Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/243/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201838 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201838.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: F.. L. M., bytom X. 6, XXX XX B., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, P.O.Box 45, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/6631/2013 zo dňa 09.09.2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2013 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPL/6631/2013 zo dňa 09.09.2013 a rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. OOD/7218/2013 zo dňa 10.07.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žalobou navrhuje, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. z dôvodu, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie, ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Žalobca uvádza, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.09.2013 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OOD/7218/2013 zo dňa 10.07.2013, ktorým uznáva žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že nezabezpečil ako zástupca svojho dieťaťa Z. M. M. jeho povinné očkovanie v 3., 5. a 11. mesiaci života vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, intenzívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 2 písm. a/ vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (v znení účinnom do 31.12.2011) a s účinnosťou od 01.01.2012 podľa prílohy č. 2, časť A, bod 1 písm. a/ vyhlášky č. 585/2008 Z.z. v znení vyhlášky č. 544/2011 Z.z. Súčasne nezabezpečila očkovanie maloletého proti osýpkam, mumpsu a ružienke, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2 časť A, bod 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. v znení vyhlášky č. 544/2011 Z.z. Očkovanie odmietol zabezpečiť v ambulancii F.. A. O., ZS K. 6, XXX XX B. v dňoch 02.08.2011, 12.12.2011, 28.03.2012 a 27.06.2012. Záznam o odmietnutí očkovania nepodpísala. Za spáchaný priestupok sa obvinenému ukladá podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. pokuta vo výške 99 eur, ktorú je obvinená povinná zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s § 1 písm. a/ vyhlášky č. 411/2006 Z.z. je obvinená povinná uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a odvolanie zamietol. Žalobca má za to, že vydané rozhodnutie je v rozpore so zákonom, poukazuje na ust. § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku, nakoľko v čase, kedy správny orgán vydal svoje rozhodnutie, sa na Ústavnom súde SR už začalo konanie pod sp. zn. PL. ÚS 10/2013 zo dňa 03.07.2013 (návrh podaný pod značkou Rvp 16530/2013) o návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, ktorého predmetom je otázka povinného očkovania maloletých detí a z toho vyplývajúca zodpovednosť za plnenie povinnosti zákonného zástupcu maloletého dieťaťa. Nakoľko povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu zasahuje do základných práv a slobôd občanov (dieťaťa), čím sú ústavou garantované práva podľa čl. 15 ods. 1 ako aj právo na život, ďalej čl. 40 prvá veta. Podľa čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR nikto nemôže zo strany štátnych orgánov nútiť k splneniu povinnosti, ktorú zákon neukladá. Štátne orgány sú pri výkone svojej činnosti podriadené ústave a zákonu a majú určený za rozsah právomoci, ktorý nemôžu prekročiť, čiže môžu konať len to, čo im ústava a zákon dovoľuje. Žalobca uvádza, že nález ústavného súdu by mohol mať zásadný význam pre rozhodnutie krajského súdu týkajúceho sa povinného očkovania maloletých detí a rozhodnutia o tom, či bol alebo nebol spáchaný priestupok tým, že zákonný zástupca maloletého nezabezpečil maloletému povinné očkovanie. Žalobca uvádza, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 09.09.2013 bol porušený zákon v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 12.04.2013 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené oznámenie F.. A. O. o odmietnutí povinného očkovania maloletého Z. M. M.. Podľa predloženej dokumentácie žalobca nezabezpečil ako zákonný zástupca dieťaťa jeho povinné očkovanie a to očkovanie v treťom, piatom a jedenástom mesiaci života vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofylovým nákazám, penumokokovým invazívnym ochoreniam a očkovanie proti osýpkam, mumsu a ružienke. Žalobca odmietol očkovanie zabezpečiť v ambulancii F.. O. v dňoch 02.08.2011, 12.10.2011, 28.03.2012, 27.06.2012. Záznam o odmietnutí očkovania nepodpísala. Povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie maloletého Z. M. proti uvedeným ochoreniam nakoľko vyššie uvedené konanie žalobcu je v rozpore s§ 51 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. a podľa § 56 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. je kvalifikované ako priestupok na úseku verejného zdravotníctva bolo vo veci začaté priestupkové konanie v súlade s § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch a bolo nariadené ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 27.05.2013. Na pojednávaní predložil T. V. (otec maloletého) správnemu orgánu písomné splnomocnenie na zastupovanie žalobcu na ústnom