Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201191 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201191.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateliek: 1/ P. U.. M. E. (predtým V.), bytom M. X, V., zastúpenej Advokátskou kancelárioi BADUCCI Legal, s.r.o. so sídlom Mostová 2, Bratislava, 2/ P. L. B., bytom X. X, F., zastúpenej pánom JUDr. Jozefom Holíčom, advokátom so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo proti odporcovi: Okresný úrad Malacky, pozemkový a lesný odbor so sídlom Záhorácka 60/A, Malacky, za účasti: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky v 1/ rade zo dňa 16.7.2014 a navrhovateľky v 2/ rade z 1.8.2014 proti rozhodnutiu odporcu Č.j.: OÚ-MA-PLO/2014/2462/3-Vr, Zn.: 2235/92 z 12.6.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.j.: OÚ-MA-PLO/2014/2462/3-Vr, Zn.. 2235/92 z 12.6.2014 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), c), d), e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade k rukám jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 700,66. eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľke v 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.j.: OÚ-MA-PLO/2014/2462/3-Vr, Zn.. 2235/92 z 12.6.2014 odporca podľa § 9 ods. 4, § 4 ods. 2 písm. c), § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o pôde“) rozhodol, že navrhovateľka v 2/ rade ako právna nástupkyňa po P.. I. B. spĺňa podmienky § 4 ods. 2 písm. c), § 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde, priznal jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území F. vedených v PKV č. XX, parc. č. 295 (roľa), pôvodnej výmery 14714 m2: - parcela reg. „C“ č. 295/28, (zastavané plochy), vydávaná výmera 725 m2, podiel pôvodného vlastníka 1, podiel oprávnenej osoby 1; - parcela reg. „C“ č. 295/29 (zastavané plochy), vydávaná výmera 160 m2, podiel pôvodného vlastníka 1, podiel oprávnenej osoby 1 (v ďalšom len „predmetné pozemky“). Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že 28.12.1992 si P.. R. V.Á. R. P.. I. B. uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností v kat. území F. po pôvodnej vlastníčke P.. R. B., E.. V. (matke) a P.. X. U. B. (sestre). Konštatoval, že celá parc. č. 295 prešla na štát výmerom z 24.4.1950 v zmysle zák. č. 46/1948 Sb.z., že v tomto výmere sa ako vlastník uvádza p. W. U. v celosti, ktorý údaj nesúhlasí so zápisom v PKV, kde sú ako vlastníčky uvádzané aj P.. R. B. R. P.. X. U. B.Á. - každá v 1. S poukazom na uvedené skonštatoval splnenie podmienky § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde. V ďalšom skonštatoval, že p. I. B. počas konania zomrel - nástupkyňou po ňom je manželka p. L. B. (navrhovateľka v 2/ rade), pričom P.. R. V. (sestra neb. p. I. B.) sa vzdala svojho reštitučného nároku na predmetné pozemky v prospech p. L. B. (navrhovateľky v 2/ rade). Konštatoval, že parcela č. 295/28 je vo vlastníctve p. U.. M. D., keď dňa 9.5.2003 (v čase keď na túto parcelu už bol uplatnený reštitučný nárok) uzatvorila zámennú zmluvu so zúčastnenou osobou - Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“). Tiež poukázal na existujúci rozsudok tunajšieho Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) č.k.: 3Sp/75/2009-40, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu č.j.. 2235/92, zn.: 2008/3380/368-12/07/-TKA z 13.3.2008, týkajúce sa predmetných pozemkov. V ďalšom konštatoval, že predmetné pozemky sú zaburinené a nezastavané a možno ich vydať. V závere rozhodnutia odporca skonštatoval, že boli splnené všetky podmienky zákona o pôde, že nárok bol uplatnený včas a v súlade so zákonom. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v 1/ rade (ako výlučná vlastníčka parc. č. 295/28) v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.7.2014. Jej námietka smerovala voči tej časti výroku napadnutého rozhodnutia, týkajúcej sa parcely č. 295/28, ktorej je vlastníčkou. Tiež, že výmer ONV Bratislava - okolie z 24.4.1950 a rozhodnutie finančného odboru z 15.9.1964 nie sú dôkazom prechodu pozemkov na štát a že na tento prevod nie je možné aplikovať zákon o pôde, nakoľko predmetný pozemok je vedený ako zastavané plochy a nádvoria. . Odporca sa k tomuto návrhu vyjadril tak, že zotrval na dôvodoch vydaného rozhodnutia, ktoré považuje za správne. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané naplnenie predpokladov zákona o pôde (§ 6 ods. 1 písm. p)) a že ohliadkou bolo zistené, že predmetné pozemky je možné vydať. Proti tomuto rozhodnutiu podala aj navrhovateľka v 2/ rade v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.8.2014, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu z dôvodu, že podľa jej názoru mal byť podiel určený vo veľkosti 1/1 - teda v celosti. Tiež namietala, že uzatvorená zámenná zmluva je absolútne neplatnou. Odporca sa k tomuto návrhu vyjadril tak, že na dôvodoch vydaného rozhodnutia, ktoré považuje za správne. Poukázal na skutočnosť, že pôvodné vlastníčky vlastnili predmetné pozemky každá v podiele 1, teda spolu v 1. Navrhovateľka v 1/ rade sa k tomuto návrhu vyjadrila v tom zmysle, že návrhy navrhovateľky v 2/ rade nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, že pokiaľ sa navrhovateľka v 2/ rade domnieva, že pozemok parc. č. 295 nikdy neprešiel do vlastníctva štátu, tak stratila svoje postavenie oprávnenej osoby. SPF ako zúčastnená osoba v konaní pred súdom navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo vzťahu k navrhovateľke v 1/ rade sa stotožnil s jej návrhom. Vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade poukázal na skutočnosť, že predmetné pozemky boli v spoluvlastníctve p. W. U. v podiele 1, po ktorom navrhovateľka v 2/ rade nie je oprávnenou osobou. Súd podané návrhy prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), c), d), e) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého zistil nasledovné: Dňa 28.12.1992 p. R. V. (nar. XX.X.XXXX) a p. I. B. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX) - ďalej len „reštituenti“, uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností (o. i. pozemkov parc. č. 295/2 o výmere 476 m2, 295/3 o výmere 811 m2, 295/6 o výmere 1110 m2, a 295/7 o výmere 494 m2) pôvodnej vlastníčky R. B. E.. V. (O.. XX.X.XXXX, K.. XX.X.XXXX), ktorá bola ich vlastníčkou v podiele 1 a to z dôvodu § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde. (Z tohto uplatnenia nároku a ani z dokladov založených v spise nie je zrejmé, či a kedy reštituenti postupom podľa § 9 zákona o pôde vyzvali povinnú osobu na vydanie nehnuteľností.) V matričných dokladoch sa o. i. nachádza: - úmrtný list p. R. B. rod. V., - dedičské rozhodnutie č. D 685/84-10 z 25.9.1984 podľa ktorého zákonnými dedičmi po nej sú: manžel P.. I. B., nar. X.XX.XXXX a: „ ... deti a vnuci poručiteľky I. B., L. V., R. V., I. B. R. W. B. ...“. Z PKV č. XX obce F. je zrejmé, že k 26.3.1950 (č.d. XXXX) vlastníkmi predmetných pozemkov boli: p. W. U. - podiel 2/4, p. R. B. rod. V.