Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/116/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200860 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200860.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: L. F., I. Q. č. XX, Q., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mendelík, s.r.o., IČO: 47 234 318, Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B.-BA-B zo dňa 02.05.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. G.-P-XXX/ BAIV-ODIX-XXXX zo dňa 12.03.2014. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol, že žalobca je vinný zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku, pretože dňa 05.08.2013 v čase o 19:05 hod. viedol motocykel značky W., EČ: BA-XXX AV v Bratislave po ceste do R. novej F. v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, kde predchádzal pred ním idúce motorové vozidlá v dôsledku čoho došlo k zrážke s motorovým vozidlom zn. F. G., EČ: BA-XXX KD, vodičky V. P., ktorá odbočovala vľavo u U.. U. dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu a tiež k hmotnej škode na vozidlách. S. ako účastník cestnej premávky týmto svojim konaním porušil § 1X ods. 5 písm. g/ zákona č. X/XXXX Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. X/XXXX“ alebo ako „zákon“). S poukazom na § 137 ods. X písm. c/ tohto zákona. Za predmetný skutok mu prvostupňový správny orgán uložil podľa § X2 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch pokutu vo výške XXX eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu X mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. II. S. S. považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. M. nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý viedol k nesprávnemu právnemu záveru, že vodička motorového vozidla V. P., ktorá bola účastníčkou dopravnej nehody, nenesie žiadnu zodpovednosť za vznik dopravnej nehody. U. na znalecký posudok I.. I. F. a jeho výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX pred prvostupňovým správnym orgánom na doplnenie znaleckého posudku, z ktorých podľa neho vyplýva, že účastníčka dopravnej nehody V. P. spoluzavinila dopravnú nehodu a žalobca preto nebol jediným vinníkom. U. najmä na tvrdenie znalca, že „nesprávnym prvkom v technike jazdy vodičky bol spôsob jej jazdy, keď pred samotným odbočením doľava, počas jej reakčnej doby na odbočenie, náležite a zodpovedne nesledovala aktuálne sa vyvíjajúcu dopravnú situáciu za ňou vedeným vozidlom, alebo ju chybne vyhodnotila“ a že „vodička vozidla F. sa rozhodla a aj na predmetnej križovatke odbočovala doľava v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, pretože už bola v tom čase predbiehaná motocyklom W.“. L. žalobca poukázal na to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že ak by vodička V. P. v kritickom čase neodbočovala, nedošlo by k dopravnej nehode a tiež, že ak by sa vodička P. pred začatím odbočovacieho manévru riadne presvedčila o možnosti bezpečne uskutočniť odbočovací manéver, mala možnosť zaregistrovať v spätnom zrkadle žalobcu, ktorý už uskutočňoval predbiehací manéver. S. poukazujúc na § X9 ods. 1 zákona č. X/XXXX Z.z. namietal, že vodička P. mala zákonnú povinnosť (i možnosť) presvedčiť sa o nemožnosti bezpečne uskutočniť odbočovací manéver vo vzťahu ku žalobcovi, ktorý ju v tom čase predbiehal. V prípade, ak by v danom čase neodbočovala alebo by včas zareagovala, mala možnosť predísť dopravnej nehode s motocyklom žalobcu. V zmysle § X9 ods. 1 druhá veta zákona č. X/XXXX Z.z. mala teda vodička zákonnú povinnosť nezačínať odbočovací manéver v čase, keď už bola predchádzaná. S. vyjadril názor, že z uvedených dôvodov bola vodička P. spoluvinná za to, že došlo k dopravnej nehode, a preto správny orgán nesprávne ustálil za jediného vinníka žalobcu. S. zároveň namietal, že pri dopravnej nehode utrpel ťažkú ujmu na zdraví, čím boli podľa neho naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § X57 ods. 1 A. zákona. Za neprimeranú a nezákonnú žalobca považoval i udelenú sankciu. P. orgán nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca dopravnú nehodu iba spoluzavinil, pričom minimálne v rovnakej miere nesie za vznik dopravnej nehody zodpovednosť aj vodička V. P.. U. na § X2 ods. 1 zákona o priestupkoch žalobca namietal, že správny orgán neprihliadol na mieru zavinenia. E. sankciu považoval za prísnu predovšetkým z toho hľadiska, že nebola moderovaná s ohľadom na spoluzavinenie vodičky V. P.. S. svojej žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné aj z toho dôvodu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa náležite nevysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní, pričom však nešpecifikoval o ktoré námietky alebo skutkové zistenia ide. I.. F. žalovaného S. sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Q. toho názoru, že spáchanie priestupku bolo žalobcovi v konaní pred správnymi orgánmi dostatočne preukázané a bolo i preukázané, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu. F. dôkazy jednoznačne podporujú záver, že príčinou dopravnej nehody bolo porušenie § 1X ods. 5 písm. g/ žalobcom. U. ide o udelenú sankciu, žalovaný v správnom konaní prihliadol na skutočnosť, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky a to závažným spôsobom podľa § 137 ods. X písm. c/ zákona č. X/ XXXX Z.z., za čo je možné uložiť zákaz činnosti viesť motorové vozidlo až na dobu troch rokov a pokutu od XXX eur do XXX eur. P. bola uložená v dolnej polovici možnej výmery, je teda zákonná a dôvodná. V. B. na správnom orgáne Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. U. správny orgán dňa XX.XX.XXXX začal správne konanie o priestupku na základe správy o výsledku objasňovania priestupku vypracovanej G. dopravných nehôd B. dopravného inšpektorátu B. riaditeľstva PZ v Q.. U. konania bolo objasnenie priestupku, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že ako účastník cestnej premávky porušil § 1X ods. 5 písm. g/ zák. č. X/XXXX Z.z. s poukazom na § 137 ods. X písm. c/ tohto zákona, keď dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. viedol motocykel po ceste do R. novej F. v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, kde predchádzal pred ním idúce motorové vozidlá, v dôsledku čoho došlo k zrážke s motorovým vozidlom vodičky V. P., ktorá odbočovala vľavo ku U.. S. pred správnym orgánom uviedol, že v rozhodnom čase išiel po ceste z Q. do R. novej F. približne XX km/h, keď zrazu uvidel brzdové svetlá na vozidle jazdiacom pred ním. R. znamenie o smere jazdy a vybočil vľavo, nakoľko nevidel žiadne vozidlá jazdiace oproti. L. si, že prvé vozidlo (druhé vozidlo pred ním), ktoré jazdilo celý čas okolo XX km/h iba spomaľuje, nakoľko je tam nerovnosť vozovky. B. bol v protismernej časti vozovky, videl ako prvé vozidlo odbáča v križovatke doľava. M. išiel rýchlosťou okolo XX km/h nestihol by ubrzdiť, rozhodol sa preto skúsiť obísť vozidlo zľava. F. však odbočovalo tým istým smerom, tak, že narazil do jeho ľavej prednej časti a preletel cez neho až do priekopy. F. V. P. pred správnym orgánom uviedla, že v rozhodnom čase viedla svoje motorové vozidlo po ceste z Q. do R. novej F.. U. križovatke s ulicou F. odbočovala vľavo, započula náraz a uvidela ako žalobca preletel cez kapotu jej motorového vozidla. E., že v čase nehody jazdila asi na druhom prevodovom stupni približne XX km/h, pred odbáčaním dala znamenie o zmene smeru jazdy a pozrela sa aj do spätného zrkadla aj do bočného okna, či môže odbočiť. M. nikoho nevidela a nešli ani žiadne vozidlá oproti odbočila do ľava a tesne pred hranicou križovatky zacítila silný náraz. F. V. P. potvrdili aj L. P. a P. P., ktoré sa viezli v motorovom vozidle spolu s V. P.. P. dopravnej nehody P. N. pred správnym orgánom uviedol, že v rozhodnom čase viedol svoje motorové vozidlo (L. Q. EČ: