Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/114/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200995 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200995.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa A.. Ľ. N., L. L. XXX, zastúpeného JUDr. Danielom Kostolanským, advokátom so sídlom Štúrova 4, Piešťany, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014, ktorým odporkyňa navrhovateľovi od 1. januára 2012 priznala starobný dôchodok v sume 615,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2013 na sumu 627,10 eur mesačne a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014, ktorým bol navrhovateľovi od 1. apríla 2013 zvýšený starobný dôchodok na sumu 648,40 eur mesačne p o t v r d z u j e . Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014 odporkyňa podľa § 65, § 293z a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 1. januára 2012 priznala starobný dôchodok v sume 615,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2013 na sumu 627,10 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Zároveň uviedla, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/90/2013 - 73 z 22. novembra 2013. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014 odporkyňa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľovi od 1. apríla 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 648,40 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodla tak s odôvodnením, že suma starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Zároveň uviedla, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/90/2013 - 73 z 22. novembra 2013. Navrhovateľ návrhom zo dňa 16.6.2014, doplneným dňa 12.8.2014 žiadal preskúmať obe rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014, poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 10Sd/90/2013-73 zo dňa 22. novembra 2013, ktorým boli zrušené rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2. apríla 2013 a 5. júna 2013 a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie a namietal, že odporkyňa pri vydaní nových rozhodnutí nerešpektovala a dokonca ignorovala právny názor krajského súdu napriek tomu, že bola týmto právnym názorom viazaná a nerešpektovala skutočnosť, že poistenie získané za existencie spoločného štátu na území Českej republiky do 31.12.1992 nemožno považovať na účely článku 52 nariadenia len za dobu odpracovanú v cudzine. Ďalej uviedol, že si nechal vypracovať znalecký posudok znalcovi z odboru ekonómie tak, že znalecký posudok pri výpočte starobného dôchodku rešpektuje a riadi sa právnym názorom súdu v zmysle uvedeného rozsudku krajského súdu. Zároveň žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia zmenil tak, aby mu bol priznaný starobný dôchodok v súlade so znaleckým posudkom vo výške 1497,60 eur a zaviazal odporkyňu vyplatiť zročnú časť doposiaľ nevyplatenej časti dôchodku vo výške rozdielu medzi starobným dôchodkom 1497,60 eur a vyplácaným starobným dôchodkom. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa zo dňa 7.4.2015 zotrval na svojich námietkach uvedených v návrhu a trval na názore, že nie je možné, aby akákoľvek právna skutočnosť odvodená v zákone a ani v medzinárodnej zmluve, ktorá upravuje jeho základné a osobnostné práva bola posudzovaná podľa právneho poriadku inej krajiny. Poukazoval na to, že uvedené posudzovanie, že sa doby zabezpečenia považujú za doby zabezpečenia podľa právnych predpisov Českej republiky majú za následok, že jeho starobný dôchodok je od jeho priznania nižší približne o 500,00 eur mesačne. Ohľadom znaleckého posudku uviedol, že i krajský súd nemôže vec posúdiť bez odborného stanoviska oprávnenej osoby v oblasti dôchodkového zabezpečenia a pokiaľ odporkyňa rozhodla opätovne o výške jeho starobného dôchodku identicky ako so zrušenými rozhodnutiami, bol nútený zabezpečiť výpočet jeho starobného dôchodku odborne spôsobilou a oprávnenou osobou. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 11.8.2014, 17.10.2014 a 2.12.2014 uviedla, že napadnutými rozhodnutiami bol realizovaný rozsudok krajského súdu č. 10Sd/90/2013 - 73 z 22. novembra 2013 a nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho zvýšenie bol posúdený v súlade s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého poistenie získané počas existencie spoločného štátu na území Českej republiky do 31. decembra 1992 nemožno považovať na účely článku 52 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 len za dobu odpracovanú v cudzine a z uvedeného dôvodu navrhovateľovi ako bývalému občanovi Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej ČSFR), teraz občanovi Slovenskej republiky nemôže byť na ujmu okolnosť, že došlo k rozdeleniu ČSFR, ktorej právnym nástupcom je i Slovenská republiky a s občanmi, ktorí získali dôchodkové poistenie do 31. decembra 1992 na území Českej republiky, nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali počas existencie spoločného štátu do 31. decembra 1992 sídlo na území Slovenskej republiky. Uviedla, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľa bol opätovne posúdený v súlade s právnym názorom krajského súdu. Poukázala na to, že zo žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že navrhovateľ bol ku dňu rozdelenia ČSFR zamestnaný u zamestnávateľa Škoda Auto, Mladá Boleslav so sídlom na území Českej republiky a Česká správa sociálneho zabezpečenia potvrdila, že navrhovateľ získal dobu zabezpečenia podľa právnych predpisov Českej republiky od 1.9.1959 do 9.9.1969, od 1.10.1969 do 31.8.1992 a od 15.9.1992 do 1.8.1993. Poukázala na to, že s prihliadnutím na čl. 20 ods. 1 Zmluvy a skutočnosť, že k 31. decembru 1992 bolo sídlo zamestnávateľa na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1.1.1993, vrátane