á - podiel 1 , v tom čase maloletá X. U. B. - podiel 1. Podľa č.d. XXXX z 9.5.1950 na 2/4 parc. č. 295 patriacej p. W. U. bol poznačený výkup pre Československý štát. Podľa identifikácie parciel zo 7.4 2006 bola parcela č. 295 o výmere 14714 m2 podľa GP z roku 1963 rozdelené na parc. č. 295/1, 295/2, 295/3. Parcela č. 295/1 bola následne (GP č. 187/01) rozdelené na viacero parciel, medzi inými na parc. č. 295/28, 295/29, 295/6, 295/7. Podľa identifikácie parciel z 9.6.2014 je pozemok parc. č. 295/28 vo vlastníctve p. M. V. a pozemok parc. č. 295/29 vo vlastníctve Slovenskej republiky - v správe SPF. Podľa tejto identifikácie, okrem pozemkov parc. č. 295/28, 295/29 a ďalších v nej uvedených, vytvorených z pôvodného pozemku parc. č. 295, boli vytvorené aj pozemky parc. č. 295/2 (467 m2), 295/3 (811 m2), 295/6 (779 m2) a 295/7 (494 m2). Vydania iba týchto posledných štyroch pozemkov sa pôvodní reštituenti domáhali! Ako to vyplýva z uvedeného, pozemky parc. č. 295/28, 295/29 (ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia) boli vytvorené odčlenením z pozemku parc. č. 295/1 - priznania vlastníckeho práva k tomuto pozemku sa však reštituenti uplatneným nárokom nedomáhali! Podľa výmeru ONV Bratislava - okolie zn.: 611-24/4 z 24.4.1950 podľa § 10 ods. 1 zák. č. 46/1948 Československý štát vykúpil o. i. pozemok parc. č. 295 vlastnícky patriaci P.. W. U. - v PKV č. XX č.d.: 3230. (Ostatným spoluvlastníkom - p. R. B. R. P.. X. U. B. ich podiely vykúpené neboli.) Podľa rozhodnutia FO ONV Bratislava - vidiek č.: Fin 5501/2/1964 z 15.9.1964 o. i. parcela č. 295 prechádzajú na štát do správy MNV v Stupave v zmysle § 453 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) - pripadnutie opustenej veci štátu. Dňa 24.8.1987 bolo toto rozhodnutie úradne opravené v tom zmysle, že rozhodnutie sa týka 1 pozemku bývalého vlastníka P.. W. U.. (Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodnutie FO ONV Bratislava - vidiek z 15.9.1964 je nadbytočným, nakoľko v čase jeho vydania bol pozemok parc. č. 295 na základe výmeru ONV Bratislava - okolie z 24.4.1950 v 1 patriaci P.. W. U. už vo vlastníctve štátu , ako to vyplýva zo zápisu PKC č. XX, č.d. XXXX.) Rozhodnutím Č.j.: 2235/95, Zn. 392/21/06-TKA z 20.10.2006 odporca rozhodol, že p. R. V. R. P.. I. B. spĺňajú podmienky § 4 ods. 2 písm. c), e) a § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde, nepriznal im vlastnícke právo k pozemku parc. č. 295, PKV č. , roľa o výmere 10052 m2, podiel 1, priznal im však právo na náhradu v zmysle § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona o pôde. Rozhodnutím Č.j.: 2235/92, Zn: 2008/3380/268-12/07-TKA z 13.3.2008 2006 odporca rozhodol, že p. R. V. R. P.. I. B. spĺňajú podmienky § 4 ods. 2 písm. c), e) a § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde, nepriznal im vlastnícke právo k pozemku parc. č. 295, PKV č. XX , roľa o výmere 885 m2, podiel 1, parc. č. 295/28 o výmere 725 m2, parc. č. 295/29 vo výmere 160 m2 v podiele 1, priznal im však právo na náhradu v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 alebo § 16 zákona o pôde. Po podaní odvolania voči tomuto rozhodnutiu tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k.: 3Sp/75/2009-40 z 20.4.2010 tak, že toto rozhodnutie zrušil z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia - osobitne poukázal na jeho nepreskúmateľnosť vo vzťahu k predtým vydanému právoplatnému rozhodnutiu odporcu Č.j.: 2235/95, Zn. 392/21/06-TKA z 20.10.2006 týkajúceho sa totožnej parcely PKV č. XX, parc. č. 295 - poukázal na pochybnosť či sa nejedná o prekážku rozhodnutej veci. Podľa zámennej zmluvy č. 4Z 0213/03 z 9.5.2003 uzatvorenej medzi SPF a p. U.. M. D. sa p. U.. D. stala výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. 295/28 o výmere 725 m2, ktorý následnou zmluvou zo 6.10.2003 darovala dcére - p. U.. M.O. V. (navrhovateľke v 1/ rade). Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX parc. č. 295/28 o výmere 725 m2, zastavané plochy a nádvoria je vo vlastníctve P.. M. V. - navrhovateľky v 1/ rade. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k.., 27C/152/2011-86 z 26.11.2012 bola žaloba o určenie neplatnosti zámennej zmluvy č. 4Z0213-03 z 9.5.2003 uzatvorenej medzi p. U.. M. D. a Slovenským pozemkovým fondom (podľa ktorej nadobudla P.. U.. M. D. do svojho vlastníctva pozemok parc. č. 295 o výmere 14714 m2) ako aj určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi p. U.. M. V. R. P.. U.. M. D., predmetom ktorej bol pozemok parc. č. 295/28 o výmere 725 m2 zamietnutá. Z osvedčenia o dedičstve 12D/285/2011-38, D not 160/2011 z 30.8.2011 je zrejmé, že p. I. B., nar. 17.12.1945 (jeden z reštituentov) dňa 2.4.2011 zomrel - zanechal manželku p. L. B. a dcéry p. L. L. R. P.. K. F.. P. R. V. 18.11.2013 doručila odporcovi podanie, podľa ktorého sa vzdala časti uplatneného reštitučného nároku k predmetným pozemkom (parc. č. 295/28, 295/29). V ďalšom texte uviedla, že v prospech vdovy po bratovi (p. I. B.) - teda v prospech p. L. B.. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o pôde ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b), p) zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2,3,4 zákona o pôde (1) Nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. (2) Dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. (3) Rozhodnutie okresného úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. (4) Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm a), d) zákona o pôde pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku., Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3) správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta práv O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods.2 písm. a), c), d), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že odporca sa v konaní nepridržiaval vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a preto napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov ust. § 250j ods. 2 písm. a), c), d), e) O.s.p. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. (vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia): Ako to je zrejmé z rozsudku tunajšieho súdu č.k.: 3Sp/75/2009-40 z 20.4.2010, (predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutie odporcu z 13.3.2008 týkajúce totožných pozemkov ako sú pozemky ktoré boli premetom rozhodnutia odporcu z 12.6.2014) dôvodom zrušenia rozhodnutia bola o. i. aj otázka možnej prekážky veci rozhodnutej, nakoľko o pozemku parc. č. 295 už odporca rozhodol rozhodnutím z 20.10.2006. Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia a aj z obsahu spisu odporcu, tento sa otázkou existencie prekážky veci rozhodnutej vôbec nezaoberal - nevenoval žiadnu pozornosť osvetleniu či jeho rozhodnutím Č.j.: 2235/95, Zn. 392/21/06-TKA z 20.10.2006 už bolo - či nebolo rozhodnuté aj o predmetných pozemkoch (parc. č 295/28, 295/29). K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov): Odporca vo výroku napadnutého rozhodnutia odkazuje na splnenie podmienky ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde. V odôvodnení totožného rozhodnutia však uvádza splnenie podmienky z iného dôvodu - z dôvodu § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde. V následnom texte odôvodnenia tento rozpor nebol odôvodnený. V odôvodnení rozhodnutia odporca o. i. uvádza, že reštituenti si nárok uplatnili po pôvodných vlastníčkach predmetných pozemkov - p. R. B. R. P.. X. U. B.. Ako to je však zrejmé z obsahu uplatneného nároku doručeného odporcovi 28.12.1992, nárok bol uplatnený iba po p. R. B.. Odporca v odôvodnení nijakým spôsobom neprezentoval, na základe čoho dospel ku konštatovaniu, že nárok bol uplatnený aj po p. X. U. B.. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. (zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci): Súd poukazuje na skutočnosť, že odporca nevenoval žiadnu pozornosť skutočnosti, či reštituenti (p. R.. V. R. P.. I.. B.) pred uplatnením nároku (z 28.12.1992) vyzvali povinné osoby na vydanie predmetných pozemkov (resp. pozemkov ktoré boli obsahom podaného nároku) postupom podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde a ak áno, či došlo alebo došlo alebo nedošlo k dohode o vydaní, uzatvorenej s povinnou osobou. Podľa názoru súdu je výzva na vydanie nehnuteľností - predmetných pozemkov (a následné neuzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľností) jedným z predpokladov rozhodnutia podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde. Postup podľa tohto citovaného zákonného ustanovenia - teda rozhodnutie (v danom prípade odporcu) výslovne predpokladá, že odporca rozhodne o vlastníctve nehnuteľností iba v prípade, ak nedošlo k uzatvoreniu dohody o vydaní nehnuteľností. Ak by reštituenti nevyzvali povinnú osobu (či osoby) na vydanie predmetných pozemkov, logicky ani nemohlo dôjsť k vydaniu predmetných pozemkov uzatvorenou dohodou. Takýto stav však nie je možné vyhodnotiť ako stav, predpokladaný § 9 ods. 4 zákona o pôde - podľa znenia zákonného ustanovenia § 9 zákona o pôde odporca rozhodne o vlastníctve iba v prípade, ak oprávnená osoba vyzvala povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti (dohodou), avšak k jej uzatvoreniu nedošlo. Ako to vyplýva z obsahu spisu, doteraz zistený stav veci nasvedčuje, že reštituenti povinnú osobu či osoby nevyzvali na vydanie predmetných pozemkov postupom podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde. Tomuto predpokladu nasvedčuje aj skutočnosť, že v spise odporcu a ani v žiadnom z podaní reštituentov sa nenachádza žiaden doklad - výzva (alebo informácia o existencii takéhoto dokladu), adresovaná povinnej osobe či osobám podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde. Ako to je zrejmé z obsahu spisu, reštituentmi v danej veci boli p. R. V. (nar. XX.X.XXXX) a p. I. B. (nar. XX.XX.XXXX), ktorí si svoj nárok uplatnili po pôvodnej vlastníčke 1 pozemku parc. č. 295 - po p. R. B., ktorá zomrela 14.4.1984. Podiel, ktorého sa domáhali stanovili každý vo výške 1/12. V spise odporcu je založený jej úmrtný list, jej dedičské rozhodnutie (č. D 685/84-10 z 25.9.1984) podľa ktorého zákonnými dedičmi po nej sú: manžel p. I. B., nar. 9.XX.XXXX a: „ ... deti a vnuci poručiteľky I. B.Z., L. V., R. V. I. B. R. W. B. ...“). Okrem týchto matričných dokladov sa v spise nenachádzajú žiadne iné matričné doklady z ktorých by bolo možné zistiť okruh (a z toho súvisiace podiely) oprávnených osôb v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o pôde. Pravda okrem osvedčenia o dedičstve 12D/285/2011-38, D not. 160/2011 z 30.8.2011 z ktorého je zrejmé, že p. I. B., nar. XX.XX.XXXX (jeden z reštituentov) dňa 2.4.2011 zomrel - zanechal manželku p. Janu Horváthovú a dcéry p. L. L. R. P.. K. F.. Nezaloženie nevyhnutných matričných dokladov (úmrtného listu pozostalého manžela p. R. B., rodných listov jej detí, vnukov) spôsobuje za daného stavu, že nie je možné overiť rodinný vzťah reštituentov k pôvodnej vlastníčke p. R. B., rod. V.. Teda či ide o jej deti, resp. vnukov - tieto skutočnosti nie sú zjavné ani zo založeného dedičského rozhodnutia po p. R. B.. S poukazom na uvedené nie je možné ani spoľahlivo určiť ani prípadný podiel oprávnených osôb, určených v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o pôde. Avšak s poukazom na uplatnený podiel reštituentov (každý žiadal podiel vo výške 1/12 z označených pozemkov), vychádzajúc z výšky podielu pôvodnej vlastníčky (1 = 3/12) možno predpokladať, že v čase uplatnenia nároku: a) žil manžel pôvodnej vlastníčky, ktorá mala dve deti - reštituentov, b) manžel pôvodnej vlastníčky už nežil, pričom táto mala najmenej tri deti. Táto úvaha je však iba nepodloženou domnienkou vzhľadom ku skutočnosti, že odporca nevyžiadal od reštituentov predloženie potrebných matričných dokladov. Z dokladov založených v spise je možné domnievať sa, že predmetné pozemky (ako súčasť pôvodného pozemku parc. č. 295) prešli do vlastníctva (resp. držby) štátu. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že štát je ako vlastník pozemku zapísaný (parc. č. 295/29 - LV č. XXX), resp. vo vzťahu k pozemku parc. č. 295/28 (ktorý vznikol odčlenením z pozemku parc. č. 295/5 ako to je zrejmé zo zámennej zmluvy) bol jeho vlastníkom - LV č. XXX. Jednoznačne je z dokladov preukázané, že 1 pozemku parc. č. 295 patriaca p. W. U. prešla do vlastníctva štátu zápisom v pozemkovej knihe č.d. XXXX z 9.5.1950. Nie však zrejmé, kedy a na základe čoho prešla ostatná časť tohto pozemku (1 patriaca pôvodným vlastníkom) do vlastníctva štátu, ktorá skutočnosť je podľa názoru súdu tak isto nevyhnutnou pre posúdenie nároku. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. (rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci): Napadnutým rozhodnutím odporca priznal „právnej nástupkyni po I. B. - L. B. E.. M., nar. XX.X.XXXX - manželke I. B., syna a brata pôvodných vlastníkov“ vlastnícke právo k pozemkom následne špecifikovaným a to v podiele 1 s poukazom na § 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde. Je nepochybnou skutočnosť, že reštituenti - P.. R. V. R. P.. I. B. si nárok podľa zákona o pôde uplatnili k pozemkom uvedeným v uplatnenom nároku, každý v podiele 1/12, pričom svoj nárok odvodili od pôvodnej vlastníčky časti pozemku parc. č. 295 (P.. R. B.), ktorá bola vlastníčkou tejto parcely v podiele 1. S poukazom na uvedenú skutočnosť by v žiadnom prípade (za splnenia všetkých zákonom predpokladaných skutočností) v prípade vydania pozitívneho rozhodnutia nemohol byť podiel v jeho súhrne stanovený vo výške 1, resp. 1/1 (ktorého sa v podanom návrhu domáhala navrhovateľka v 2/ rade), teda vyššom ako bol podiel pôvodnej spoluvlastníčky vlastníčky! Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, že podiel pozemkov (pôvodne patriacich p. R. B.) by bol prešiel na štát postupom, uvedeným v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde. Preukázaný bol iba prechod na štát podielu 1 vlastnícky patriaceho p. W. U. (viď PKV č. XX, zápis B-12, č.d.: 3230). Ak bol reštituent - P.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel 2.4.2011 synom pôvodnej vlastníčky P.. R. B., potom s poukazom na § 4 ods. 2 písm. c) zákona o pôde vstúpili do jeho práv pozostalá manželka p. L. B., nar. XX.X.XXXX a dcéry p. L. L., nar. XX.X.XXXX a p. K. F., nar. X.X.XXXX. Túto skutočnosť odporca v napadnutom rozhodnutí nijako nevyhodnotil a nezohľadnil. Odporca na základe podania p. R. V. datovaného XX.XX.XXXX skonštatoval, že p. R. V. sa vzdala svojho uplatneného nároku v prospech p. L. B., vdovy po p. I. B., ktoré podanie odporca akceptoval, čo je zrejmé tak z výroku rozhodnutia, ako aj z jeho odôvodnenia. Podľa názoru súdu takýto postup odporcu je nesprávny a je v rozpore so samotným zákonom o pôde. Tento zákon totižto v žiadnom svojom ustanovení neumožňuje takýto postup, nakoľko vo všetkých jeho ustanoveniach vymedzuje okruh osôb, ktorým sa vydá nehnuteľnosť, resp. sa prizná vlastnícke právo k nej iba pojmom „oprávnená osoba“. Z uvedeného je zjavné, že oprávnená osoba nemôže „preniesť“ svoj právny nárok, vyplývajúci jej zo zákona o pôde na inú osobu či iný subjekt. Pokiaľ teda P.. R. V. sa vzdala časti ňou uplatneného nároku (vo vzťahu k pozemkom parc. č. 295/28, 295/29), mal odporca toto jej podanie vyhodnotiť ako čiastočné späťvzatie nároku, ňou uplatneného dňa 28.12.1992. A to súčasne za posúdenia, či uplatnený nárok sa vzťahoval na tieto konkrétne pozemky (viď vyššie uvedenú a aj následnú argumentáciu súdu). Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, pozemok parc. č. 295/28 je vo vlastníctve navrhovateľky v 1/ rade ako fyzickej osoby. S poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o pôde takýto pozemok nie je možné vydať. Týmto skutkový stavom ako aj cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o pôde sa odporca žiadnym spôsobom nevyporiadal. Podľa názoru súdu toto cit. ust. znemožňuje (za splnenia ostatných zákonných podmienok) vydanie pozitívneho rozhodnutia v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia o. i. uvádza, že vykonanou ohliadkou bolo zistené, že predmetné pozemky sú zaburinené a nezastavané, teda že neexistuje prekážka ich vydania (priznania vlastníckeho práva k nim). Bez ohľadu na odporcom vykonanú ohliadku je potrebné prisvedčiť vyjadreniu SPF k podanému návrhu, podľa ktorého údaje katastra (v zmysle LV č. XXX, XXXX ide o druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria) sú záväzné. V ďalšom odporca poukázal na skutočnosť, že pozemok parc. č. 295/28 bol na základe zámennej zmluvy prevedený do vlastníctva fyzickej osoby (P.. U.. M. D.) v rozpore s § 5 ods. 3 zákona o pôde - zjavne dôvodiac neexistenciu prekážky jeho vydania. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Malacky č.k.., 27C/152/2011-86 z 26.11.2012, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti zámennej zmluvy č. 4Z0213-03 z 9.5.2003 medzi p. U.. M. D. a Slovenským pozemkovým fondom (podľa ktorej nadobudla p. U.. M. D. do svojho vlastníctva pozemok parc. č. XXX o výmere 14714 m2) ako aj určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi p. U.. M. V. R. P.. U.. M. D., predmetom ktorej bol pozemok parc. č. 295/28 o výmere 725 m2 zamietnutá. Tento rozsudok je právoplatný a je potrebné ho rešpektovať v celom rozsahu. Súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že pozemky ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia odporcu (parc. č. 295/28, 295/29), vychádzajúc z obsahu spisu (založených identifikácií, zámennej zmluvy) nevznikli ich odčlenením z pozemkov parc. č. 295/2, 295/3, 295/6 alebo 295/7 - teda z pozemkov na ktoré bol reštitučný nárok uplatnený! S poukazom na uvedené teda bolo (s najväčšou pravdepodobnosťou) odporcom rozhodnuté o pozemkoch, ktoré neboli predmetom uplatnenia nároku z 28.12.1002. Z dôvodov vyššie uvedených dospel súd k záveru, že sú dôvody na zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu a v tom dôsledku na vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu riadiť sa vyššie vyslovenými právnymi názormi súdu. Bude jeho úlohou doplniť dokazovanie prioritne na otázku, či reštituenti vyzvali povinnú osobu či osoby na vydanie predmetných pozemkov postupom podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde. V prípade ak sa tak nestalo, nie je splnený jeden zo zákonných predpokladov jeho postupu pre vydanie akéhokoľvek pozitívneho rozhodnutia podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde . Pre prípad že príslušná výzva či výzvy boli uskutočnené, následne vykonať dokazovanie na ich výsledok podľa § 9 ods. 2, 3 zákona o pôde a vyvodiť z takto zistenia stavu veci náležitý a zákonný dôsledok. Bude tiež úlohou odporcu vykonať dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či pôvodní reštituenti spĺňajú predpoklady oprávnených osôb v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o pôde a to vyžiadaním si príslušných matričných dokladov - rodných listov detí a vnukov (potomkov) pôvodnej vlastníčky P.. R. B., ako aj úmrtného listu jej manžela (ak zomrel). Bude tiež potrebné, aby