriadku zo strany správneho orgánu. Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky následne vyzvala žalovaného na pokračovanie konania v predmetnej veci, za účelom vydania rozhodnutia o ňou podanom odvolaní. Dňa 17.04.2013 bol jej právnemu zástupcovi doručený list zo dňa 11.04.2013, ktorým ju žalovaný neformálnym spôsobom (listom) oboznámil o vybavení jej odvolania s odôvodnením, že ide o neprípustné odvolanie. Toto oznámenie považuje za rozhodnutie odvolacieho orgánu o jej odvolaní. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.07.2013 a navrhol ju zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia bol stručne opísaný priebeh správneho konania o administratívnom vyhostení žalobkyne. K vzneseným žalobným námietkam žalovaný uviedol, že nakoľko žalobkyňa v dostatočnej miere neovládala slovenský jazyk a je štátnou občiankou Čínskej ľudovej republiky, bol jej ustanovený v prebiehajúcom konaní o jej administratívnom vyhostení tlmočník z jazyka čínskeho do jazyka slovenského a naopak T. C. Z obsahu spisového materiálu je možné zistiť snahu správneho orgánu prvého stupňa o zabezpečenie tlmočníka uvedeného v zozname tlmočníkov. Správny orgán kontaktoval osoby zapísané v Zozname tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom žiadny z týchto tlmočníkov nemohol vykonať tlmočnícky úkon, o čom bol spracovaný úradný záznam. Následne zvolený postup bol plne štandardný a v súlade s § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z. z.). Žalovaný poukázal na znenie zápisníc spísaných pri tlmočníckom úkone dňa 16.03.2012, kde žalobkyňa výslovne uviedla, že tlmočníkovi T. rozumie a súhlasí s jeho tlmočením do čínskeho jazyka. Predmetnú osobu správny orgán prvého stupňa využíva na tlmočenie v prípade nemožnosti zabezpečenia tlmočníka zapísaného v príslušnom zozname a doposiaľ nebola zo strany vypočúvaných osôb vznesená námietka na jeho slabé jazykové znalosti, resp. nepresné preklady. Z obsahu zápisníc je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa bola správnym orgánom upozornená na skutočnosť, že v prípade vzdania sa práva na odvolanie je tento úkol neodvolateľný a žalobkyňa bola zo strany správneho orgánu poučená a tomuto poučeniu porozumela. Ohľadom námietky nerešpektovania čl. 8 Dohovoru žalovaný poukázal na obsah rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý uviedol, že sa zoberal aj prekážkou administratívneho vyhostenia v súlade s čl. 3 a čl. 8 Dohovoru a vychádzal z vyjadrení samotnej žalobkyne uvedených v zápisnici zo dňa 16.03.2012, kde táto uviedla, že vyhostením nebude dotknutý jej súkromný a rodinný život. Taktiež počas konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prihliadnuť na rešpektovanie jej súkromného a rodinného života v súlade s čl. 8 Dohovoru. Postup správneho orgánu prvého stupňa pokladal za súladný so zákonom, z podkladov spisového materiálu bolo zrejmé, že žalobkyňa svojím konaním naplnila ust. § 82 ods. 1 písm. f) zákona č. 404/2011 Z. z., voči jej manželovi sa vedie trestné konanie. Žalobkyňa uviedla, že za sprostredkovanie sobáša odovzdala určitej osobe financie, manželia spolu nekomunikovali rovnakým jazykom. Záverom žalovaný uviedol, že vznesená námietka o tom, že v konaní nevydal rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 59 správneho poriadku, ale iba ju informoval neformálnym listom o vybavení jej odvolania nie je na mieste. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru slovenských súdov - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorých je rozhodnutie len označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce ako správny orgán svoje rozhodnutie označil alebo, či vec vybavil neformálnom prípisom. Aj takéto neformálne vybavenie odvolania môže byť podrobené súdnemu prieskumu. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie správneho orgánu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a to v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods.2 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní, konanom v prítomnosti oboch procesných strán a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Administratívny spis žalovaného obsahuje okrem iných písomností aj žiadosť žalobkyne zo dňa 10.03.2010 o udelenie povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny (žalobkyni bol udelený trvalý pobyt do 12.04.2015). Dňa 16.03.2012 bola žalobkyňa predvedená na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, ktoré začalo voči nej konanie vo veci jej administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. f) zákona č. 404/2011 Z. z.. Podľa úradného záznamu spísaného dňa 16.03.2012 M. (PPZ-HCP-BA6-AV-50-5/2012-Tvo) bola v uvedený deň vykonaná lustrácia na webovej stránke Jaspi web, kde bolo zistené, že na preklad z čínskeho jazyka sú zapísaní v zozname tlmočníkov v okolí Bratislavy tlmočníci S. - K., ktorá uviedla, že odchádza do zahraničia, L.. L. I. a F. P. telefón nezdvíhali a tlmočníčka F. nebola dostupná. Následne bol v uvedenom konaní ustanovený tlmočníkom T. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nie je zapísaný v zozname tlmočníkov, a to z dôvodu, že žalobkyňa neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa vedie konanie. Ustanovený tlmočník bol poučený o svojich právach a povinnostiach a zároveň zložil sľub tlmočníka v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z. z.). Dňa 16.03.2012 vo veci vypovedala žalobkyňa, pričom jej výpoveď tlmočil ustanovený tlmočník. Na úvod svojej výpovede žalobkyňa vyhlásila, že tlmočníkovi T. C. rozumie a súhlasí s tlmočením do čínskeho jazyka. Obsah výpovede žalobkyne bol zachytený v zápisnici, ktorú žalobkyňa podpísala. Podľa obsahu ďalšej zápisnice z toho istého dňa bol žalobkyni predložený kompletný spisový materiál v prejednávanej veci obsahujúci podklady pre vydanie rozhodnutia. Žalobkyňa na otázku, či plne rozumie prítomnému tlmočníkovi T. C. a jeho prekladu do čínskeho jazyka uviedla, že prekladu rozumie a tiež zaujala stanovisko, že žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, resp. vyjadrenia v priebehu konania predložiť nechce. Dňa 16.03.2012 bolo vydané rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-AV-50-12/2012, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 82 ods. 1 písm. f) zák. č. 404/2011 Z. z. o administratívnom vyhostení žalobkyne na územie Čínskej ľudovej republiky a o určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 rokov. Podľa ďalšej zápisnice z toho istého dňa bolo žalobkyni vyššie menovaným tlmočníkom vydané rozhodnutie pretlmočené a žalobkyňa využila svoje právo podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) vzdať sa odvolania proti tomuto rozhodnutiu. V zápisnici sa nachádza poučenie o význame a právnych následkoch vzdania sa práva na podanie odvolania, v ktorom sa výslovne uvádza, že procesný úkon, ktorým sa účastník vzdáva práva odvolania, je úkonom neodvolateľným a má za následok, že účastník konania nemôže neskôr odvolanie podať. Aj túto zápisnicu po jej preložení tlmočníkom žalobkyňa podpísala. Dňa 22.03.2012 podala žalobkyňa na poštovú prepravu žalovanému odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu a zároveň žiadala o prinavrátenie lehoty na podanie odvolania. Na uvedené podanie - odvolanie reagovalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (prvostupňový správny orgán) listom zo dňa 13.04.2012 č.: PPZ-HCP-BA6-AV-50-24/2012 doručeným právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 23.04.2012, v ktorom správny orgán konštatoval, že v zmysle § 53 Správneho poriadku odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu nie je prípustné, nakoľko sa práva na podanie odvolania žalobkyňa vzdala písomne do zápisnice. Správny orgán tiež uviedol, že žalobkyňa počas priebehu celého administratívneho konania ani v jednom prípade nenaznačila skutočnosť, že by ustanovenému tlmočníkovi nerozumela, naopak všetky zápisnice o jednotlivých úkonoch podpísala a súhlasila s ich obsahom. Na základe následne vyvolaného súdneho konania a vydaní rozhodnutí Krajským súdom v Bratislave - uznesenie č. k. 2S/132/2012-27 zo dňa 13.06.2012, potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sža/23/2012 