Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/116/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200860 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014200860.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: L. F., I. Q. č. XX, Q., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mendelík, s.r.o., IČO: 47 234 318, Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA- KDI21-67/2014-P zo dňa 02.05.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. ORP- P-827/BAIV-ODI1-2013 zo dňa 12.03.2014. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol, že žalobca je vinný zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku, pretože dňa 05.08.2013 v čase o 19:05 hod. viedol motocykel značky W., EČ: BA-XXX AV v Bratislave po ceste do R. novej F. v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, kde predchádzal pred ním idúce motorové vozidlá v dôsledku čoho došlo k zrážke s motorovým vozidlom zn. F. G., EČ: BA-XXX KD, vodičky V. P., ktorá odbočovala vľavo u Presskamu. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu a tiež k hmotnej škode na vozidlách. Žalobca ako účastník cestnej premávky týmto svojim konaním porušil § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 8/2009 Z.z.“ alebo ako „zákon“). S poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ tohto zákona. Za predmetný skutok mu prvostupňový správny orgán uložil podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch pokutu vo výške 350 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba 2. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý viedol k nesprávnemu právnemu záveru, že vodička motorového vozidla Eva P., ktorá bola účastníčkou dopravnej nehody, nenesie žiadnu zodpovednosť za vznik dopravnej nehody. Poukázal na znalecký posudok Ing. I. F. a jeho výpoveď zo dňa 12.03.2014 pred prvostupňovým správnym orgánom na doplnenie znaleckého posudku, z ktorých podľa neho vyplýva, že účastníčka dopravnej nehody V. P. spoluzavinila dopravnú nehodu a žalobca preto nebol jediným vinníkom. 4. Poukázal najmä na tvrdenie znalca, že „nesprávnym prvkom v technike jazdy vodičky bol spôsob jej jazdy, keď pred samotným odbočením doľava, počas jej reakčnej doby na odbočenie, náležite a zodpovedne nesledovala aktuálne sa vyvíjajúcu dopravnú situáciu za ňou vedeným vozidlom, alebo ju chybne vyhodnotila“ a že „vodička vozidla Škoda sa rozhodla a aj na predmetnej križovatke odbočovala doľava v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, pretože už bola v tom čase predbiehaná motocyklom W.“. Ďalej žalobca poukázal na to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že ak by vodička V. P. v kritickom čase neodbočovala, nedošlo by k dopravnej nehode a tiež, že ak by sa vodička P. pred začatím odbočovacieho manévru riadne presvedčila o možnosti bezpečne uskutočniť odbočovací manéver, mala možnosť zaregistrovať v spätnom zrkadle žalobcu, ktorý už uskutočňoval predchádzací manéver. Žalobca poukazujúc na § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. namietal, že vodička P. mala zákonnú povinnosť (i možnosť) presvedčiť sa o nemožnosti bezpečne uskutočniť odbočovací manéver vo vzťahu ku žalobcovi, ktorý ju v tom čase predbiehal. V prípade, ak by v danom čase neodbočovala alebo by včas zareagovala, mala možnosť predísť dopravnej nehode s motocyklom žalobcu. V zmysle § 19 ods. 1 druhá veta zákona č. 8/2009 Z.z. mala teda vodička zákonnú povinnosť nezačínať odbočovací manéver v čase, keď už bola predchádzaná. Žalobca vyjadril názor, že z uvedených dôvodov bola vodička P. spoluvinná za to, že došlo k dopravnej nehode, a preto správny orgán nesprávne ustálil za jediného vinníka žalobcu. 5. Žalobca zároveň namietal, že pri dopravnej nehode utrpel ťažkú ujmu na zdraví, čím boli podľa neho naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. 6. Za neprimeranú a nezákonnú žalobca považoval i udelenú sankciu. Správny orgán nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca dopravnú nehodu iba spoluzavinil, pričom minimálne v rovnakej miere nesie za vznik dopravnej nehody zodpovednosť aj vodička V. P.. Poukazujúc na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch žalobca namietal, že správny orgán neprihliadol na mieru zavinenia. Uloženú sankciu považoval za prísnu predovšetkým z toho hľadiska, že nebola moderovaná s ohľadom na spoluzavinenie vodičky V. P.. 7. Záverom svojej žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné aj z toho dôvodu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa náležite nevysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní, pričom však nešpecifikoval o ktoré námietky alebo skutkové zistenia ide. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 16.07.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Bol toho názoru, že spáchanie priestupku bolo žalobcovi v konaní pred správnymi orgánmi dostatočne preukázané a bolo i preukázané, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu. Vykonané dôkazy jednoznačne podporujú záver, že príčinou dopravnej nehody bolo porušenie § 15 ods. 5 písm. g/ žalobcom. Pokiaľ ide o udelenú sankciu, žalovaný v správnom konaní prihliadol na skutočnosť, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky a to závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., za čo je možné uložiť zákaz činnosti viesť motorové vozidlo až na dobu troch rokov a pokutu od XXX eur do XXX eur. Sankcia bola uložená v dolnej polovici možnej výmery, je teda zákonná a dôvodná. IV. Konanie na správnom orgáne 9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Prvostupňový správny orgán dňa 02.10.2013 začal správne konanie o priestupku na základe správy o výsledku objasňovania priestupku vypracovanej Odborom dopravných nehôd Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave. Predmetom konania bolo objasnenie priestupku, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že ako účastník cestnej premávky porušil § 15 ods. 5 písm. g/ zák. č. 8/2009 Z.z. s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ tohto zákona, keď dňa 05.08.2013 v čase o 19:05 hod. viedol motocykel po ceste do R. novej F. v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, kde predchádzal pred ním idúce motorové vozidlá, v dôsledku čoho došlo k zrážke s motorovým vozidlom vodičky V. P., ktorá odbočovala vľavo ku Presskamu. 10. Žalobca pred správnym orgánom uviedol, že v rozhodnom čase išiel po ceste z Bratislavy do Devínskej novej Vsi približne 60 km/h, keď zrazu uvidel brzdové svetlá na vozidle jazdiacom pred ním. Dal znamenie o smere jazdy a vybočil vľavo, nakoľko nevidel žiadne vozidlá jazdiace oproti. Myslel si, že prvé vozidlo (druhé vozidlo pred ním), ktoré jazdilo celý čas okolo 60 km/h iba spomaľuje, nakoľko je tam nerovnosť vozovky. Keď bol v protismernej časti vozovky, videl ako prvé vozidlo odbáča v križovatke doľava. Nakoľko išiel rýchlosťou okolo 60 km/h nestihol by ubrzdiť, rozhodol sa preto skúsiť obísť vozidlo zľava. Vozidlo však odbočovalo tým istým smerom, tak, že narazil do jeho ľavej prednej časti a preletel cez neho až do priekopy. 11. Vodička V. P. pred správnym orgánom uviedla, že v rozhodnom čase viedla svoje motorové vozidlo po ceste z Bratislavy do R. novej F.. Pri križovatke s ulicou F. odbočovala vľavo, započula náraz a uvidela ako žalobca preletel cez kapotu jej motorového vozidla. Uviedla, že v čase nehody jazdila asi na druhom prevodovom stupni približne 30 km/h, pred odbáčaním dala znamenie o zmene smeru jazdy a pozrela sa aj do spätného zrkadla aj do bočného okna, či môže odbočiť. Nakoľko nikoho nevidela a nešli ani žiadne vozidlá oproti odbočila doľava a tesne pred hranicou križovatky zacítila silný náraz. 12. Výpoveď V. P. potvrdili aj L. P. a P. P., ktoré sa viezli v motorovom vozidle spolu s Evou P.. 13. Svedok dopravnej nehody Stanislav N. pred správnym orgánom uviedol, že v rozhodnom čase viedol svoje motorové vozidlo (Mercedes Benz EČ: BL-XXX BB) za žalobcom od kruhového objazdu pri Hornbachu. Jazdil rýchlosťou približne 70 km/h. Pred odbočkou na ulicu Vápenka sa náhle spomalilo, nakoľko jedno z vozidiel jazdiace v kolóne odbočovalo na uvedenú ulicu doľava. Svedok sa nachádzal za dvoma vozidlami jazdiacimi za vozidlom, ktoré odbočovalo. Druhé vozidlo bol motocykel žalobcu. Vozidlo, ktoré odbočovalo (Eva P.) dávalo prednosť v jazde protiidúcemu vozidlu a preto spomalilo, dalo znamenie o zmene smeru jazdy a začalo odbočovať. Žalobca jazdiaci pred svedkom zrazu miesto spomalenia pridal a vybočil doľava a chcel predbehnúť vozidlá jazdiace pred ním. Svedok vyjadril názor, že vodička (V. P.) odbáčajúceho vozidla nemala šancu vidieť manéver žalobcu, ktorý začal predbiehať v čase, keď vodička bola už asi v jednej tretine protiidúceho jazdného pruhu. K zrážke došlo asi v polovici protiidúceho jazdného pruhu. Svedok podotkol, že nevidel, že by žalobca na svojom motocykli použil znamenie o zmene smeru jazdy. 14. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 28.10.2013 ustanovil súdneho znalca z odboru cestná doprava I.. I. F., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 53/2013. V závere znaleckého posudku sa uvádza, že rýchlosť motocykla v čase dopravnej nehody bola približne 66 km/h a rýchlosť vozidla Škoda približne 21 km/h. Žalobca na svojom motocykli začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá vo vzdialenosti približne 62 metrov pred miestom zrážky, čo bolo v tom čase približne 2,8 sekundy pred zrážkou. Vozidlo Škoda začalo odbočovať prechádzaním do protismernej časti vozovky v čase približne 1,1 sekundy pred zrážkou. Súdny znalec taktiež uviedol, že z technického hľadiska je prijateľné, že počas predchádzania akceleroval motocykel až na rýchlosť približne 83 km/h a že vozidlo Škoda malo pred odbočením doľava približne 30 km/h. K spôsobu jazdy žalobcu súdny znalec uviedol, že technika jazdy motocyklistu vykazovala viacero pochybení- motocyklista nesprávne vyhodnotil pred ním sa odvíjajúcu dopravnú situáciu a začal vozidlá predchádzať v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá; motocyklista začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá ešte pred križovatkou, avšak z celkovej dopravnej situácie mu muselo byť zrejmé, že predchádzací manéver nebude môcť uskutočniť ešte pred priestorom križovatky a aj napriek tomu v predchádzaní pokračoval; počas predchádzania dosiahol motocykel rýchlosť, ktorá bola vyššia nielen ako rýchlosť technicky primeraná k danej situácii, ale bola vyššia ako rýchlosť jazdy v danom úseku cesty povolená. Takýmto nesprávnym spôsobom jazdy vytvoril vodič motocykla na vozovke nebezpečnú a následne aj kolíznu situáciu a zároveň v dôsledku neprimerane vysokej rýchlosti jazdy zamedzil vodičke vozidla škoda zabrániť nehode. K spôsobu jazdy vodičky Evy P. súdny znalec uviedol, že vodička náležite nesledovala, alebo správne nevyhodnotila v rozhodnom čase aktuálnu dopravnú situáciu za ňou vedeným vozidlom; pre odbočenie doľava sa rozhodla aj ho realizovala v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, pretože v rozhodnom čase už bola motocyklom Honda predchádzaná. Takouto nesprávnou technikou jazdy však vodička vozidla Škoda nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu vo vzťahu k technicky primeranej rýchlosti jazdy motocyklu Honda. Ďalej súdny znalec uviedol, že vodič motocykla mal základnú bezproblémovú možnosť zabrániť nehode v prípade, ak by za danej dopravnej situácie v predmetnej križovatke pred ním sa pohybujúce vozidlá vôbec nepredchádzal. Ak sa už tento vodič pre predchádzanie rozhodol, potom mal možnosť predchádzať podstatne opatrnejšie a nižšou rýchlosťou. V takom prípade mal možnosť bezkolízne zabrániť nehode do rýchlosti približne 50 km/h. Ani v prípade, ak by vodička vozidla Škoda použila v rozhodnom čase správnu techniku jazdy, nemala autonómnu možnosť zabrániť kolízii predmetných vozidiel. 15. Správne orgány vydali rozhodnutia opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k rozsudku a súd sa im venuje nižšie v texte tohto odôvodnenia. V. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 16. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S/116/14-23 zo dňa 10.02.2016, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, zamietol žalobu a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 17. Žalobca sa podaním doručeným dňa 04.03.2016 proti rozsudku krajského súdu odvolal. 18. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Sžo/75/2016 zo dňa 26.04.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/116/14-23 zo dňa 10.02.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Najvyšší súd uviedol, že rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Podľa jeho názoru krajský súd sa iba vo všeobecnej rovine stotožnil s argumentáciou súdneho znalca, sám však dôkazné prostriedky nevyhodnotil. V rozsudku podľa najvyššieho súdu absentuje konkrétne odôvodnenie, či vodička mala možnosť zastaviť ňou vedené vozidlo tak, aby sa s prechádzajúcim motocyklom minulo bez vzniku kolíznej situácie. Najvyšší súd konštatoval, že krajský súd nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky a argumenty žalovaného správneho orgánu, preto z jeho rozhodnutia nevyplýva, ako postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Napokon najvyšší súd vyjadril, že považuje za potrebné zdôrazniť, že krajský súd sa musí opätovne vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu vrátane odvolacích a posúdiť nový znalecký posudok (vypracovaný dňa 15.05.2016), ktorý sa podľa najvyššieho súdu má hodnotiť ako plnohodnotný znalecký posudok VI. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie predchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla. 21. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 22. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. 23. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 24. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. 25. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od XXX eur do XXX eur a zákaz činnosti do troch rokov. VII. Posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd opätovne posúdil rozhodnutia správnych orgánov i konanie, ktoré im predchádzalo v intenciách žaloby a v súlade s usmernením vysloveným Najvyšším súdom SR v uznesením uvedeným v ods. 19 odôvodnenia tohto rozsudku a dospel k rovnakému záveru vyslovenom v rozsudku zo dňa 10.02.2016. Správny súd zotrval na svojom predchádzajúcom právnom názore, rozhodnutia napadnuté žalobou považoval za vydané v súlade s právnymi predpismi a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 27. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v priestupkovom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. zavinenie z nedbanlivosti. 28. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. 29. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú zo zákona č. 171/1993 Z. z. nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom, ale podľa § 35 zákona č. 372/1990 Zb. aj svedkami páchania priestupkov. 30. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach. 31. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca dňa 05.08.2013 v čase o 19:05 hod viedol svoj motocykel v Bratislave po ceste do R. novej F. a bol účastníkom dopravnej nehody. 32. Z výpovedí účastníčky dopravnej nehody V. P. a svedkov L. P., P. P. a P. N. (ods. 11 až 13 odôvodnenia rozsudku) mal správny orgán za preukázané, že žalobca pred križovatkou miesto toho, aby sa zaradil za ostatné spomaľujúce vozidlá, rozhodol sa zvýšiť rýchlosť svojej jazdy a pred sebou idúce motorové vozidlá predbehnúť nedbajúc na pred ním sa odvíjajúcu dopravnú situáciu. Žalobca priebeh skutku, ako bol opísaný svedkami pred správnym orgánom, nepoprel. 33. Počínanie účastníkov dopravnej nehody a ostatných účastníkov premávky ustálil správny orgán nie len z výpovedí svedkov, ale na zodpovedanie odborných ustanovil do konania súdneho znalca z odboru cestná doprava Ing. I. F.. Zo znaleckého posudku č. 53/2013, ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie vyplýva, že rýchlosť motocykla žalobcu v čase dopravnej nehody bola približne 66 km/h a rýchlosť vozidla Škoda vedeného V. P. bola približne 21 km/h. Znalec vychádzal z preukázaných zistení, že žalobca na svojom motocykli začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá vo vzdialenosti približne 62 metrov pred miestom dopravnej zrážky. Z časového hľadiska to pred zrážkou bolo približne 2,8 sekundy. Ďalej súdny znalec ustálil, že vozidlo Škoda V. P. začalo odbočovať prechádzaním do protismernej časti vozovky v čase približne 1,1 sekundy pred dopravnou zrážkou. Súdny znalec taktiež uviedol, že z technického hľadiska je prijateľné, že počas predchádzania akceleroval motocykel až na rýchlosť približne 83 km/h a že vozidlo Škoda malo pred odbočením doľava približne 30 km/h. 34. K spôsobu jazdy žalobcu súdny znalec uviedol, že technika jeho jazdy vykazovala viacero pochybení, nesprávne vyhodnotil pred ním sa odvíjajúcu dopravnú situáciu a začal vozidlá predchádzať v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá. Podľa súdneho znalca žalobca začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá ešte pred križovatkou, avšak z celkovej dopravnej situácie mu muselo byť zrejmé, že predchádzací manéver nebude môcť uskutočniť ešte pred priestorom križovatky, napriek tomu však v predchádzaní pokračoval. Počas predchádzania pritom žalobca s jeho motocyklom dosiahol rýchlosť, ktorá bola vyššia nielen ako rýchlosť technicky primeraná k danej situácii, ale bola vyššia ako rýchlosť jazdy v danom úseku cesty povolená. Takýmto nesprávnym spôsobom jazdy vytvoril žalobca ako vodič motocykla na vozovke nebezpečnú a následne aj kolíznu situáciu a zároveň v dôsledku neprimerane vysokej rýchlosti jazdy zamedzil vodičke vozidla Škoda zabrániť nehode. 35. K spôsobu jazdy vodičky Evy P. súdny znalec uviedol, že náležite nesledovala, alebo správne nevyhodnotila v rozhodnom čase aktuálnu dopravnú situáciu za ňou vedeným vozidlom. Znalec sa vyjadril, že účastníčka dopravnej nehody sa rozhodla pre odbočenie doľava aj ho realizovala v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, pretože v rozhodnom čase už bola motocyklom Honda predchádzaná. Na druhej strane však súdny znalec zdôraznil, že V. P. svojou nesprávnou technikou jazdy ako vodička vozidla Škoda nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu vo vzťahu k technicky primeranej rýchlosti jazdy motocyklu Honda. 