odporca v ďalšom konaní z dôvodu opatrnosti opätovne preveril, či predmetné pozemky (parc. č. 295/28, 295/29) boli v čase uplatnenia nároku súčasťou pozemkov parc. č. 295/2, 295/3, 295/6 a 295/7. V prípade, ak vykonané dokazovanie bude svedčiť tomu, že boli splnené tieto základné predpoklady pre rozhodnutie postupom podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde, bude úlohou odporcu pokračovať v dokazovaní ozrejmením skutočnosti, kedy a za akých okolností (z akého dôvodu) došlo k prechodu vlastníctva pozemkov ktoré boli predmetom uplatneného nároku na štát, či pozemky o ktorých bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím boli súčasťou uplatneného nároku, tiež vykonať dokazovanie zamerané na vyhodnotenie otázky, či predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím odporcu z 13.3.2008 nebolo rozhodnuté aj o predmetných pozemkoch (viď rozsudok tunajšieho súdu č.k. 3Sp/75/2009-40 z 20.4.2010). Podľa okolností zistených v konaní vykonať z vlastného podnetu alebo z podnetu niektorého z účastníkov konania ďalšie dokazovanie. Pre prípad, že budú splnené základné predpoklady pre postup odporcu podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde, bude odporca povinný pri vydaní rozhodnutia zohľadniť skutočnosť, že vydaniu pozemku parc. č. 295/28 bráni existencia jeho vlastníctva fyzickou osobou, že reštituentka p. Anna Barinková zobrala nárok uplatnený voči predmetným pozemkom späť, že E. P.. I. B. zomrel v priebehu konania pred odporcom a teda bude potrebné konať so všetkými jeho dedičkami. Pokiaľ odporca dôjde k názoru, že pre sú splnené zákonné predpoklady na priznanie vlastníckeho práva, bude musieť v prípadne vydanom rozhodnutí určiť správny podiel nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom rozhodnutia, zohľadňujúc predovšetkým obsah uplatnenia nároku (z 28.12.1992) a tiež ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o pôde. V každom prípade bude odporca povinný vydané rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť a to v zmysle § 47 ods. 3) správneho poriadku tak, aby z odôvodnenia bola zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri vydaní rozhodnutia riadil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania: Vo vzťahu k navrhovateľke v 1/ rade: Navrhovateľka bola v konaní úspešná, trovy konania - právneho zastúpenia si uplatnila a vyčíslila podaním zo 17.3.2016 v celkovej výške 700,88 eur (včítane DPH) v skladbe: - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu + režijný paušál: (134,00 eur + 8,04 eur) x 2 = 284,08 eur; - vyjadrenie k návrhu navrhovateľky v 2/ rade + režijný paušál: 139,83 eur + 8,39 eur = 148,22 eur; - účasť na pojednávaní: 143,00 eur + 8,58 eur = 151,58 eur; - DPH 20% zo sumy 583,88 eur (284,08 eur + 148,22 eur + 151,58 eur) = 116,78 eur. Spolu: 583,88 eur + 116,78 eur =700,88 eur. Súd po overení tohto vyčíslenia trov priznal navrhovateľke v súlade s platnou právnou úpravou náhradu trov konania vo výške spolu 700,66 eur. Vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade: I keď súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil nestalo sa tak v dôsledku návrhu, podaného navrhovateľkou v 2/ rade. Ak by totižto jej návrh, ktorým sa domáhala určenia veľkosti podielu vo výške 1/1 bol predmetom osobitného konania, tak takémuto jej návrhu by súd nemohol vyhovieť a to s poukazom na skutočnosť, že nárok bol uplatnený - odvodený od podielu pôvodnej vlastníčky, ktorý bol vo výške 1. S poukazom na uvedené súd túto situáciu v zmysle ust. § 250k ods. 1veta tretia O.s.p. vyhodnotil ako dôvod osobitného zreteľa dôsledkom ktorého je úplné nepriznanie náhrady trov konania. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).