zo dňa 14.11.2012 prvostupňový správny orgán postúpil žalobkyňou podané odvolanie na odvolací správny orgán - žalovanému. Písomnosť žalovaného zo dňa 11.04.2013 označená ako Odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu - zaslanie (napadnuté rozhodnutie), v ktorej úvode sú uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobkyni bolo vydané prvostupňové rozhodnutie dňa 16.03.2012, pričom tento správny orgán so žalobkyňou spísal v daný deň zápisnicu, v ktorej táto vyjadrila svoju vôľu a vzdala sa svojho práva na odvolanie voči rozhodnutiu o jej administratívnom vyhostení a zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/132/2012-27 zo dňa 13.06.2012, podľa ktorého správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní rozhodnúť sám len vtedy, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. V opačnom prípade je povinný odvolanie spolu so spisom predložiť odvolaciemu orgánu do 30 dní a upovedomiť o tom účastníka. Takto postupuje aj v prípade, ak odvolanie považuje za neprípustné pretože sa odvolania účastník konania vzdal. Ďalej žalovaný konštatuje, že vzdanie sa odvolania vo svojej podstate vyjadruje vôľu účastníka konania v konkrétnej veci nevyužiť svoje zákonné právo na podanie riadneho opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu. Dôsledkom je, že rozhodnutie nadobudne právoplatnosť okamihom vzdania sa odvolania. Záverom žalovaný uviedol, že odvolanie žalobkyne bolo síce podané včas, avšak nespĺňa podmienku prípustnosti, nakoľko z obsahu zápisnice v administratívnom spise je zrejmé, že žalobkyňa sa sama dobrovoľne vzdala svojho práva na odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nakoľko ide o neprípustné odvolanie nie je možné ho napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami a preskúmať v riadnom odvolacom konaní. Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobkyne zotrval na dôvodoch uvedených v podanej žalobe. Na súdnom pojednávaní prítomná zástupkyňa žalovaného žalobu považovala za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť. Poukázala na to, že daného tlmočníka správny orgán bežne využíva a doposiaľ nikto neavizoval, že by tlmočil nedostatočne. Správny orgán vyhodnotil manželstvo žalobkyne s D. L. ako účelové, čo potvrdila sama žalobkyňa vo svojej výpovedi, manžela nekontaktovala a ani nežiadala o legálny vstup na územie Slovenskej republiky. 4. Podľa § 120 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa ods. 2 ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba (písm. a/) alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi (písm. b/). Podľa ods. 2 znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený podľa odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a ich rozhodnutí v zmysle podaných žalobných námietok - nesprávneho právneho posúdenia veci a existencie vady v konaní správneho orgánu majúcej vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Ohľadom posúdenia oboch žalobných námietok súd musí vychádzať z vyššie opísaného skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného - písomnosti vydanej dňa 11.04.2013. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán reagoval na žalobkyňou podané odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu o jej administratívnom vyhostení vydanom dňa 16.03.2012 listom zo dňa 13.04.2012, v ktorom vyhodnotil predmetné odvolanie ako neprípustné, dôvodiac tým, že žalobkyňa sa odvolania vzdala písomne do zápisnice pred správnym orgánom. Správny orgán prvého stupňa teda o podanom odvolaní nevydal formálne rozhodnutie a ani odvolanie spolu so spisovým materiálom nepredložil nadriadenému orgánu oprávnenému rozhodovať o odvolaniach proti jeho rozhodnutiam, čím došlo k porušeniu procesného postupu vyplývajúceho z ust. § 57 správneho poriadku. Na základe vo veci následne vyvolaného súdneho konania o súdny prieskum rozhodnutia o vyhostení žalobkyne a po vydaní už skôr uvedených uznesení Krajského súdu v Bratislave a následne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prvostupňový správny orgán po vrátení mu veci súdom postúpil