Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/169/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201237 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201237.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, 833 15 Bratislava, IČO: 00 156 884, právne zastúpený advokátom: JUDr. Michalom Mudrákom, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/269838/2013 zo dňa 06.06.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/269838/2013 zo dňa 06.06.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím obce Jaslovské Bohunice č. 105 zn. OcU-2013/00447-00763 zo dňa 28.02.2013. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že obec Jaslovské Bohunice svojím rozhodnutím zo dňa 28.02.2013 vyrubila žalobcovi daň z nehnuteľnosti za rok 2013 vo výške XX.XXX,XX Eur, z toho daň zo stavieb vo výške XX.XXX,XX Eur. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie z dôvodu namietaného rozporu uvedeného rozhodnutia s právnymi predpismi a to zákonom o miestnych daniach č. 582/2004 Z.z.. O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.06.2013 tak, že rozhodnutie obce Jaslovské Bohunice potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 3. Žalobca tvrdí, že obec Jaslovské Bohunice určila žalobcovi daň podľa svojho Všeobecne záväzného nariadenia č. 78, schváleného 14.12.2012, vyveseného na úradnej tabuli obce 15.12.2012, ktorým určila najnižšiu sadzbu dane zo stavieb vo výške X,XX Eur na m2 a najvyššiu sadzbu tejto dane na XX,XX eur/ m2. VZN 78 nahradilo dovtedajšie všeobecne záväzné nariadenie obce Jaslovské Bohunice č. 33, ktoré určovalo najnižšiu sadzbu dane zo stavieb X,XX Eur na m2 a najvyššiu sadzbu tejto dane na XX,- Eur na m2. Novela zák. č. 582/2004 Z.z. pod č. 430/2011 Z.z. účinná k 01.12.2012 zmenila ust. § 12 ods. 2 tak, že najvyššia sadzba dane môže byť najviac 10-násobok najnižšej sadzby (dovtedy 40-násobok). § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. ako prechodné ustanovenie k zmenám účinným k 01.12.2012 ustanovil, že ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb vyššia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok, ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb uvedená v § 12 ods. 1. 4. Keďže zákon neurčil žiadne priebežné limity zníženia násobku, žalobca má za to, že už pri prvej zmene sadzieb sa mal dosiahnuť práve najviac 10-násobok. V prospech tohto názoru hovorí skutočnosť, že zákon neustanovil žiadne časové ani hodnotové limity na zmenu, pričom zákonodarca zvyčajne pri postupných zmenách zákonných sadzieb v prechodných ustanoveniach uvedie vzorec, podľa ktorého sa sadzby zvyšujú/znižujú na dosiahnutie konečnej sadzby v určitom horizonte. Podľa právneho názoru žalobcu účelom prechodných ustanovení je, aby sa dosiahol postupný prechod na novú právnu úpravu. Pri akceptovaní možností svojvoľného znižovania násobku by sa však zákonný limit nikdy nemusel dosiahnuť. Podľa názoru žalobcu nie je prípustné, aby v prechodných ustanoveniach sa umožnila taká miera ľubovôle orgánu verejnej moci, že to nakoniec vyústi v situáciu, že sa reálne zákonný limit ani nedosiahne. 5. Podľa názoru žalobcu pri zmene násobku zo 40 na 39,98 prakticky nejde o žiadnu zmenu a zo strany orgánu verejnej moci ide o obchádzanie účelu zákona. 6. Žalobca má za to, že z uvedených dôvodov je VZN č. 78 v rozpore s § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z.. 7. Ďalej žalobca poukazuje na rozpor s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z., pretože má za to, že v prípade stavieb žalobcu nie sú dané miestne podmienky na sadzbu dane zo stavieb vo výške XX,XX Eur/m2. Do 31.12.2012 bola podľa VZN 33 maximálna sadzba XX Eur na m2 určená len pre územie Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Jadrová elektráreň je jedným z najväčších producentov elektrickej energie na Slovensku, a preto aj jej územím môžu byť splnené miestne podmienky na tak vysokú sadzbu dane. VZN 78 s účinnosťou od 01.01.2013 rozšírilo územie s najvyššou sadzbou dane na výsek extravilánu obsahujúci jadrovú elektráreň a pás od jadrovej elektrárne po obec. Do takto rozšíreného územia patria aj stavby žalobcu. Podľa názoru žalobcu nie sú dané miestne podmienky na to, aby bola tak vysoká sadzba dane určená aj pre územie mimo jadrovej elektrárne. 8. Predmetné územie sa ničím neodlišuje od iných častí extravilánu, v ktorých je ponechaná základná sadzba, resp. len mierne zvýšená sadzba (X,XX eur na m2). Predmetné územie je dokonca ekonomicky znevýhodnené oproti ostatným, nakoľko ide o bezprostredné okolie jadrovej elektrárne, v ktorom je obmedzená ekonomická aktivita. 