36. Súdny znalec dospel k odbornému záveru, že žalobca ako vodič motocykla mal základnú bezproblémovú možnosť zabrániť nehode v prípade, ak by za danej dopravnej situácie v predmetnej križovatke pred ním sa pohybujúce vozidlá nepredchádzal. Ak sa pre predchádzanie rozhodol, potom mal možnosť predchádzať podstatne opatrnejšie a nižšou rýchlosťou. V takom prípade mal možnosť bezkolízne zabrániť nehode do rýchlosti približne 50 km/h. Ani v prípade, ak by vodička vozidla Škoda použila v rozhodnom čase správnu techniku jazdy, nemala autonómnu možnosť zabrániť kolízii oboch vozidiel. 37. Správny súd z vyššie uvedeného dospel k záveru, že v administratívnom konaní vykonaný znalecký posudok potvrdzuje výpovede účastníkov dopravnej nehody a jej svedkov, pričom dopĺňa zistený skutkový stav o odborné hodnotenie techniky jázd oboch účastníkov dopravnej nehody a určuje príčinnú súvislosť medzi spôsobom jazdy, relevantnými okolnosťami a zrážkou motorových vozidiel. Súdny znalec podrobne opisuje chyby účastníkov dopravnej nehody v rozhodnom čase ako vykazujúcu viacero pochybení. K príčine dopravnej nehody súdny znalec zaujal stanovisko, že ju spôsobila chybná technika techniku jazdy žalobcu, ktorý začal vozidlá predchádzať v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, začal predchádzať pred ním jazdiace vozidlá pred križovatkou, avšak z celkovej dopravnej situácie mu muselo byť zrejmé, že predchádzací manéver nebude môcť uskutočniť ešte pred priestorom križovatky a aj napriek tomu v predchádzaní pokračoval a navyše počas predchádzania dosiahol rýchlosť, ktorá bola vyššia nielen ako rýchlosť technicky primeraná k danej situácii, ale bola vyššia ako rýchlosť jazdy v danom úseku cesty povolená. 38. Zosumarizujúc vyššie uvedené, správny súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca svojim konaním v čase rozhodnom pre posúdenie skutku porušil hneď viacero ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorým je zákon č. 8/2009 Z.z.. 39. Žalobca porušil § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z., pretože pri svojej jazde predchádzal motorové vozidlá stojace pred križovatkou, a to v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. Za veľmi dôležité súd považuje v tejto súvislosti zdôrazniť, že vodič blížiaci sa vozidlom ku križovatke musí mať na pamäti, že v jeho smere ale i v rôznych ďalších smeroch podľa dopravného riešenia, môže do križovatky vojsť iný účastník cestnej premávky na vozidle alebo chodec. Je preto nad všetky pochybnosti dôležité, aby vodič pred tým, ako sa rozhodne predchádzať pred križovatkou, zodpovedne zvážil, ustanovenie § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. či je tento manéver pre neho a ostatných účastníkov cestnej premávky bezpečný a či pri ňom neohrozí plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Takýto vodič sa môže k predchádzaciemu manévru pred križovatkou odhodlať len v prípade, keď je jeho vzdialenosť pred križovatkou na predchádzací manéver dostatočná a on bude možné predchádzania dokončiť pred úrovňou križovatky. Pokiaľ zákonodarca v texte § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. použil slovné spojenie bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, bolo jeho úmyslom vzhľadom na účel zákona č. 8/2009 Z.z. vymedziť vzdialenosť nie v jednotkách merania vzdialenosti, ale použijúc termín „bezpečné“ jednoznačne vyslovil požiadavku, aby celý proces predbiehania od začiatku až po jeho dokončenie neohrozil účastníkov cestnej premávky a plynulosť premávky. Preto sa súdu zákaz predchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky javil s ohľadom na skutkový stav, ktorý považuje za úplne a riadne zistený, ustanovený § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. zo strany žalobcu bez pochybností javil nedodržaný. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. I. F. z jeho textovej ale predovšetkým z grafickej časti, ku zrážke vozidiel došlo v križovatke. Z uvedeného nemožno pochybovať o tom, že žalobca nedokončil predchádzací manéver bezpečne pred križovatkou, ale do križovatky vošiel dokonca počas predchádzacieho manévru vošiel. 40. Žalobca porušil tiež § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., pretože ako vodič porušil povinnosť prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. I. F. bolo možné predvídať. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Žalobca tento zákonný pokyn nedodržal. Ako tiež vyplýva z odborných záverov súdneho znalca I.. I. F., počas predchádzania motorových vozidiel blížiacich sa ku križovatke žalobca s jeho motocyklom dosiahol rýchlosť, ktorá bola vyššia nielen ako rýchlosť technicky primeraná k danej situácii, ale bola vyššia ako rýchlosť jazdy v danom úseku cesty povolená. Tým sa žalobca dopustil porušenie § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. 41. Správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Uvedené zákonné ustanovenie určuje za priestupcu osobu, ktorá poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom ďalšou podmienkou je to, že v dôsledku takéhoto porušenia vznikne dopravné nehoda. 42. Ako súd uviedol vyššie v ods. 38 odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca porušil svojim konaním v rozhodnom čase hneď viacero ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. - predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Správny orgán ustálil, že sa žalobca dopustil porušenia § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z., čo súd, ako už vyššie vysvetlil, považoval v danom kontexte za správny právny názor zodpovedajúci riadne zistenému skutkovému stavu. Zároveň je nepochybné, že vyššie opísaným nesprávnym spôsobom jazdy žalobca ako vodič motocykla vytvoril na vozovke nebezpečnú a následne aj kolíznu situáciu 43. K uvedeným záverom aj s ohľadom na požiadavku Najvyššieho súdu SR uvedenú v ods. 19 odôvodnenia tohto rozsudku, že má správny súd posúdiť aj nový znalecký posudok súd poznamenáva, že závery, ku ktorým správny orgán dospel v preskúmavanom administratívnom konaní neboli spochybnené ani znaleckým posudkom Ing. A. B., znalca z odboru cestná doprava č. 21/2016 vypracovaného dňa 15.05.2016 na žiadosť právneho zástupcu žalobcu. Znalec Ing. A. B. v záveroch svojho znaleckého posudku na str. 13 konštatuje, že technika jeho jazdy nebola správna. Podľa súdneho znalca, žalobca začal vykonávať manéver predchádzania vozidiel jazdiacich pred ním v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktoré nebola dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. Podľa názoru správneho súdu tento dôkaz produkovaný z podnetu právneho zástupcu žalobcu nespochybnil záver o tom, že žalobca porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z.. 44. V čom sa líšia odborné závery znaleckých posudkov Ing. Igora F. vypracovaného v administratívnom konaní a Ing. A. B. vypracovaného po vyhlásení prvostupňového súdneho rozhodnutia a dva roky po právoplatnom skončení administratívneho konania, sú posúdenia otázky možného zabránenia dopravnej nehode jej účastníčkou V. P.. Pokým súdny znalec Ing. I. F. zdôraznil, že Eva P. svojou nesprávnou technikou jazdy, ktorú pomenoval v znaleckom posudku (ods. 35 odôvodnenia tohto rozsudku) ako vodička vozidla Škoda nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu vo vzťahu k technicky primeranej rýchlosti jazdy motocyklu žalobcu, súdny znalec Ing. Tomáša B. dospel k záveru, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy V. P. v súčinnosti s nesprávnou technikou jazdy žalobcu. V čom sa obaja znalci zhodli sú pochybenia oboch účastníkov dopravnej nehody. U žalobcu obaja konštatujú, že začal vykonávať manéver predchádzania vozidiel jazdiacich pred ním v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktoré nebola dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky a u V. P. konštatujú, že začala manéver odbočovania v čase, keď už bola motocyklom Honda predchádzaná. 45. Súd poznamenáva, že znalec Ing. A. B. nebol vyzvaný k posúdeniu aj ďalších relevantných zistení znaleckého posudku zabezpečeného v administratívnom konaní, že žalobca v dôsledku neprimerane vysokej rýchlosti jazdy zamedzil vodičke vozidla Škoda V. P. zabrániť nehode. 46. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že i vodička V. P. bola spoluzodpovedná za vznik predmetnej dopravnej nehody, pričom od tohto svojho presvedčenia odvíjal argumenty proti zákonnosti rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie a nesprávnu úvahu pri určení výšky sankcie, uvedené tvrdenie bolo neopodstatnené, čo súd vysvetlil vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že v správnom konaní mali správne orgány k dispozícii jediný znalecký posudok, ktorý konštatoval, že žalobca v dôsledku už vyššie opísaného konania (spôsobu jazdy) a zároveň v dôsledku neprimerane vysokej rýchlosti jazdy zapríčinil dopravnú nehodu, pričom tiež zamedzil vodičke V. P. zabrániť nehode. Nie je pravdou, že by správny orgán absolútne vylúčil spoluvinu V. na dopravnej nehode. V správnom konaní ustanovený súdny znalec konštatoval, že vodička V. P. náležite nesledovala, alebo správne nevyhodnotila v rozhodnom čase aktuálnu dopravnú situáciu za ňou vedeným vozidlom a pre odbočenie doľava sa rozhodla aj ho realizovala v čase, keď na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá, pretože