Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/111/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200812 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200812.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: ETOP ADVERTISING, s.r.o., IČO: 44 499 515, generála M. R. Štefánika 7263/6, Trenčín, zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej koná JUDr. Rastislav Urbáni, LL.M., advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, Klemensova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6560/2014/C310-SŽDD/3067 zo dňa 17.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 05.10.2012 požiadal žalobca Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) o vydanie povolenia na umiestnenie 6 kusov reklamných zariadení na pozemkoch v správe Železníc Slovenskej republiky, Generálneho riaditeľstva (ďalej aj len „pribratý účastník“), a to v počte 2 ks na parc. č. 28/1 v katastrálnom území Istebník a 1 ks na parc. č. 3316/30 a 3 ks na parc. č. 3483/1 v katastrálnom území Trenčín. 2. Nakoľko žiadosť neobsahovala všetky náležitosti potrebné pre vydanie povolenia na umiestnenie reklamných zariadení, prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu ako stavebníka na doplnenie podania a rozhodnutím č. 8042/12-S4-S/Ta/pre zo dňa 31.10.2012 prerušil konanie. Následne žalobca listom zo dňa 16.11.2012 požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žiadosti o 60 dní. 3. Keďže žalobca ani v predĺženej lehote nepredložil potrebné doklady, prvostupňový správny orgán oznámil listom zo dňa 22.04.2013 výkon štátneho stavebného dohľadu spojeného s miestnym zisťovaním na deň 10.05.2013. Výkonom štátneho stavebného dohľadu prvostupňový správny orgán zistil, že predmetné reklamné zariadenia sú postavené a užívané bez povolenia stavebného úradu. Z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán prekvalifikoval žiadosť žalobcu o povolenie umiestnenia reklamných zariadení na žiadosť o ich dodatočné povolenie. 4. Prvostupňový správny orgán listom č. 8042/12-S4-S/Ta/výzva zo dňa 28.05.2013 vyzval žalobcu na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie reklamných zariadení nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) a osobitnými predpismi, t.j. na predloženie súhlasných stanovísk účastníkov konania a dotknutých orgánov. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie stanovísk. Prvostupňový správny orgán následne stanovil posledný termín na doplnenie podania do 30.09.2013. 5. Vzhľadom na to, že žalobca do stanoveného termínu nepredložil požadované doklady a súhlasné stanoviská, prvostupňový správny orgán mu rozhodnutím č. 8042/12-S4-S/Ta zo dňa 04.11.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) nariadil podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona odstránenie štyroch kusov reklamných zariadení v katastrálnom území Trenčín a dvoch kusov reklamných zariadení v katastrálnom území Istebník, umiestnených na pozemkoch v správe pribratého účastníka, v katastrálnom území Trenčín na parcelách č. 3316/30 a 3483/1 a 1783/1, v katastrálnom území Istebník na parcele č. 28/1, do 31.12.2013. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc, že vychádza z nesprávneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zároveň uviedol, že prvostupňový správny orgán žiadal stanovisko Mesta Trenčín a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky, Okresného dopravného inšpektorátu Trenčín (ďalej aj len „ORPZ, ODI Trenčín“) v rozpore so zákonom. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 6560/2014/C310-SŽDD/3067 zo dňa 17.01.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že žalobca nepreukázal, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd pre prehľadnosť rozdelil námietky žalobcu do jednotlivých bodov. Námietka č. 1 - Nesprávne právne posúdenie: 9. Správne orgány podľa žalobcu pochybili tým, že svoje rozhodnutia založili na nesprávnom priznaní postavenia dotknutého orgánu pre Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne a tiež priznali charakter „stanoviska“ vyjadreniu ORPZ, ODI Trenčín. Tieto orgány nemajú postavenie dotknutých orgánov v zmysle § 140a v spojení s § 126 ods. 1 stavebného zákona. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach túto skutočnosť opomínajú a neuvádzajú ustanovenia osobitných právnych predpisov, na základe ktorých by im takéto postavenie v stavebnom konaní patrilo. V rozhodnutiach nie je ani všeobecný odkaz na splnenie podmienky podľa § 140a stavebného zákona. 10. Obdobnú situáciu riešil Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v rozsudku č. k. 24S/24/2011-32 konštatoval, že stanovisko okresného úradu, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií nemožno považovať za záväzné stanovisko podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, pretože žiadny osobitný právny predpis neustanovuje právomoc tohto orgánu podávať záväzné stanovisko. 11. Keďže sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú § 58 až 65 stavebného zákona, podľa žalobcu vyvstáva otázka, prečo prvostupňový správny orgán svojvoľne prekvalifikoval jeho žiadosť o umiestnenie reklamných zariadení na žiadosť o ich dodatočné povolenie. 12. Žalobca tiež namietal porušenie povinnosti rovnakého prístupu k účastníkom konania, keďže prvostupňový správny orgán s ním nekonal v úzkej súčinnosti. Neprizval ho na štátny stavebný dohľad a miestne zisťovanie sa tiež konalo v jeho neprítomnosti. Námietka č. 2 - Nedostatočné zistenie skutkového stavu: 13. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci podľa žalobcu spočívalo v tom, že neporušil žiadne ustanovenia stavebného zákona ani iného zákona, keďže nie je a ani nebol vlastníkom reklamných zariadení špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí. Konštatovanie neoprávneného umiestnenia týchto zariadení žalobcom bez povolenia príslušného stavebného úradu neobstojí. Naopak, žalobca žiadal o povolenie umiestnenia reklamných zariadení a až prvostupňový správny orgán „prekvalifikoval“ jeho žiadosť bez jeho súhlasu na žiadosť o dodatočné povolenie reklamných zariadení. 14. Uvedený postup je nesprávny, pretože žalobca nebol subjektom, ktorý by predmetné zariadenia umiestnil pred podaním žiadosti. Uloženie povinnosti odstrániť stavbu nemožno uložiť inému ako jej vlastníkovi, čím nie je splnená klauzula § 88 stavebného zákona. Námietka č. 3 - Nedodržanie ustanovení o náležitostiach rozhodnutia: 15. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti správneho rozhodnutia ustanovené v § 47 správneho poriadku. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že je rozhodnutím žalovaného, avšak podľa pečiatky sa jedná o rozhodnutie „Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“, čo je iný orgán. Taktiež pod podpisom nie je riadne uvedená funkcia, nakoľko z toho nie je zrejmé, či sa jedná o funkciu oprávnenú v rámci žalovaného alebo iného orgánu. Námietka č. 4 - Porušenie základných zásad správneho konania: 16. Žalovaný nepostupoval v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž 81/97, podľa ktorej „v rozhodnutí samom sa musí správny orgán vysporiadať aj s námietkami účastníkov a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní.“ Žalovaný nerešpektujúc uvedený záver Najvyššieho súdu SR postupoval v konaní v rozpore s § 3 správneho poriadku a opomenul naplniť účel konania, ktorý je daný jeho cieľom a predmetom. 17. Prvostupňový správny orgán mal konať o žiadosti žalobcu tak, ako bola podaná, nemal vyžadovať zákonom nepožadované súhlasy a mal vo veci rozhodnúť. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol: K námietke č. 1: 19. Žalovaný uviedol, že podľa § 15 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej aj len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) sa k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia pripoja rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia a iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy. 20. Ďalej citoval § 55 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), § 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) a § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 171/1993 Z. z.“). Z citovaných ustanovení podľa žalovaného vyplýva, že ak je reklamné zariadenie umiestnené pri pozemnej komunikácii, je potrebné mať na zreteli bezpečnosť cestnej premávky, a preto je stanovisko ORPZ, ODI Trenčín nevyhnutné. Takýto výklad právnych predpisov vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 341/2007-38, podľa ktorého pri výklade a aplikácii právnych predpisov je potrebné prvotne vychádzať z ich doslovného znenia. V prípade nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom. 21. Žalobca bol na základe uvedených skutočností povinný predložiť záväzné stanoviská, z ktorých by vyplývalo, že reklamné zariadenia nebránia rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste. Prvostupňový správny orgán konal v súlade so zákonom, keď od neho požadoval predloženie príslušných stanovísk. 