Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/26/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200261 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200261.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: AGB Beňuš, družstvo, 976 64 Beňuš, IČO: 00 220 451, zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/3562/2014/4925 zo dňa 07. januára 2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou 25.02.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/3562/2014/4925 zo dňa 07.01.2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Obce Beňuš (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 604/2013 zo dňa 30.10.2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 582/2004 Z. z.“) vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2013 vo výške 18.214,32 Eur. Žalobca v žalobe žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, pričom poukázal na priebeh správneho konania, v ktorom Obec Beňuš ako správca dane rozhodla Rozhodnutím č. 183/2013 zo dňa 06.03.2013 o vyrubení dane vo výške 19.202,12 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/207488/2013/4937 zo dňa 30.04.2013 a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 06.03.2013 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Správca dane opätovne vo veci rozhodol rozhodnutím č. 604/2013 zo dňa 30.10.2013, ktorým žalobcovi vyrubil daň z nehnuteľností vo výške 18.214,32 Eur, proti ktorému rozhodnutiu žalobca opätovne podal odvolanie. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol tak, že odvolanie opätovne zamietol a prvostupňové rozhodnutie správcu dane z 30.10.2013 potvrdil. Žalobca v žalobe tvrdil, že výsledkom vyššie uvedeného rozhodovacieho procesu je ujma na subjektívnych právach žalobcu vyjadriteľná peniazmi, pričom výkon tohto rozhodnutia je spôsobilý ohroziť samotnú existenciu žalobcu. Keďže žalobca obdržal od správcu dane výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, čo vzbudzuje u žalobcu dôvodnú obavu, že rozhodnutie bude nútené vykonané, žalobca v žalobe súčasne požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z nasledovných dôvodov: 1. Nesprávny postup pri vydávaní rozhodnutí: žalobca namietal, že pri vydávaní rozhodnutia správca dane vychádzal zo sadzieb dane z nehnuteľností uvedených vo Všeobecne záväznom nariadení (ďalej len „VZN“) č. 1/2012 z 01.01.2013. Podľa žalobcu predmetné VZN nemohlo nadobudnúť účinnosť 01.01.2013, dôsledkom čoho je nesprávne vyrubená daň a nepreskúmateľné rozhodnutie. Žalobca poukázal na ust. § 6 ods. 8 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 369/1990 Zb.“ alebo „Zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého sa nariadenie musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda 15. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Podľa žalobcu však skutočnosť v tomto prípade bola iná, čoho dôkazom je aj samotná textácia VZN č. 1/2012. Žalobca ďalej poukázal na § 98 zák. č. 582/2004 Z. z. v spojitosti s § 12 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého zmenu sadzby dane možno dosiahnuť len k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade k vyhláseniu nariadenia spôsobom určeným zákonom nedošlo a k 01.01.2013 nenadobudlo účinnosť, keďže v samotnom texte nariadenia str. 13 je uvedené „V Beňuši dňa 01.01.2013“, t. j. VZN nemohlo byť pred týmto dátumom vyhlásené, pretože až v tento deň bolo vyhotovené a podpísané. Podľa žalobcu teda predmetné VZN jednak pravdepodobne nebolo vôbec vyhlásené a jednak nenadobudlo účinnosť k 01.01.2013. Ďalším nedostatkom VZN je podľa žalobcu skutočnosť, že ho vydalo obecné zastupiteľstvo, hoci podľa § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenie obec. Predmetné VZN preto podľa žalobcu nevydal oprávnený orgán, keďže vydávanie nariadení nepatrí medzi oprávnenia obecného zastupiteľstva podľa § 6 ods. 4 cit. zákona. Ak správca dane vychádzal z tohto VZN, podľa žalobcu procesne pochybil, pretože nevychádzal z účinného nariadenia obce. 2. Nesprávne právne posúdenie: Žalobca namietal, že správca dane nesprávne právne posúdil vec a poukázal na ust. § 12 zák. č. 582/2004 Z. z., podľa ktorého ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 Eur/m2, pričom ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak. Správca dane podľa žalobcu pochybil, pretože sadzba pre daň zo stavieb na bývanie je 0,06 Eur, avšak daň pre stavby pre pôdohospodársku produkciu je až 2,30 Eur, čo predstavuje zvýšenie o 38,3-násobok zákonnej sadzby, t. j. nárast o 3833 %. Podľa žalobcu bol preto porušený zákon, pretože Obec Beňuš menila účelovo sadzby k 01.01.2013 (prijala dokonca celé nové VZN pre účely stanovenia sadzieb a podmienok pre dane z nehnuteľností), a preto bola povinná postupovať podľa § 12 zák. č. 582/2004 Z. z. Podľa žalobcu sa jedná o výkon práva v rozpore so zákonom, čo pre žalobcu znamená likvidačný postup. Navyše správca dane vo svojom rozhodnutí uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť daň naraz, hoci v predchádzajúcom rozhodnutí povolil daň zaplatiť v splátkach. Z tohto dôvodu je podľa žalobcu rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže vyššie uvedená odlišnosť nebola v rozhodnutí vysvetlená. 