Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/34/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200534 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200534.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec, katastrálny odbor so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti C. I. Y., narodenej XX.X.XXXX, bytom Č. XX o opravnom prostriedku navrhovateľa z 3.1.2013 proti rozhodnutiu odporcu č. V-6030/12 zo dňa 4.12.2012 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-6030/12 zo dňa 4.12.2012 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím č. V-6030/12 zo dňa 4.12.2012 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. Č. (ďalej aj ako „založené nehnuteľnosti“) a to i z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva č. 108/2012 ŠTE zo dňa 29.10.2012, na základe ktorej sa mal vykonať vklad záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“, alebo „záložná zmluva“) bola uzavretá spôsobom, ktorý odporuje ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Táto zmluva ako inštitút zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 101900366 zo dňa 1.6.2011 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej aj ako „zmluva o úvere“, resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“). Odporca dospel k záveru, že pri udeľovaní plnej moci zúčastnená osoba v pozícii splnomocniteľa nemala možnosť voľby výberu splnomocnenca, dohoda o splnomocnení zo dňa 24.6.2011 (ďalej len „dohoda o splnomocnení“) je totiž vypracovávaná ako formulárová typová zmluva už s označením splnomocnenca a predkladaná dlžníkovi spolu so zmluvou o úvere. Podľa názoru odporcu splnomocnenca v podstate vybral navrhovateľ (veriteľ zo zmluvy o úvere) následkom čoho vznikajú pochybnosti o tom, či zúčastnená osoba skutočne chcela uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva. Odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo 17/2007 (ďalej len „R 8Sžo/17/2007“), podľa ktorého prejav, ktorým osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam musí spĺňať tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 3.1.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Nesúhlasil s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o ničím nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Namietal i záver odporcu o existencii rozporu spornej dohody o splnomocnení s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ bol v styku so splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení bola podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). Dôvodil, že sa jedná o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon uzatvorený na žiadosť zúčastnenej osoby bez akejkoľvek účasti navrhovateľa - ako ďalej uviedol, splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou osobou osobne prerokoval, tejto bolo poskytnuté potrebné poučenie o právnych úkonoch v nej uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Na záver zhrnul, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení nesprávne právne posúdil. K zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam ako takému dodáva, že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy je záložca (dlžník) dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca (dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľovi riadne vrátiť.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 19.3.2013 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Zúčastnená osoba sa k opravnému prostriedku navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - Ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov konania (§ 250g ods. 2 O.s.p., navrhovateľ a zúčastnená osoba svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listami vlastníctva založených nehnuteľností a preskúmal i administratívny spis odporcu z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 6.11.2012 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založeným nehnuteľnostiam, k návrhu priložil dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva. Po preskúmaní dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému a identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 24.6.2011 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu), kedy ju akceptoval aj splnomocnenec. V časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založené nehnuteľnosti (zastavané plochy a nádvoria, orná pôda, vinice, trvalé trávne porasty). Súd považuje za potrebné uviesť, že tieto sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom a iným druhom pera, akým boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založeným nehnuteľnostiam, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola, ako už bolo uvedené vyššie, na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách námietok, obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku:
Ako vyplýva z citovaných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom na zápis vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Ako už súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere a následne udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno vyvodiť z odlišného písma a použitého druhu pera identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až následne. Z uvedeného je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve.
Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu ktorý uviedol odporca, t.j. nie je uzatvorená v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa (navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa) a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. S poukazom na uvedené a na zaužívanú prax navrhovateľa, ktorá je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti tak existuje opodstatnený predpoklad, že dohoda o splnomocnení bola zúčastnenej osobe predložená spolu so zmluvou o úvere a teda osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa.
Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia týchto dohôd. Takéto vyjadrenia vyslovené v rámci námietok skôr svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva“ a to najmä z dôvodu, že z obsahu spisu možno vyvodiť, že združenie ProHelp ani nemuselo byť prítomné pri udelení plnej moci.
Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.
Okrem toho súd považuje za potrebné v uvedenej súvislosti opätovne poukázať na skutočnosť, že už zo zbežného posúdenia dohody o splnomocnení (porovnania písma) je zrejmé, že špecifikáciu nehnuteľností vo vlastníctve zúčastnenej osoby (t.j. založené nehnuteľnosti) vyplnila osoba odlišná od zúčastnenej osoby a v inom čase, ako došlo k podpisu dohody o splnomocnení. Súd má za to, že v čase jej podpisu splnomocniteľom (zúčastnenou osobou) táto špecifikáciu založených nehnuteľností neobsahovala - v opačnom prípade by tak osobné údaje splnomocniteľa a špecifikácia založených nehnuteľností boli napísané rovnakým písmom a aj perom. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle, pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu prezentovaným v napadnutom rozhodnutí s odkazom na R 8Sžo/17/2007, podľa ktorého prejav, ktorým osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam musí spĺňať tie isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona.
Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva a teda navrhovateľ nepredložil odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založeným nehnuteľnostiam. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.
Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver vyplýva z obsahu administratívneho spisu a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).