22. Tvrdenie žalobcu, že nebol prizvaný na štátny stavebný dohľad, je nepravdivé, nakoľko oznámenie o jeho výkone mu bolo doručené dňa 26.04.2013, a teda mal možnosť a dostatočný časový priestor, aby sa ho dňa 10.05.2013 zúčastnil. K námietke č. 2: 23. Tvrdenie žalobcu, že nie je a ani nebol vlastníkom predmetných reklamných zariadení, je účelové. Žalobca bol subjektom, ktorý žiadal o povolenie umiestniť tieto reklamné zariadenia, pričom v konaní nedeklaroval, že by konal v zastúpení iného subjektu. V administratívnom spise sa nachádzajú nájomné zmluvy uzatvorené medzi pribratým účastníkom ako vlastníkom pozemku a žalobcom. Z týchto zmlúv vyplýva, že pozemky sú prenechané do užívania za účelom inštalovania reklamných zariadení. K námietke č. 3: 24. Pokiaľ ide o označenie orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, žalovaný uviedol, že bolo nedopatrením uvedené, že ide o rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. To však nemení nič na fakte, že napadnuté rozhodnutie je správne a zákonné. Uvedené pochybenie je možné kedykoľvek odstrániť v súlade s § 47 ods. 6 správneho poriadku. 25. Preskúmavané rozhodnutia sú riadne podpísané a pri podpise sú uvedené funkcie osôb, ktoré ich podpísali. K námietke č. 4: 26. K tvrdeniu žalobcu, že v konaní boli porušené základné zásady správneho konania, keď prvostupňový správny orgán nemal konať podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s týmto ustanovením, keď po zistení, že predmetné reklamné zariadenia sú už umiestnené, začal z vlastného podnetu konanie o ich dodatočnom povolení. IV. Vyjadrenie pribratého účastníka 27. Pribratý účastník vo vyjadrení poukázal na to, že medzi ním ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom bola dňa 27.08.2012 uzatvorená zmluva č. 864528164-5-2012, predmetom ktorej bolo inštalovanie a prevádzkovanie 1 ks reklamného zariadenia s jednou reklamnou plochou na parc. reg. C KN č. 3316/30 v katastrálnom území Trenčín a 3 ks reklamných zariadení s troma reklamnými plochami na parc. reg. C KN č. 3483/1 v katastrálnom území Trenčín. Žalobcovi bola daná výpoveď z tejto zmluvy, pričom výpovedná lehota mala uplynúť dňa 29.02.2016. Žalobca následne požiadal o späťvzatie výpovede. Pribratý účastník tejto žiadosti vyhovel, pričom zmluvný vzťah naďalej trvá. 28. Pribratý účastník tiež eviduje zmluvu č. 872601002-5-2012 o nájme pozemkov zo dňa 27.08.2012, ktorou bol žalobcovi ponechaný do nájmu pozemok reg. C KN parc. č. 28/1 v katastrálnom území Istebník na inštalovanie a prevádzkovanie 2 ks reklamných zariadení s dvoma reklamnými plochami. Zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou zo strany pribratého účastníka, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 27.06.2014. Žalobca následne odovzdal pribratému účastníkovi predmetný pozemok vyprataný, o čom bol spísaný odovzdávkový protokol. 29. Reklamným zariadením je v zmysle oboch zmlúv „Prenosný billboard - oceľová konštrukcia“, ktorý nie je pevne spojený so zemou, je zaťažený závažím, pričom jedna reklamná plocha má rozmery 5,1 m x 2,4 m. 30. Na záver pribratý účastník dodal, že s ohľadom na skutočnosť, že pozemok nachádzajúci sa na parc. reg. C KN č. 1783/1 v katastrálnom území Trenčín nie je v jeho správe, nie je kompetentný poskytnúť vyjadrenie týkajúce sa reklamných zariadení umiestnených na tomto pozemku. V. Vyjadrenie žalobcu 31. Žalobca podaním zo dňa 14.11.2016 oznámil súdu, že dňa 21.01.2016 došlo k späťvzatiu výpovede žalovaného z nájomnej zmluvy ohľadom pozemkov, na ktorých žalobca mienil zriadiť predmetné reklamné zariadenia. VI. Posúdenie veci 32. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 33. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd uvádza: K námietke č. 1: 34. Medzi účastníkmi konania bolo predovšetkým sporné, či správne orgány boli oprávnené nariadiť žalobcovi odstránenie stavby predmetných reklamných zariadení a tiež to, či žalobca bol povinný predložiť prvostupňovému správnemu orgánu súhlasné stanoviská dotknutých orgánov. Na posúdenie uvedených sporných skutočností bolo tiež potrebné zodpovedať otázku, aké právne postavenie má žalobca voči predmetným reklamným zariadeniam, teda či skutočne nie je ich vlastníkom tak, ako to tvrdil v žalobe. 