Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/166/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201210 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201210.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Q.. M. Q., LL.M., W. 5, XXX 01 Martin, zastúpený: JUDr. Katarína Iľanovská, LL.M., advokátka, Dunajská 48, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 31095/2013-23-II zo dňa 23.04.2013, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : M. podanou žalobou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX-XX-II zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým nevyhovel rozkladu žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX/XXXX-XX-I zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu a nesprístupnil ním požadovanú informáciu s poukazom na ust. § 11 ods. X písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. D. v podanom rozklade proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že správny orgán nesprávne aplikoval rozsudky N. súdu SR sp. zn. XSži X/XXXX a sp. zn. XSži X/XXXX na žalobcovu žiadosť. Podľa právneho názoru žalobcu sa obmedzenia práva na informácie vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdov nevzťahujú výlučne na vlastnú rozhodovaciu činnosť súdu ani na úkony účastníkov konania aj to iba na prebiehajúce súdne konania. N. požadované informácie sú v zmysle T. poriadku Z. dostupné každému v sídle Z. už počas prebiehajúceho konania a preto žalobca nevidel dôvod, aby mu neboli sprístupnené informácie, ktoré sa týkajú právoplatne skončeného konania. D. poukázal na rozsudok Z. vo veci C. a B. v. V. a aplikoval na žalobcov prípad. D. poukázal na to, že v rozhodnutí o nesprístupnení informácie nemožno argumentovať tým, že týmto rozhodnutím sa chráni autorita a nestrannosť súdnej moci napriek tomu, že takýto dôvod, ktorým možno odôvodniť zásah do práva na informácie sa nachádza v čl. XX ods. X F. o ľudských právach a základných slobodách, pretože takýto dôvod sa nenachádza v čl. XX ods. X U. SR. D. vidí nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v nesprávnom právnom posúdení a nedostatku dôvodov. D. žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX žiadal správny orgán o sprístupnenie žiadosti B. republiky adresovanej Z. súdu pre ľudské práva v M. o preskúmanie rozsudku M. komorou vo veci K. v. Slovenská republika a to v celom znení vrátane všetkých príloh. D. považoval záver žalovaného prezentovaný v napadnutom rozhodnutí o právnej povahe rokovacieho poriadku Z. a jeho dôsledkoch na posúdenie jeho žiadosti za nesprávny. N. s argumentom žalovaného o tom, že rokovací poriadok je iba vnútroorganizačný akt Z., ktorý nemá v B. republike povahu prameňa práva a preto ho nemožno na jeho žiadosť o poskytnutie informácií aplikovať. Má zato, že žalovaný rokovací poriadok Z. nesprávne právne posúdil a nezohľadnil judikatúru súdu v danej veci sa týkajúcu. F. sa, že ak požadované informácie boli v predmetnej veci dostupné každému v sídle Z. už počas priebehu celého konania a Slovenská republika nepožiadala o ich utajenie a ak ide o právoplatne skončené konanie bolo povinnosťou žalovaného mu dané informácie sprístupniť. C., že tak neurobil porušil jeho právo na informácie garantované čl. XX ods. 1, X U. SR. V. za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne aplikoval rozsudok Z. vo veci C. a B. v. V. na jeho žiadosť a v tejto časti svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. D. mal aplikovať na jeho žiadosť daný rozsudok a to vzhľadom na podobné skutkové okolnosti. N. rozhodnutie považuje v zmysle uvedeného rozsudku za formu cenzúry, keďže mu neboli sprístupnené informácie na zverejnení, ktorých mal záujem a právo a ktorých zverejnenie je aj vo verejnom záujme. Podľa čl. XX ods. X U. SR je cenzúra všeobecne a bez výnimky zakázaná. Napriek tomu, že U. SR poskytuje širší rozsah práva na informácie rozsudok Z. predstavuje významný interpretačný návod na riešenie jeho žiadosti nie však rozhodujúci. N. rozhodnutie žalobca pokladal za nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia aj v časti zaoberajúcej sa legitímnosťou dôvodu, pre ktorý nemožno informáciu sprístupniť. Táto