už bola predchádzaná motocyklom žalobcu. Súd však prízvukuje, že V. P. takouto nesprávnou technikou jazdy nevytvorila na vozovke kolíznu situáciu primárne ale až sekundárne. Keby žalobca jazdil technicky primeraným spôsobom, nevznikla by primárne kolízna situácia. Z toho vyplýva, že V. P. hoci by i mala možnosť zabrániť kolízii vozidiel, primárne sa vznik kolíznej situácie, ktorá vyústila do dopravnej nehody, odvíjal od pochybení žalobcu. Žalobca mal základnú bezproblémovú možnosť zabrániť nehode v prípade, ak by za danej dopravnej situácie v predmetnej križovatke pred ním sa pohybujúce vozidlá vôbec nepredchádzal a ak sa už pre predchádzanie rozhodol, potom mal možnosť predchádzať podstatne opatrnejšie a nižšou rýchlosťou. V takom prípade mal možnosť bezkolízne zabrániť nehode do rýchlosti približne 50 km/h. Súd dodáva, že uvedený dodatok by bol relevantný samozrejme len v prípade, keby k predbiehaniu zo strany žalobcu nedošlo v priestore križovatky. Súd z uvedených dôvodov námietku týkajúcu sa spoluzodpovednosti inej osoby ako žalobcu za spôsobenie dopravnej nehody neakceptoval. 47. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca bol uznaný vinným zo spáchania proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Poukazujúc na ods. 41 odôvodnenia tohto rozsudku a ostatné nadväzujúce argumenty uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, sa žalobca priestupku dopustil. Niet pochýb o tom, že porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - porušenie § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. vyplýva zo znaleckého posudku vykonaného v administratívnom konaní a tiež aj zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný po podaní odvolania proti prvostupňovému rozsudku správneho súdu. Niet ani pochýb o tom, že porušenie právneho predpisu žalobcom malo dôsledok vo vzniku dopravnej nehody. Aj tento záver bol potvrdený oboma spomínanými znaleckými posudkami. Je totiž dôležité objasniť, že dikcia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch neskúma, či za vznikom dopravnej nehody je obvinený z priestupku sám, alebo dopravná nehoda bola spoluzapríčinená aj ostatnými jej účastníkmi alebo inými účastníkmi cestnej premávky. Výklad, ktorý by vyžadoval, že priestupku sa môže dopustiť len jeden z účastníkov dopravnej nehody, ktorý porušil právny predpis nezodpovedá logickému, systematickému, teleologickému a dokonca ani gramatickému spôsobu výkladu príslušnej právnej normy. Výklad ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch umožňuje postihnúť v priestupkovom konaní všetkých účastníkov cestnej premávky, ktorý boli účastní na dopravnej nehode a táto vznikla v dôsledku ich konania v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z toho vyplýva, že otázka spoluzavinenia dopravnej nehody Evou P. je pre posúdenie viny žalobcu z hľadiska § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch v spojení s § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. právne irelevantná. Rovnako by sa posudzovalo žalobcovo zavinenie, či by dopravnú nehodu spôsobil sám, alebo by vinníkov, v dôsledku ktorých porušení vznikla dopravná nehoda, bolo viac. Jedine, že by z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalobca nezavinil dopravnú nehodu vôbec i keď sa dopustil porušenia príslušného predpisu, potom by do úvahy pripadalo prekvalifikovanie jeho skutku z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch na priestupok § 22 ods. 1 písm. písm. h/ alebo j/ alebo k/ zákona o priestupkoch. 48. Ustanovenie § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch určuje za priestupcu osobu, ktorá poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom v dôsledku takéhoto porušenia (aj keby nie v poslednom rade) vznikne dopravné nehoda. Žalobca porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a v dôsledku tohto porušenia vznikla dopravné nehoda. Preto konštatovanie, že žalobca bol vinný zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch bol správnym právnym posúdením, vychádzajúcim z úplne zisteného skutkového stavu, ktorý nebol ničím spochybnený, a to ani znaleckým posudkom Ing. A. B. - dôkazom predloženým do súdneho konania dva roky po právoplatnosti správneho konania. 