podané odvolanie žalobkyne na vybavenie žalovanému, ktorý o ňom rozhodol a to písomnosťou zo dňa 11.04.2013 (napadnutou touto žalobou), označenou ako odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu - zaslanie. Predmetnú písomnosť je potrebné podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky označiť za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., aj keď nemala formálne náležitosti rozhodnutia stanovené správnym poriadkom, podľa ktorého sa v konaní postupovalo, nakoľko v nej absentoval výrok a poučenie o opravnom prostriedku, avšak za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle ustálenej súdnej praxe považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp 5/2011). Z jej obsahu bolo žalobkyni zrejmé ako žalovaný rozhodol o jej odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a aký názor na vec vyslovil. V prejednávanej veci v súvislosti s preskúmaním napadnutého rozhodnutia úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu správneho orgánu pri ustanovení tlmočníka žalobkyni a s tým súvisiace poučenie žalobkyne o dôsledkoch vzdania sa odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj následného postupu správnych orgánov pri vybavení odvolania podaného vo veci žalobkyňou. Z hľadiska námietky nesprávneho právneho posúdenia veci súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že po vyhlásení a odôvodnení prvostupňového rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky došlo k jej poučeniu o možnosti podania odvolania voči tomuto rozhodnutiu, ako aj o právnych následkoch vzdania sa odvolania. Predmetné poučenie bolo realizované vo forme zápisnice spísanej pred prvostupňovým správnym orgánom bezprostredne po vyhlásení rozhodnutia. Všetky tieto písomnosti boli pretlmočené žalobkyni správnym orgánom ustanoveným tlmočníkom T., pričom žalobkyňa počas vykonávania procesných úkonov predchádzajúcich vydaniu rozhodnutia o jej administratívnom vyhostení nijako nespochybnila tlmočnícke schopnosti tohto tlmočníka, nijakým spôsobom nenamietala presnosť alebo zrozumiteľnosť jeho tlmočenia. Námietku žalobkyne o tom, že tlmočeniu nerozumela z dôvodu slabej znalosti slovenského jazyka ustanoveného tlmočníka súd vyhodnotil ako zjavne účelovú, a to aj z dôvodu, že má pochybnosť o tom ako mohla zistiť žalobkyňa slabú znalosť slovenského jazyka u tlmočníka, keď sama po slovensky nehovorí a slovenský jazyk neovláda. Ohľadom námietky ustanovenia ad hoc tlmočníka, súd musí konštatovať zákonnosť postupu pri jeho ustanovení prvostupňovým správnym orgánom, keďže tomuto predchádzalo zisťovanie prvostupňovým správnym orgánom dostupnosti tlmočníkov (pre tlmočenie z jazyka čínskeho a slovenského) zapísaných v Zozname, pôsobiacich v okolí Bratislavy a po zistení nemožnosti zabezpečenia ich prítomnosti v prebiehajúcom konaní o administratívnom vyhostení žalobkyne pristúpil k zákonom predpokladanému postupu a ustanovil v konaní ad hoc tlmočníka, ktorý zložil pred ním sľub. Správnym orgánom použitý postup vo veci zákon priamo predpokladá a upravuje a správny orgán postupoval plne súladne zo zákonom. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola správnym orgánom riadne poučená o význame odvolania voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu (poučenie jej bolo pretlmočené). Potom, ako súd dospel po posúdení zákonnosti ustanovenia ad hoc tlmočníka prvostupňovým správnym orgánom a pretlmočení poučenia o práve podania odvolania a následkoch vzdania sa odvolania, pričom nezistil žiadne porušenie zákona, pristúpil k posúdeniu zákonnosti postupu správnych orgánov pri vybavení žalobkyňou podaného odvolania voči rozhodnutiu o jej administratívnom vyhostení. S poukazom na znenie ust. § 53 v spojení s § 57 správneho poriadku súd musí konštatovať, že postup správnych orgánov a napadnuté rozhodnutie žalovaného boli plne v súlade so zákonom. Žalobkyňou podané odvolanie vzhľadom na jej jednoznačný a nespochybniteľný prejav vzdania sa práva na podanie odvolania (sama sa dobrovoľne vzdala svojho práva na odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu) musel