Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/108/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200768 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200768.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: PELETRADE s.r.o., IČO: 46 321 659, Kopčianska 10, Bratislava, zastúpený: Peter Janík, advokát, M. R. Štefánika 5, Topoľčany, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a oznámenia žalovaného č. 9104405/5/1014113/2014/Zem zo dňa 18.03.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 9104405/5/135583/2014/Zem zo dňa 14.01.2014, ktorý bol v prílohe výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 21.01.2014. Dňom doručenia protokolu bola ukončená daňová kontrola. 2. Žalobca mal v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 dní od jeho doručenia, čo nevyužil a k zisteniam uvedeným v protokole sa nevyjadril. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 9104405/5/631605/2014/Zem zo dňa 17.02.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume XX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty, nepriznal mu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume XX XXX,XX eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX,XX eur. 4. Dňa 13.03.2014 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu v písomnej listinnej forme označené ako „Odvolanie“, ktorým sa domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia. 5. Žalovaný oznámením č. 9104405/5/1014113/2014/Zem zo dňa 18.03.2014 (ďalej aj len „napadnuté oznámenie“) oznámil žalobcovi, že jeho podanie vo veci: „Odvolanie... Č.k. 9104405/5/631605/2014/ Zem“, doručené žalovanému dňa 13.03.2014 (obálka zo dňa 11.03.2014), sa považuje za nepodané, nakoľko v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a písm. c) daňového poriadku daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, má v zmysle § 13 ods. 5 daňového poriadku povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého oznámenia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 7. Poukázal na to, že v zmysle § 13 ods. 1 a ods. 3 daňového poriadku možno podanie urobiť písomne alebo ústne do zápisnice a posudzuje sa podľa obsahu. Podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, tak je príslušný orgán povinný vyzvať daňový subjekt, aby podľa jeho pokynu a v ním určenej lehote odstránil nedostatky podania. Medzi nedostatky podania patria podľa ustálenej judikatúry nielen obsahové nedostatky podania, ale aj formálne nedostatky, teda napr. aj nedostatok elektronickej podoby predloženého písomného podania. 8. Podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku, ak dotknutý daňový subjekt odstráni nedostatky podania v požadovanom rozsahu a v lehote určenej príslušným orgánom, takéto podanie sa ex lege považuje za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. 9. Je potrebné zohľadniť zákonnú úpravu odvolacieho konania, ktorú obsahujú všeobecné ustanovenia o odvolaní v § 72 daňového poriadku. Daňový poriadok v ustanoveniach § 72 ods. 2 a ods. 5 ustanovuje, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak odvolanie nemá predpísané náležitosti, prvostupňový správny orgán je povinný postupovať podľa § 13 ods. 8 a ods. 9 daňového poriadku. Prvostupňový správny orgán je teda povinný vyzvať dotknutý subjekt, aby podľa jeho pokynu a v ním určenej lehote odstránil nedostatky odvolania. 10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný pri vydaní napadnutého oznámenia nerešpektoval princípy materiálnej spravodlivosti, materiálnej ochrany zákonnosti a spravodlivého procesu, ale postupoval v rozpore s § 72 a § 13 ods. 8 a ods. 9 daňového poriadku. 11. Daňový poriadok v žiadnom ustanovení (ani v § 14) nezakotvuje, že na odstránenie formálneho nedostatku elektronickej podoby písomného odvolania sa nevzťahujú ustanovenia § 72 ods. 5 ani § 13 ods. 8 a ods. 9 daňového poriadku. Daňový poriadok nespája formálny nedostatok elektronickej podoby písomného podania, ktoré bolo v listinnej písomnej podobe včas doručené príslušnému daňovému úradu, s automatickým následkom zákonnej fikcie nepodania písomného podania (bez výzvy na odstránenie tohto formálneho nedostatku podania). Takýto formálny nedostatok nespája ani s odňatím práva žalobcu ako daňového subjektu byť účastníkom odvolacieho konania na základe včas podanej listinnej písomnej podoby odvolania, keďže by to bolo v rozpore s princípmi materiálnej spravodlivosti, materiálnej ochrany zákonnosti a spravodlivého procesu. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 13. Poukázal na § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, ktorý ustanovuje povinnosť daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňového poradcu za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní alebo advokáta za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami. 14. Povinnosť doručovať podania správcovi dane výlučne elektronicky je súčasťou reformy daňovej správy a colnej správy, ktorá bola realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Základným cieľom elektronizácie doručovania v oblasti správy daní je elektronická komunikácia medzi správcom dane a daňovým subjektom bez potreby materiálneho doručovania uskutočnených podaní. Spôsob elektronického doručovania ustanovuje § 13 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého je možné podania doručovať prostredníctvom elektronickej podateľne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy. 15. Pokiaľ ide o spôsob elektronického doručovania, daňový poriadok umožňuje doručovať podania zaručeným elektronickým podpisom alebo bez zaručeného elektronického podpisu na základe dohody o elektronickom doručovaní. Podania doručené elektronickými prostriedkami sa podľa § 13 ods. 1 daňového poriadku považujú za podania urobené v písomnej forme a materiálne doručenie už nie je potrebné. 16. Podania podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku najčastejšie predstavujú opravné prostriedky vo forme odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane. Nová povinnosť doručovať výlučne elektronicky sa vzťahuje na všetky podania, ktorých povaha a obsah vychádza z daňových právnych predpisov. Vo vzťahu k doručovaniu príloh sa môže uplatniť fakultatívny režim elektronického doručovania a to buď v papierovej forme, alebo elektronicky spolu s podaním. Na materiálne doručené podania subjektov povinných doručovať podania výlučne elektronicky správca dane neprihliada. 17. Na záver žalovaný uviedol, že nevydal rozhodnutie, ale iba oznámením v rámci súčinnosti informoval žalobcu o tom, že jeho podanie nebolo doručené v zákonom stanovenej forme doručenia, t.j. nezakladá právne účinky, a preto napadnuté oznámenie nepodlieha súdnemu prieskumu. IV. Posúdenie veci 18. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či napadnuté oznámenie vzhľadom na charakter jeho obsahu podlieha súdnemu prieskumu. Predmetom preskúmania súdom môžu byť aj rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. 20. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 1 Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008 a sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011) vyplýva, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou skutočnosťou v danej veci je, že napadnuté oznámenie bolo vydané orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nebolo podané v súlade s § 13 ods. 5 a § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku elektronickými prostriedkami, oznámil žalobcovi, že ho považuje za nepodané. 21. Napadnuté oznámenie vážnym spôsobom zasahuje do práv žalobcu, nakoľko sa mu ním odníma nielen možnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia, ale aj možnosť preskúmania druhostupňového rozhodnutia súdom v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Napadnuté oznámenie bez ohľadu na jeho formu treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k žalobcovi. Zároveň je potrebné zohľadniť, že žalovaný v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci a nie iba v pozícii oznamovateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté oznámenie nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu. 22. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 23. Podľa § 3 ods. 2 a ods. 8 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 24. Podľa § 13 ods. 1 daňového poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. 25. Podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. 26. Podľa § 13 ods. 7 daňového poriadku, na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. 27. Podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. 28. Podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku, ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 29. Podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. 30. Podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. 31. Podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku, odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. 32. Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku, odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. 33. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či žalovaný postupoval správne, ak v prípade včas a v písomnej forme podaného odvolania zaslaného žalobcom prostredníctvom pošty, považoval toto odvolanie za nepodané z dôvodu, že daňový subjekt má povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami v zmysle § 14 ods. 1 a § 13 ods. 5 daňového poriadku. 34. Podania sú v daňovom poriadku upravené v druhej hlave prvej časti tohto zákona, nazvanej „Základné a všeobecné ustanovenia“. Táto úprava rozoznáva dve formy podania a to písomnú a ústnu do zápisnice. Táto skutočnosť vyplýva z § 13 ods. 1 daňového poriadku. 