9. Obec Jaslovské Bohunice vyrubila žalobcovi daň zo stavieb na tri budovy - jednu administratívnu budovu a dva sklady, pričom tieto sklady sú čiastočne prenajaté. Žalobca poukazuje na to, že platením dane vo výške XX XXX,XX Eur ročne by výška zaplatenej dane prevýšila hodnotu všetkých stavieb za menej ako 10 rokov. Má za to, že sadzba dane XX,XX Eur na m2 je ekonomicky neodôvodnená. 10. Žalobca ďalej namieta neurčitosť VZN č. 78, konkrétne článok 3 ods. 2 tohto nariadenia, keď územie obce Jaslovské Bohunice je rozdelené do troch katastrálnych území- Jaslovce, Bohunice, Paderovce. V prílohe č. 1 sú vymenované parcelné čísla, ale bez určenia, ku ktorému katastrálnemu územiu patria. Vzhľadom na opakovanú vzostupnosť parcelných čísel, je možný predpoklad, že predmetné územie zasahuje do všetkých troch katastrálnych území obce. Katastrálne územie je číslované samostatne, a preto sa tie isté parcelné čísla nachádzajú v každom katastrálnom území, pričom zakaždým ide o plne iný pozemok. Nakoľko vo VZN nie sú parcely priradené ku katastrálnym územiam, nie je možné spoľahlivo bez pochybností určiť pozemky, na ktorých sa uplatní zvýšená sadzba dane. Z vyhlášky nevyplýva, že jeden vzostupný rad parcelných čísel tvorí jedno katastrálne územie. Tento nedostatok spôsobuje podľa názoru žalobcu vysoký stupeň právnej neistoty vlastníkov pozemkov a stavieb na nich. 11. Ďalej žalobca upozorňuje na rozpor VZN č. 78 v prípade stavby na parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX. 12. Žalobca v žalobe tvrdí, že na všetkých budovách žalobcu bola vyrubená daň vo výške sadzby XX,XX Eur na m2, čo je celkovo daň vo výške XX XXX,XX Eur, pritom za rok 2012 bola vyrubená daň z tých istých stavieb vo výške X XXX,- Eur, čo ide o viac ako 18 násobné zvýšenie dane. Ako už žalobca uviedol, má pocit, že ide o likvidačnú daň, ktorá v lehote asi 10 rokov prevýši samotnú hodnotu nehnuteľnosti. Na základe zistených uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zrušil jednak prvostupňové rozhodnutie obce Jaslovské Bohunice č. 105 zo dňa 28.2.2013, ale aj potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 06.06.2013. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania. II. 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 28.08.2013 uviedol, že podľa jeho právneho názoru prechodné ust. § 104f ods. 3 uvedeného zákona stanovuje podmienky zmeny sadzieb dane zo stavieb tak, že správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane z nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, ak najvyššia sadzba dane zo stavieb je väčšia ako desaťnásobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, podľa ktorých bolo možné, aby najvyššia sadzba dane zo stavieb bola najviac 40-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb. Na základe tohto prechodného ustanovenia je podľa názoru žalovaného správca dane oprávnený zmeniť, teda znižovať, resp. zvyšovať sadzby dane zo stavieb v nasledujúcich obdobiach tak, že zníži násobok najnižšej sadzby dane v porovnaní s najvyššou sadzbou dane. Správca dane v zmysle tohto ustanovenia, teda má možnosť meniť sadzby dane zo stavieb v nasledujúcich obdobiach, pričom presný časový limit na znižovanie násobku a zníženie na 10- násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb v porovnaní s najvyššou sadzbou dane zo stavieb nie je prechodným ustanovením zrušený. 14. Obec Jaslovské Bohunice ako správca dane, ktorého bolo potvrdené rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľnosti žalovaným rozhodnutím, znížil 40 násobok na 39,98 násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, oproti najvyššej sadzby dane zo stavieb určených v VZN č. 33 platným pre rok 2012 a VZN č. 78 platných pre rok 2013 v medziach platného ust. § 104f ods. 3 uvedeného zákona. 