3. Absencia obligatórnych náležitostí rozhodnutia: Žalobca namietal, že rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa § 63 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“), pretože absentuje relevantné zdôvodnenie, nie je z neho zrejmé, na základe akého skutkového a právneho stavu dospel správca dane k rozhodnutiu, akým spôsobom a prečo určil výšku dane podľa zák. č. 582/2004 Z. z. Rozhodnutie správcu dane uvádza obchodné meno „Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Beňuši“, čo by mohlo byť v zásade považované len za chybu v písaní, avšak žalobca zmenil o. i. obchodné meno na „AGB Beňuš, družstvo“, čo bolo v zmysle zásady formálnej publicity dňom 04.01.2014 zrejmé (viď priložený výpis z obchodného registra). Z uvedeného dôvodu žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozporné s ust. § 63 ods. 3 písm. c/ zák. č. 563/2009 Z. z., nakoľko neobsahuje obchodné meno právnickej osoby, keďže rozhodnutie žalovaného bolo vyhotovené 07.01.2014 a žalovaný bol túto skutočnosť pri rozhodovaní povinný zohľadniť. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 63 ods. 3 písm. c/ a taktiež aj výrok rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 písm. d/ je nesprávny, pretože tiež neobsahuje obchodné meno žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný správny orgán v konaní nepostupoval v súlade s ustanoveniami citovaných zákonných ustanovení, opomenul naplniť účel konania, ktorý je daný jeho predmetom, neposkytol žalobcovi primeranú ochranu jeho subjektívnych práv, ako sa jej žalobca domáhal a nepostupoval v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž 81/97. Žalobca preto s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí a má za to, že dôvodnosť a zákonnosť ním vydaného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postupu, ktorý mu predchádzal, je spochybnená, čím došlo k zásahu do jeho práv, na ktorých je v dôsledku uvedených rozhodnutí ukrátený. Preto navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (správcu dane) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vydrení k žalobe zo dňa 03.04.2014 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu o nesprávnom postupe pri vydávaní rozhodnutia, keď správca dane i žalovaný vychádzali zo VZN č. 1/2012, žalovaný poukázal na ust. § 6 ods. 1 a 8 zák. č. 369/1990 Zb. Predmetné VZN č. 1/2012 bolo podľa čl. 47 ods. 3 predmetného VZN vyvesené na úradnej tabuli Obce Beňuš od 28.11.2012 do 13.12.2012 a bolo schválené Uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Beňuš č. 92/2012 zo 14.12.2012. Podľa čl. 47 ods. 4 predmetné VZN nadobudlo účinnosť 01.01.2013. Obecné zastupiteľstvo je podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zák. č. 369/1990 Zb. orgánom obce, ktoré v zmysle § 11 ods. 4 cit. zákona rozhoduje o základných otázkach života obce a podľa § 11 ods. 4 písm. g/ cit. zákona je mu vyhradené uznášať sa na nariadeniach. Žalovaný preto dospel k záveru, že VZN č. 1/2012 bolo vydané v súlade so zák. č. 369/1990 Zb. a nadobudlo účinnosť 01.01.2013. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu pri vydávaní VZN č. 1/2012 podnetom na Okresnú prokuratúru Brezno, ktorá požiadala správcu dane o poskytnutie činnosti, pričom Okresná prokuratúra Brezno telefonicky správcovi dane oznámila, že nezistila rozpor so zákonom. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a tvrdenia, že správca dane určil sadzbu dane zo stavieb v rozpore s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. žalovaný s poukazom na znenie ust. § 12 ods. 1 a 2, ako aj ust. § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. účinného od 01.12.2012 uviedol, že Obecné zastupiteľstvo v Beňuši podľa zák. č. 369/1990 Zb. v nadväznosti na § 98 zák. č. 582/2004 Z. z. rozhodlo, že správca dane ukladá s účinnosťou od 01.01.2013 sadzby dane z nehnuteľností tak, ako sú uvedené vo VZN č. 1/2012 pre jednotlivé druhy stavieb. Vo VZN č. 1/2012 nedošlo k zmene sadzby dane zo stavieb oproti sadzbám uvedeným vo VZN č. 3/2011, ktoré upravovalo daň z nehnuteľností v r. 2012. Keďže nedošlo k zmene sadzby dane zo stavieb oproti sadzbám dane uvedeným vo VZN č. 3/2011, správca dane nebol povinný postupovať podľa § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. o maximálnom 10-násobku najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej vo VZN a mohol ponechať vyšší násobok. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že 01.12.2013 nadobudla účinnosť novela zák. č. 582/2004 Z. z., v ktorej bol doplnený § 104g, pričom podľa jeho ods. 3 ak je najvyššia sadzba dane ustanovená správcom dane za zdaňovacie obdobie r. 