Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/168/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201227 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201227.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mesto Svidník, Sov. hrdinov 200/33, Svidník, zastúpený: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, Stropkov, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 6622-7000/2012-OK/6 zo dňa 29.04.2013 a vyjadrenia k námietkam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam č. 6622-7000/2012-OK/8 zo dňa 23.05.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (zákon č. 25/2006 Z.z. - ďalej aj ZVO) č. 6622-7000/2012-OK/6, vydaného žalovaným dňa 29.04.2013 a vyjadrenia žalovaného k námietkam žalobcu ku kontrolným zisteniam č. 6622-7000/2012-OK/8 zo dňa 23.05.2013. 2. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že dňa 11.12.2009 uzavrel ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej aj ministerstvo) ako poskytovateľom príspevku v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej s fondov Európskej únie (ďalej aj zákon č. 528/2008 Z.z.) a § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej aj zákon č. 523/2004 Z.z.) zmluvu č. 026/4.1MP/2009 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorej predmetom bolo aj poskytnutie nenávratného finančného príspevku žalobcovi na realizáciu aktivít projektu - „Zberný dvor Svidník - pre mesto Svidník obce v Podduklianskom regióne“. Po konzultáciách s Ministerstvom životného prostredia SR, ktoré riadilo a kontrolovalo celý proces, a žalovaným vyhlásil žalobca na základe uzatvorenej zmluvy verejné obstarávanie uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ/S ref. č. 2010-071902 dňa 07.06.2010 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 110/2010 zo dňa 09.06.2010 pod č. 167084-2010-SK a na základe výsledkov verejného obstarávania uzatvoril zmluvu na kúpu tovarov s úspešným uchádzačom dňa 13.10.2010. Dňa 06.07.2012 doručilo ministerstvo žalobcovi list zo dňa 27.06.201, ktorým mu oznámilo, že na základe výsledkov spätnej kontroly overenia verejného obstarávania budú uznané za oprávnené len výdavky žalobcu vo výške zníženej o navrhovanú korekciu 25% hodnoty zákazky (vo výške XXX.XXX,XX eur.) z dôvodu zistených nezrovnalostí v procese verejného obstarávania a požadovalo vrátenie finančných prostriedkov v uvedenej výške. Po nesúhlasných stanoviskách žalobcu a žiadosti o prehodnotenie záverov administratívnej kontroly požiadalo ministerstvo žalovaného o spätné preskúmanie procesu verejného obstarávania. Žalovaný vykonal v období od 17.12.2012 do 29.04.2013 kontrolu dokumentácie z verejného obstarávania pri zadávaní nadlimitnej zákazky po uzavretí zmluvy a po ukončení kontroly zaslal žalobcovi protokol o výsledku kontroly č. 6622-7000/2012-OK/6 zo dňa 29.04.2013. V protokole uviedol 5 zistení, z ktorých 4 boli podľa žalobcu len formálneho charakteru a len pri jedinom zistení (v protokole zaznamenanom pod č. 4) uviedol, že „pri stanovení minimálnej požadovanej úrovne týkajúcej sa preukazovania technickej alebo odbornej spôsobilosti v zmysle bodu III.2.3 Technická spôsobilosť oznámenia konal žalobca v rozpore s § 32 ods. 6 ZVO, nakoľko stanovil neprimeranú podmienku účasti, ktorá bola v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO a to s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov“. K vyjadreniu žalobcu k protokolu o výsledku kontroly zaujal žalovaný písomné stanovisko označené ako „Vyjadrenie k námietkam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam“ č. 6622-7000/2012-OK/8 zo dňa 23.05.2013, pričom zotrval na všetkých svojich kontrolných zisteniach uvedených v protokole. Následne oznámil dňa 04.06.2013 žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. g/ ZVO za porušenie § 32 ods. 6 ZVO. 3. Žalobca považoval protokol o výsledku kontroly, ako aj vyjadrenie žalovaného k jeho námietkam, za nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia, sú podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a priečiace sa vlastným usmerneniam a odporúčaniam vydaným žalovaným v obdobných verejných obstarávaniach. Žalobca uviedol, že napadnuté písomnosti i postup žalovaného porušujú nielen zákon, ale sú nimi dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. 4. Žalobca v žalobe zaujal názor, že napadnutý protokol má charakter individuálneho rozhodnutia správneho orgánu, pretože je adresovaný konkrétnemu subjektu - žalobcovi, vzťahuje sa na konkrétne určený skutkový stav v ňom uvedený a rozhoduje sa ním o individuálnych právach a povinnostiach žalobcu, keď kvalifikuje nezrovnalosti a uvádza porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne na jeho výsledky začína správne konanie vo veci uloženia pokuty. Na základe takto určenej pokuty ministerstvo podľa § 27a ods. 3 písm. a/ zák. č. 528/2008 Z.z. rozhodne o vrátení dvojnásobku sumy uvedenej v správe o zistených nezrovnalostiach zo dňa 06.09.2012. Uloženie pokuty a povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky predstavujú podľa žalobcu jednoznačný zásah do jeho práv a právom chránených záujmov. 