49. Súd za podstatné považuje aj to, že žalobca sa okrem porušenia § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. v jednočinnom súbehu dopustil porušenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. a § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z.. Hoci ho správny orgán uznal vinným len zo spáchania priestupku § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch v spojení s § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z., v konaní mal zdokumentované aj spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. písm. h/ a k/ zákona o priestupkoch. Súd uvedené však nepovažoval za chybu zakladajúcu dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, keďže žalobou napadnuté rozhodnutie je z hľadiska postihu žalobcu pre neho miernejšie, právna kvalifikácia žalobcom nebola namietaná. Súd dodáva, že aj v prípade, keby z akýchkoľvek v žalobe uvedených dôvodov boli žalobou napadnuté rozhodnutia zrušené, nemožno vzhľadom na vyššie uvedené očakávať, že pre žalobcu by rozhodnutie po opätovnom prerokovaní správnym orgánom mohlo byť priaznivejšie. 50. Otázku spoluviny, ktorú správny súd nepovažuje, ako vysvetlil vyššie, za právne relevantnú pri otázke určenia viny zo spáchania priestupku, možno za podstatnú považovať len v rámci otázky určenia druhu a výšky sankcie. Keďže však sankcia (pokuta aj zákaz činnosti) v danom prípade bola uložená v dolnej časti zákonnej sadzby, nemožno hovoriť o poškodení práv žalobcu a neprimeranosti sankcie, k čomu sa súd vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. 51. Žalobca vo svojej žalobe tiež namietal výšku uloženej sankcie. 52. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 53. Sankcia (pokuta) musí byť primeraná okolnostiam prípadu a zároveň má byť naplnený jej účel, t.j. aby bolo učinené zadosť represívnej a preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii trestania. Sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa nato, aby ju vnímal ako trest za spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť za zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Vo všeobecnosti pre určovanie výšky pokuty je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozovaného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez zohľadnenia uvedeného je ťažké stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa v likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno-výchovnú funkciu. 54. Súd poukazuje na to, že určenie druhu a výmery sankcie je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v tejto otázke, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 55. Žalobca sa v posudzovanom prípade ako účastník cestnej premávky správal nanajvýš nezodpovedne, pričom svojim neopatrným až bezočivým manévrom ohrozil svoj život a zdravie ale aj život a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky. Minimálna sankcia by podľa názoru súdu v danom prípade nepostačovala, aby ju vnímal žalobca ako trest za vyššie opísané spáchané protiprávne konanie a iba sankcia vyššia, tak ako bola uložená v tomto prípade, bude schopná účinne plniť preventívno-výchovnú funkciu. 56. Súd poukazuje na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Žalobca sa evidentne dopustil závažného porušenia pravidiel cestnej premávky, pričom zákon v takomto prípade umožňoval uložiť páchateľovi pokutu od 150 € do 800 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo až na dobu troch rokov. Z tohto pohľadu, kedy bola žalobcovi uložená pokuta 350 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo až na dobu osem mesiacov, teda v dolnej tretine zákonnej sadzby, nejavila sa vzhľadom na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia a na osobu žalobcu, sankcia voči žalobcovi prísnou, neprimerane nespravodlivo zasahujúcou do jeho práv ako účastníka deliktuálneho konania, pričom ju súd považoval viac za výchovnú ako za represívnu. Vzhľadom na uvedené námietka žalobcu, že žalovaný pri ukladaní druhu sankcie a jej výmery nesprávne posúdil mieru zavinenia (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch), nebola podľa názoru správneho súdu dôvodná. 57. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených argumentov nemal žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové a ani právne závery žalovaných správnych orgánov, ako ich formulovali vo svojich rozhodnutiach. Takto opísané konanie žalobcu bolo nad všetky pochybnosti v rozpore s § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z.. Je celkom zrejmé, že žalobca predbiehal v priestore križovatky, kde došlo i k zrážke jeho vozidla s vozidlom Evy P.. Pritom povinnosťou vodiča je nepredchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. Aj v dôsledku konania žalobcu v rozpore so zákonom došlo k vzniku dopravnej nehody, preto subsumpcia konania žalobcu pod skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch bola vecne i po právnej stránke správna. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. 58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).