pojednávaní. Splnomocnený zástupca sa vyjadril, že spoločne so žalobcom nezabezpečil povinné očkovanie ich syna, nakoľko v čase, keď mal byť očkovaný mal zvýšenú teplotu. Očkovanie rodiča maloletého neodmietajú ale sú rozhodnutí ho zabezpečiť z toho dôvodu chcú mať čas na zabezpečenie predmetného očkovania. Pojednávanie bolo prerušené. Listom zo dňa 17.06.2013 bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 09.07.2013 a žalobca sa bez náležitého ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil a súčasne správnemu orgánu nepredložil doklad o zabezpečení očkovania maloletého Z. M.. Predmetná vec bola prejednaná dňa 09.07.2013 v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný ďalej uvádza, že prvostupňový správny orgán z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z.z. a vydal dňa 10.07.2013 prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcu uznal vinným a uložil žalobcovi pokutu podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. vo výške 99 eur ako aj zaplatiť náhradu trov správneho konania. Žalovaný po odvolaní žalobcu vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný uvádza, že pokiaľ sa poukazuje v žalobe na konanie vedené na Ústavnom súde SR uznesením nebola pozastavená účinnosť ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z. ani vyhlášky č. 585/2008 Z.z. preto nie je povinný prerušiť žalovaný ani prvostupňový správny orgán priestupkové konanie. Pokiaľ sa v podanej žalobe poukazuje na tvrdenie, že povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie maloletého je nedostatočne upravená zákonom a povinnosť podrobiť sa povinnému očkovania zasahuje do základných práv žalovaný poznamenáva, že povinnosť zabezpečiť očkovanie vyplýva priamo zo zákona a to z § 51 ods. 1 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z.z. kde sa okrem iného ustanovuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu v spojení s § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., kde sa ustanovuje, že ak ide o maloletého zodpovedá za plnenie povinnosti podľa ods. 1 a 2 zástupca dieťaťa. Pokiaľ sa v podanej žalobe poukazuje na právo na život, ktoré vyplýva z ústavy, žalovaný uvádza, že v Slovenskej republike úmrtie po očkovaní hlásené nebolo. Základným cieľom očkovania je poskytnúť deťom účinnú a bezplatnú prevenciu proti prenosným ochoreniam, ktorým možno práve očkovaním predísť. Kvalite očkovacích látok sa venuje mimoriadna pozornosť, ktorá je pre ich špecifické vlastnosti väčšia než u iných liekov. Žalobca nezabezpečil povinné očkovanie maloletého, čím sa dopustil priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z.z., z uvedeného jasne vyplýva spôsob spáchania predmetného priestupku. Pri posudzovaní predmetnej veci správny orgán ďalej skúma následky priestupku, zavinenie a skutočnosť, že žalobca aj naďalej odmieta povinné očkovanie proti ochoreniam bez existencie kontraindikácie povinnému očkovaniu. Žalovaný uvádza, že význam očkovania spočíva v individuálnej a kolektívnej ochrane jedincov. Žalobca neuviedol žiadne závažné zdravotné dôvody, pre ktoré by nemohol byť maloletý Nathan M. povinne očkovaný vzhľadom na dosiahnutý vek v stanovených termínoch v súlade s platnou úpravou. Žalovaný na záver dodáva, že objektívne právne normy (ktoré sú záväzné pre každého) chránia zdravie detí, nesmú byť zrušené kvôli subjektívnemu presvedčeniu rodičov. Právne povinnosti a zodpovednosť vyplývajúca z toho, že je niekto rodičom, je silnejšia než rodičovské práva, ktoré sú tiež zákonné, ale v tomto prípade sú zákonom obmedzené. Preto rodič, ktorý neumožní, aby jeho dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a právnej povinnosti, zbavuje dieťa jeho práva na fyzické a duševné zdravie na najvyššej úrovni a dokonca ohrozuje rovnaké právo ostatných členov spoločnosti. Vzhľadom na uvedené žiada aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi, Ústavou Slovenskej republiky, preto v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Súd rozhodol o žalobe rozsudkom bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 O.s.p. riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednávaniu veci bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.04.2016. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/6631/2013 zo dňa 09.09.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. OOD/7218/2013 zo dňa 10.07.2013 potvrdil. Súd skúmal, či rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, Ústavou SR, a či rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú formálne a materiálne znaky rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Ďalej súd vzal do úvahy Nález Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil svoj právny názor na povinné očkovanie na území Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 7.6.2012 bolo správnemu orgánu doručené oznámenie ošetrujúceho lekára F.. A. O. o odmietnutí povinného očkovania. Správny orgán vo veci začal priestupkové konania a v súlade s § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.05.2013, na ktoré sa dostavil splnomocnený zástupca účastníka konania p. Andrej V. (otec maloletého Z. M.). Na pojednávaní sa splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril, že spoločne so žalobcom nezabezpečil povinné očkovanie ich syna, nakoľko v čase keď mal byť očkovaný, mal zvýšenú teplotu. Očkovanie rodičia dieťaťa neodmietajú a sú rozhodnutí ho zabezpečiť, z toho dôvodu chcú mať čas na zabezpečenie predmetného očkovania, a to do 15.05.2013, preto bolo pojednávanie prerušené. Prvostupňový správny orgán opätovne nariadil ústne pojednávanie na deň 09.07.2013, ktorého sa žaloba bez ospravedlnenia nezúčastnil a súčasne nepredložil doklad o zabezpečení očkovania maloletého. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OOD/7218/2013 zo dňa 10.07.201 uznal žalobcu za vinnú zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že nezabezpečil ako zástupca svojho dieťaťa Nathana M. M. jeho povinné očkovanie v 3., 5. a 11. mesiaci života vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, víruovému zápalu pečene typu B, intenzívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, čím porušila § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 2 písm. a) vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších prepisov (ďalej len vyhláška č. 585/2008 Z.z.) v znení účinnom do 31.12.2011 a s účinnosťou od 01.01.2012 podľa prílohy č. 2, časť A, bod 1 písm. a) vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z. Za spáchaný priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 99,- eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OLP/6631/2013 zo dňa 09.09.2013 tak, že ho zamietol a rozhodnutie č. OOD/7218/2013 zo dňa 10.07.2013 potvrdil. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z., fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa. Podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z.z., priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., za priestupok podľa ods. 1 možno uložiť pokutu do X.XXX,- Eur a v blokovom konaní do XX,- Eur. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške XXX,- Eur. Podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva, uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g). Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii prenosných ochorení, podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2. Podľa prílohy č. 2, časť A, bod 1 písm. a) vyhlášky SR č. 585/2008 Z.z., očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosť týkajúca sa povinného očkovania, vymedzená zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je dostatočne špecifikovaná a neustanovuje kedy a aké očkovanie je povinné. Povinné očkovanie nadobúda svoj reálny obsah až po stanovení konkrétnych podmienok jeho realizácie. Spôsob vykonávania očkovania, jeho druhy a kontrolu očkovania v Slovenskej republike definuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Vyhláška tak, ako všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, určuje povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu po dosiahnutí určitého veku. Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so žalovaným v tom zmysle, že žalobca ako rodič maloletého dieťaťa tým, že nezabezpečil plnenie povinnosti uložených ust. § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z., keď odmietol dať zaočkovať svoje maloleté dieťa Nathana M., dopustil sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. priestupku, za ktorý je možné uložiť pokutu. Krajský súd v Bratislave upriamuje v tomto prípade pozornosť na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Szd 1/2013 zo dňa 16.04.2013, z ktorého vyplýva právny názor Najvyššieho súdu SR „...NS SR sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu, že žalobkyňa tým, že odmietla dať zaočkovať maloletú D., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu...“. V tejto súvislosti ďalej súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Solomakhin proti Ukrajine. Ďalej Krajský súd v Bratislave upozorňuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, nález č.k. PL.ÚS 10/2013-146 zo dňa 10.12.2014, z ktorého vyplýva právny názor „...Ústavný súd SR skonštatoval, že v prípade právnej úpravy povinného očkovania je samotná povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu uložená všetkým fyzickým osobám v ust. § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Zb. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, teda zákonom. Podzákonný predpis - vyhláška č. 585/2008 Z.z., upravujúca prevenciu a kontrolu prenosných ochorení, je vydaný na základe zákonného splnomocnenia v ust. § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., ktoré je dostatočne presné a určité a ústavne akceptovateľným spôsobom splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na vydanie podzákonného vykonávacieho právneho predpisu v konkrétnej oblasti. Avšak tento podzákonný predpis už neustanovuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, ale len konkretizuje problematiku upravenú v podstatných rysoch samotným zákonom. Právna úprava povinného očkovania na zákonnej úrovni v spojení s podzákonným vykonávacím právnym predpisov však pamätá na zdravotné kontraindikácie dieťaťa (resp. osoby povinnej podrobiť sa povinnému očkovaniu). V týchto prípadoch ustanovenie § 12 ods. 2 