Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/240/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201901 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201901.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík 310, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX - rozkl.) zo dňa 27.08.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX - rozkl.) zo dňa 27.08.2014 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 29.05.2014 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 23.01.2014 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckeho združenia D. so sídlom v U. (ďalej aj len „žiadateľ) o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri D. - U. v roku 2014. Žiadateľ odôvodnil žiadosť premnožením medvedej populácie a veľkými škodami na poľovnej zveri. 2. Žiadateľ listom zo dňa 05.02.2014 doplnil žiadosť o potvrdenie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej aj len „ŠOP SR“), Správy Národného parku I. Q. o škodách spôsobených medveďom v katastrálnom území U. a v katastrálnom území H.. 3. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko č. D./XXX/XXXX zo dňa 26.02.2014, v ktorom navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého s konštatovaním, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde v danej lokalite k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území, v ktorom odporúča povolenie výnimky. Zároveň zaslala formulár vypracovaný Správou Národného parku I. Q.. 4. Žalovaný listom zo dňa 11.03.2014 požiadal ŠOP SR o prepracovanie stanoviska, nakoľko neobsahovalo zápisy z terénu, fotografický materiál, zápisy o vypočutí svedkov nebezpečného pohybu medveďa hnedého a škôd spôsobených medveďom a podklady získané od miestnej samosprávy, iných verejných inštitúcií, prípadne médií. 5. ŠOP SR listom č. D./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zaslala žalovanému stanovisko k žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky, ktorého prílohou bol doplnený formulár vypracovaný Správou Národného parku Malá Fatra obsahujúci doklady z úradného šetrenia škôd spôsobených medveďom hnedým v dotknutých lokalitách. 6. Účastníkom konania bolo listom zo dňa 25.03.2014 zaslané „Oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“. 7. Žalobca listom zo dňa 02.04.2014 reagoval na podklady rozhodnutia a vyjadril nesúhlas s povolením požadovanej výnimky z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok. V prípade jej povolenia žiadal do rozhodnutia zapracovať podmienky, za ktorých sa uskutoční lov a navrhol riešenia na predchádzanie škôd na majetku a minimalizáciu konfliktov medveďov s ľuďmi. 8. ŠOP SR v liste č. D./XXXX/XXXX zo dňa 23.04.2014 opätovne navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého. Upozornila, že niektoré z pripomienok žalobcu presahujú dlhodobý rámec riešenia, ktorý nie je možné zabezpečiť v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie výnimky. 9. Žalovaný rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 29.05.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. - usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri D. - U., držať ho a prepravovať v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. 10. Žalovaný rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX - rozkl.) zo dňa 27.08.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a to so stanoviskom ŠOP SR zo dňa 17.03.2014, v ktorom bolo konštatované, že realizáciou výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v dotknutom území európskeho významu. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 12. Poukázal na to, že z čl. 12 ods. 1 Smernice Rady č. 92/43/EHS o biotopoch (ďalej aj len „Smernica o biotopoch“) vyplýva povinnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zákazu všetkých foriem úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode. Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, môžu členské štáty udeliť výnimku z čl. 12 Smernice o biotopoch. 13. Aj napriek tomu, že poľovný revír, v ktorom bola výnimka povolená, zasahuje do územia I. Q., kde je predmetom ochrany aj medveď hnedý, v prvostupňovom rozhodnutí k tomu správny orgán nezaujal stanovisko, rovnako ani k tomu, že poľovný revír sa nachádza v 5. stupni územnej ochrany. Bez ohľadu na ďalšie žalobcom vznesené námietky žalovaný konštatoval, že stanovisko Správy Národného parku I. Q. zo dňa 17.03.2014 obsahuje doklady „z úradného šetrenia škôd spôsobených v dotknutých lokalitách medveďom hnedým na ovciach, včelárskych zariadeniach a včelstvách a nepozberaných poľných plodinách.“ Jediným dôvodom pre udelenie výnimky malo byť, že „jedince z danej oblasti môžu spôsobiť škody aj ďaleko za hranicami revíru...“. 14. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. nemožno podmieňovať vznikom škôd len na území poľovného revíru v užívaní žiadateľa. Takéto stanovisko prináša voľnosť výkladu striktných podmienok pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého ad absurdum, keďže implicitne vyjadruje názor, že výnimku možno udeliť a škodu, ktorá by mala byť formálnym dôvodom pre jej povolenie, možno nájsť kdekoľvek. 