BL-XXX BB) za žalobcom od kruhového objazdu pri W.. T. rýchlosťou približne XX km/ h. U. odbočkou na ulicu F. sa náhle spomalilo, nakoľko jedno z vozidiel jazdiace v kolóne odbočovalo na uvedenú ulicu doľava. P. sa nachádzal za dvoma vozidlami jazdiacimi za vozidlom, ktoré odbočovalo. R. vozidlo bol motocykel žalobcu. F., ktoré odbočovalo (V. P.) dávalo prednosť v jazde protiidúcemu vozidlu a preto spomalilo, dalo znamenie o zmene smeru jazdy a začalo odbočovať. S. jazdiaci pred svedkom zrazu miesto spomalenia pridal a vybočil doľava a chcel predbehnúť vozidlá jazdiace pred ním. P. vyjadril názor, že vodička (V. P.) odbáčajúceho vozidla nemala šancu vidieť manéver žalobcu, ktorý začal predbiehať v čase, keď vodička bola už asi v jednej tretine protiidúceho jazdného pruhu. K zrážke došlo asi v polovici protiidúceho jazdného pruhu. P. podotkol, že nevidel, že by žalobca na svojom motocykli použil znamenie o zmene smeru jazdy. U. správny orgán rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil súdneho znalca z odboru cestná doprava I.. I. F., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. V závere znaleckého posudku sa uvádza, že rýchlosť motocykla v čase dopravnej nehody bola približne XX km/h a rýchlosť vozidla F. približne XX km/h. S. na svojom motocykli začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá vo vzdialenosti približne XX metrov pred miestom zrážky, čo bolo v tom čase približne X,X sekundy pred zrážkou. F. F. začalo odbočovať prechádzaním do protismernej časti vozovky v čase približne X,X sekundy pred zrážkou. P. znalec taktiež uviedol, že z technického hľadiska je prijateľné, že počas predchádzania akceleroval motocykel až na rýchlosť približne XX km/h a že vozidlo F. malo pred odbočením doľava približne XX km/h. K spôsobu jazdy žalobcu súdny znalec uviedol, že technika jazdy motocyklistu vykazovala viacero pochybení- motocyklista nesprávne vyhodnotil pred ním sa odvíjajúcu dopravnú situáciu a začal vozidlá predchádzať v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá; motocyklista začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá ešte pred križovatkou, avšak z celkovej dopravnej situácie mu muselo byť zrejmé, že predchádzací manéver nebude môcť uskutočniť ešte pred priestorom križovatky a aj napriek tomu v predchádzaní pokračoval; počas predchádzania dosiahol motocykel rýchlosť, ktorá bola vyššia nielen ako rýchlosť technicky primeraná k danej situácii, ale bola vyššia ako rýchlosť jazdy v danom úseku cesty povolená. A. nesprávnym spôsobom jazdy vytvoril vodič motocykla na vozovke nebezpečnú a následne aj kolíznu situáciu a zároveň v dôsledku neprimerane vysokej rýchlosti jazdy zamedzil vodičke vozidla škoda zabrániť nehode. K spôsobu jazdy vodičky V. P. súdny znalec uviedol, že vodička náležite nesledovala, alebo správne nevyhodnotila v rozhodnom čase aktuálnu dopravnú situáciu za ňou vedeným vozidlom; pre odbočenie doľava sa rozhodla aj ho realizovala v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, pretože v rozhodnom čase už bola motocyklom W. predchádzaná. Takouto nesprávnou technikou jazdy však vodička vozidla F. nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu vo vzťahu k technicky primeranej rýchlosti jazdy motocyklu W.. L. súdny znalec uviedol, že vodič motocykla mal základnú bezproblémovú možnosť zabrániť nehode v prípade, ak by za danej dopravnej situácie v predmetnej križovatke pred ním sa pohybujúce vozidlá vôbec nepredchádzal. Ak sa už tento vodič pre predchádzanie rozhodol, potom mal možnosť predchádzať podstatne opatrnejšie a nižšou rýchlosťou. V takom prípade mal možnosť bezkolízne zabrániť nehode do rýchlosti približne XX km/h. J. v prípade, ak by vodička vozidla F. použila v rozhodnom čase správnu techniku jazdy, nemala autonómnu možnosť zabrániť kolízii predmetných vozidiel. P. orgány vydali rozhodnutia opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k rozsudku a súd sa im venuje nižšie v texte tohto odôvodnenia. VI. U. veci B. súd v Q. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. X O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. U. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom P. republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 1X ods. 5 písm. g/ zákona č. X/XXXX Z.z. vodič nesmie predchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla. Podľa § X37 ods. 1 zákona č. X/XXXX Z.z. porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 137 ods. X písm. c/ zákona č. X/XXXX Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Podľa § X2 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 22 ods. X písm. g/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda Podľa § X2 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku X písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od XXX eur do XXX eur a zákaz činnosti do troch rokov. H. priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. G. prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v priestupkovom konaní vykladajú v prospech obvineného. G. priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. J. vyplýva z ustanovenia § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. X písm. k) zákona č. XXX/XXXX Zb.) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona č. XXX/XXXX Zb. zavinenie z nedbanlivosti. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú zo zákona č. XXX/XXXX Z. z. nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom, ale podľa § 35 zákona č. XXX/XXXX Zb. aj svedkami páchania priestupkov. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach. Súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov o tom, že žalobca dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod spôsobil dopravnú nehodu. Q. preukázané, že v uvedený deň viedol svoj motocykel v Q. po ceste do R. novej F. a bol účastníkom dopravnej nehody, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné. V neprospech žalobcu vypovedala ďalšia účastníčka dopravnej nehody V. P., ktorej výpovede potvrdili svedkovia L. P., P. P. a P. N. (str. X rozsudku). Z týchto výpovedí vyplýva, že žalobca pred križovatkou miesto toho, aby sa zaradil za ostatné spomaľujúce vozidlá, rozhodol sa zvýšiť rýchlosť svojej jazdy a pred sebou idúce motorové vozidlá predbehnúť nedbajúc na pred ním sa odvíjajúcu dopravnú situáciu. E. pred správnym orgánom v podstate nepoprel ani sám žalobca. F. svedkov potvrdzuje aj znalecký posudok (str. 4, X rozsudku), ktorý opisuje techniku jazdy žalobcu v rozhodnom čase ako vykazujúcu viacero pochybení, kedy žalobca začal vozidlá predchádzať v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá pred križovatkou, avšak z celkovej dopravnej situácie mu muselo byť zrejmé, že predchádzací manéver nebude môcť uskutočniť ešte pred priestorom križovatky a aj napriek tomu v predchádzaní pokračoval a navyše počas predchádzania dosiahol rýchlosť, ktorá bola vyššia nielen ako rýchlosť technicky primeraná k danej situácii, ale bola vyššia ako rýchlosť jazdy v danom úseku cesty povolená. A. opísané konanie žalobcu bolo nad všetky pochybnosti v rozpore s § 1X ods. 5 písm. g/ zákona č. X/ XXXX Z.z.. Je celkom zrejmé, že žalobca predbiehal v priestore križovatky, kde došlo i k zrážke jeho vozidla s vozidlom V. P.. U. povinnosťou vodiča je nepredchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. S. z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku, vyplynulo, že žalobca ako vodič motocykla konajúci v rozpore s § 1X ods. 5 písm. g/ zákona č. X/XXXX Z.z. vytvoril na vozovke nebezpečnú a následne aj kolíznu situáciu, ktorej dôsledkom bola dopravná nehoda. S. v žalobe tvrdil, že i vodička V. P. bola spoluzodpovedná za vznik predmetnej dopravnej nehody, pričom od tohto svojho presvedčenia odvíjal argumenty proti zákonnosti rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie a nesprávnu úvahu pri určení výšky sankcie. E. tvrdenie je vyvrátené závermi znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že žalobca v dôsledku už vyššie opísaného konania (spôsobu jazdy) a zároveň v dôsledku neprimerane vysokej rýchlosti jazdy zapríčinil dopravnú nehodu, pričom tiež zamedzil vodičke V. P. zabrániť nehode. Je síce pravdou, čo tvrdil i žalobca vo svojej žalobe, že súdny znalec konštatoval, že vodička V. P. náležite nesledovala, alebo správne nevyhodnotila v rozhodnom čase aktuálnu dopravnú situáciu za ňou vedeným vozidlom a pre odbočenie doľava sa rozhodla aj ho realizovala v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, pretože už bola predchádzaná motocyklom žalobcu. Súd však dáva do pozornosti, že súdny znalec zároveň konštatoval, že vodička V. P. takouto nesprávnou technikou jazdy nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu pokiaľ by žalobca jazdil technicky primeraným spôsobom a tiež, že ak by aj vodička V. P. použila v rozhodnom čase správnu techniku jazdy, nemala autonómnu možnosť zabrániť kolízii predmetných vozidiel. P. znalec dodal, že žalobca mal základnú bezproblémovú možnosť zabrániť nehode v prípade, ak by za danej dopravnej situácie v predmetnej križovatke pred ním sa pohybujúce vozidlá vôbec nepredchádzal a ak sa už pre predchádzanie rozhodol, potom mal možnosť predchádzať podstatne opatrnejšie a nižšou rýchlosťou. V takom prípade mal možnosť bezkolízne zabrániť nehode do rýchlosti približne XX km/h. Súd dodáva, že uvedený dodatok by bol relevantný samozrejme len v prípade, keby k predbiehaniu zo strany žalobcu nedošlo v priestore križovatky. Súd z uvedených dôvodov námietku týkajúcu sa spoluzodpovednosti inej osoby ako žalobcu za spôsobenie dopravnej nehody neakceptoval. Na vyššie uvedenú námietku nadväzovala i výhrada žalobcu k výške uloženej sankcie. J. už bolo uvedené, súd nepovažoval za relevantné tvrdenie žalobcu, že za vznik dopravnej nehody nenesie zodpovednosť výlučné sám, ale minimálne päťdesiat percentnú spoluvinu nesie za jej vznik účastníčka dopravnej nehody V. P.. V nadväznosti na túto skutočnosť neobstojí ani námietka žalobcu, že žalovaný pri ukladaní druhu sankcie a jej výmery nesprávne posúdil mieru zavinenia (§ X2 ods. 1 zákona o priestupkoch). P. (pokuta) musí byť primeraná okolnostiam prípadu a zároveň má byť naplnený jej účel, t.j. aby bolo učinené zadosť represívnej a preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii trestania. P. musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa nato, aby ju vnímal ako trest za spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť za zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Vo všeobecnosti pre určovanie výšky pokuty je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozovaného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Q. zohľadnenia uvedeného je ťažké stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa v likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno-výchovnú funkciu. Súd poukazuje na to, že určenie druhu a výmery sankcie je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v tejto otázke, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § X45 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. S. sa v posudzovanom prípade ako účastník cestnej premávky správal nanajvýš nezodpovedne, pričom svojim neopatrným až bezočivým manévrom ohrozil svoj život a zdravie ale aj život a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky. L. sankcia by podľa názoru súdu v danom prípade nepostačovala, aby ju vnímal žalobca ako trest za vyššie opísané spáchané protiprávne konanie a iba sankcia vyššia, tak ako bola uložená v tomto prípade, bude schopná účinne plniť preventívno-výchovnú funkciu. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. A. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.