15. K tvrdeniu žalobcu, že nie je prípustné, aby sa v prechodných ustanoveniach umožnila taká miera ľubovôle orgánu verejnej moci, žalovaný udáva, že zákonodarca stanovil podmienky postupného prechodu na novú právnu úpravu v medziach, ktoré sú stanovené platným zákonom a teda žalovaný rešpektujúc platnú právnu normu nemal dôvod na zmenu a zrušenie rozhodnutia správcu dane. 16. K tvrdeniu žalobcu, že VZN č. 78 platné pre rok 2013 je v rozpore s § 104f ods. 3 uvedeného zákona, žalovaný uvádza, že všeobecne záväzné nariadenie je všeobecne záväzný právny predpis orgánov verejnej správy a dozor nad dodržiavaním týchto právnych predpisov vykonáva prokurátor prostredníctvom preskúmavania jeho zákonnosti v zmysle ust. zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a podľa čl. 152 ods. 1 Ústavy SR. 17. K ďalšej námietke žalobcu, ktorá ale nebola uvádzaná v odvolaní, že určenie sadzby dane zo stavieb správcom dane vo VZN č. 78 bez zohľadnenia miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti a rozšírenie územia s najvyššou sadzbou dane, žalovaný uvádza, že určovanie sadzieb dane pre príslušné zdaňovacie obdobie vo VZN je výlučne v kompetencii príslušnej obce. Správca dane stanovil jednotlivú časť obce a sadzby dane v medziach stanovených platným zák. č. 582/2004. Finančné riaditeľstvo SR ako žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie obce Jaslovské Bohunice č. 105, nemal dôvod spochybňovať sadzby dane zo stavieb určené správcom dane pre jednotlivú časť obce vo VZN, lebo táto námietka uvádzaná žalobcom v žalobe nebola namietaná v odvolacom konaní a v konečnom dôsledku námietku nezákonne určených stavieb dane vo VZN č. 78 možno uplatniť v inom konaní, keďže VZN je všeobecne záväzný právny predpis orgánov verejnej správy a dozor nad dodržiavaním týchto právnych predpisov vykonáva prokurátor prostredníctvom preskúmania jeho zákonnosti. 18. K námietke neurčitosti VZN č. 78 žalovaný uvádza, že túto námietku rovnako žalobca uvádza nad rámec námietok uvádzaných v odvolaní. K námietke žalobcu, v ktorej namieta rozpor VZN č. 78 a v prípade stavby na parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX žalovaný opakovane poukazuje, že túto námietku si žalobca neuplatnil v odvolacom konaní. V tejto súvislosti žalovaný dáva do pozornosti identifikáciu parciel vyhotovenú Správou katastra Trnava dňa 8.8.2013, ktorá je prílohou vyjadrenia a preukazuje, že parc. č. XXX/XX je parcelou vzniknutou z parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 VZN č. 78 podobne ako parc. č. XXX/XX. Uvedené parcely sú vyznačené v prílohe č. 1 VZN č.78, ktorá je súčasťou predloženého spisového materiálu. 19. Žalovaný ďalej uvádza, že rozšírenie územia jednotlivých častí obce a jeho vplyv len na žalobcu, je opäť dôvod žaloby, ktorý žalobca neuviedol v odvolaní a ku ktorému žalovaný udáva, že správca dane na vytvorenie jednotlivej časti obce v zdaňovacom období roku 2013 musel dodržať novú podmienku stanovenú novelou zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a to 5% daňovníkov dane z nehnuteľností danej obci, ktorí sú súčasťou jednotlivej časti obce. 20. Žalovaný ďalej tvrdí, že podľa jeho právneho názoru odôvodnenie rozhodnutia správcu dane obsahuje rozpis z jednotlivých nehnuteľností s výmerami totožnými s výmerami uvádzanými v predmetnom daňovom priznaní aj v LV č. XXX. Použité sadzby dane správca dane zdôvodnil platným VZN č. 78. 21. Ďalej žalovaný má za to, že odôvodnenie výroku rozhodnutia v odvolacom konaní preveruje vzhľadom na ust. § 99e ods. 1 zák. 582/2004 Z.z., podľa ktorého daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia za celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím. Podľa názoru žalovaného tvrdenia žalobcu k predpokladu výroku súdu o nezrušení žalovaného rozhodnutia a to ukončenie činnosti žalobcu, je tvrdením, na ktoré nemožno prihliadať pri posudzovaní rozhodnutia vydaného na základe platných právnych noriem. Žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. 22. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. konštatoval, že žaloba je dôvodná. 23. Vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.02.2014 tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250 ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 24. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 25. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2016 vyplýva právny názor, že: „Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, že pri správnej aplikácii § 12 ods. 2 v spojení s § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach a VZN č. 78 by malo v predmetnej veci dôjsť v roku 2013 k uplatneniu zákonnej sadzby 0,033 Eur. Ako tunajší súd uviedol k tejto otázke v rozsudku pod sp. zn. 2Sžf/48/2014 zo dňa 17.02.2016 vydaného v obdobnej veci, rozhodujúci význam má dôsledné posúdenie obsahu a dôsledkovej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach, ktorá predpokladá postupné znižovanie maximálnej sadzby dane ako násobku minimálnej sadzby. Podľa tohto ustanovenia, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1. Z toho vyplýva, že zákonodarca už v novele (zákona č. 460/2011 Z. z.) zákona o miestnych daniach jasne vyslovil, že má ísť o postupné znižovanie násobku vo viacerých zdaňovacích obdobiach. 