súd vyhodnotiť ako neprípustné. Preto aj predmetné podané odvolanie žalobkyňou posúdil žalovaný správne a zákonným spôsobom o jej odvolaní aj rozhodol (napadnutým rozhodnutím - písomnosťou z 11.04.2014). Primeraným spôsobom sa v písomnosti žalovaný vysporiadal s námietkou žalobkyne o posúdení vzdaní sa práva na podanie odvolania voči rozhodnutiu o jej administratívnom vyhostení a ustanovení ad hoc tlmočníka prekladajúceho napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako aj poučenie o práve na podanie odvolania voči nemu a účinkoch vzdania sa tohto práva. Zvolený postup žalovaného bol plne v súlade so zákonom. Dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (oznámenia) neboli v podanej žalobe nijako bližšie špecifikované a preto sa súd obmedzil na posúdenie, či bola žalobkyňa oprávnená účinne podať odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Keďže však súd nezistil žiadne pochybenie správnych orgánov pri ustanovení tlmočníka T. a jeho tlmočenie poučenia žalobkyne o práve podať odvolanie a následkoch vzdania sa odvolania, námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodnú. Ohľadom námietky nerešpektovania súkromného a rodinného života žalobkyne v rozhodnutí o jej administratívnom vyhostení (prvostupňové rozhodnutie) súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie uvedenú otázku odôvodňuje poukazujúc na vyjadrenia samotnej žalobkyne uvedené v zápisnici zo dňa 16.03.2012, kde táto uviedla, že vyhostením nebude dotknutý jej súkromný a rodinný život a že za sprostredkovanie sobáša odovzdala určitej osobe finančnú hotovosť. Fiktívnosť uzatvoreného manželstva žalobkyne s D. L. (konštatovanú v rozhodnutí) nepriamo vyplýva aj zo skutočnosti uvedenej v prednesoch právneho zástupcu žalobkyne a zástupkyne žalovaného na súdnom pojednávaní o tom, že žalobkyňa sa napriek tomu, že uplynula doba, na ktorú jej bol udelený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky sa na Slovensku nenachádza a nesnaží sa o obnovenie manželského spolužitia so svojím manželom, s ktorým nekomunikovala rovnakým jazykom a voči ktorému sa v súčasnosti vedie trestné konanie. Súd uvádza, že všetky orgány Slovenskej republiky sú povinné rešpektovať právo na ochranu rodinného života v rozsahu priznaného Dohovorom. V danom prípade žalobkyňa v správnom a ani v súdnom konaní nijako nepreukázala, že na Slovensku súkromný a rodinný život viedla a že rozhodnutie o jej vyhostení do tohto jej práva negatívne zasiahlo (takáto skutočnosť nevyplýva ani zo zistení správnych orgánov a dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise). Všetky v správnom konaní zistené skutočnosti o spolužití žalobkyne s jej manželom dávajú za pravdu prvostupňovým správnym orgánom prijatého záveru o tom, že jej vyhostením z územia Slovenskej republiky nebude nijako dotknutý jej súkromný a rodinný život. Vznesená námietka o existencií vady v konaní správneho orgánu majúcej vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí (nedodržanie zákonnej 30 dňovej lehoty na predloženie odvolania žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu žalovanému - porušenie § 57 ods. 1 Správneho poriadku) podľa názoru súdu neobstojí. Iba samotné nedodržanie procesného postupu prvostupňovým správnym orgánom nie je porušením takej intenzity, ktoré by mohlo mať za následok, aby súd vyslovil nezákonnosť postupu správnych orgánov a z toho prameniacu nezákonnosť následne vydaného rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa bližšie nešpecifikovala aká ujma na jej právach jej vznikla v dôsledku nedodržania vyššie uvedenej lehoty. Súd nezistil, že by nedodržanie tejto lehoty mohlo mať na právo žalobkyne prejednať jej podané odvolanie taký vplyv, aby bolo možné napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu pokladať za nezákonné. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, zákonným postupom vecne príslušným správnym orgánom a námietky žalobkyne neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobkyne v konaní nepriznal jej právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.