35. V druhej hlave štvrtej časti daňového poriadku, ktorá upravuje daňové konanie, sú v rámci tretieho oddielu zaradené ustanovenia o odvolaní. Špeciálne ustanovenie § 72 ods. 2 daňového poriadku o odvolaní v daňovom konaní pozná len dve možné formy podania odvolania, a to písomnú a ústnu do zápisnice s tým, že toto ustanovenie špecifikuje orgán, ktorému sa odvolanie podáva „správcovi dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie sa napadá“, aby účastník nesmeroval svoje odvolanie priamo odvolaciemu orgánu. 36. Daňový poriadok rozlišuje tri spôsoby doručenia písomného daňového podania, a to v listinnej podobe (buď podané prostredníctvom pošty, alebo zanesené osobne do podateľne daňového úradu), elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne, čo vyplýva z § 27 ods. 5 daňového poriadku, pričom osobitný druh doručenia je doručenie telefaxom, ktoré treba doplniť v listinnej podobe v zmysle § 13 ods. 6 daňového poriadku. 37. Ustanovenie § 14 daňového poriadku bližšie nešpecifikuje podania, ktorých sa povinnosť elektronického doručovania týka, ale určuje okruh osôb, ktoré majú povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami. Podania, ktoré majú predpísanú formu (tzv. štruktúrované podania) ako sú daňové priznania, hlásenia, súhrnné výkazy musia byť podané elektronicky. Tieto podania nemôže daňový subjekt podať ústne do zápisnice u správcu dane. Iné podania ako sú napr. odvolanie, námietka, žiadosť, môžu byť podané buď elektronicky, alebo ústne do zápisnice. 38. Daňový poriadok nedefinuje pojem podanie. Tým, že v ustanovení § 14 daňový poriadok ukladá povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami „podania“, ide podľa názoru súdu o všetky podania, vrátane odvolania. 39. Pokiaľ je daňový subjekt poučený o možnosti podať odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice, pre osoby uvedené v § 14 daňového poriadku to znamená, že odvolanie môžu podať ústne do zápisnice u správcu dane alebo písomne, t.j. elektronickými prostriedkami. Ak po 01.01.2014 podá osoba uvedená v § 14 daňového poriadku podanie v listinnej podobe, takéto podanie nezakladá právne účinky. 40. Okruh osôb ustanovených v § 14 daňového poriadku si nemôže zvoliť doručenie písomného podania v listinnej podobe alebo podanie telefaxom. Tieto subjekty sú povinné urobiť podanie len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy. Toto podanie musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo ak subjekt nemá zaručený elektronický podpis, musí uzavrieť so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. 41. Súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v rozsudku sp. zn. 20S/76/2015 zo dňa 28.07.2015, ktorý Ústavný súd SR uznesením č. k. I. ÚS 480/2015-15 zo dňa 18.11.2015 vyslovil za súladný s Ústavou SR: „Z ustanovenia § 72 ods. 4 vyplýva, že odvolanie musí obsahovať náležitosti, a to náležitosti podľa § 13 daňového poriadku a náležitosti podľa § 72 ods. 4 daňového poriadku. Odkaz na ustanovenia o náležitostiach všeobecného podania znamená, že odvolanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva (§ 13 ods. 2), musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, dôvody podania (§ 13 ods. 3), ak je doručené elektronicky, musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo daňový subjekt musí mať uzatvorenú dohodu o elektronickom doručovaní (§ 13 ods. 5). Systematickým a gramatickým výkladom možno dôjsť k záveru, že § 14 daňového poriadku obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa, resp. bližšie špecifikujúcu spôsob doručovania elektronickými prostriedkami. Krajský súd dáva do pozornosti, že účinnosť § 14 daňového poriadku bola odložená v ustanovení § 165b daňového poriadku od 01.01.2014, pričom daňové subjekty mali dostatočný čas sa s novými povinnosťami oboznámiť a ich zavedenie bolo daňovou správou verejne prezentované. ... podania v písomnej forme doručené v listinnej podobe po 01.01.2014 osobou, ktorá je povinná doručovať podania správcovi dane elektronicky, nie sú podané v súlade s daňovým poriadok a takéto podania nezakladajú právne účinky. Povinnosť taxatívne uvedených osôb doručovať podania elektronickými prostriedkami sa vzťahuje na všetky podania, teda aj na odvolania.“ 42. K námietke žalobcu, že ho žalovaný mal z dôvodu nedodržania požadovanej formy podania vyzvať na odstránenie nedostatkov odvolania, súd uvádza, že žalovaný by mal postupom podľa § 72 ods. 5 daňového poriadku v spojení s § 13 ods. 8 daňového poriadku vyzvať daňový subjekt prostredníctvom právneho zástupcu v lehote nie kratšej ako 15 dní na odstránenie nedostatkov odvolania, keby neobsahovalo náležitosti, teda, ak by bolo účinne podané, avšak by malo nedostatky. 43. Nakoľko odvolanie žalobcu nebolo podané v súlade s daňovým poriadkom elektronickými prostriedkami, ale bolo podané v listinnej forme poštou, toto podanie nezakladá právne účinky a považuje sa za nepodané, keďže žalobca je osobou, ktorá je povinná doručovať správcovi dane všetky podania elektronicky. 44. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté oznámenie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.