26. Správnosti takéhoto výkladu napovedá aj skutočnosť, že ďalšia novela zákona o miestnych daniach (zákona č. 347/2013 Z. z.) už len ohraničila postupné znižovanie násobku rokom 2024. Podľa ust. § 104g ods. 3 zákona, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje. 27. Bez ohľadu na vyššie uvedený záver, o nesprávnosti právneho posúdenia spôsobu aplikácie ust. § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach a poplatkoch, ktorý by sám o sebe bol dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považoval za dôvodné zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie aj z dôvodu nevysporiadania sa s ostatnými žalobnými dôvodmi len s poukazom na to, že neboli uplatnené v odvolacom konaní. V dôsledku tohto nesprávneho postupu krajského súdu došlo k odňatiu práva účastníkov na prístup k súdu, nakoľko procesne úspešný žalobca sa nemohol odvolať len proti odôvodneniu, resp. správnosti a úplnosti zrušujúcich dôvodov uvedených vo výroku napadnutého rozsudku (aj keď to vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietal), pričom minimálne požiadavka na právne vyhodnotenie namietanej nedostatočnej určitosti aplikovaného VZN č. 78 vzhľadom na nedostatočnú identifikáciu území, na ktoré sa zvýšená sadzba vzťahuje, ako aj námietka nedôvodnosti vyrubenia dane vyššou sadzbou za stavby na parcele č. XXX/XX a XXX/ XX, je rozhodujúca pre záver o správnosti vyrubenej dane. Okrem toho vzhľadom na požiadavku presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, je vzhľadom na vyjadrenia účastníkov v odvolacom konaní potrebné, aby sa krajský súd vysporiadal s oprávnenosťou a dôvodnosťou požiadavky žalobcu na preskúmanie zákonnosti VZN č. 78, teda jeho súladu so zákonmi a Ústavou súdom v tomto konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že nie je dôvodné ani žiadúce dopĺňať v rámci rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu absenciu rozhodovania o časti žalobných dôvodov v rozhodnutí krajského súdu, okrem iného aj z toho dôvodu, že by tým došlo k zásahu do princípu dvojinštančnosti súdneho konania a možnosti domáhať sa preskúmania vyslovených záverov odvolacím súdom“. 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. 29. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či je žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánov verejnej správy, v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 30. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 31. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.06.2013 č. 1100307/1/269838/2013, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu obce Jaslovské Bohunice č. 105 zo dňa 28.02.2013 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým Obec Jaslovské Bohunice podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. vyrubila daň z nehnuteľností na rok 2013 žalobcovi v sume XX XXX,XX Eur potvrdil. 32. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že obec Jaslovské Bohunice svojím rozhodnutím č. 105 zo dňa 28.02.2013 ako správca dane podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubilo daňovníkovi - Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava daň z nehnuteľnosti na rok 2013 v celkovej výške XX XXX,XX Eur. 33. Z odôvodnenia predmetného prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane žalobcovi vyrubil daň na základe podaného daňového priznania v zmysle zák. č. 582/2004 Z.z. v spojení so VZN obce č. 78 o miestnych daniach a poplatku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca (daňový subjekt) odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 06.06.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie obce Jaslovské Bohunice bolo potvrdené. 34. Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, keď konštatoval, že VZN obce Jaslovské Bohunice č. 33 bolo zrušené ust. čl. 30 VZN č. 78 platného pre rok 2013. Podľa VZN č. 33 v znení neskorších zmien bola stanovená najnižšia sadzba dane zo stavieb vo výške X,XX Eur za m2 a najvyššia sadzba dane zo stavieb XX,XX Eur za m2, čo prestavuje 40-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb. 35. Obec Jaslovské Bohunice vo VZN č. 78 účinnom od 1.1.2013 v čl. 3 ods. 1 určila ročnú sadzbu dane zo stavieb pre stavby na území obce Jaslovské Bohunice okrem stavieb nachádzajúcich sa v jednotlivej časti obce, pre ktoré ročná sadzba je uvedená v čl. 3 ods. 2 tohto VZN. Správca dane určil jednotlivú časť obce parcelami, ktorých čísla sú uvedené v prílohe č. 1 VZN. Najnižšia