15. Ochrana medveďa hnedého ako prioritného druhu európskeho významu a povinnosť zabezpečiť túto ochranu, vyplýva Slovenskej republike zo Smernice o biotopoch. Vzhľadom na to, že zákonom č. 543/2002 Z. z. bola do slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica o biotopoch, nie je možné posudzovať obsah ochrany medveďa hnedého podľa ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. z rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré sú vyjadrené v Smernici o biotopoch. Z uvedeného dôvodu žalobca už v rozklade poukázal na Inštrukciu pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie (ďalej aj len „Inštrukcia“), ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého a prvostupňový správny orgán tieto podmienky ani neskúmal. 16. Žalovaný tiež nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch, z ktorého vyplýva, že sústava chránených území NATURA 2000 je sústava pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, pričom táto sústava má umožniť udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v priaznivom stave ochrany v ich prirodzenom rozsahu. 17. Udelenie výnimky usmrtením medveďa hnedého identifikovateľným spôsobom nezabezpečí naplnenie sledovaného cieľa za predpokladu, že ďalej budú existovať nebezpečné agrocenózy, nebezpečné odpadky a nakladanie s nimi spôsobom, ktorý ich robí ľahko dostupnou potravou pre medveďa hnedého a pokiaľ nebudú žiadne opatrenia, ktoré by zabezpečili jeho ochranu v prirodzenom biotope, osobitne v území, ktoré bolo vyhlásené za súčasť sústavy NATURA 2000 s cieľom zabezpečiť ochranu aj tomuto živočíšnemu druhu. 18. Správne orgány oboch stupňov nedali v odôvodneniach svojich rozhodnutí uspokojivú odpoveď na otázku, aké skutočnosti zistené v správnom konaní odôvodňujú predpoklad, že povolenie výnimky je spôsobilé viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa za situácie, keď dôvody synantropizácie existujúce pred povolením výnimky sa jej udelením nezmenia ani nezredukujú. 19. Ani jeden správny orgán neposkytol vo svojom odôvodnení uspokojivú odpoveď na to, ako výnimky udelené v dotknutej lokalite v minulosti prispeli k naplneniu sledovaného cieľa, pričom žalovaný konštatoval, že rozhodnutia o povoľovaní výnimiek vychádzajú z vyhodnotenia evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom a možného ohrozenia obyvateľov a výnimky udelené v minulosti aj v iných poľovných revíroch prispeli k eliminácii škôd a k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov. V tomto prípade absentujú konkrétne závery žalovaného vyplývajúce z jeho vlastnej činnosti, ktoré by potvrdzovali efektívnosť povoľovania výnimiek vo vzťahu k škodám a verejnej bezpečnosti. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že správne orgány si neobstarali dostatočné podklady pre rozhodnutie. Udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého musí vychádzať zo spoľahlivého zistenia, že výnimka je spôsobilá naplniť sledovaný cieľ. Ak žalovaný alebo prvostupňový správny orgán takýmito podkladmi disponuje, bolo jeho povinnosťou umožniť žalobcovi vyjadriť sa k nim. 20. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že presvedčenie o odôvodnenosti povolenia výnimky sa zakladá na skutočnostiach, ktoré sú mu známe z vlastnej činnosti, nemožno takéto tvrdenie považovať za správny skutkový záver, keďže naň chýbajú identifikovateľné podklady. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 22. Namietal, že uplatnením postupu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu populácie na danom území a jej povolenie je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí. Tieto podmienky boli v tomto konaní splnené. 23. Pokiaľ ide o nezohľadnenie čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch, žalovaný konštatoval, že vzhľadom na to, že konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, nebol dôvod osobitne odôvodňovať preskúmavané rozhodnutia z hľadiska uplatnenia čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch. 24. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa odmietol zaoberať výkladom podmienok ochrany medveďa hnedého v „Inštrukcii“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že tieto opatrenia presahujú rámec správneho konania o povolení výnimky, keďže takýmto rozhodnutím nie je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním iba určovať práva a povinnosti vzťahujúce sa na konkrétne fyzické či právnické osoby. Správne orgány nemohli vychádzať z komplexného plánu pre manažment populácie medveďa hnedého, keďže takýto dokument nebol schválený. 25. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 tejto smernice sa vyžaduje, aby členské štáty prijali plány len pre osobitné územia ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy NATURA 2000 a to iba „v prípade potreby“. Príloha č. 2 dokumentu vypracovaného Európskou iniciatívou pre veľké šelmy môže slúžiť ako odborný podklad pre vypracovanie programov starostlivosti o veľké šelmy, ale nejde o podmienky pre povoľovanie výnimiek v zmysle čl. 16 Smernice o biotopoch. 26. Žalovaný si vyžiadal stanovisko ŠOP SR, ktorá v podkladoch konštatovala vysokú hrozbu stretov človeka s medveďom v tejto oblasti. Táto skutočnosť za daných okolností predstavovala ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľstva. ŠOP SR v predloženom stanovisku jednoznačne odporučila povoliť požadovanú výnimku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí povolenie výnimky náležite odôvodnil. 