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods.2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb za zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane za príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že oproti pôvodnému rozhodnutiu správcu dane, mu bola v druhom rozhodnutí správcu dane uložená povinnosť zaplatiť daň naraz (t. j. nie v splátkach), a preto považoval rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné, žalovaný uviedol, že postupoval v súlade s § 99 zák. č. 582/2004 Z. z. Námietku absencie obligatórnych náležitostí rozhodnutia považoval žalovaný za neopodstatnenú, pretože správca dane v rozhodnutí z 30.10.2013 uviedol všetky podstatné náležitosti, na základe ktorých vyrubil daň z nehnuteľností, vrátane príslušných právnych predpisov - zák. č. 563/2009 Z. z., zák. č. 582/2004 Z. z., ako aj VZN č. 1/2012, z ktorého vyplývajú sadzby dane za nehnuteľnosti, pričom vychádzal z údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností na r. 2010, keďže žalobca nenahlásil žiadnu zmenu rozhodných skutočností pre určenie dane. K označeniu žalobcu v rozhodnutí žalovaného uviedol, že žalobca bol označený zhodne, ako sa označil samotný žalobca v odvolaní („Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Benuši“), pričom zmenu obchodného mena žalobca žalovanému neoznámil. Napriek tomu, že žalobca je v napadnutom rozhodnutí žalovaného označený nesprávnym obchodným menom, je v ňom identifikovaný sídlom a IČO-m v súlade s § 63 ods. 3 písm. c/ zák. č. 563/2009 Z. z. a podľa žalobcu týmto nebol ukrátený na svojich právach a táto skutočnosť nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podanej žiadosti žalobcu Uznesením č. k. 24S/26/2014-34a z 05.06.2014 s poukazom na ust. § 250c ods. 1 O. s. p. odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 24S/26/2014. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby. Namietal nesprávny postup pri vydávaní rozhodnutia, keďže chýba podklad pre vydanie rozhodnutia správcu dane a to platné VZN. Zotrval na názore, že obec nevydala žiadne nariadenie, toto bolo vydané obecným zastupiteľstvom, čo je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, pričom podľa tvrdenia žalobcu toto VZN bolo vydané 01.01.2013, t. j. nemohlo v tento deň nadobudnúť účinnosť. Nemohli byť preto uložené podmienky na určenie výšky sadzby dane z nehnuteľností. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k určeniu výšky sadzby dane. Za predpokladu, že by bolo vydané VZN platné, už prijatie tohto nového VZN (hoci v ňom boli sadzby rovnaké, ako v pôvodnom VZN) podľa žalobcu znamená, že bola splnená podmienka na to, aby sa na tento prípad vzťahovalo ust. § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. Podľa názoru žalobcu sadzby sa zmenili tým, že bolo prijaté nové VZN, bez ohľadu na číselné vyjadrenie výšky týchto sadzieb. Navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že vyrubená daň je neprimerane vysoká oproti vyrubenej dani v okolitých obciach, čo je pre žalobcu likvidačné. Poverená zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala svojho písomného vyjadrenia k žalobe vo všetkých namietaných bodoch. Vo vzťahu k námietke neúčinnosti VZN poukázala na to, že túto otázku žalovaný vyhodnotil podľa predložených dokladov nachádzajúcich sa v správnom spise správcu dane, ako aj na základe dotazu na Okresnú prokuratúru Brezno vo veci prešetrenia podnetu, toto VZN považoval za účinné a na základe v ňom uvedených sadzbách vychádzal žalovaný v odvolacom konaní pri posudzovaní otázok namietaných žalobcom v odvolaní. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že nebola určená správna sadzba, resp. že pri určení dane z nehnuteľností vychádzali zo sadzby, ktorá bola posúdená v rozpore s § 12 ods. 1 a 2 zák. č. 582/2004 Z. z., žalovaný trval na svojom názore, že prijatím nového VZN nedošlo k zmene sadzby, a preto správca dane nebol povinný znížiť tento násobok a to s poukazom na § 12 ods. 2 a § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. Vo vzťahu k nesprávnemu obchodnému menu žalobcu zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný odstránil žalobcom namietaný nedostatok tak, že označil subjekt ako „Poľnohospodárske družstvo v Benuši“, avšak v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene obchodného mena. Uvedená skutočnosť však podľa žalovaného nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca je v rozhodnutí identifikovaný aj IČO-m a sídlom a rozhodnutie prevzal. Uvedená skutočnosť by sa mohla odstrániť opravou zrejmej nesprávnosti podľa Daňového poriadku. Žalobu navrhla zamietnuť. Z administratívneho spisu súd zistil, že Obec Beňuš vykonávajúca správu dane z nehnuteľností ( ďalej aj „správca dane“) podľa § 99 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. s poukazom na § 99e ods. 1 cit. zákona a v zmysle VZN Obce Beňuš č. 1/2012 vyrubila žalobcovi označenému obchodným menom „Poľnohospodárske družstvo, sídlo 976 64 Beňuš, IČO: 00220451“ Rozhodnutím č. 183/2013 zo dňa 06.03.2013 na r. 2013 daň z nehnuteľností vo výške 19.202,12 Eur a určila výšku a lehoty splátok dane (v štyroch štvrťročných splátkach). Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie (v odvolaní bol v záhlaví označený ako „Poľnohospodárske družstvo v Beňuši“, pričom odvolanie bolo opatrené pečiatkou „Poľnohospodárske družstvo Beňuš, 976 64 Beňuš, IČO: 00220451“), o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/207488/2013/4937 z 30.04.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správca dane následne rozhodnutím č. 604/2013 z 30.10.2013 vyrubil žalobcovi (označenému vo výroku obchodným menom: „Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Beňuši“) na r. 2013 daň z nehnuteľností v sume 18.214,32 Eur s lehotou splatnosti do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že daň z nehnuteľností bola žalobcovi vyrubená v zmysle zák. č. 582/2004 Z. z. a v zmysle VZN Obce Beňuš č. 1/2012. Daň bola vyrubená podľa podaného daňového priznania z r. 2010, pretože žalobca v r. 2013 neohlásil žiadnu zmenu, ani nebolo podané priznanie k dani z nehnuteľností na r. 2013. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie (v odvolaní bol označený ako „Poľnohospodárske družstvo v Beňuši, pečiatka „PD Beňuš“). V odvolaní namietal nerešpektovanie ust. § 12 zák. č. 582/2004 Z. z., ktorý určuje ročnú sadzbu dane zo stavieb 0,033 Eur/m2 a túto môže správca dane VZN podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane pritom môže VZN určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najvyššej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak. Sadzba pre daň zo stavieb na bývanie je 0,06 Eur, avšak na stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu (ďalej len „stavby na pôdohospodársku produkciu“) je až 2,30 Eur, čo predstavuje zvýšenie o 38,3-násobok zákonnej sadzby, t. j. nárast o 3833 %. Žalobca ako odvolateľ namietal, že boli porušené ustanovenia zákona, pretože Obec Beňuš účelovo zmenila sadzby k 01.01.2013, t. j. správca dane podľa odvolateľa v rozpore so zákonom neúmerne zvýšil sadzby dane. V odvolaní poukázal na to, že pôvodne správca dane rozhodol o povinnosti platiť v splátkach, v napadnutom rozhodnutí rozhodol o splatení sumy naraz. Namietal, že správca dane nerešpektoval právny názor žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí a prvostupňové rozhodnutie opakovane nedostatočne odôvodnil. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bola žalobcovi (vo výroku rozhodnutia označeného ako „Poľnohospodárske družstvo v Benuši, 976 64 Beňuš, IČO: 0022041“) potvrdil. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Uviedol, že správca dane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na r. 2013 na základe daňového priznania k dani z nehnuteľností na r. 2010, ktoré daňový subjekt - žalobca podal správcovi dane dňa 02.02.2010. Pri výpočte dane zo stavieb správca dane vychádzal zo sadzieb dane určených vo VZN č. 1/2012 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území Obce Beňuš, ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2013. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu (v postavení odvolateľa), že správca dane určil sadzbu v rozpore s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. Poukázal pritom na znenie ust. § 12 ods. 1, 2 a § 104f ods. 3 cit. zákona. Obecné zastupiteľstvo v Beňuši podľa § 6 a § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. v nadväznosti na § 98 zák. č. 582/2004 Z. z. rozhodlo, že správca dane ukladá s účinnosťou od 01.01.2013 sadzby dane z nehnuteľností tak, ako sú uvedené vo VZN č. 1/2012 pre jednotlivé druhy stavieb, pričom v tomto VZN nedošlo k zmene sadzby dane zo stavieb oproti sadzbám uvedeným vo VZN č. 3/2011, ktoré upravovalo daň z nehnuteľností v r. 2012. Keďže nedošlo k zmene sadzby dane zo stavieb oproti sadzbám dane uvedeným vo VZN č. 3/2011, správca dane nebol povinný postupovať podľa § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. o maximálne 10-násobku najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej vo VZN a mohol ponechať vyšší násobok. Poukázal na novelu zák. č. 582/2004 Z. z. účinnú od 01.12.2013. K námietke odvolateľa o možnosti zaplatiť daň v splátkach žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade s § 99g zák. č. 582/2004 Z. z., t. j. nevyužil svoje oprávnenie na určenie povinnosti zaplatiť daň v splátkach. Námietku odvolateľa o absencii riadneho odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí považoval za neopodstatnenú a poukázal na to, že v predchádzajúcom rozhodnutí z 30.04.2013 správca dane vyrubil odvolateľovi (žalobcovi) daň z nehnuteľností na r. 2013 odlišne od podaného daňového priznania, čo v rozhodnutí riadne neodôvodnil a takýto postup bol v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V súlade s cit. ustanovením však v napadnutom rozhodnutí z 30.10.2013 správca dane uviedol, že podkladom pre vyrubenie dane z nehnuteľností na r. 2013 bolo naposledy podané daňové priznanie k dani z nehnuteľností na r. 2010, ako aj to, že správca dane rozhodoval na základe zák. č. 582/2004 Z. z. a VZN č. 1/2013, v ktorom sú uvedené sadzby dane z nehnuteľností platné pre r. 2013. Predmetné VZN je verejne prístupné na internetovej stránke Obce Beňuš. Jediný rozdiel oproti podanému daňovému priznaniu bol, že správca dane od základu dane z pozemkov - druh pozemku „ostatné plochy“ odpočítal výmeru 42 m2 z parc. č. 1634, ktorej vlastníkom je C. N., čo správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Podľa § 1 zák. č. 582/2004 Z. z. v znení zák. č. 460/2011 úč. od 01.12.2012 ( ďalej len „zák. č. 582/2004 Z.z.“) týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, je podľa písm. a) daň z nehnuteľností. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 582/2004 Z. z. predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) stavby na bývanie 11a) a drobné stavby, 11b) ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu. Podľa § 12 ods. 1zák. č. 582/2004 Z. z. ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Podľa § 12 ods.2 zák. č. 582/2004 Z. z. ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak. Podľa § 98 veta prvá zák. č. 582/2004 Z. z. miestnu daň podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) a miestnu daň podľa § 2 ods. 3 možno zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby dane, určiť oslobodenia alebo zníženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Podľa § 99 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. Podľa § 99g ods. 1zák. č. 582/2004 Z. z. vyrubená daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje sú splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 99g ods.2 zák. č. 582/2004 Z. z. správca dane môže určiť platenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje v splátkach; Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Podľa § 102 zák. č. 582/2004 Z. z. na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahuje osobitný predpis, 47) ak tento zákon v § 28, 34a, 34b, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 64b, 65, 72, 73, 73a, 75, 82, 90, 91, 93, 98a, 98b, 99, 99a až 99h neustanovuje inak. Podľa § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10- násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 563/2009 Z. z. daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Podľa § 6 ods. 1, 3, 4, 8, 9 zák. č. 369/1990 Zb. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. (3) Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na internetovej adrese obce v tej istej lehote, ak ju má obec zriadenú, alebo iným spôsobom v obci obvyklým. (4) Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené. (8) Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia. (9) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len "starosta"). Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. 5) Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky. Podľa § 11 ods. 4 písm. g/ zák. č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené uznášať sa na nariadeniach. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.01.2014, ktorým bolo potvrdené Rozhodnutie Obce Beňuš (správcu dane) zo dňa 30.10.2013, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na r. 2013 s odôvodnením, že táto daň z nehnuteľností bola vyrubená v zmysle zák. č. 582/2004 Z. z. a v zmysle VZN Obce Beňuš č. 1/2012 podľa podaného daňového priznania na rok 2010, keďže žalobca v r. 2013 neohlásil žiadnu zmenu a nepodal priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2013. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil v podstate z dôvodov, že daň z nehnuteľností na r. 2013 bola žalobcovi vyrubená a určená v súlade s § 12 ods. 2 v spojení s § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2012, pričom správca dane vychádzal zo sadzieb dane stanovených k 01.01.2013 Obecným zastupiteľstvom v Beňuši v zmysle § 6 a § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. vo VZN č. 1/2012. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalovaný (ako aj správca dane) pri vydávaní rozhodnutia postupovali správne, ak pri určení dane z nehnuteľností na r. 2013 žalobcovi vychádzali zo sadzieb dane z nehnuteľností uvedených vo VZN č. 1/2012 a či pri stanovení ročnej sadzby dane za stavby správne aplikovali ust. § 12 zák. č. 582/2004 Z. z. K námietke žalobcu o nesprávnom postupe správnych orgánov, pokiaľ pri vydaných rozhodnutiach (prvostupňovom i druhostupňovom) vychádzali zo sadzieb dane z nehnuteľností uvedených vo VZN č. 1/2012, ktoré podľa žalobcu jednak nebolo vyhlásené spôsobom stanoveným v Zákone o obecnom zriadení a teda nemohlo nadobudnúť účinnosť k 01.01.2013, t. j. nemohlo dôjsť k zmene sadzby dane v zmysle § 98 zák. č. 582/2004 Z. z. a jednak nebolo vydané oprávneným orgánom, súd uvádza: Z „Návrhu VZN č. 1/2012 