sadzba dane zo stavieb stanovená týmto VZN je X,XX Eur na m2 a najvyššia sadzba dane bola stanovená vo výške XX,XX Eur/ m2. Najvyššia sadzba dane zo stavieb predstavuje XX,XX násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb stanovenej týmto VZN. 36. Žalovaný v tejto súvislosti upozorňuje na prechodné ust. § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z., ktoré stanovuje podmienky zmeny sadzieb dane zo stavieb tak, že správcovi dane dal možnosť pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach znížiť násobok najvyššej sadzby dane zo stavieb, ak je väčšia ako 10-násobok najvyššej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, podľa ktorých bolo možné, aby najvyššia sadzba dane zo stavieb bola najviac 40-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb. 37. Na základe tohto prechodného ustanovenia je správca dane oprávnený zmeniť sadzby dane zo stavieb v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach tak, že zníži násobok najnižšej sadzby dane v porovnaní s najvyššou sadzbou dane. Správca dane v zmysle tohto ustanovenia má možnosť zmeniť sadzby dane stavieb v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, pričom presný časový limit za znižovanie násobku a zníženie na 10-násobok najvyššej sadzby dane zo stavieb v porovnaní s najvyššou sadzbou dane zo stavieb nie je prechodným ustanovením určený. 38. Z uvedeného pre žalovaného vyplýva právny názor, že správcom dane znížený násobok najnižšej sadzby dane v porovnaní s najvyššou sadzbou dane zo stavieb všeobecne záväzným nariadením zo 40 násobku na 39,98 násobok, nie je v rozpore s ust. § 12 ods. 2 v nadväznosti na § 104f ods. 3 zákona. Preto podľa jeho názoru nie je možné akceptovať požiadavku žalobcu pre zmenu vyrubenej sadzby dane zo stavieb s použitím sadzby dane zo stavieb ustanovenej v § 12 ods. 1 uvedeného zákona. IV. 39. Podľa ust. § 1 zák.č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 40. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, miestnymi daňami, ktoré môže obec ukladať, sú dane z nehnuteľnosti. 41. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, predmetom dane zo stavieb sú stavby na území SR: a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú stavbu pre hlavnú stavbu; b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo; c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát, domčekov na individuálnu rekreáciu; d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží; e) priemyselné stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu; f) stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním; g) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f). 42. Podľa ust. § 12 ods. 1, 2 citovaného zákona, ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 Eur za každý začatý m2 zastavanej plochy. Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok obcí alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok obcí alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť desaťnásobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení. Pre stavby uvedené v § 10 ods. 1 a v § 104f ods. 3 neustanovuje inak. 43. Podľa ust. § 104f ods. 3 citovaného zákona, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10- násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane, podľa predpisov účinných do 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok, ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb, ustanovená v § 12 ods. 1. 44. Je zrejmé, že predmetná VZN č. 78 nadobudla účinnosť od 01.01.2013. VZN č. 78 nahradilo doterajšie všeobecne záväzné nariadenie obce Jaslovské Bohunice č. 33, ktoré určovalo najnižšiu sadzbu dane zo stavieb vo výške X,XX €/m2 a najvyššiu sadzbu tejto dane na XX,- €/m2. 45. Z ustanovenia § 104f ods. 3 citovaného zákona vyplýva, že ide o prechodné ustanovenie k zmenám účinným od 01.12.2012, z ktorého vyplýva, že ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10- násobok najnižšej sadzby dane ustanovenej správcom dane, podľa predpisov platných k 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1. 46. Ide o pravidlo, podľa ktorého pri určení sadzby dane, by sa mal rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane postupne znižovať tak, aby sa dosiahol najviac 10-násobok najnižšej sadzby dane. Ak by správca dane rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane neznižoval, ale naopak zvyšoval v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, platila by v tomto zdaňovacom období ročná sadzba dane zo stavieb ustanovená zákonom. 47. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. 48. Z odseku 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. 49. Zákonom č. 460/2011 Z.z. bol zmenený a doplnený zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. V ustanovení § 12 ods. 2 schválenej novely sa doterajší 40-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb a dane z bytov znižuje na 10-násobok s tým, že postup pri úprave sadzieb dane z nehnuteľností v ďalšom období po nadobudnutí účinnosti tejto zmeny od 01.12.2012 sa riadi prechodným ustanovením § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. 50. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď sa v ustanovení § 12 ods. 2 schválenej novely zákona o miestnych dania, doterajší 40-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb znižuje na 10-násobok súčasne sa v prechodnom ustanovení v § 104f ods. 3 citovaného zákona zmierňuje aj dopad novely zákona na rozpočty miest a obcí tak, že ak sa násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb bude podľa platného všeobecne záväzného nariadenia pre ďalší rok väčší ako 10 správca dane na zdaňovacie obdobie po účinnosti novely citovaného zákona pristúpi k úprave týchto sadzieb dane zo stavieb tak existujúci násobok bude postupne v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pri každej zmene dane znižovať. 51. Účelom takto zavedenej novely a teda rovnakého rozdielu medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane bolo odstránenie nerovnomerného zaťaženia daňovníkov daňou zo stavieb a daňou z bytov. Ak by správca dane rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane neznižoval ale naopak zvyšoval, v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, platila by v tomto zdaňovacom období ročná sadzba dane zo stavieb a dane z bytov ustanovenej zákonom podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona. 52. Zámerom prechodného ustanovenia § 104f ods. 3 citovaného zákona, tak bolo vytvoriť pre mestá a obce určitý priestor na znižovanie násobku medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb a bytov, snažiaci sa zabrániť negatívnym vplyvom na príjmy obce a ich fungovania. 53. Podľa novelizovaného § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10- násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane za zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje. 54. Nakoľko vyššie citovaná novela odstránila rozpory týkajúce sa výkladu ustanovenia § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. a presne stanovila časové obdobie do ktorého je potrebné zosúladiť sadzbu dane zo stavieb ustanovenú správcom dane s § 12 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak je najvyššia sadzba dane za zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dani zo stavieb, preto súd za daných okolností považuje žalobné námietky týkajúce sa nesprávnej interpretácie zákona č. 582/2004 Z.z. a najmä neurčitosti výkladu ustanovenia § 104f ods. 3 citovaného zákona za irelevantné. 55. Súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, a preto žalobu podľa ust. § 190 SSP zamietol. 56. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť NS SR rozhodnutie 2Sžf/48/2014 zo dňa 17.02.2016, z ktorého vyplýva právny názor, že ...zo znenia ustanovenia § 104f ods. 3 vyplýva, že ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1, z ktorého vyplýva, že zákonodarca už v tejto novele (zákon č. 460/2011 Z.z.) jasne vyslovil, že má ísť o postupné znižovanie násobku vo viacerých zdaňovacích obdobiach. Ďalšia novela zákona o miestnych daniach (zákon č. 347/2013 Z.z.) už len ohraničila postupné znižovanie násobku rokom 2024 (§ 104g ods. 3; ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje). Znenie uvedenej zákonnej úpravy je jasné a zrozumiteľné a jej výklad správnymi orgánmi a krajským súdom nebol extenzívny, ale jednoducho gramatický... 57. K námietke žalobcu ohľadom nesúladu VZN č. 78 so zákonom súd uvádza, že na túto nemohol prihliadnuť. 58. Podľa ust. § 250zfa O.s.p. (účinného v čase podania žaloby) v danom prípade ide o konanie, ktoré možno začať len na návrh prokurátora, pričom prípustnosť návrhu je podmienená neúspešnosťou jeho protestu (§ 22 zákona č. 153/2001 Z.z.). 59. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce so zákonom. Tohto postupu sa žalobca mal domáhať formou prokurátorského dozoru, čo ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu neurobil. 60. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 61. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.