5. Žalobca tvrdil, že protokol je rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu. Iný postup by bol podľa žalobcu v rozpore so zásadou denegatio iustitiae, pretože inak by nemal k dispozícii žiaden účinný prostriedok ochrany svojich práv a právom chránených záujmov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/196/2001, uznesenie sp. zn. 5Sžf/31/2011). Napadnutý protokol zasahuje do jeho práva podľa § 12 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z., keďže ho ukracuje na práve na pomoc a podporu podľa zmluvy uzavretej s ministerstvom, ktoré dozorovalo a koordinovalo celý priebeh verejného obstarávania a konzultovalo ho so žalovaným a podľa jeho pokynov a záväzných usmernení ho aj riadilo ako riadiaci orgán podľa uvedeného zákona. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol konanie zastaviť, prípadne žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že skutočnosť, či žalobca dostane pomoc a podporu od ministerstva v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z., nemá súvis s napadnutým protokolom. Príslušné ministerstvo je podľa žalovaného oprávnené samostatne zisťovať nedostatky v postupe prijímateľa nenávratného finančného príspevku a nie je pritom viazané závermi žalovaného konštatovanými v protokole o výsledku vykonanej kontroly. Samotný protokol o výsledku kontroly nemá priamy dopad na práva alebo právom chránené záujmy žalobcu a preto žalobca podľa názoru žalovaného nespĺňa základnú procesnú podmienku na podanie žaloby. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe namieta len jedno z viacerých kontrolných zistení (v protokole uvedené pod bodom 4), podľa ktorého stanovením minimálnej požadovanej úrovne technickej alebo odbornej spôsobilosti spojenej s požiadavkou na preukázanie dodávky tovarov za každý z požadovaných rokov (2007, 2008, 2009) žalobca konal v rozpore s prvou a druhou vetou § 32 ods. 6 ZVO. Žalovaný poukázal na to, že § 28 od. 1 písm. a/ ZVO taxatívne určuje, že technickú alebo odbornú spôsobilosť pri zákazke na dodanie tovaru možno preukázať zoznamom dodávok tovaru za predchádzajúce tri roky s uvedením cien, lehôt dodania a odberateľov, spolu s predloženými dôkazmi o plnení potvrdenými odberateľmi. Z výkladu tohto ustanovenia podľa žalovaného vyplýva, že slovné spojenie „za predchádzajúce tri roky“ znamená „spolu za tri roky“. Nemožno ním rozumieť, že minimálna požadovaná úroveň štandardov má byť stanovená individuálne za každý rok. Predmetné ustanovenie ZVO obsahovo zodpovedá aj čl. 48 ods. 2 písm. a/ ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby. Žalobca v rozpore so zákonom stanovil minimálnu požadovanú úroveň technickej a odbornej spôsobilosti, ktorá bola spojená s požiadavkou na preukázanie dodávky tovarov za každý z požadovaných rokov (2007, 2008, 2009) samostatne a nie spolu, čím podľa žalovaného konal v rozpore s § 32 ods. 6 ZVO, pretože takto stanovenou podmienkou účasti mohli byť diskriminovaní a od účasti v predmetnej verejnej súťaži odradení potenciálni záujemcovia, ktorí by síce v niektorom z určených rokov nepreukázali dodávku tovaru v určenom finančnom objeme, ale vo zvyšných rokoch určených kontrolovaným uskutočnili viaceré dodávky tovarov, ktoré sú predmetom zákazky, vo finančnom objeme vyššom, ako je určený minimálny finančný objem dodávky tovaru a teda aj u týchto záujemcov by bol z hľadiska preukazovania technickej a odbornej spôsobilosti vytvorený predpoklad pre riadne plnenie predmetu zákazky. 8. Žalovaný uviedol, že sám a ani v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR nikdy nepotvrdil zákonnosť procesu predmetného verejného obstarávania u žalobcu, nikdy nekontroloval, neodporučil ani neschválil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady k predmetnému verejnému obstarávaniu. Na základe dohody o spolupráci s ministerstvom posudzoval pre riadiaci orgán konkrétne body dvoch návrhov oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a vypracoval k nim pre riadiaci orgán odborné stanovisko. 9. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že na základe výsledkov verejnej súťaže vyhlásenej žalobcom na predmet zákazky „Zberný dvor Svidník - pre mesto Svidník a obce v Podduklianskom regióne“ uzavrel žalobca s úspešným uchádzačom dňa 13.10.2010 zmluvu na kúpu tovarov. V decembri 2012 začal žalovaný výkon kontroly predmetnej verejnej súťaže, ktorej výsledkom bol protokol č. 6622-7000/2012-OK/6 zo dňa 29.04.2013 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. Kontrolou bolo zistených celkom 5 nedostatkov. K zisteniu uvedenému pod bodom 4 na str. 13 protokolu žalovaný uviedol, že „kontrolovaný pri stanovení minimálnej požadovanej úrovne týkajúcej sa preukazovania technickej alebo odbornej spôsobilosti v zmysle bodu III.2.3 Technická spôsobilosť oznámenia konal v rozpore s § 32 ods. 6 ZVO, nakoľko takto stanovená podmienka účasti je neprimeraná a zároveň je v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO a to s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.