námietka vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vychádzajúceho z ust. § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. V. zato, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho tvrdením uvedeným v rozklade, podľa ktorého mu informácie neboli sprístupnené z dôvodu, ktorý sa nachádza v čl. XX ods. X U. SR, s ktorým musí byť § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. v súlade. C. súvislosti citoval čl. XX ods. 2, čl. XX F., čl. XX ods. 4, čl. XXX ods. 4, čl. XXXc ods. X U. SR, z ktorých vyplýva, že právo na informácie môže byť obmedzené iba z dôvodu uvedených v čl. XX ods. X U. SR a to bez ohľadu na § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. D. autority a nestrannosti súdnej moci nepatrí medzi dôvody, ktorými možno obmedziť právo na ich informácie v zmysle U. SR. N. dôvodu pre nesprístupnenie informácie spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s U. SR. Na podporu tohto svojho tvrdenia citoval nálezy U. súdu SR (sp. zn. II.ÚS XX/XX, PL.ÚS XX/XX, J..ÚS XX/XX a II.ÚS XX/XX) z ktorých vyplýva, že právo na informácie nemôže byť obmedzené z dôvodu, ktoré nie sú zakotvené v U. SR. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. XSži X/XXXX sa rozsah obmedzení základných práv a slobôd musí vykladať reštriktívne a nie extenzívne. Ak by pripustil, že žalovaný sa môže odvolávať na § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. bol potom povinný uplatniť ústavníkom konformný výklad v zmysle čl. XXX ods. X U. SR. W. konflikte dvoch rôznych výkladov mal žalovaný postupovať v súlade s ustálenou judikatúrou U. súdu SR, napr. s nálezom sp. zn. II.ÚS XXX/XX v zmysle ktorého majú všetky orgány verejnej moci povinnosť v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou garantovaných základných práv a slobôd. N. rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné, nesprávne právne posúdené aj v časti zaoberajúcej sa zásadou „ius inter facid artes“, podľa ktorej je rozsudok záväzný iba pre účastníkov daného konania. D. v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil v čom spočívajú skutkové odlišnosti rozsudku N. súdu SR a prečo sa na jeho žiadosť neaplikujú. V. žalovaný poukázal na porušenie zásady rovnosti pred zákonom, keďže minister spravodlivosti SR poskytol verejnosti obdobné informácie ako žiadal on. D. mal dať vo svojom rozhodnutí jasnú odpoveď na otázku, či minister skutočne poskytol verejnosti vyjadrenia SR v konaní pred Z.. V prípade, ak by poskytnuté informácie ohrozovali rozhodovaciu činnosť Z. nemohol by ich poskytnúť verejnosti. Ak však koná tak, že ich poskytol verejnosti ale nie jemu porušil tým princíp rovnosti pred zákonom ustanovený v čl. XX ods. X U. SR. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. D. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedol a žiadal, aby súd spojil na spoločné konanie veci, ktoré na tento súd napadli v počte XX kusov, nakoľko skutkovo spolu súvisia a majú tých istých účastníkov. Vo všetkých prípadoch žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, predmetom ktorých je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v rámci ktorých žalobca žiadal o informácie týkajúce sa konania Z. súdu pre ľudské práva fyzických subjektov voči B. republike. D. ďalej uviedol a popísal priebeh správneho konania, v rámci ktorého povinná osoba svojim prvostupňovým rozhodnutím žiadosti žalobcu o informácie nevyhovela a požadované informácie mu nesprístupnila, dôvodiac tým, že ide o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti Z. súdu pre ľudské práva ako medzinárodného súdneho orgánu. F. správny orgán sa v plnej miere stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu a stručne reagoval na každú námietku žalobcu prezentovanú v jeho rozklade. Čo sa týka rokovacieho poriadku Z. žalovaný je toho názoru, že nie je prameňom práva v právnom systéme B. republiky, nemá postavenie medzinárodnej zmluvy alebo aktu EÚ a preto ho pri svojom rozhodovaní neaplikoval. D. v žalobe nepredniesol žiadne argumenty, ktoré by svedčili v neprospech preskúmateľnosti, zrozumiteľnosti a dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v neprospech právneho posúdenia veci žalovaným