27. Žalovaný súhlasil s riešeniami predloženými žalobcom, pričom uviedol, že vo svojej činnosti sa ich snaží presadzovať pri rokovaniach so subjektmi, ktoré zodpovedajú za dané oblasti, avšak nie je možné riešiť tieto problémy v konkrétnom konaní o povolení výnimky na lov medveďa hnedého. Zabezpečenie odpadkov a agrocenóz špeciálnych zberných nádob, resp. elektrických ohradníkov, sú opatreniami, ktoré môžu do istej miery v budúcnosti zamedziť synantropizácii medveďov v lokalitách s ľudskými sídlami, avšak predstavujú dlhodobý rámec riešenia, ktorý nie je možné zabezpečiť v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie výnimky. To znamená, že nejde o alternatívu, ktorá by mohla zabrániť ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov a vzniku škôd. 28. V rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých žalovaný podané žiadosti každoročne posudzuje na základe podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na území Slovenskej republiky i v jednotlivých geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, ale aj možné ohrozenie obyvateľov. Pri posudzovaní splnenia podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. vždy prihliada aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na jeho usmrtenie, ako aj ním spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. 29. Preskúmavané rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. IV. Vyjadrenie žalovaného na pojednávaní 30. Žalovaný na pojednávaní zotrval na názore vyslovenom v písomnom vyjadrení k žalobe poukazujúc na obsah administratívneho spisu a podklady k napadnutému rozhodnutiu preukazujúce dôvodnosť povolenia výnimky. V. Posúdenie veci 31. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 32. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 33. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 34. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 35. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 36. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. 37. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 38. Hmotnoprávne podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie chránených živočíchov ustanovuje aj čl. 16 Smernice o biotopoch. V zmysle uvedeného článku za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá možnosť a výnimka z hľadiska ochrany prírody neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov v priaznivom stave v prirodzenom areáli ich rozšírenia, členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 (a) a (b): a) v záujme ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a ochrany biotopov; b) pri predchádzaní závažným škodám najmä na úrode, dobytku, lesoch, chove rýb a vodnom hospodárstve a iných typoch majetku; c) v záujme zdravia verejnosti a verejnej bezpečnosti alebo z iných naliehavých dôvodov prvoradého verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a ktoré majú priaznivé dôsledky pre životné prostredie; d) na účely výskumu a vzdelávania, pri opätovnom osídlení určitého územia populáciami druhov alebo pri opätovnom zavedení druhov v rámci ich pôvodných areálov a pre rozmnožovateľské postupy potrebné na tieto účely, vrátane umelého rozmnožovania rastlín; e) pri povoľovaní odberu alebo držby určitých jedincov druhov z prílohy IV v obmedzených počtoch stanovených príslušnými národnými orgánmi, na základe výberu, v obmedzenom rozsahu a za prísne kontrolovaných podmienok. 39. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že čl. 16 Smernice o biotopoch týkajúci sa podmienok na povolenie výnimky na usmrtenie chráneného živočícha bol prevzatý do zákona č. 543/2002 Z. z. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu, že obsah ochrany medveďa hnedého nemožno posudzovať podľa hľadísk ustanovených v zákone č. 543/2002 Z. z., ktoré sú rozdielne ako hľadiská ustanovené Smernicou o biotopoch, nedôvodná. V tejto súvislosti súd dodáva, že dokument zverejnený na internetovej stránke ŠOP SR, na ktorý poukazoval žalobca, nie je vzhľadom na jeho odporúčací charakter právne záväzný. 40. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. 41. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 42. Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. 43. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nielen jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. 44. Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu nie je možné zatiaľ explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je naliehavá), nakoľko v danom poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). 45. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1288/2014 zo dňa 17.03.2014 navrhla vydanie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vrátna - Terchová, pričom uviedla, že: „Z hľadiska škôd je predmetný revír menej atakovaný, keďže nepokrýva významnejšie plochy s agrokultúrami. Ku škodám tu dochádza skôr lokálne na sporadicky umiestnených včelstvách, prípadne na ovciach.