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady“, ktoré je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že návrh nariadenia bol vyvesený na úradnej tabuli Obce Beňuš dňa 28.11.2012 a bol zvesený dňa 13.12.2012, o čom svedčia záznamy nachádzajúce sa na poslednej strane predmetného návrhu VZN č. 1/2012, ktoré sú opatrené pečiatkou Obce Beňuš, ako aj čl. 47 bod 3 predmetného návrhu VZN. Z uvedeného je zrejmé, že návrh nariadenia, o ktorom malo rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejnila obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci v súlade s § 6 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení a to v lehote 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu tohto nariadenia. V administratívnom spise sa nachádza „Výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 28.03.2014“, podľa ktorého Obecné zastupiteľstvo v Beňuši na svojom 13. zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 14.12.2012, prijalo Uznesenie č. 92/2012, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo VZN obce č. 1/2012 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, za prijatie ktorého hlasovali všetci prítomní poslanci. Skutočnosť, že Obecné zastupiteľstvo v Beňuši, na ktorom bol prerokovaný návrh VZN č. 1/2012, sa konalo dňa 14.12.2012, ani skutočnosť, že na tomto zasadnutí obecného zastupiteľstva bolo prijaté Uznesenie č. 92/2012, ktorým bolo schválené VZN č. 1/2012, nebola v konaní sporná. Súčasťou administratívneho spisu je originál VZN č. 1/2012, z ktorého čl. 47 bod 3 vyplýva, že bolo schválené Obecným zastupiteľstvom v Beňuši dňa 14.12.2012 Uznesením č. 92/2012, pričom bolo vyvesené (správne malo byť uvedené, že „návrh VZN“ bol vyvesený) na úradnej tabuli Obce Beňuš od 28.11.2012 do 13.12.2012. Z čl. 47 bod 4 predmetného VZN vyplýva, že VZN č. 1/2012 nadobúda účinnosť dňa 01.01.2013. Na poslednej strane predmetného originálu VZN č. 1/2012 (strana 13) nachádzajúceho sa v administratívnom spise je rukou napísaný text: „Schválené VZN č. 1/2012 bolo vyhlásené, vyvesené na obecnej tabuli dňa: 15.12.2012, zvesené dňa: 31.01.2013“. Predmetný text je následne opatrený pečiatkou Obce Beňuš a podpisom. Z uvedeného teda vyplýva, že VZN č. 1/2012 bolo vyhlásené v súlade s § 6 ods. 8 Zákona o obecnom zriadení, pretože predmetné nariadenie podľa vyššie uvedeného záznamu bolo vyvesené na úradnej tabuli obce najmenej 15 dní, pričom účinnosť nadobudlo dňom 01.01.2013, keďže v predmetnom VZN bol ustanovený neskorší začiatok účinnosti, než zákonom stanovený 15-ty deň od jeho vyvesenia. Vzhľadom na to, že predmetné prijaté VZN bolo v zmysle vyššie uvedeného vyvesené v súlade s § 6 ods. 8 Zákona o obecnom zriadení, stalo sa platným. Pre úplnosť súd uvádza, že na originály prijatého VZN č. 1/2012, opatreného záznamom o jeho vyvesení (15.12.2012) a zvesení (31.01.2013) sa nenachádza žalobcom tvrdený text: „V Beňuši 01.01.2013“. Pokiaľ žalobca namietal, že predmetné VZN nebolo vydané oprávneným orgánom s odôvodnením, že podľa § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení môže vydávať nariadenia vo veciach územnej samosprávy obec a vydávanie nariadení nepatrí medzi oprávnenia obecného zastupiteľstva podľa § 6 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, súd uvedenú argumentáciu žalobcu nepovažoval za súladnú so zákonom z nasledovných dôvodov: Zákon o obecnom zriadení v § 6 označenom „Všeobecne záväzné nariadenia obce“ o. i. zmocňuje obec vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia (§ 6 ods. 1), pričom následne v odsekoch 3 až 8 upravuje postup predkladania návrhov nariadení, stanovuje orgán obce, ktorý o návrhu nariadenia rokuje, formu a lehoty zverejňovania návrhu nariadenia, mechanizmus vyhodnotenia a zapracovania pripomienok k návrhu, podmienky, postup a lehoty jeho vyhlásenia, účinnosť a platnosť prijatého (schváleného) nariadenia. Z ust. § 10 ods. 1 písm. b/ Zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obecné zastupiteľstvo je jedným z orgánov obce. Z cit. § 6 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení je zrejmé, že orgánom obce, ktorý prerokúva návrh nariadenia je obecné zastupiteľstvo. Obecnému zastupiteľstvu v ustanovení § 11 ods. 4 Zákon o obecnom zriadení zveruje právomoc rozhodovať o základných otázkach života obce s tým, že najmä je mu vyhradené o. i. v písm. g/ uznášať sa na nariadeniach. Z vyššie uvedeného potom nepochybne vyplýva, že predmetné VZN č. 1/2012 bolo vydané v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení a nadobudlo účinnosť 01.01.2013. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že predmetné VZN bolo opatrené okrúhlou pečiatkou obce, ako aj podpisom starostu obce, ktorý je v zmysle § 13 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení štatutárnym orgánom obce. Súd preto námietku žalobcu o nesprávnom postupe správcu dane i žalovaného, pokiaľ vychádzali pri určení sadzby dane z nehnuteľností za r. 2013 z predmetného VZN č. 1/2012, považoval za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že žalovaný (i správca dane) vec nesprávne právne posúdili a tvrdil, že pri určení sadzby dane z nehnuteľností nepostupovali v súlade s § 12 zák. č. 582/2004 Z. z., súd uvedenú námietku považoval za nedôvodnú a stotožnil sa s právnou argumentáciou žalovaného. Zákon č. 582/2004 Z. z. upravuje sadzby dane zo stavieb tak, že v § 12 ods. 1 určuje ročnú sadzbu dane zo stavieb vo výške 0,033 Eur za každý aj začatý meter štvorcový zastavanej plochy. Ustanovenie § 12 ods. 2 umožňuje, aby správca dane, ktorým je v prípade dane z nehnuteľností obec (v zmysle § 99 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona), ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti a v jednotlivom katastrálnom území znížil alebo zvýšil s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Zároveň umožňuje, aby správca dane určil rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak. Podľa § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2012 ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb vyššia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok, ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1. V preskúmavanom prípade správca dane (Obec Beňuš) prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností vo výške vychádzajúcej zo sadzieb určených v platnom VZN č. 1/2012 účinnom od 01.01.2013 pre jednotlivé druhy stavieb (ročná sadzba dane zo stavieb bola podľa čl. 12 bod 1 písm. a/ pre stavby na bývanie určená vo výške 0,06 Eur a podľa čl. 12 bod 1 písm. b/ pre stavby na pôdohospodársku produkciu vo výške 2,30 Eur). Prijatím predmetného VZN č. 1/2012 nedošlo k zmene sadzby dane zo stavieb oproti sadzbám uvedeným vo VZN č. 3/2011, v ktorom boli stanovené sadzby dane z nehnuteľností zo stavieb v prechádzajúcom zdaňovacom období a ktoré bolo prijaté v súlade s ust. § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2012 (podľa ktorého správca dane mohol všeobecne záväzným nariadením určiť ročnú sadzbu dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1, pričom takto určená ročná sadzba dane nemohla presiahnuť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1), pričom ročná sadzba dane bola vo VZN č. 3/2011 určená v čl. 12 bod 1 písm. a/ vo výške 0,06 Eur pre stavby na bývanie a v čl. 12 bod 1 písm. b/ vo výške 2,30 Eur pre stavby na pôdohospodársku produkciu). Z uvedeného nesporne vyplýva, že vo VZN č. 1/2012, z ktorého sadzieb vychádzali rozhodnutia správcu dane i žalovaného, ktoré sú predmetom preskúmavania v konaní na základe podanej žaloby, nedošlo k zmene sadzby dane zo stavieb oproti sadzbám uvedeným vo VZN č. 3/2011. Keďže prijatím VZN č. 1/2012 nedošlo k zmene sadzby dane zo stavieb oproti sadzbám dane určeným vo VZN č. 3/2011, nebol správca dane v nasledujúcom zdaňovacom období (v r. 2013) povinný znížiť v § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. stanovený maximálny násobok, a teda nebola splnená ani podmienka uplatnenia sadzby dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1. Ustanovenie § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. umožňuje správcovi dane zvýšiť alebo znížiť zákonom stanovenú (v § 12 ods. 1) ročnú sadzbu dane z nehnuteľností VZN, pričom môže určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb a súčasne stanovuje limity pre určenie ročnej sadzby dane tak, že ročná sadzba dane zo stavieb pre stavby uvedené v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej sadzby dane určenej správcom dane vo VZN pre stavby uvedené v § 10 ods. 1. Pokiaľ žalobca vychádzal pri svojej argumentácii zo skutočnosti, že už samotné prijatie nového VZN, hoci v ňom boli určené ročné sadzby dane z nehnuteľností rovnako, ako v pôvodnom VZN, znamená, že bola splnená podmienka na to, aby sa na tento prípad vzťahovalo ust. § 12 ods. 2 a tvrdil, že sadzby sa zmenili tým, že bolo prijaté nové VZN bez ohľadu na číselné vyjadrenie výšky týchto sadzieb, súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil. Citované ust. § 12 ods. 2 je potrebné v kontexte s ust. § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2012 za použitia logického i gramatického výkladu vykladať tak, že správca dane je povinný znížiť najvyššiu sadzbu dane zo stavieb (ak je väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30.11.2012) len pri každej ďalšej zmene sadzby v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, za ktorú zmenu je možné považovať len prípad, keď dôjde k zvýšeniu, alebo zníženiu ročnej sadzby, t. j. za zmenu je možné považovať len zmenu číselnej hodnoty ročnej sadzby ( smerom hore ,alebo smerom dole), keďže ročná sadzba je vyjadrená číselnými znakmi. V preskúmavanom prípade však vo VZN č. 1/2012 k zmene sadzby dane, t. j. k jej zvýšeniu alebo zníženiu, nedošlo. Prijatie nového VZN, ak ním nedošlo k zmene číselnej hodnoty ročnej sadzby dane z nehnuteľností, samo o sebe teda nemožno považovať za zmenu sadzby dane. Správca dane preto postupoval v súlade so zákonom, ak pri určení výšky dane z nehnuteľností vychádzal zo sadzby dane zo stavieb stanovenej vo VZN č. 1/2012. Zákonodarca prijatím novely zákona č. 582/2004 Z.z. účinnej od 01.12.2012 ( § 104f ods.3 zák.