v časti, ktorá sa zaoberá rokovacím poriadkom Z.. Čo sa týka aplikácie rozsudku Z. vo veci C. a B. v. V. žalovaný uviedol, že tento rozsudok neobsahuje riešenie, ktoré by bolo porovnateľné so situáciou v tomto prípade a to z dôvodu, že v ňom ide o balans verejných a súkromných záujmov. U. povinnej osoby pri posudzovaní žiadosti o informácie nie je hľadať správnych balans akýchkoľvek dvoch záujmov, keďže v právnom poriadku B. republiky tento balans vyriešil zákonodarca prístupu k informáciám podľa § 8 až XX podľa osobitného zákona. D. na zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci zákonodarca vyjadril obmedzením prístupov podľa § X1 ods. 1 písm. d/ zákona a povinná osoba bola povinná posúdiť požadované informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu, resp. medzinárodných orgánov a dospeli k záveru, že informácie sa týkajú tejto časti. D. bol povinný zvážiť či vo vzťahu k nemu zákon neopravuje princíp prevažujúceho verejného záujmu. C. postup bol zo strany správnych orgánov aj uplatnený. Y. námietky o ústavných limitoch obmedzenia prístupu k informáciám podľa čl. XX ods. X U. SR žalovaný uviedol, že zákonodarca pri koncipovaní obmedzenia prístupu k informáciám dotýkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov v trestnom konaní, ústavné limity pre obmedzenie prístupu k informáciám nevzhliadol pri informáciách, ktoré sa sprístupnil podľa osobitného predpisu, pri rozhodnutiach policajta v prípravnom konaní, pri informáciách o vznesení obvinenia vrátane spisu skutku. Keďže o ustanovení § X1 ods. 1 písm. b/ zákona o slobode informácií U. súd B. republiky nevyslovil nesúlad s čl. XX ods. X U. SR platí, že toto ustanovenie upravuje obmedzenie prístupu k informáciám v súlade s týmto článkom. D. pri rozhodovaní použil výklad v súlade s U. SR a v súlade s jeho jazykovým znením. K námietke porušenia zásady „ius inter kvacis artes“ uviedol, že v napadnutom rozhodnutí na túto zásadu poukázal iba z dôvodu, že samotný žalobca vo svojom rozklade pracoval s textami rozhodnutí NS SR akoby išlo o text právneho predpisu. C. rozhodnutia však nepredstavujú záväzný rámec pre rozhodovanie vo všetkých nasledujúcich konaniach. D. poukázal na účinné znenie ustanovenia § X1 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií ako aj na dôvodovú správu k zákonu č. XXX/XXXX Z.z, ktorá však nie je v tomto prípade relevantná, pretože sa nevzťahuje k zneniu § X1 ods. 1 písm. b/ zákona účinného od XX.XX.XXXX, podľa ktorého žalovaný rozhodoval. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX žalobca požiadal o prerušenie konania, nakoľko sa domnieval, že ust. § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. je v rozpore s čl. XX ods. X a čl. XX ods. X U. SR a žiadal, aby vec postúpil U. súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade ust. § X1 ods. 1 písm. d/ D. z čl. XX ods. X U. SR a čl. XX ods. X U. SR. F. XX.XX.XXXX bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že žiada pokračovať v konaní. K. súd v A., ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. W. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom B. republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX požiadal povinnú osobu o sprístupnenie žiadosti SR adresovanej Z. súdu pre ľudské práva v M. o preskúmanie rozsudku M. komorou vo veci K. v. Slovenská republika a to v celom znení vrátane všetkých príloh. W. osoba žiadosti nevyhovela a nesprístupnila požadovanú informáciu a to rozhodnutím č. XXX/ XXXX-XX-I zo dňa XX.XX.XXXX s poukazom na ust. § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. D. s rozhodnutím nesúhlasil a preto podal v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XX-II zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako vecne správne. Podľa článku XX ods. X a X U. SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. B. prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa článku XX ods. X U. SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. C. obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Podľa ust. § 3 ods. X zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávajúcich na základe uzatvorenej zmluvy. Podľa ust. § 5 ods. X