dôb zamestnania na území Slovenskej republiky sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je oprávnená priznať a vyplácať Česká správa sociálneho zabezpečenia, ktorá dôchodok priznala rozhodnutím č. 450 913 721 z 25. júla 2013 v znení rozhodnutia č. 450 913 712/315-EKO z 9. septembra 2013. Zdôraznila, že ak by bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb, čo je v rozpore so základným zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát a zhodnotenie dôb získaných pred 1. januárom 1993 by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 1. januárom 1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky. Zdôraznila, že Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia je povinná dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republiky viazaná ako aj právne predpisy Európskej únie a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie Slovenská republika začala v oblasti sociálneho zabezpečenia aplikovať koordinačné nariadenia Európskej únie, ktoré sú pre Slovenskú republiku v súlade s čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Uviedla ďalej, že rozdelenie spoločného štátu ČSFR a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu a táto historická okolnosť odôvodňuje uplatnenie článku 20 Zmluvy, čo je v súlade s čl. 8 ods. 1 a prílohou II (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a nie je potrebné skúmať alternatívu výhodnosti uplatňovania čl. 20 a v tejto súvislosti poukázala rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č 7So/38/2009 z 26. novembra 2009 a 9 So/93/2010 z 8. júla 2011. Zdôraznila ďalej, že skutočnosť, že ak mal zamestnávateľ ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo v Českej republike, všetky doby zabezpečenia spred tohto dňa sa považujú za doby zabezpečenia podľa právnych predpisov Českej republiky , čo potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 7So/114/2011 z 31. júla 2012 (R 69/2013). Poukázala tiež na to, že ak krajský súd výslovne zdôraznil povinnosť Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní pri výpočte uplatnenej dávky aplikovať príslušné ustanovenia nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, toto nariadenie ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť postupovať v súlade s článkom 20 Zmluvy a hodnotenie všetkých dôb zabezpečenia získaných pred dňom rozdelenia ČSFR teda závisí od pravidla na určenie príslušnosti, ktoré je obsiahnuté v článku 20 Zmluvy. Uviedla, že suma starobného dôchodku bola určená v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Poukázala tiež na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v čl. 14 je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami, v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia a zdôraznila, že pri určení sumy starobného dôchodku navrhovateľa sa s navrhovateľom nezaobchádzalo odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, a preto navrhovateľ nebol diskriminovaný. Uviedla ďalej, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že ku dňu rozdelenia ČSFR mal jeho zamestnávateľ sídlo na území Slovenskej republiky a nevyvrátil údaje uvedené vo formulári E 205 CZ, ktoré potvrdila Česká správa sociálneho zabezpečenia. Ohľadom dôkazu, t.j. znaleckého posudku, ktorý navrhovateľ predložil uviedla, že sa jedná o nesporové konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom súd nevykonáva dokazovanie a zdôraznila, že rozhodovať ako i vypočítať dávku vyplýva Sociálnej poisťovni priamo zo zákona a súd ustanoví znalca vtedy, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ktoré správny orgán nemá, čo nie je tento prípad. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1So/25/2013 z 15 apríla 2014. Taktiež poukázala na nedostatky vo vypracovanom znaleckom posudku, kde ako podklady pre hodnotenie dôb zabezpečenia získaných pred 1. januárom 1993 a vymeriavacích základov za tieto obdobia znalec použil údaje v osobnom liste dôchodkového poistenia Českej správy sociálneho zabezpečenia, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia č. XXX XXX XXX/XXX z 25. júna 2013 o priznaní starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky a navrhovateľovi boli predmetné doby zabezpečenia týmto rozhodnutím zhodnotené na nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky ako aj na určenie jeho sumy, pričom takýto doklad nie je podkladom pre určenie sumy dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, k znaleckému posudku sú priložené fotokópie evidenčných listov dôchodkového poistenia, ktorými sú potvrdené len doby poistenia, ktoré navrhovateľ získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, t.j. po 31. decembru 1992. Zdôraznila, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uložil povinnosť v ďalšom konaní pri výpočte uplatnenej dávky postupovať a aplikovať príslušné ustanovenia nariadenia, zmluvy a zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a konštatovala, že poistenie získané počas existencia spoločného štátu na území Českej republiky do 31. decembra 1992 nemožno považovať na účely článku 52 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 len za dobu odpracovanú v cudzine, avšak znalec pri určení sumy dôchodku neaplikoval článok 52 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Taktiež poukázala na to, že hodnota osobného mzdového bodu za rok 1993 nebola určená v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/203 Z.z. a nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, nakoľko hrubý zárobok podľa právnych predpisov Českej republiky nemá byť zohľadnený a naviac je uvedený v českých korunách a výpis dôb poistenia (zamestnania) na území Českej republiky