písm. d) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s ustanovením § 13 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 585/2008 Z.z. neupravuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, resp. ukladá povinnosť lekára vykonávajúceho povinné očkovanie zohľadňovať pred povinným očkovaním prípadné známe zdravotné kontraindikácie. Rovnako nie je možné ustáliť a mať za preukázaný všeobecný negatívny vplyv očkovania na ľudí. Naopak, ako už ústavný súd prezentoval, je preukázaný pozitívny vplyv povinného očkovania na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných a smrteľných ochorení, napr. aj úplnou eradikáciou pravých kiahní. Miera uspokojenia verejného záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľstva predchádzaním vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení je pri povinnom očkovaní podstatná, pretože ide o najefektívnejší postup ako nielen priamo predchádzať vzniku a šíreniu prenosných smrteľných ochorení, ale aj postup, ktorým preukázateľne možno úplne eradikovať prenosné smrteľné ochorenia. V prípade upustenia od povinného očkovania neexistuje porovnateľne účinný spôsob predchádzania vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení...“ Ústavný súd SR ďalej uviedol, že „...Nemožno teda dospieť k záveru, že povinné očkovanie má v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a § 6 vyhlášky upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a preto návrhu Krajského súdu v Nitre nevyhovel, z čoho vyplýva súladnosť napádaných ustanovení s Ústavou Slovenskej republiky...“. Krajský súd v Bratislave po posúdení právnych predpisov, judikatúry ESĽP, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 10/2013-146 zo dňa 14.12.2014 uvádza, že na území Slovenskej republiky sa zachoval systém starostlivosti o deti v primárnej starostlivosti, tzn. že máme okrem všeobecných lekárov pre dospelých aj pediatrov v ambulanciách a aj priamo v teréne. Zdravotnou starostlivosťou o maloleté deti je pokryté celé územie Slovenskej republiky. Znamená to, že všetky deti sú vedené v evidencii a je zabezpečené, aby každý detský lekár mal svoju databázu detí. Detský lekár musí vedieť, ktoré dieťa neprišlo na očkovanie. Evidencia je veľmi prísna a epidemiológmi pravidelne kontrolovaná. Dnešná populácia nemá vedomosť o ochoreniach, proti ktorým sa na území Slovenskej republiky a v Európe očkuje. Slovenská republika sa od roku 1986 riadi jednotným imunizačným programom. Jeho cieľom je znížiť až eliminovať výskyt infekčných ochorení dôsledným zabezpečovaním imunizácie najmä detskej populácie. Ide o flexibilný program, ktorý sa vyvíja a mení podľa aktuálnej epidemiologickej situácie, odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu prenosných ochorení a nových medicínskych poznatkov. V súčasnosti sa v Slovenskej republike detská populácia povinne očkuje proti desiatim prenosným ochoreniam. Dosiahnutie vysokej úrovne zaočkovanosti populácie je základnou podmienkou pre udržanie veľmi dobrej epidemiologickej situácie vo výskyte ochorení preventívnych očkovaním. Rodičia, ktorí neumožnia, aby ich dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a zákonnej povinnosti, zbavujú dieťa jeho práv na zdravie. Odmietnutím očkovania rodič nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale zároveň aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov. Niektorí rodičia maloletých detí majú negatívny postoj preto, že už nepoznajú tieto choroby a neuvedomujú si možnosť vypuknutia epidémie nerešpektovaním povinného očkovania. Ukazuje sa, že ak sa prestane očkovať, môžu sa ochorenia znovu vracať, a potom by zvládnutie epidemiologickej situácie bolo oveľa ťažšie. Súd poukazuje na to, že domnelé právo jednotlivca nepodrobiť sa povinnému očkovaniu nemožno povýšiť nad právo iných fyzických osôb byť chránený pred šírením nákazlivých chorôb. Každé dieťa má právo na zdravý psychický a fyzický vývoj, ktorý je garantovaný aj Dohovorom o právach dieťaťa, a týmto aj právo byť chránené očkovaním pred prenosnými ochoreniami. Povinné očkovanie v Slovenskej republike je preto dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Štát, rodičia alebo zákonní zástupcovia dieťaťa majú povinnosť dieťaťu toto právo zabezpečiť. Ochrana dieťaťa pred prenosnými ochoreniami očkovaním je právom dieťaťa, ktoré mu nesmie odoprieť ani jeho rodič, ani jeho zákonný zástupca len na základe ich subjektívneho posúdenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti za daného skutkového a právneho stavu veci, súd dospel k záveru, že žalobca tým, že odmietol dať zaočkovať svoje maloleté dieťa, dopustil sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa ustanovenia § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu v primeranej výške. Súd k uloženej pokute uvádza, že táto bola v žalobou napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnená ako aj primeraná k spáchanému priestupku. Samotné rozhodnutia správnych orgánov spĺňali formálne a materiálne znaky správneho rozhodnutia. Súd má za to, že rozhodnutia vyhotovené žalovaným, ako aj prvostupňovým správnym orgánom sú v súlade s ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).