zákona o slobode informácií, každá povinná osoba podľa § X ods. X a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: a) spôsob zriadenia povinnej osoby je v právomoci a kompetencii a popis organizačnej štruktúry b) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje, alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe f) sadzobník správnych poplatkov; ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií. Podľa ust. § 5 ods. X zákona o slobode informácií, povinná osoba je povinná zverejniť označenie nehnuteľnej veci, vrátane bytov a nebytových priestorov a hnuteľnej veci, ktorej nadobúdacia cena bola vyššia ako XX-násobok minimálnej mzdy vo vlastníctve štátu, verejno-právnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku alebo orgánom verejnej moci, ktorý táto povinná osoba previedla do vlastníctva, alebo ktorý prešiel do vlastníctva inej osoby, než orgánu verejnej moci, dátum prevodu alebo prechodu vlastníctva a právny titul ako aj informácie o osobných údajoch a iných identifikačných údajoch osôb, ktoré nadobudli tento majetok do vlastníctva a to v rozsahu: a) meno a priezvisko, názov alebo obchodné meno, b) adresa pobytu alebo sídla c) identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa. Podľa ust. § 7 ods. X zákona o slobode informácií, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do X dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadávanie a získanie zverejnenej informácie. Podľa ust. § X1 ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu; rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa § 46 zákona č. XX/XXXX Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. W. súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, z obsahu ktorej vyplývajú žalobné námietky - nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ X50j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p.). Súd zároveň posudzoval žalobcov návrh na prerušenie konania a postúpenie veci U. súdu SR na zaujatia stanoviska o súlade vyššie uvedeného ustanovenia zákona o slobode informácií s U. SR. K prejednávanej problematike súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah a podmienky prístupu k informáciám sú v slovenskom právnom systéme upravené zákonom č. XXX/XXXX Z. z. o slobode informácií a oprávňujú každého bez preukázania právneho alebo iného dôvodu na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. D. zákon o slobode informácií upravuje rozsah povinných osôb, ako aj rozsah informácií, ktoré sú povinné sprístupniť na žiadosť. U. B. republiky v čl. XX ods. X zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií - získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď. nález U. súdu SR, sp. zn. I. ÚS XXX/XX - XX z XX. júla XXXX) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Y. tohto záväzku je ozrejmený v čl. XX ods. X ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Y. úpravu obsahuje taktiež R. základných práv a slobôd (čl. XX ods. 1, X). Podľa čl. XX ods. 2, 3, X U. SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. D. obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. W. obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. C. obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Y. základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, ktorá ďalej odkazuje na zákonom upravené podmienky, a to podmienky všeobecné (čl. XX ods. 2, 3, X U. SR) alebo osobitné, vzťahujúce sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. XX ods. X U. SR). Z ustanovenia čl. XX ods. X a X U. SR možno vyvodiť ústavné právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie. D. sa stanovuje aj povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti, ktorá však zároveň môže byť obmedzená len zákonom v prípade, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (čl. XX ods. 4, čl. XX ods. X U. SR). W. takomto obmedzovaní základného práva treba prihliadať na to, aby zákonné obmedzenia základného práva platili rovnako pre všetky prípady, spĺňajúce ustanovené podmienky. W. uplatnení obmedzenia základného práva je potrebné dbať na jeho podstatu a zmysel, pričom obmedzenie sa môže použiť len na ustanovený cieľ (čl. XX ods. X a X