č. 7144/XXX XXX XXX z 19. februára 2013, ktorý je prílohou k znaleckému posudku a o ktorom samotná Česká správa sociálneho zabezpečenia uviedla, že má len informatívny charakter a teda nejde o potvrdenie dôb zamestnania, nemá v konaní o dôchodku relevanciu. Uviedla, že Česká správa sociálneho zabezpečenia v konaní o dôchodku posúdila príslušnosť na hodnotenie dôb zabezpečenia spred rozdelenia ČSFR rovnako ako Sociálna poisťovňa a skutočnosť, že ide o doby podľa právnych predpisov Českej republiky potvrdila na formulári E 205 z 13.6.2013. Zdôraznila, že doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993 ako aj hrubé zárobky získané počas týchto dôb zhodnotila na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy Česká správa sociálneho zabezpečenia. S poukazom na článok 10 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/2004 uviedla, že pokiaľ nie je ustanovené inak, toto nariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu poistenia. Uviedla, že navrhovateľovi boli na dôchodkové účely zhodnotené všetky doby zabezpečenia a doby poistenia, ktoré získal a teda nebol znevýhodnený oproti iným poistencom a pravidlá na určenie príslušnosti na hodnotenie dôb zabezpečenia spred rozdelenia ČSFR podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sú aplikované v prípade všetkých poistencov, ktorí získali doby zabezpečenia pred rozdelením ČSFR rovnako. Skutočnosť, že aplikácia týchto pravidiel má za následok, že niektorým poistencom doby zabezpečenia spred rozdelenia ČSFR na dôchodkového účely hodnotí Sociálna poisťovňa a iným Česká správa sociálneho zabezpečenia nie je možné považovať za diskrimináciu zo strany Sociálnej poisťovne, ale za dôsledok aplikácie platných a účinných právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014, ktorým odporkyňa navrhovateľovi od 1. januára 2012 priznala starobný dôchodok a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014, ktorým odporkyňa navrhovateľovi od 1. apríla 2013 zvýšila starobný dôchodok podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 20.3.2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1.1.2012. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2. apríla 2013 odporkyňa podľa § 65, § 293z a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 1. januára 2012 priznala starobný dôchodok v sume 615,90 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Starobný dôchodok bol podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná sumy zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 1. januára 2013 zvýšený na sumu 627,10 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2013 odporkyňa podľa§ 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľovi od 1. apríla 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 648,40 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Navrhovateľ požiadal o preskúmanie týchto rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 10Sd 90/2013 - 73 zo dňa 22. novembra 2013 rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2. apríla 2013 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2013 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že poistenie, získané za existencie spoločného štátu na území Českej republiky do 31.12.1992 nemožno považovať na účely článku 52 nariadenia len za dobu odpracovanú v cudzine. Českú a Slovensku federatívnu republiku charakterizoval totiž jednotný systém dôchodkového zabezpečenia, z hľadiska vtedajšieho práva bolo irelevantné, v ktorej časti spoločného štátu bol občan zamestnaný, resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ. Navrhovateľovi ako bývalému občanovi ČSFR a teraz občanovi Slovenskej republiky, nemôže byť na ujmu okolnosť, že došlo k rozdeleniu ČSFR, ktorej právnym nástupcom je i Slovenská republika. S občanmi, ktorí získali dôchodkové poistenie do 31.12.1992 na území Českej republiky nie je možné zaobchádzať inak, ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31.12.1992 sídlo na území Slovenskej republiky. Odporkyňa pri výpočte uplatnenej dávky bude postupovať a aplikovať príslušné ustanovenia nariadenia, zmluvy a zákon o sociálnom poistení tak, aby nedošlo k diskriminácii navrhovateľa v porovnaní s inými občanmi Slovenskej republiky, ktorí k 1.1.1993 taktiež pracovali na území Slovenskej republiky a ich zamestnávateľ mal sídlo na území Slovenskej republiky. Odporkyňa po vrátení veci vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014, ktorým podľa § 65, § 293z a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 1. januára 2012 priznala starobný dôchodok v sume 615,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2013 na sumu 627,10 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Zároveň uviedla, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/90/2013 - 73 z 22. novembra 2013.V odôvodnení rozhodnutia poukázala na právny názor Krajského súdu v Bratislava uvedený v rozsudku č.k. 10Sd 90/2013 - 73 zo dňa 22. novembra 2013 podľa ktorého poistenie získané počas existencie spoločného štátu na území Českej republiky do 31. decembra 1992 nemožno považovať na účely článku 52 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 len za dobu odpracovanú v cudzine a z uvedeného dôvodu navrhovateľovi ako bývalému občanovi Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej len ČSFR), teraz občanovi Slovenskej republiky nemôže byť na ujmu okolnosť, že došlo k rozdeleniu ČSFR, ktorej právnym nástupcom je i Slovenská republiky a s občanmi, ktorí získali dôchodkové poistenie do 31. decembra 1992 na území Českej republiky, nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali počas existencie spoločného štátu do 31. decembra 1992 sídlo na území Slovenskej republiky. Podľa právneho záveru krajského súdu má Sociálna poisťovňa v ďalšom konaní pri výpočte uplatnenej dávky postupovať a aplikovať príslušné ustanovenia nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/224, Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len Zmluva) a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov tak, aby nedošlo k diskriminácii v porovnaní s inými občanmi Slovenskej republiky, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR tiež pracovali na území Slovenskej republiky. Navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. vznikol 13. marca 2007. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia je povinná dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republiky viazaná ako aj právne predpisy Európskej únie. Poukázala na čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky a uviedla, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. S poukazom na čl. 3 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 uviedla, že vyplýva povinnosť uplatniť uvedené koordinačné nariadenia Európskej únie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok a Sociálna poisťovňa v konaní o starobný dôchodok je povinná uplatniť uvedené nariadenia. S poukazom na čl. 8 ods. 1 a prílohu č. II. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. č. 883/2004 viedla, že po vstupe do Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie sa naďalej uplatňujú články 12, 20 a 33 Zmluvy. Ďalej poukázala na ustanovenie čl. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 a prílohu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 997/2009 a uviedla, že po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie sa naďalej uplatňujú články 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len Správna dohoda). V tejto súvislosti poukázala na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/38/2009 z 26. novembra 2009 a č. 9So/93/2010 z 8. júla 2011. Rozdelenie ČSFR a vznik dvoch nástupníckych štátov je teda osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu a vzhľadom na to je uplatňovanie čl. 20 Zmluvy v súlade s čl. 8 ods. 1 prílohou č. II (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a nie je potrebné skúmať alternatívu výhodnosti uplatňovania článku 20 Zmluvy a skutočnosť, že ak mal zamestnávateľ ku dňu rozdelenia ČSFR sídlo v Českej republike, všetky doby zabezpečenia spred tohto dňa sa považujú za doby zabezpečenia v Českej republike, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/114/2011 z 31. júla 2012 (R 69/2013). Ak teda krajský súd výslovne zdôraznil povinnosť Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní pri výpočte uplatnenej dávky aplikovať príslušné ustanovenia nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, toto nariadenie ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť postupovať v súlade s článkom 20 Zmluvy a hodnotenie všetkých dôb zabezpečenia získaných pred dňom rozdelenia ČSFR teda závisí od pravidla na určenie príslušnosti, ktoré je obsiahnuté v článku 20 Zmluvy. S poukazom na čl. 20 ods. 1 Zmluvy a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody uviedla, že z dôvodu rozdelenia ČSFR sa nástupnícke štáty vysporiadali okrem iného aj s otázkou, ktorý nástupnícky štát má vyplácať dôchodok za doby zabezpečenia získané počas existencie spoločného štátu a pravidlo na rozdelenie dôb zabezpečenia získaných podľa právnych predpisov ČSFR stanovuje článok 20 Zmluvy. Ku dňu rozdelenia ČSFR navrhovateľ bol zamestnaný u zamestnávateľa Škoda Auto, Mladá Boleslav so sídlom na území Českej republiky. Česká správa sociálneho zabezpečenia na tlačive E 205 CZ potvrdila, že navrhovateľ získal dobu zabezpečenia podľa právnych predpisov Českej republiky od 1.9.1959 do 9.9.1969, od 1.10.1969 do 31.8.1992 a od 15.9.1992 do 1.8.1993. S prihliadnutím na čl. 20 ods. 1 Zmluvy a skutočnosť, že k 31. decembru 1992 bolo sídlo zamestnávateľa navrhovateľa na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1.1.1993 (vrátane dôb zamestnania na území Slovenskej republiky) sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je oprávnená priznať a vyplácať Česká správa sociálneho zabezpečenia, ktorá dôchodok priznala rozhodnutím č. 450 913 721 z 25. júla 2013 v znení rozhodnutia č. 450 913 712/315-EKO z 9. septembra 2013. Ak by Sociálna poisťovňa navrhovateľovi priznala starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb a takýto postup je v rozpore so základným zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát. Zhodnotenie dôb získaných pred 1. januárom 1993 by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 1. januárom 1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky. Poukázala tiež na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v čl. 14 je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami, v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Pri určení sumy starobného dôchodku navrhovateľa sa s navrhovateľom nezaobchádzalo odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, preto navrhovateľ nebol diskriminovaný. V tejto súvislosti poukázala na ústavný princíp, ktorý je povinná pri svojej rozhodovacej činnosti rešpektovať vyjadrený v čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktoré štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda ak nie je v právnom systéme Slovenskej republiky zákonným (ani iným) spôsobom upravená možnosť dorovnania potenciálneho rozdielu medzi súčtom súm dôchodkov priznaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a podľa právnych predpisov Českej republiky a sumou dôchodku, ktorá by patrila, ak by všetky doby poistenia, resp. doby zabezpečenia boli hodnotené len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, alebo