Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201261 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201261.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti V. J. Á., Ž. X, O. o opravnom prostriedku navrhovateľa z 20.12.2013 proti rozhodnutiu odporcu č. V-7585/12 zo dňa 18.11.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-7585/12 zo dňa 18.11.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V-7585/12 zo dňa 18.11.2013 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Y., parc. č. XXX/X (ďalej aj ako „založená nehnuteľnosť“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva č. 043/2012-SUB zo dňa 13.3.2012, na základe ktorej sa mal vykonať vklad k špecifikovaným nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa. Táto zmluva ako inštitút zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 102300978 (datovaná iba ako 05/2011) uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej aj ako „zmluva o úvere“, resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“). Odporca v rozhodnutí konštatoval, že záujem splnomocnenca vyjadrený v dohode o splnomocnení uzatvorenej za uvedeným účelom dňa 13.3.2012 (ďalej len „dohoda o splnomocnení“) je v rozpore so záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) je preto takéto zastúpenie neprípustné a právny úkon vzniknutý na jeho základe neplatný. Odporca z predloženej dohody vypracovanej ako predtlačený formulár vyvodil, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania obsahu dohody o splnomocnení v kontakte s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že tento by v prípade potreby obhajoval práve jeho záujmy. Uvedené podľa názoru odporcu podporuje aj skutočnosť, že združenie ProHelp vystupuje ako splnomocnenec (záložcu či dlžníka) aj v rade ďalších konaní, kde na strane záložného veriteľa vystupuje navrhovateľ. Odporca má za to, že takáto (predtlačená) forma dohody o splnomocnení, pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu iného splnomocnenca vytvára nevyvážený zmluvný vzťah, ktorý je bezpochyby nežiaduci a ktorý sa prieči dobrým mravom. Odporca pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zrejmý nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako následok konania navrhovateľa, ktorý vedome a v rozpore s dobrými mravmi vytvára stav neprimerane znevýhodneného postavenia záložcu (zúčastnenej osoby). Odporca na záver uviedol, že zaužívaný postup navrhovateľa v obdobných prípadoch (t.j. v prípade uzatvárania záložných zmlúv v zastúpení ním zvoleného splnomocnenca) bol už predmetom preskúmavania súdmi, a pretože tieto dospeli k záveru, že uvedený postup je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, jeho rozhodnutie je v súlade s princípom právnej istoty. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 20.12.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého, je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval či ovplyvňoval jej obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda o splnomocnení bola podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Dôvodil, že sa jedná o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon uzatvorený na žiadosť zúčastnenej osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej uviedol, splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch uvedených v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Navrhovateľ okrem toho namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií v prípade, ak skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi a dodal, že odôvodnenie odporcu v tejto časti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nespĺňa požiadavky vymedzené v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). K zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam ako takému dodáva, že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy je záložca (dlžník) dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca (dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemá v úmysle navrhovateľovi riadne vrátiť. Zúčastnená osoba sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila podaním zo dňa 26.6.2014, v ktorom uviedla, že plne súhlasí s rozhodnutím odporcu a výslovne nesúhlasí s vyjadrením navrhovateľa obsiahnutom v odvolaní (návrhu). Ďalej uviedla, že služby odporcu využila a svojich záväzkov si je vedomá, avšak splnomocnenca si sama nevybrala, toho jej vybral veriteľ prostredníctvom vopred predtlačeného formulára - dohody o splnomocnení. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.7.2014 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, pričom títo svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich účasti. Súd v prítomnosti zúčastnenej osoby a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie výsluchom zúčastnenej osoby na pojednávaní, z ktorého zistil, že táto telefonicky kontaktovala odporcu, ktorého pracovníčka jej poskytla kontakt na pána Kučeru (zamestnanca navrhovateľa). S tým sa po telefonickom dohovore stretla na Alstrovej ulici v Rači a uzavrela zmluvu o úvere na sumu 300 eur. Pán Kučera priniesol už pripravené dokumenty na podpis, pričom jej nechal iba zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu a splátkový kalendár (tieto súdu predložila). Nepýtal sa na jej majetkové pomery, teda na vlastníctvo nehnuteľnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorú zúčastnená osoba spolu ostatnými dokumentmi podpísala, jej zamestnanec odporcu nenechal. Ďalej na otázku súdu uviedla, že nikdy nechcela aby ju niekto v súvislosti so zmluvou o úvere zastupoval, dohodu o splnomocnení nečítala a podpísala ju pretože bola v domnienke, že je to potrebné v rámci poskytnutia pôžičky. Na otázku súdu, či zúčastnená osoba podpisovala nejaké listiny u notára táto odpovedala, že nikdy nebola žiadne listiny podpisovať na notárskom úrade. Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 13.3.2012 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, k návrhu priložil dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva. Po preskúmaní návrhu na vklad odporca prerušil konanie z dôvodu, že podpisy konateľa spoločnosti (navrhovateľa) na predmetných listinách nie sú originálnymi podpismi. Zároveň vyzval navrhovateľa na predloženie originálov, príp. úradne osvedčených kópií týchto listín. Predmetné originály navrhovateľ doložil dňa 12.6.2012. Po preskúmaní dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému a riadne identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 25.5.2011 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu, avšak zúčastnená osoba poprela podpísanie listiny pred notárom), splnomocnenec ju akceptoval dňa 13.3.2012. V časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa je identifikovaná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založená nehnuteľnosť. Súd považuje za potrebné uviesť, že táto je vyplnená už na prvý pohľad odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere. Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu a z výsluchu zúčastnenej osoby, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako je zrejmé z výsluchu zúčastnenej osoby vykonanej na pojednávaní, a čo možno vyvodiť i z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až následne. Ako ďalej vyplýva z predmetného výsluchu, zúčastnená osoba obsah dohody o splnomocnení nepoznala, nevedela že ide o splnomocnenie, do nej žiadnu identifikáciu nehnuteľností nevpisovala a ako výslovne uviedla, ani zamestnanec odporcu sa jej nepýtal na vlastníctvo nehnuteľností. Zúčastnená osoba predmetnú dohodu - ako to výslovne uviedla - ani nepodpisovala pred notárom. Na základe zistených skutočností je teda bez pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle, pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam musí spĺňať tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona. Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa (navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Z výsluchu zúčastnenej osoby je pritom zrejmé, že dohoda o splnomocnení jej bola predložená len zo strany navrhovateľa spolu so zmluvou o úvere a osobu splnomocnenca, resp. jej štatutárneho zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení či zmluvy o úvere nepoznala. Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu vyhodnotil obsah výpovede zúčastnenej osoby za pravdivý, a má za preukázané, že splnomocnenec (združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa. Uvedené je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti. Ako uviedol i odporca v napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa, pričom správanie sa (postup) navrhovateľa pri uzatváraní zmlúv - osobitne „dohôd o splnomocnení“ je totožné. Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/ záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať, a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne, keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo. Námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že skúmaním zmluvy o úvere odporca prekročil vlastné kompetencie priznané mu v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (a zároveň je odôvodnenie odporcu v tejto časti nepreskúmateľné) považuje súd za bezpredmetnú, a to z dôvodu, že odporca túto zmluvu žiadnym spôsobom nevyhodnocoval. Ako je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, skúmal len zmluvu o zriadení záložného práva, a ak túto vyhodnotil pre zjavný nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako rozpornú s dobrými mravmi, postupoval v súlade a v intenciách ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).