U. SR). U. SR vymedzuje základné práva a slobody len rámcovo s odkazom na podrobnejšiu právnu úpravu uskutočnenú zákonom, v danom prípade zákonom o slobode informácií (zákon č. XXX/XXXX Z. z.) a osobitných zákonoch. V prejednávanom prípade nebol dôvod posudzovať naliehavosť spoločenskej potreby, zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci, pretože požadované informácie sa netýkali konkrétneho rozhodnutia, resp. výsledku konania medzinárodnej súdnej inštitúcie. Preto nie je potrebné skúmať, či obmedzenie prístupu k žiadanej informácii slúži na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd presvedčený, že ust. § X1 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, podľa ktorého postupovali v predmetnej veci správne orgány, predstavuje ústavne súladný mantinel obmedzenia prístupu k informáciám a nepredstavuje obmedzenie práva na informácie zaručené U. SR. D. v zákone o slobode informácií podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktorými disponujú orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva na informácie. D. o slobode informácií je postavený na princípe otvorenosti. W. osoba v zásade sprístupní žiadané informácie, s výnimkou informácií, ktoré sú zákonom vyňaté zo sprístupnenia. D. nesprístupňujúce sa informácie vymedzil v §§ 8 až XX zákona o slobode informácií. Vo všeobecnosti ide o informácie, na ktorých je verejný záujem na ich nesprístupnení, resp. obmedzení ich sprístupnenia. V ustanovení § X1 ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z. z., je zakotvená možnosť obmedzenia prístupu k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti medzinárodných súdnych orgánov a predstavuje jeden zo zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám. V danom prípade žalobca ako oprávnená osoba žiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti medzinárodných súdnych orgánov. W. osoba môže žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí alebo o výsledku určitého konania, avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú osobitné predpisy. W. a spôsob zverejňovania súdnych rozhodnutí upravuje vyh. č. XXX/XXXX Z. z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí. Q. sa v tomto prípade o predpis, ktorý upravuje spôsob zverejňovania rozhodnutí vnútroštátnych súdov. Zo sprístupnenia na základe zákona o slobode informácií sú vylúčené napríklad informácie o prebiehajúcom (neukončenom) súdnom konaní alebo informácie zo súdneho spisu, ktoré sú prístupné len účastníkom konania. B. pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ nie je nijako definovaný. Za rozhodovaciu činnosť súdu je však potrebné pokladať samotný postup súdu v konaní, jeho jednotlivé úkony smerujúce k zisťovaniu skutkového stavu prejednávanej veci, ako aj úkony účastníkov konania uskutočnené v prebiehajúcom súdnom konaní a to tak voči súdu, ako aj voči ostatným účastníkom súdneho konania. J. nachádzajúce sa v súdnom spise (predstavujúce aj podania účastníkov konania) je preto potrebné považovať za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcom žiadané informácie súviseli s rozhodovacou činnosťou medzinárodného súdneho orgánu. W. vyjadrenia a úkony žalovaného v konkrétnej veci priamo súviseli s činnosťou Z. súdu pre ľudské práva, tvorili podklad pre jeho rozhodovaciu činnosť a preto ich sprístupnenie je vylúčené v zmysle vyššie citovaného ust. § 11 ods. 1, písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j. osobitným zákonom. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci z hľadiska právnej povahy rokovacieho poriadku Z. súd uvádza, že napriek okolnosti vyplývajúcej z pravidla XX ods. X T. poriadku Z. pojednávajúcej o skutočnosti, že „všetky dokumenty, ktoré K. predložia strany alebo intervenujúca strana v súvislosti so sťažnosťou, s výnimkou dokumentov predložených v rámci konania o zmieri podľa pravidla XX sú prístupné verejnosti v súlade s opatreniami určenými tajomníkom, pokiaľ predseda komory z dôvodov uvedených v odseku X tohto pravidla, z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti niektorej zo strán alebo ktorejkoľvek dotknutej osoby nerozhodne inak“, súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že