iný zákonný spôsob riešenia problematiky poistencov, ktorí získali obdobie poistenia (zamestnania) do 31. decembra 1992 na území Českej republiky, Sociálna poisťovňa nie je splnomocnená priznať im dávku, ktorú právny systém Slovenskej republiky neupravuje zákonom a ak v Slovenskej republike chýba právna úprava priznávania tzv. vyrovnávacích príspevkov, resp. inej formy „dorovnania“ Sociálna poisťovňa nemá oprávnenie o dorovnaní rozhodovať, v opačnom prípade by porušila ústavný princíp a konala by nad rámec svojich právomocí. Všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Sumu starobného dôchodku Sociálna poisťovňa určila v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 a bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma starobného dôchodku do vzniku nároku na starobný dôchodok predstavuje 322,90 eur mesačne. Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok od 13.3.2007 do 31.12.2011 získal obdobie dôchodkového poistenia, bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok predstavuje 139,13763 eur mesačne a je určená ako súčin osobných mzdových bodov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok po zaokrúhlení je 462,10 eur mesačne a takto určená suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti, t.j. za 1755 dní dôchodkového poistenia sa zvýšila o 29,00%, t.j. o 134,00900 eur mesačne a suma starobného 596,20 eur mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 462,10 eur a 134,00900 eur. K tejto sume patrí zvýšenie odo dňa priznania dôchodku o 3,3%, t.j. 19,70 eur mesačne na 615,90 eur mesačne a od 1. januára 2013 o 11,20 eur mesačne na 627,10 eur mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014 odporkyňa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľovi od 1. apríla 2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 648,40 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodla tak s odôvodnením, že suma starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Zároveň uviedla, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Sd/90/2013 - 73 z 22. novembra 2013. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu. Potvrdil, že má priznaný starobný dôchodok Českou správou sociálneho zabezpečenia a uviedol, že iba tri mesiace do rozdelenia ČSFR pracoval v Českej republike, ostatok mal odpracovaný na Slovensku, tu aj odvádzal odvody a mal tu aj trvalý pobyt. Právny zástupca navrhovateľa uviedol že navrhovateľovi bol od 1.1.2016 v súlade s novelou zákona o sociálnom poistení priznaný kompenzačný príspevok vo výške približne 580 eur mesačne a teda tvrdenia odporkyne o dvojitom zhodnotení ním uplatneného nároku v tomto konaní v oboch systémoch dôchodkového zabezpečenia sú irelevantné. Upravil petit návrhu v prvej vete tak, že žiada priznať starobný dôchodok v navrhovanej výške 1497,60 eur do 31.12.2015. Ďalej uviedol, že aplikácia nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, podľa ktorého nie je potrebné skúmať alternatívu výhodnosti, z právneho hľadiska nemôže obstáť a to s ohľadom na pristúpenie Slovenskej republiky k asociačnej dohode Európskej únie, podľa ktorej sa Slovenská republika zaviazala v čl. 154 ods. 1 a 2 a teda v zmysle článku 11 Ústavy Slovenskej republiky, že vždy je potrebné skúmať osobitnú materiálnu podmienku, teda ak sa členská krajina medzinárodnou zmluvou zaviaže upraviť ľudské práva a základné slobody, musí poskytovať takáto dohoda väčší rozsah ústavných práv a slobôd než je základne priznaná a v tomto kontexte je preto nutné posudzovať právny poriadok Európskej únie a Slovenskej republiky komplexne a nie je možné z neho vytrhnúť jednotlivé ustanovenie tak, aby pre posudzovanie priznaného nároku boli pre štát výhodné. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení. Obe napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 13.3.2007 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa 65 ods. 3 cit. zákona mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov. Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 60 ods. 6 cit. zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 7 cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 8 cit. zákona ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Podľa § 293z zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2008, podmienky nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa 66 ods. 2 cit. zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Podľa 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2012 dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Podľa 82 ods. 3 cit. zákona na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. Podľa 82 ods. 9 cit. zákona zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 účinnom od 1.1.2013 dôchodková dávka sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) cit. zákona starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2013 ako súčet 50% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, Podľa § 82 ods. 12 cit. zákona ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10, b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8. Podľa § 293ce ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 účinnom od 1.9.2012 pevná suma zvýšenia starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 dôchodkové dávky v roku 2012 sa zvyšujú o 3,3%. Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 dôchodková dávka v roku 2013 sa zvyšuje takto: starobný dôchodok o 11,20 eura. Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka). Podľa článku 52 ods. 4 písm. i) cit. nariadenia ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu že takáto situácia sa uvádza v časti prílohy VIII. Podľa prílohy VIII Prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje alebo sa paušálny výpočet neuplatňuje časť 1cit. nariadenia: prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje podľa článku 52 ods. 4 týkajúcej sa Slovenska sa v písm. b) uvádza: všetky žiadosti o dôchodok vypočítané podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 1. Toto nariadenie nahrádza všetky dohovory o sociálnom zabezpečení uplatniteľné medzi členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosť nariadenia. Niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, však naďalej zostávajú v platnosti, za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom. Aby tieto ustanovenia zostali v platnosti, zahrnú sa do prílohy II. Ak z objektívnych dôvodov nie je možné rozšíriť niektoré z týchto ustanovení na všetky osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, toto treba určiť. 2. Dva alebo viacero členských štátov môžu podľa potreby uzavrieť dohovory medzi sebou založené na zásadách tohto nariadenia a pri zohľadnení ducha tohto nariadenia. Podľa Prílohy II Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia USTANOVENIA DOHOVOROV, KTORÉ ZOSTÁVAJÚ V PLATNOSTI A KTORÉ, AK SÚ UPLATNITEĽNÉ, SÚ OBMEDZENÉ NA OSOBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ (článok 8 ods. 1) Česká republika - Slovensko články 12,20 a 33 zmluvy o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 (v článku 12 sa určujú oprávnenia na poskytovanie pozostalostných dávok, v článku 20 sa určujú oprávnenia na výpočet dôb zabezpečenia dosiahnutých ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, v článku 33 sa určujú oprávnenia na výplatu dôchodkov priznaných pred dátumom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Podľa článku 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 1. Dva členské štáty alebo viacero členských štátov alebo ich príslušné úrady si môžu dohodnúť iné postupy než tie, ktoré ustanovuje vykonávacie nariadenie, ak tieto postupy negatívne neovplyvnia práva a povinnosti dotknutých osôb. 2. Dohody uzavreté na tento účel sa oznamujú správnej komisii a uvádzajú sa v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu. Podľa Prílohy 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia Vykonávacie ustanovenia pre dvojstranné dohody, ktoré zostávajú v platnosti, a nové dvojstranné vykonávacie dohody (podľa článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 2 vykonávacieho nariadenia) ČESKÁ REPUBLIKA - SLOVENSKO Články 15 a 16 správnej dohody z 8. januára 1993 o určení sídla zamestnávateľa a trvalého pobytu na účely uplatňovania článku 20 dohovoru z 29. októbra 1992 o sociálnom zabezpečení. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX žiadosťou spísanou dňa 20.3.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 1.1.2012. Navrhovateľ splnil podmienky na nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a starobný dôchodok mu bol priznaný podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a v súlade s prílohou VIII časť 1, časti týkajúcej sa Slovenskej republiky písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009. Nakoľko navrhovateľ 60 rokov veku dosiahol 13. 9.2005 s prihliadnutím na ustanovenie § 65 ods. 1 a § 293z zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodkový vek podľa § 65 ods. 3 písm. b) cit. zákona dosiahol pripočítaním osemnástich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, t.j. 13.3.2007. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 13.3.2007 navrhovateľ získal 4971 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 13,6192 rokov dôchodkového poistenia. Nakoľko navrhovateľ v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2006 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov a to ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia postupne pred 1.1.1984, priemerný osobný mzdový bod bol stanovený podľa § 63 ods. 8 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z nižšieho počtu kalendárnych rokov. Suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 2,4145, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 4 971 dní (t.j. 13,6192 rokov dôchodkového poistenia) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu 13.3.2007, ktorá je 9,8182 eur a suma starobného dôchodku prestavuje 322,90 eur mesačne. Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok od 13.3.2007 do 31.12.2011 získal doby poistenia, počas ktorých nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť. Suma starobného dôchodku, ktorá navrhovateľovi patrí za obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok je určená ako súčin osobných mzdových bodov 14,1714 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu 1.1.2012, ktorá je 9,8182 eur a suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok po zaokrúhlení prestavuje 462,10 eur mesačne. Táto suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania dôchodku alebo jeho časti, t.j. za 1755 dní dôchodkového poistenia o 29,00%, t.j. o 134,00900 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 596,20 eur mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 462,10 eur a 134,00900 eur. Suma starobného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa priznania dôchodku o 3,3%, t.j. o 19,70 eur mesačne na sumu 615,90 eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola ďalej zvýšená od 1. januára 2013 podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o 11,20 eur mesačne na 627,10 eur mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Navrhovateľ počas poberania starobného dôchodku bola dôchodkovo poistený v období od 1.1.2012 do 31.3.2013, počas poberania starobného dôchodku v období od 1.1.2012 do 31.12.2012 získal osobný vymeriavací základ 36 912,00 eur, všeobecný vymeriavací základ bol 9 432,00 eur a osobný mzdový bod je 3,0000; od 1.1.2013 do 31.3.2013 získal osobný vymeriavací základ 11 790,00 eur, všeobecný vymeriavací základ bol 9 432,00 eur a osobný mzdový bod je 1,2500. Súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku je 4,2500. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku predstavuje 21,27082500 eur mesačne a bolo určené ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 2,1250 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 1.4.2013, ktorá predstavuje 10,0098 eur. Suma starobného dôchodku bola vyplácaná k 31.3.2013 v sume 627,10 eur mesačne. Suma starobného dôchodku je určená súčtom súm 627,10 eur a 21,27082500 eur a predstavuje po zaokrúhlení 648,40 eur mesačne. Písomným podaním zn. XXX XXX XXX/XXX zo dňa 13.6.2013 doručeným odporkyni dňa 17.6.2013 Česká práva sociálneho zabezpečenia Praha zaslala formulár E 205 CZ s potvrdenou dobou poistenia, ktorú navrhovateľ získal na území Českej republiky a uviedla, že jej rozhodnutie (t.j. Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha) obdrží odporkyňa na vedomie vo zvláštnej zásielke. Zo zaslaného formulára E 205 CZ zo dňa 13.6.2013 vyplýva, že celková doba poistenia v českom systéme sociálneho poistenia pre získanie nároku na dávky, t.j. doby ktoré sa vezmú do úvahy iba pre získanie nároku na dávky predstavujú 12 354 dní a doby ktoré sa vezmú do úvahy iba pre výpočet dávok predstavujú 11 917 dní a potvrdila doby poistenia od 1.9.1959 do 12.9.1963, od 13.9.1963 do 9.9.1969, od 1.10.1969 do 31.8.1992 a od 15.9.1992 do 1.8.1993. Dňa 25.9.2013 odporkyňa obdržala rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia ústredie Praha č.j. 450 913 721/315-EKO zo dňa 9.9.2013 ktorým Česká správa sociálneho zabezpečenia ústredie Praha zamietla námietky navrhovateľa a potvrdila rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia č.j. XXX XXX XXX zo dňa 25.6.2013, ktorým bol navrhovateľovi priznaný od 20.5.2007 starobný dôchodok podľa ustanovenia § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím na článok 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a počínajúc 1.5.2010 i s prihliadnutím na čl. 6 a 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 vo výške 8 485 Kč a po valorizačnom zvýšení od januára 2013 je starobný dôchodok 10 094 Kč mesačne. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľ pracoval do 31.12.1992 u zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky a pri stanovení príslušnosti nositeľa poistenia k 31.12.1992 je nutné vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi a Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 1.5.2004 bolo potrebné posudzovať nároky súvisiace so starobným dôchodkom aj v súlade s nariadeniami Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72, ktoré nadobudli v Slovenskej republike platnosť od 1.5.2004. Súd poukazuje na to, že aj podľa článku 7 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 sa článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení naďalej uplatňoval, nakoľko bol uvedený v prílohe III. nariadenia. Súd ďalej konštatuje, že dňa 1.5.2010 vstúpili do platnosti nové nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a 987/2009, ktoré nahradili nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 a 574/72. Podľa článku 8 a prílohy II Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia naďalej ostávajú v platnosti články 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 a podľa článku 9 a prílohy I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a články 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení na účely článku 20 zmluvy z 8. januára 1993 o určení sídla zamestnávateľa a trvalého pobytu na účely uplatňovania článku 20 dohovoru z 29. októbra 1992 o sociálnom zabezpečení. V tejto súvislosti súd vzhľadom na vznesené námietky navrhovateľa konštatoval, že odporkyňa správne aplikovala ustanovenia článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi a článok 16 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, nakoľko navrhovateľ mal k 31.12.1992 zamestnávateľa na území Českej republiky, a preto nositeľom poistenia u neho bola jednoznačne Česká správa sociálneho poistenia Praha v Českej republike a nie odporkyňa. Navrhovateľovi bola doba zamestnania a výška zárobkov získaných na území Slovenskej republiky od 1.1.1993 hodnotená podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia o dobe zamestnania a zárobku, ktoré sú vystavované zamestnávateľskou organizáciou a táto organizácia zodpovedá za správnosť evidenčných podkladov. Evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia (poistenia) sú podkladom pre odporkyňu pre hodnotenie doby zamestnania a zárobku. Súd má taktiež za jednoznačne preukázané, že pri určovaní sumy starobného dôchodku boli zohľadnené aj všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal po vzniku nároku na starobný dôchodok od 13.3.2007 do 31.3.2013. V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti tých rozhodnutí odporkyne, proti ktorým podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označil za predmet preskúmania. Inými nárokmi ako bolo riešené napadnutými rozhodnutiami sa zaoberať nemôže. Súd zároveň upozorňuje, že konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (rozhodnutí) nároku na starobný dôchodok je konaním o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu (rozhodnutiam) správneho orgánu, ktoré je upravené v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom sa jedná o nesporové konanie a dokazovanie v ňom súd nevykonáva. V prípade, že súd po preskúmaní rozhodnutia (rozhodnutí) odporkyne príde