“ 46. Z citovaného stanoviska podľa názoru správneho súdu ŠOP SR vyplýva, že v tomto prípade nemožno hovoriť o situácii, kedy dochádza k rozširovaniu areálu a postupu do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, k častejšiemu vyrušovaniu medveďom, ktoré je preukázané hláseniami o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu. 47. V rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ktoré sú odôvodnené záujmom na predchádzaní vzniku závažných škôd a záujmom verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, by mal správny orgán požadovať od žiadateľa doloženie fotodokumentácie preukazujúcej škody spôsobené medveďom hnedým na poľnohospodárskych plodinách prípadne na včelstvách alebo zápisy či výpovede svedkov z terénu o stretoch s medveďom za účelom preukázania nebezpečenstva stretu medveďa s človekom mimo jeho prirodzeného výskytu. 48. Správny súd súhlasí s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).“ 49. Najvyšší súd SR na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. 50. V danej veci podľa názoru správneho súdu absentujú jednotlivé hlásenia, ktoré by dostatočne preukázali, že v dotknutej lokalite dochádza k nebezpečným stretom človeka s medveďom v atypickom území, t. j. v území mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí). Aj ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1288/2014 zo dňa 17.03.2014 uviedla, že doposiaľ nie je známy prípad konfliktu medzi človekom a medveďom v tejto lokalite. 51. Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. V danom prípade nebolo preukázané prijatie akýchkoľvek preventívnych opatrení ani odôvodnenosť zrealizovania povolenej výnimky. 52. Z týchto dôvodov, nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov pri starostlivosti o medveďa hnedého, správny súd konštatuje nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. 53. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprístupnení podkladov, ktoré by obsahovali údaje o stave populácie medveďa hnedého na Slovensku a v predmetnom poľovnom revíri, správny súd uvádza, že komplexný plán pre manažment populácie medveďa hnedého nie je na Slovensku vypracovaný, a preto žalovaný nemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Správne orgány vychádzali zo stanoviska ŠOP SR, s ktorým bol žalobca oboznámený a v ktorom ŠOP SR individuálne zhodnotila žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého prihliadajúc na stav populácie tohto živočícha v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch. 54. Na základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru správneho súdu možné dospieť k jednoznačnému záveru o splnení zákonných podmienok pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Správny súd je toho názoru, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo jeho prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. 55. V súvislosti s názorom týkajúcim sa zastavenia konania z dôvodu neplatnosti povolenia výnimky na odstrel, súd poukazuje na publikované stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014, v ktorom je uvedené, že „Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet konania... Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.“ Z citovaného stanoviska vyplýva povinnosť správneho orgánu zastaviť konanie a nie povinnosť súdu zastaviť konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia tak, ako to aplikujú niektoré senáty či už krajského alebo najvyššieho súdu vychádzajúc zrejme z návrhu stanoviska, ktoré však bolo prijaté v znení ako je uvedené vyššie v tomto bode. 56. Napriek rozdielnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR sa teda súd stotožnil s názorom vysloveným napríklad v rozsudku sp. zn. 4Sžo/70/2015 zo dňa 05.04.2016, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím časovej platnosti výnimky a podľa názoru súdu uplynutie časovej platnosti súhlasu nemá za následok „anulovanie“ účinkov právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a automatické vylúčenie zo súdneho prieskumu.“ 57. Časová platnosť výnimky bola v danom prípade stanovená tak, že začala plynúť od nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia a jej platnosť trvala do 30.11.2014. Žaloba došla na súd dňa 13.11.2014. Nesporne teda išlo v čase začatia konania a podľa názoru súdu aj neskôr, o spôsobilý predmet súdneho prieskumu, ktorý zákon z prieskumu nevylučuje. Zastavením konania v prípade, kedy sú splnené všetky zákonné podmienky na súdny prieskum, by bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je potrebné dodať, že zastavovanie konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí z dôvodu uplynutia časovej platnosti povolenej výnimky by mohla viesť k účelovému postupu súdov, ktoré by počkali na jej uplynutie a konanie by následne bez prieskumu zastavili. Aj v tomto prípade je tak potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Z pohľadu materiálneho právneho štátu potom nemôže byť rozdiel v preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pred 30.11.2014 a po tomto dátume. Prieskum nemôže byť závislý od toho, či sa súd vecou bude zaoberať predtým ako uplynie časová platnosť výnimky alebo neskôr. Ak by sa prijal opačný záver, znamenalo by to, že aj pri napríklad niekoľko ročnej platnosti výnimky by bolo možné účelovo počkať s rozhodnutím a potom (bez prieskumu) jednoducho konanie zastaviť. 58. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že preskúmavané rozhodnutia je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku a dôkladne preukáže splnenie podmienky ustanovenej v § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. 59. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.