predmetný rokovací poriadok nie je záväzný pre žiadnu inštitúciu na území SR s výnimkou styku s Z. súdom pre ľudské práva. T. poriadok Z. súdu pre ľudské práva je záväzným, interným dokumentom, podľa ktorého je povinný tento subjekt postupovať pri plnení svojich funkcií. N., záväzným predpisom, podľa ktorého bol povinný postupovať žalovaný pri posudzovaní žiadosti žalobcu, bol zákon o slobode informácií, vychádzajúc z princípov stanovených U. SR. Y. námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov súd uvádza, že je výsostným právom každej povinnej osoby, aby v prípade nevyhovenia žiadosti o poskytnutie informácie si zvolila taký postup a odôvodnenie svojho rozhodnutia, ktorý považuje za adekvátny a správny. N. je jej povinnosťou a ani vadou rozhodnutia, ak v ňom správny orgán nereaguje na všetky, dokonca vopred vznesené námietky oprávnenej osoby. V dôvodoch rozhodnutia je potrebné sa vysporiadať len s tými námietkami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Je však dôležité, aby rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce so správneho poriadku - § 46, § 47), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. V. vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi. Y. rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. V. výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Y. musí byť presvedčivé. Y. dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. P. dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúca za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. V prejednávanej veci, podľa názoru súdu, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. B., ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. N. vznesené žalobcom v podanom rozklade sú podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný sa s každou z nich náležite zaoberal a v rozhodnutí patrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu právnemu záveru. W. odôvodnenie nevyhovujúceho rozhodnutia o poskytnutie informácie s poukazom na určité skutočnosti, tak ako to pri podaní svojej žiadosti o informáciu urobil žalobca je podľa súdu zjavne nedôvodné. Ak povinná osoba, v takomto rozhodnutí svoju argumentáciu o takéto skutočnosti neoprie, nemá to žiaden vplyv na zákonnosť jej rozhodnutia. B. za predpokladu, že jej rozhodnutie spĺňa všetko to, čo bolo uvedené vyššie. Y. námietky o tom, že napadnuté rozhodnutie predstavuje formu cenzúry, súd uvádza, že cenzúra je iný inštitút, netýkajúci sa základného práva na informácie, ale slobody prejavu. D. svojim rozhodnutím necenzuroval žiaden prejav, tak ako to má na mysli čl. XX ods. X U. SR. Súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že rozsudok Z. vo veci C. a B. v. V. je analogickým prípadom k posudzovanej veci. V predmetnom rozsudku Z. kladie dôraz na povinnosť štátu vo veciach slobody tlače, z hľadiska odbúrania prekážok pre novinársku činnosť tam, kde vo veciach verejného záujmu existujú len z dôvodu informačného monopolu orgánov verejnej moci a nevyplýva z neho, že by sa bez všetkého mali sprístupňovať všetky informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov. Z uvedeného rozsudku Z. nie je zrejmý rozpor ustanovenia § X1 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií s právom EÚ a preto argumentácia žalobcu týmto rozhodnutím na prejednávanú vec nie je dôvodná. N. žalobcu s odôvodnením rozhodnutia žalovaného v časti zaoberajúcej sa zásadou „ius inter facit partes“ a námietkou o tom, že minister spravodlivosti SR poskytol verejnosti obdobné informácie, aké on požadoval, súd túto námietku považoval zjavne za právne irelevantnú pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. L. namietané skutočnosti nemohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ani posúdenie zákonnosti jeho postupu a ani sa netýkali výkladu ustanovení dotknutých právnych predpisov. Podľa § 250j ods. X O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody K. súd v A. dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. W. žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli plne v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. C. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.