35. V prvom rade je potrebné poukázať na zákonnú úpravu vzťahujúcu sa na danú problematiku. 36. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom. 37. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 38. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 39. Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z., na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením, alebo by ich zakrývali, alebo, ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali. 40. Podľa § 15 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa pripoja rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy. 41. Požiadavky na zariadenia pre informácie, reklamu a propagáciu sú zakotvené v § 55 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Pri ich umiestňovaní a povoľovaní sa posudzuje predovšetkým ich estetické pôsobenie, bezpečnosť, funkcia a ich stabilita. Informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením. Umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej komunikácii, verejnej ploche a verejnom priestranstve prekážka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. 42. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva povinnosť vlastníka, nájomcu alebo iného zriaďovateľa informačného, reklamného a propagačného zariadenia si vyžiadať povolenie od stavebného úradu, pokiaľ uvedené zariadenie umiestňuje na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom a povinnosť stavebného úradu pri vydávaní takéhoto povolenia postupovať v zmysle právnej úpravy ustanovenej v oddiele 5 druhej časti stavebného zákona upravujúcej povolenie terénnych úprav, prác a zariadení (§ 71 až 74). 43. Stavebný úrad pri rozhodovaní vychádza zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, musia byť odôvodnené tak, aby boli spôsobilým predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 140b ods. 6 stavebného zákona) a následne i v konaní pred súdom. 44. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona). Ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 45. Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 stavebného zákona). 46. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať. 47. Pri umiestňovaní reklamného zariadenia pri cestách treba mať v prvom rade na zreteli bezpečnosť cestnej premávky, nakoľko rôzne reklamné zariadenia pri ceste môžu odvádzať pozornosť účastníkov cestnej premávky od diania na komunikácii. Tento názor má oporu aj v čl. 6 Metodického usmernenia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR k problematike povoľovania informačných, reklamných a propagačných zariadení. 48. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď od žalobcu požadoval predloženie záväzných stanovísk od dotknutých orgánov, ktoré sú oprávnené takéto stanoviská vydať. Bolo v záujme žalobcu, aby preukázal, že povolenie predmetných reklamných zariadení je v súlade s právnymi predpismi. Taktiež bolo v jeho záujme po ich umiestnení bez vydania povolenia preukázať, že nie je na mieste nariadiť ich odstránenie. 49. V danej veci boli rozhodujúcimi záväzné stanoviská Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne a ORPZ, ODI Trenčín, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z., chrániacim verejný záujem, život, zdravie a majetok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na diaľniciach a rýchlostných cestách. 50. Podľa zákona č. 8/2009 Z. z., ako aj zákona č. 171/1993 Z. z. si prezídium policajného zboru uplatňuje v konaniach v zmysle stavebného zákona požiadavky s cieľom zabezpečenia ochrany verejných záujmov spoločnosti, ktoré by mohli byť dotknuté stavebnou činnosťou. Medzi ne patria aj otázky plynulosti cestnej premávky cestách a s tým súvisiaca ochrana života majetku účastníkov cestnej premávky. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť so žalobcom o nesprávnom vymedzení okruhu dotknutých orgánov prvostupňovým správny orgánom. 51. Správne orgány tiež neporušili povinnosť postupovať v súčinnosti s účastníkom konania, ktorým bol žalobca. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania, čo však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav veci v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku. 52. Žalobcovi nebolo odňaté právo vyjadriť sa k podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca bol prizvaný na štátny stavebný dohľad. Dňa 26.04.2013 mu bolo doručené oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu a o termíne jeho konania, ktorý bol stanovený na 10.05.2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalobca dostatočný časový priestor na to, aby sa zúčastnil štátneho stavebného dohľadu a v prípade nemožnosti osobnej účasti mohol splnomocniť inú osobu za účelom účasti na jeho výkone. Neúčasť žalobcu na štátnom stavebnom dohľade napriek riadnemu oboznámeniu sa s termínom jeho konania nemožno považovať za neprizvanie naň. K námietke č. 2: 53. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že správne orgány vo veci vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery pokiaľ ide o nariadenie povinnosti odstrániť predmetné reklamné zariadenia dostatočne odôvodnili. 54. Súd za účelom zistenia, kto v dotknutom území osadil šesť kusov reklamných zariadení, a teda či je žalobca ich vlastníkom, požiadal o vyjadrenie pribratého účastníka. Z jeho vyjadrenia mal za preukázané, že žalobca ako nájomca uzatvoril s pribratým účastníkom ako prenajímateľom dňa 27.08.2012 zmluvu č. 864528164-5-2012, predmetom ktorej bolo inštalovanie a prevádzkovanie 1 ks reklamného zariadenia s jednou reklamnou plochou na parc. reg. C KN č. 3316/30 v katastrálnom území Trenčín a 3 ks reklamných zariadení s troma reklamnými plochami na parc. reg. C KN č. 3483/1 v katastrálnom území Trenčín. Aj napriek podanej výpovedi z tejto zmluvy došlo na podnet žalobcu k jej späťvzatiu pribratým účastníkom a zmluvný vzťah naďalej trvá. 55. Z vyjadrenia pribratého účastníka mal tiež súd za preukázané, že dňa 27.08.2012 bol na základe zmluvy č. 872601002-5-2012 o nájme pozemkov ponechaný žalobcovi do nájmu pozemok reg. C KN parc. č. 28/1 v katastrálnom území Istebník na inštalovanie a prevádzkovanie 2 ks reklamných zariadení s dvoma reklamnými plochami. Zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou zo strany pribratého účastníka, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 27.06.2014. 56. Z predmetných zmlúv je zrejmé, že žalobca si prenajal pozemky za účelom umiestnenia reklamných zariadení. Ak by naozaj nebol vlastníkom reklamných zariadení, ktorých odstránenie nariadil žalovaný napadnutým rozhodnutím, bolo by v jeho záujme, aby sa toto odstránenie zrealizovalo. Po následnom odstránení by si žalobca na predmetných pozemkoch mohol umiestniť vlastné reklamné zariadenia. Súdu sa zo skutkového stavu veci preto javí ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je vlastníkom predmetných reklamných zariadení a to aj z dôvodu, že v priebehu správneho konania túto skutočnosť nenamietal, naopak, žiadal o predĺženie lehoty na predloženie potrebných dokladov. 57. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o „prekvalifikovaní“ jeho žiadosti o povolenie umiestnenia reklamných zariadení na žiadosť o dodatočné povolenie reklamných zariadení, súd v prvom rade poukazuje na to, že tento postup prvostupňového správneho orgánu vychádzal z toho, že výkonom štátneho stavebného dohľadu spojeného s miestnym zisťovaním dňa 10.05.2013 zistil, že predmetné reklamné zariadenia sú umiestnené a užívané bez povolenia stavebného úradu. 58. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení stavebného zákona, o povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia možno žiadať pred tým, ako sa začalo s jeho umiestňovaním. V prípade, že reklamné zariadenie už stojí, nepostupuje sa podľa § 71 stavebného zákona, ale právny poriadok pozná inštitút tzv. dodatočného stavebného povolenia vydaného v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je upravené v § 88a stavebného zákona a ktoré začína správny orgán „ex offo“. 59. Na prvý pohľad je zrejmý rozdiel medzi vyššie uvedenými typmi konaní, najmä z hľadiska v nich posudzovaných parciálnych otázok. V konaní o dodatočnom povolení stavby preukazuje stavebník „len“, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Jeho povinnosťou je preukázať v lehote stanovenej stavebným úradom, že bez povolenia umiestnené reklamné zariadenie vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 88a ods. 1 stavebného zákona. O tom musí stavebník predložiť stavebnému úradu doklady, ktoré síce stavebný zákon bližšie nešpecifikuje, ale tieto musia dostatočne preukazovať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Zároveň je z dikcie § 88a stavebného zákona zrejmá dôkazná povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas, nastupuje dôsledok ustanovený v § 88a ods. 5 a ods. 6 stavebného zákona - nariadenie odstránenia stavby. 60. Vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán zistil existenciu nepovolenej stavby - reklamných zariadení bez stavebného povolenia, bolo jeho povinnosťou nariadiť jej odstránenie z dôvodu nepreukázania, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Preukázanie tejto skutočnosti bolo na žalobcovi. 61. Zároveň súd pripomína, že z konania správnych orgánov, napr. aj z predĺženia lehoty na predloženie požadovaných dokladov, zreteľne vyplýva ich snaha zlegalizovať žalobcom umiestnené reklamné zariadenia bez príslušných právoplatných povolení. Žalobcovi nič nebránilo riadiť sa pokynmi správneho orgánu a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť. Práve naopak, maril úsilie správnych orgánov, napr. neprítomnosťou na miestnych obhliadkach. 62. Súd poukazuje na to, že tým, že žalobca nepredložil žiaden z požadovaných dokladov, boli splnené podmienky pre postup podľa§ 88a ods. 2 stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu boli preskúmavané rozhodnutia zákonným vyústením skutkového a právneho stavu, kedy nastala situácia neumožňujúca správnemu orgánu iný postup a rozhodnutie, len aký bol v danom prípade zvolený. K námietke č. 3: 63. Písomné vyhotovenie rozhodnutia správneho orgánu musí popri obsahových náležitostiach obsahovať aj predpísané formálne náležitosti. Tieto náležitosti slúžia najmä na identifikáciu správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a účastníkov konania. Medzi formálne náležitosti patrí aj označenie správneho orgánu, ktoré tvorí jeho oficiálny názov. Ďalšími náležitosťami vo vzťahu k správnemu orgánu je odtlačok úradnej pečiatky, vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením mena, priezviska a funkcie. Kto sa považuje za oprávnenú osobu na podpisovanie rozhodnutí, ustanovujú vnútorné organizačné predpisy. 64. Súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nestotožnil s námietkou žalobcu o nesprávnom označení správneho orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. Napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí je nesprávne uvedené namiesto označenia „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ označenie „Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky“, nejde o vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ide iba o chybu v písaní, ktorú správny orgán môže kedykoľvek v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku odstrániť. Okrem toho, na pečiatke je správne uvedené označenie žalovaného, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 65. V súvislosti s označením žalovaného je potrebné poukázať na ustanovenie § 40r ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 403/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa ním „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ v príslušnom gramatickom tvare. Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie aj napriek chybe v písaní vydalo „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR“ a v žiadnom prípade nejde o iný orgán tak, ako to uvádza žalobca. 66. Napadnuté rozhodnutie spĺňa aj poslednú formálnu náležitosť, ktorou je dátum vydania rozhodnutia a uvedenie mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, ktoré je uvedené pod jej podpisom v zmysle § 47 ods. 5 veta druhá správneho poriadku. K námietke č. 4: 67. Súd nemohol vyhovieť ani námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia základných zásad správneho konania, nakoľko správne orgány sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní. Ako súd uviedol už pri námietke č. 1, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vyžiadať si stanoviská dotknutých orgánov za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobcu. 68. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 69. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a pribratému účastníkovi, ktorí podľa ustálenej judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.