č. 460/2011 Z.z.) mal v úmysle dosiahnuť cieľ, aby sa výška ročnej sadzby dane znižovala pri každej ďalšej zmene výšky ročnej sadzby dane ( čo rovnako vyplýva aj z ust. § 104g ods. 3 zák. č. 347/2013 Z. z., ktorou bol s účinnosťou od 01.12.2013 novelizovaný zák. č. 582/2004 Z. z., v zmysle ktorého, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane za zdaňovacie obdobie r. 2013 väčšia ako 10-násobok najvyššej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu). Súd preto námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane, v ktorom správca dane uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť určenú (vyrubenú) daň naraz, oproti pôvodnému rozhodnutiu, v ktorom umožnil žalobcovi zaplatiť daň v splátkach, súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberajúc sa touto námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 99g ods. 1 cit. zákona a nevyužil svoje oprávnenie na určenie povinnosti zaplatiť daň v splátkach, keďže ide o možnosť a nie o povinnosť správcu dane postupovať podľa § 99g ods. 2 cit. zákona. Súd preto uvedenú námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. K námietke žalobcu, že rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa § 63 Daňového poriadku, pretože absentuje relevantné odôvodnenie, nie je z neho zrejmé, na základe akého skutkového a právneho stavu a akým spôsobom a prečo bola určená žalobcovi výška dane podľa zák. č. 582/2004 Z. z., súd uvádza, že túto námietku žalobcu rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže v odôvodnení rozhodnutia žalovaného sú uvedené všetky náležitosti stanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku a je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, žalovaný sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, obsahuje úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Ani samotná skutočnosť, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktoré podľa žalobcu neobsahuje riadne odôvodnenie, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 63 ods. 3 písm. c/ Daňového poriadku a taktiež výrok rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku je nesprávny, pretože neobsahuje obchodné meno žalobcu, súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že toto obsahuje obchodné meno daňového subjektu, ktorý je označený ako „Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Benuši“, t. j. tak, ako sa daňový subjekt označil v odvolaní a ako bolo jeho obchodné meno zapísané v obchodnom registri v čase podania odvolania, ako aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že žalobca v priebehu odvolacieho konania zmenil svoje obchodné meno na „AGB Beňuš, družstvo“, ktorá skutočnosť vyplýva tak z vyjadrenia žalobcu, ako aj z predmetného výpisu z obchodného registra a táto skutočnosť bola v zmysle zásady formálnej publicity dňom 04.01.2014 zrejmá pre všetky subjekty, t. j. aj pre žalovaného. Pokiaľ však žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktoré vydal dňa 07.01.2014, (t. j. v čase bezprostredne nasledujúcom po zmene obchodného mena daňového subjektu, pričom žalobca zmenu obchodného mena žalovanému neoznámil), označil žalobcu ako právnickú osobu, o ktorej právach resp. povinnostiach sa rozhodovalo pôvodným obchodným menom „Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Benuši“, adresou a sídlom, ako aj IČO-m daňového subjektu, nie je možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje jednu z obligatórnych náležitostí a to obchodné meno. Daňový subjekt, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí síce nesprávne označený, bol dostatočne identifikovaný svojím pôvodným obchodným menom, adresou, sídlom a IČO-m, takže nie je možné dospieť k záveru, že v napadnutom rozhodnutí obchodné meno daňového subjektu absentuje. V rozhodnutí je obchodné meno daňového subjektu uvedené nesprávne, jedná sa teda o zrejmú nesprávnosť, pričom je nepochybné, že vzhľadom na totožnú adresu, sídlo a IČO právnickej osoby sa jedná o ten istý daňový subjekt, ktorá skutočnosť však podľa názoru súdu nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Túto zrejmú nesprávnosť môže žalovaný odstrániť z vlastného podnetu postupom podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku a upovedomiť o tom oznámením účastníka konania - žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, ako aj postup predchádzajúci vydaniu týchto rozhodnutí, a preto žalobu s poukazom na § 250j ods. 1 O. s. p. potvrdil. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa § 250k ods. 1 O. s. p. je v konaní podľa piatej časti O. s. p. možné priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.