k záveru, že rozhodnutie (rozhodnutia) bolo(i) vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, rozhodnutie (rozhodnutia) správneho orgánu zruší a vec mu vráti na doplnenie dokazovania. V tomto konaní súd nemá povinnosť ustanoviť znalca aj v prípade ak to účastník navrhne v prípade, kedy to nepovažuje za potrebné a najmä nie v prípade, ak o priznaní dávky rozhoduje Sociálna poisťovňa ako zákonom na to určený orgán verejnej správy, ktorý výšku ustáli spôsobom v zmysle dispozícií vyplývajúcich z relevantných ustanovení príslušnej právnej úpravy, a preto na rozhodovanie o nej rozhodovať znalcovi neprislúcha. Znalca môže súd ustanoviť v prípade, keď rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, čo však nie je daný prípad, keď povinnosť rozhodovať a teda aj vypočítať príslušnú dávku vyplýva Sociálnej poisťovni priamo zo zákona (§ 172, § 179 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). V tejto súvislosti súd poukazuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1So/25/2013 zo dňa 15. apríla 2014. Navrhovateľ v súdnom konaní predložil znalecký posudok č. 68/2014 zo dňa 8.8.2014 vypracovaný spoločnosťou Expert Group, k.s., Kominárska 2-4, Bratislava, ktorého zadaním bolo stanovenie (určenie) výšky starobného dôchodku a to tak, že poistenie, získané za existencie spoločného Štátu na území Českej republiky o 31.12.1992 nebude považované za dobu odpracovanú v cudzine v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislava č. 10Sd 90/2013 - 73 z 22. novembra 2013, kde znalec stanovil výšku sumu starobného dôchodku v sume 1 497,60 eur mesačne. Súd vyhodnotil predložený znalecký posudok ako dôkazný prostriedok predložený navrhovateľom, avšak vzhľadom na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa má ako je vyššieuvedené povinnosť priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodovať o priznaní dávky a jej výške, na závery predmetného znaleckého posudku neprihliadol a ani ich neakceptoval. Súd ďalej konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o nesporové konanie, ktorého predmetom je iba preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí odporkyne a v prípade posúdenia otázok týkajúcich priznania dávky ako aj jej výšky, resp. ďalších okolností majúcich vplyv na rozhodnutie o dávke ide o právnu otázku, ktorú súd posudzuje v rámci preskúmavacieho súdneho konania sám. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci dôchodkového poistenia sa jedná jednoznačne o nesporové konanie a vo veci dôchodkového poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti tých rozhodnutí odporkyne, ktoré boli v zákonnej lehote napadnuté opravným prostriedkom, súd požiadavku navrhovateľa, aby mu súd priznal starobný dôchodok v navrhovanej výške 1497,60 eur do 31.12.2015 a zaviazal odporkyňu vyplatiť zročnú časť doposiaľ nevyplatenej časti dôchodku vo výške rozdielu medzi starobným dôchodkom 1497,60 eur a vyplácaným starobným dôchodkom neprihliadol, nakoľko takáto požiadavka nemôže byť predmetom preskúmania súdom a nemá ani oporu v platných právnych predpisoch (Občiansky súdny poriadok a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a súd v tomto konaní ani nemôže určiť odporkyni povinnosti tak ako sa to navrhovateľ domáha. Súd konštatuje, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by voči ostatným žiadateľom o dávku sa postupovalo iným spôsobom ako v jeho prípade, a preto na námietku navrhovateľa, že je diskriminovaný neprihliadol. Súd ďalej konštatuje, že umožnenie vzniku nároku na vyrovnávací príplatok poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok bolo riešené až zákonom č. 140/2015 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je účinný od 1.1.2016, pričom v ustanovení § 69b až 69d cit. zákona sú upravené podmienky nároku na vyrovnávací príspevok, jeho výška a trvanie nároku na vyrovnávací príspevok. Navrhovateľovi až od 1.1.2016 pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 69b ods. 1 môže vzniknúť nárok na vyrovnávací príspevok. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca až od 1.1.2016 pripustil možnosť vzniku nároku na vyrovnávací príspevok, pričom predtým zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ani iný právny predpis takúto si možnosť neumožňoval, súd sa nestotožnil s námietkou právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý uviedol, že navrhovateľovi bol až od 1.1.2016 priznaný kompenzačný príspevok a teda sú irelevantné tvrdenia odporkyne že by došlo k dvojitému zhodnoteniu dôb v oboch systémoch dôchodkového zabezpečenia t.j. v Českej republike a Slovenskej republike a v Slovenskej republike. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala pri priznaní starobného dôchodku navrhovateľa a pri výpočte jeho výšky v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe preukázanej doby zamestnania navrhovateľa a odporkyňa postupovala správne aj pri jeho zvýšení odo dňa jeho priznania navrhovateľovi. Súd zároveň poukazuje na to, že postup, ktorého sa navrhovateľ domáhal, t.j. mu boli zhodnotené aj doby poistenia, ktoré získal na území Českej republiky do 31.12.1992 nemá oporu v uvedených platných predpisoch Európskej únie ani v stále platnom článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a16 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014, ktorým odporkyňa navrhovateľovi od 1. januára 2012 priznala starobný dôchodok v sume 615,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2013 na sumu 627,10 eur mesačne a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. apríla 2014, ktorým bol navrhovateľovi od 1. apríla 2013 zvýšený starobný dôchodok na sumu 648,40 eur mesačne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./