“ Toto zistenie žalovaný v protokole podrobne zdôvodnil, pričom v závere protokolu konštatoval, že vykonanou kontrolou bolo v postupe kontrolovaného zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko konal v rozpore s § 32 ods. 6, § 9 ods. 4, § 33 ods. 1 a § 33 ods. 5 ZVO pri zadávaní predmetnej zákazky. Žalobca zaujal k protokolu dňa 10.05.2013 písomné stanovisko, v ktorom uviedol svoje námietky proti záverom žalovaného. K námietkam žalobcu vypracoval žalovaný dňa 23.05.2013 písomné vyjadrenie, v ktorom zotrval na kontrolných zisteniach a záveroch uvedených v protokole. Dňa 03.06.2013 došlo k prerokovaniu protokolu o výsledku kontroly za účasti zástupcov žalobcu i žalovaného, z ktorého bola spísaná zápisnica. Listom zo dňa 04.06.2013 žalovaný oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. g/ ZVO za porušenie § 32 ods. 6 ZVO. 10. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého protokolu a vyjadrenia žalovaného a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 11. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - S.s.p. (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 12. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 13. Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 14. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 7 písm. e/ S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 16. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 17. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., § 7 S.s.p.). 18. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy v súlade s § 146 ods. 6 ZVO a nakoľko kontrolou zistil porušenia zákona, o výsledku kontroly spracoval protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť a ktorý so zástupcami žalobcu aj ústne prerokoval. 19. Napadnutý protokol o výsledku kontroly dodržiavania ZVO je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, pričom pre žalobcu z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. Protokol ani vyjadrenie žalovaného k námietkam žalobcu týkajúcim sa kontrolných zistení uvedených v protokole nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci (individuálnym správnym aktom), ktorý by zakladal, menil alebo rušil práva a povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkal. Protokol ako záznam o výsledkoch vykonanej kontroly slúži predovšetkým ako podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý v danom prípade na základe zisteného (a žalobcom v žalobe namietaného) porušenia § 32 ods. 6 ZVO pri stanovení minimálnej požadovanej úrovne týkajúcej sa preukazovania technickej alebo odbornej spôsobilosti v súťaži začal voči žalobcovi správne konanie o uloženie pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. g/ ZVO. Protokol môže byť tiež použitý ako dôkaz o porušení ZVO zo strany žalobcu v postupe zadávania predmetnej zákazky aj pre potreby prípadného konania o vrátenie poskytnutého finančného príspevku alebo jeho časti podľa zákona č. 528/2008 Z.z., ako to žalobca tvrdí v žalobe. Uloženie pokuty resp. povinnosti vrátiť verejné finančné prostriedky by nepochybne predstavovali zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov, na čo žalobca dôvodne upozorňuje v žalobe. K takémuto zásahu do právnej sféry žalobcu však nemohlo dôjsť už vydaním samotného protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania ZVO alebo vyjadrením žalovaného k námietkam žalobcu voči protokolu, ktoré nemajú povahu rozhodnutí o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu. Ak došlo na základe protokolu o kontrole k vydaniu rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty pre zistené porušenie ZVO, prípadne k rozhodnutiu orgánov správy finančnej kontroly o povinnosti vrátiť finančné prostriedky poskytnuté na účely financovania predmetnej zákazky, potom možno len súhlasiť so žalobcom v tom, že takéto rozhodnutia sa môžu nepriaznivo prejaviť v právnej sfére žalobcu a možno ich na základe žaloby podrobiť súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve. 20. Vzhľadom na to, že protokol ani vyjadrenie žalovaného k námietkam žalobcu proti kontrolným zisteniam sa priamo nedotýkajú práv a právom chránených záujmov žalobcu, nemôžu mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach a preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú. Tento záver by v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného až do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže súd dospel k záveru, že napadnuté správne akty žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Opäť zdôrazňuje, že aplikácia S.s.p. v predmetnej veci nemohla byť v neprospech žalobcu, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy by konanie muselo byť zastavené. 21. Je potrebné dodať, že súdna prax v minulosti pripustila i súdne preskúmanie protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o kontrole dodržiavania ZVO (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/26/2012), avšak za situácie, keď úrad uložil kontrolovanému v záveroch protokolu povinnosť uviesť zistené nedostatky do súladu so zákonom (priamo zasiahol do právnej sféry kontrolovaného) a kontrolovaný nemal k dispozícii žiaden iný prostriedok ochrany svojich práv v rámci správneho súdnictva, pretože úrad nevyvodil voči kontrolovanému deliktuálnu zodpovednosť za zistené porušenia zákona a poskytovateľ finančného príspevku bez ďalšieho odmietol akceptovať výsledky verejného obstarávania a bez rozhodnutia podľa zákona č. 528/2008 Z.z. odstúpil od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. 22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a/ S.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.