Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200863 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200863.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: B. Q. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, Z., zastúpeného pánom Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.5.2014 proti rozhodnutiu odporcu Číslo: MAGS SNM 28531/2014-107510/781/Dol zo dňa 21.3.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Číslo: MAGS SNM 28531/2014-107510/781/ Dol zo dňa 21.3.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Číslo: MAGS SNM 28531/2014-107510/781/Dol zo dňa 21.3.2014 odporca podľa ust. § 9 ods. 5 v spojení s ust. § 5 ods. 6 písm. a) zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na bytovú náhradu za dvojizbový nájomný byt č. 10 s podlahovou plochou 40,30 m2 nachádzajúci sa na 1. poschodí domu na B. U. Č.. XX O. Z., M. M.. Č.. XXXX, na pozemku L. „. B.. Č.. XXXX, N.. Ú.. M. W. (ďalej len „byt“, resp. „predmetný byt“). Odporca mal z listín predložených navrhovateľom za preukázané, že nejde o byt, v ktorom nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „Občiansky zákonník“), teda pred 1.1.1992 a preto nespĺňa podmienky stanovené v zákone, najmä v ust. § 2 ods. 1. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 6.5.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľ dôvodil, že odporca nerozhodol v súlade so zákonom a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že výpoveď z nájmu predmetného bytu mu bola daná s poukazom na ust. § 3 ods. 1 zákona z ktorého dôvodu sa na neho má vzťahovať zákon a teda mu mal odporca poskytnúť bytovú náhradu v zmysle zákona. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.5.2014 zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadal ho potvrdiť. Uviedol, že považuje za nesporné, že nájomný vzťah k bytu vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 24.7.2001. Zdôraznil, že nespochybňuje samotný vznik nájomného vzťahu k bytu. Nárok na bytovú náhradu nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym listinným dokladom nepreukázal vznik nájmu podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, t.j. zriadenie práva osobného užívania bytu pred 1.1.1992. Ako uviedol odporca, navrhovateľ sám od podania žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady uvádzal, že nájom k bytu mu vznikol až od 24.7.2001. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) za prítomnosti účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd sa v prejednávanej riadne oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že nájomný vzťah, od ktorého navrhovateľ odvodzuje uplatňovaný nárok, vznikol ku dňu 24.7.2001 nájomnou zmluvou č. 3207/2001-321, ktorá bola uzavretá medzi Mestskou časťou Bratislava- Staré Mesto a navrhovateľom dňa 24.7.2001. Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že by nájomný vzťah vznikol na základe prechodu nájmu, ale byt bol navrhovateľovi riadne pridelený do nájmu. Predmetný byt je toho času vo výlučnom vlastníctve Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Bratislava, Konventná 11, Bratislava (ďalej len „cirkevný zbor“), a to na základe dohody o vydaní veci zo dňa 3.10.2002 (podľa zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam). Cirkevný zbor ako nový vlastník nehnuteľnosti, uzatvoril následne s navrhovateľom zmluvu o nájme bytu č. 613027010 dňa 29.9.2003. Dňa 22.2.2012 cirkevný zbor vypovedal navrhovateľovi nájomnú zmluvu za použitia ust. § 3 ods. 1 zákona. Po vypovedaní nájmu k bytu zo strany cirkevného zboru podľa § 3 ods. 1 zákona si navrhovateľ dňa 4.2.2012 podľa § 7 ods. 1 zákona uplatnil u odporcu nárok na poskytnutie bytovej náhrady. V predmetnej žiadosti o bytovú náhradu navrhovateľ deklaroval existenciu materiálnej bytovej núdze. Podľa výziev na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 14.12.2012 a 25.4.2013 je zrejmé, že odporca opakovane vyzýval navrhovateľa, aby doložil doklady preukazujúce skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na poskytnutie bytovej náhrady, a to najmä listinné doklady potvrdzujúce, že nájomný vzťah k bytu vznikol podľa ust. § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ však žiadne doklady odporcovi nedoložil. Podľa § 5 ods. 1 zákona o bytových náhradách, ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona, tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.1.1992), právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom. Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.1.1992), osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaného návrhu a dospel k záveru, že námietka navrhovateľa, podľa ktorej bola výpoveď z nájmu daná v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona, a z toho teda možno vyvodiť, že na predmetný nájomný vzťah sa aplikuje § 2 zákona, nie je správna a dôvodná. Je nepochybnou skutočnosť, že v zmysle cit. ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona sa tento zákon vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Teda (inak povedané - za splnenia podmienky že ide o byty v domoch vydaných na základe reštitučných zákonov) sa zákon vzťahuje na byty ku ktorým k 31.12.1991 existovalo právo ich užívania, ktoré sa 1.1.1992 zmenilo na nájom, pričom tento nájom ku dňu účinnosti zákona (teda k 15.11.2011) trvá. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, nájom bytu k predmetnému bytu vznikol navrhovateľovi až nájomnou zmluvou č. 3207/2001-321 a to dňom 24.7.2001 teda až po uplynutí viac ako 9 rokov po uplynutí dátumu, ku ktorému zákon predpokladá existenciu nájmu ako jednej z podmienok vzniku nároku na priznanie bytovej náhrady (1.1.1992). Už z týchto skutočnosti je zrejmé, že na prípad navrhovateľa sa zákon č. 260/2011 Z.z. nevzťahuje a teda ak odporca navrhovateľovi z tohto dôvodu nepriznal nárok na bytovú náhradu, jeho rozhodnutie je správne a je v súlade so zákonom. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že aktuálny vlastník bytu (Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Bratislava) nájom predmetného bytu vypovedal s poukazom na ust. § 3 ods. 1 zákona. Predmetom tohto súdneho konania nie je posúdenie oprávnenosti (dôvodnosti) podanie tejto výpovede z nájmu bytu. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieval, že výpoveď z nájmu predmetného bytu datovaná 22.2.2012 sa na predmetný byt nevzťahovala (resp. sa nemohla vzťahovať), mohol svoje námietky voči nej uplatniť napr. súdnou cestou. V každom prípade však skutočnosť, že cirkevný zbor ako aktuálny vlastník predmetného bytu nájom tohto bytu vypovedal s poukazom na ust. § 3 ods. 1 zákona, nezakladá právo na priznanie bytovej náhrady v zmysle zákona. Teda táto výpoveď z nájmu bytu nemôže spôsobiť, že na predmetný byt (ktorého nájomcom sa stal navrhovateľ až 24.7.2001, pričom s cirkevným zborom uzatvoril následne 29.9.2003 nájomnú zmluvu na čas neurčitý) sa vzťahuje režim zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Pretože nájomný pomer navrhovateľa k bytu, z ktorého dostal výpoveď v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona ku dňu 1.1.1992 neexistoval, a teda nebola splnená podmienka ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je správne a je v súlade so zákonom. Preto toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).