KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 1. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Sd/305/2014 z 26. 1. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. januára 2016, sp. zn. 5Sd/305/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1014201912.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/305/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201912
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201912.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky M. K., C.
A. XXXX/X, C., zastúpenej JUDr. Martinou Tomus Paluškovou, advokátkou so sídlom Einsteinova 21,
Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava,
o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2014
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 193,01 eur k rukám právneho
zástupcu navrhovateľky do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1a § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 13. novembra 2012. Rozhodla tak s odôvodnením, že
podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava zo
dňa 27. mája 2014 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je u navrhovateľky 35%. Zároveň uviedla, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č.k. 10Sd/55/2013 - 48 z 31. januára 2014.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - P.. zo dňa 28. novembra 2014 odporkyňa zrušila rozhodnutie
číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku s
odôvodnením, že zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posúdený a podľa posudku posudkového
lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 12. novembra 2014 navrhovateľka bola uznaná
za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 45%.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 25. apríla
2014 priznala invalidný dôchodok v sume 95,10 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2015 na sumu
97,80 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 12. novembra 2014 navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 45%.
Navrhovateľka návrhom zo dňa 7.7.2014 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX
XXXX X zo dňa 24. júna 2014, nesúhlasila so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35% a zastávala názor, že jej zdravotné postihnutie malo byť zaradené do kapitoly
XV., oddielu E, položky 3.c) a nie ako bolo posudkovými lekármi zaradené podľa položky 3.b), čo je aj
rozpore s názorom Krajského súdu v Bratislave uvedenom v jeho rozsudku č.k. 10Sd/55/2013 - 48 z



31. januára 2014. Namietala, že neboli zohľadnené odborné lekárske nálezy neurológa a oftalmologické
vyšetrenie, ktoré konštatovalo dg. cataracta sen,o,u, angioscl.ret.o.u. a žiadala, by jej bola potvrdená
invalidita v súlade s uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave.
Navrhovateľka návrhom zo dňa 28.1.2015 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX
XXXX X zo dňa 28. novembra 2014, ktorým jej bol priznaný invalidný dôchodok a namietala, že invalidný
dôchodok jej bol priznaný od 25.4.32014 aj napriek tomu, že podala žiadosť o priznanie invalidného
dôchodku spolu s potrebnými lekárskymi správami dňa 13.11.2012 a priamo na ústnom pojednávaní pri
posúdení invalidity dňa 12.11.2014 a žiadala o spätné priznanie invalidity za tri roky, pričom poukazovala
na to, že bola z dôvodu úrazu práceneschopná od 3.10.2011, takže odporkyňa mala skúmať splnenie
podmienok na priznanie invalidného dôchodku nie ku dňu vydania rozhodnutia, ale najviac tri roky
spätne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2014 podľa
§ 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľky a dospel k záveru, že návrhy sú dôvodné.

Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, posudkom posudkového lekára Sociálnej
poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 27.5.2014 a 9.9.2014, posudkom posudkového lekára Sociálnej
poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 12.11.2014, doplňujúcim odborným vyjadrením posudkového
lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 3.3.2015 a 13.10.2015, oboznámil sa s
posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec
má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia
uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu
nebol priznaný predčasný starobný dôchodok

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách
sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti



rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach
dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková
činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej
pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Navrhovateľke pôvodne rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. novembra 2012 odporkyňa
podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
zamietla žiadosť o invalidný dôchodok s odôvodnením, že navrhovateľka pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka požiadala o preskúmanie uvedeného rozhodnutia. Krajský
súd v Bratislave po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. 10Sd /55/2013 - 48 zo dňa 31. januára
2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2014 zrušil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX
X zo dňa 22. novembra 2012 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie s tým, že odporkyňa musí
opätovne posúdiť zdravotné postihnutie navrhovateľky, v prípade potreby doplniť dokazovanie ďalšími
lekárskymi správami a funkčnými vyšetreniami a svoje závery náležite odôvodniť i v časti invalidity, resp.
jej neuznania. Odporkyňa po vrátení veci opätovne preskúmala zdravotný stav navrhovateľky.
Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 27.5.2014 uviedol, že
navrhovateľka trpí na bolesť chrbta - dorzalgiu. Konštatoval, že navrhovateľka je v liečbe ambulantného
neurológa pre bolesti prevažne v krčnej chrbtici, za posledné obdobie nebola hospitalizovaná ani nemá
navrhnutú operačnú liečbu. Poloha aktívna, chôdza samostatná bez opory, bez svalovej hypotrofie a
porúch citlivosti, stolicu a moč kontroluje. Podľa najnovšieho neurologického nálezu zo dňa 25.4.2014
sa nejedná o ťažké funkčné poškodenie chrbtice ale len o mierne až stredné funkčné obmedzenie
a v zostatkovom náleze nie sú rozvinuté vyššieuvedené klinické prejavy a komplikácie. Uviedol, že
navrhovateľka má chronické bolesti chrbtice, najmä krčného segmentu, stav je trvalý, z medicínskeho
a posudkového hľadiska to však nesvedčí o tom, že sa jedná o trvalé ťažké funkčné postihnutie
chrbtice a subjektívne ťažkosti navrhovateľky a závery neurológa nevykazujú korelát s trvalým ťažkým
postihnutím chrbtice. NMR vyšetrenie krčnej chrbtice z júla 2012 nepotvrdilo žiaden závažný nález
na krčnom segmente, iba etážovité vyklenovanie medzistavcových platničiek. Očné vyšetrenie zo dňa
23.4.2014 potvrdilo vízus v norme 5/5 obojstranne, senilnú kataraktu, angiosklerózu retiny a daný
záver nepodmieňuje žiadne zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie. Rozhodujúcim
zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť
svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (kapitola VX., oddiel E, položka 3.b) prílohy
č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový
lekár stanovil na 35%. Navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom zabezpečení.
Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 9.9.2014 uviedol, že
v klinickom obraze nedošlo k žiadnemu zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky. Zotrval na
posudkovom závere uvedenom v posudku zo dňa 27.5.2014.
Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 12.11.2014 za prítomnosti
prísediaceho odborného lekára neurológa, po vyhodnotení už doložených lekárskych nálezov
nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii ako aj nových lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka
predložila na tomto konaní a to neurologického vyšetrenia zo dňa 3.10.2014 a vyšetrenia z ortopedickej
protetickej ambulancie pre deformity chrbta zo dňa 2.5.2014 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a
to bolesť chrbta - dorzalgiu a cataractu sen. o.u. Konštatoval, že navrhovateľka je v liečbe ambulantného
neurológa pre bolesti prevažne v krčnej chrbtici, za posledné obdobie nebola hospitalizovaná. Poloha
aktívna, chôdza samostatná bez opory, s miernym napádaním na ľavú nohu, bez svalovej hypotrofie,
porucha citlivosti na ľavej nohe, stolicu a moč kontroluje. Podľa najnovšieho neurologického nálezu zo
dňa 25.4.2014 sa jedná o ťažké funkčné poškodenie chrbtice C a L s dráždením nervov C5, 6 vľavo,
s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s poruchou svalového korzetu, navrhovateľka používa
Schantzov golier a bedrový pás. Paraklinické vyšetrenie NMR chrbtice z júla 2012 potvrdilo závažný
nález na krčnom segmente, etážovité vyklenovanie medzistavcových platničiek, foraminostenózu C5,
6 bilaterálne. EMG vyšetrením bolo vyslovené podozrenie na léziu v oblasti canalis carpi vľavo. Očné
vyšetrenie zo dňa 23.4.2014 potvrdilo vízus v norme 5/5 obojstranne, senilnú kataraktu, angiosklerózu
retiny a nepodmieňuje žiadne výšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie. Rozhodujúcim



zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi
dráždenia nervov a svalov ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového
korzetu (kapitola VX., oddiel E, položka 3.c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 45%. Navrhovateľka je invalidná
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka môže vykonávať
prácu bez nadmernej fyzickej námahy, napr. ľahkú pomocnú prácu, na skrátený pracovný úväzok.
Na základe tohto posudku odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - P.. zo dňa
28. novembra 2014, ktorým zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2014 o
zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že zdravotný stav navrhovateľky
bol opätovne posúdený a podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo
dňa 12. novembra 2014 navrhovateľka bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na
45%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1
a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od
25. apríla 2014 priznala invalidný dôchodok v sume 95,10 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2015 na
sumu 97,80 eur mesačne s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava zo dňa 12. novembra 2014 navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 45%.
Písomným podaním zo dňa 18.12.2014 navrhovateľka žiadala, aby jej bol priznaný invalidný dôchodok
tri roky spätne, nakoľko jej práceneschopnosť trvá od roku 2010 a jej jediným príjmom je sociálna dávka
vo výške 62 eur.
Navrhovateľka v priebehu súdneho konania doložila nové lekárske nálezy.
Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v doplňujúcom odbornom vyjadrení zo dňa
3.3.2015 za prítomnosti prísediaceho odborného lekára neurológa po vyhodnotení nového lekárskeho
nálezu a to neurologického vyšetrenia zo dňa 3.10.2014 konštatoval, že tento nový lekársky nález
nepodmieňuje zmenu v posúdení ani zmenu dátumu vzniku invalidity. Zotrval na posudkovom závere
uvedenom v posudku zo dňa 12.11.2014.
Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v doplňujúcom odbornom vyjadrení zo dňa
13.10.2015 po vyhodnotení nových lekárskych nálezov a to neurologického vyšetrenia zo dňa 21.5.2015
a kontrolného neurologického vyšetrenia z júna 2015 konštatoval, že tieto nové lekárske nálezy
potvrdzujú už známe posudkovo vyhodnotené skutočnosti: stuhnutie drobných kĺbov rúk nie je takého
stupňa, aby podmieňovalo zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska
invalidity. Poukázal na to, že neurologické vyšetrenie z júna 2015 dokumentuje veľmi diskrétne zlepšenie
objektívneho neurologického stavu v časovom priebehu - je zmiernený nález na krčnej chrbtici a
priľahlých oblastiach a neurológ už nepopisuje poruchy kinetiky krčnej chrbtice vo všetkých rovinách
ako bolo v nálezoch z roku 2012 a 2013 ale iba v segmente 5. a 6. krčného stavca, nepopisuje už
pokles ľavého ramena ale iba predsunutú šiju a tuhšie svalstvo v okolí chrbtice v krčnej a hrudnej
oblasti a súčasne popisuje nemožnosť krúživého pohybu (rotačný blok) v celej oblasti krku stredne
ťažkého stupňa ako aj nemožnosť pohybu v krížovej oblasti chrbtice v predklone, neschopnosť dotknúť
sa podložky rukami pri predklone, pričom svalovú silu v tejto oblasti neurológ hodnotí ako primeranú.
Ohľadom možnosti priznať invalidný dôchodok navrhovateľke tri roky spätne od uplatnenia nároku,
t.j. od 12.10.2009 posudkový lekár uviedol, že najstarší dokumentovaný odborný neurologický nález z
25.3.2010 diagnostikuje bolestivý syndróm krčno-hlavový, viac vpravo, degeneratívne zmeny stavcov
krčnej chrbtice a bolesť lakťa vľavo. Nález z chirurgickej ambulancie CPO NsP na Antolskej ulici v
Bratislave zo dňa 23.4.2010 uvádza, že neurologický nález je v norme a diagnóza je so záverom
pohmoždenie ramena a lakťa, zobrazovacie RTG vyšetrenie bolo bez úrazových zmien a boli zistené
degeneratívne zmeny na 2. až 4. krčnom stavci. Chirurgické vyšetrenie zo dňa 7.5.2010 popisuje
pohmoždenie krčnej chrbtice a stav po pohmoždení lakťa a ramena vľavo. Neurologické vyšetrenie zo
dňa 10.5.2010 diagnostikuje bolestivý syndróm krčnej chrbtice obojstranne, pohmoždenie ramena a
lakťa vľavo a bolesť lakťa vľavo. Opakované neurologické vyšetrenia v roku 2010 konštatovali zhoršený
priebeh bolestivého syndrómu, avšak bez zhoršenia objektívneho neurologického nálezu. Ortopedické
vyšetrenie zo dňa 14.10.2011 v objektívnom náleze uvádza bolestivosť krčnej chrbtice na poklop aj v
okolí, ruky aktívne ovláda, hybnosť je v plnom rozsahu a sila je zachovaná. Uviedol, že mnohopočetné
neurologické nálezy z rokov 2010 až 2014 popisujú nezmenenú dynamiku bolestivých príznakov v oblasti
krčnej chrbtice a striedavo aj v driekovo krížovej oblasti a zdravotný stav navrhovateľky nebol nikdy taký
zlý, aby ošetrujúci neurológ v priebehu dlhotrvajúcej trojročnej práceneschopnosti odporúčal ústavné
preliečenie v nemocnici a nebola dokonca odporúčaná ani kúpeľná liečba. Poukázal tiež na to, že



priebeh dokumentovaných zdravotných problémov je chronický a s pribúdajúcim vekom navrhovateľky
a pretrvávajúcou tučnotou sa prirodzene zhoršuje. Ohľadom dátumu vzniku invalidity navrhovateľky
uviedol, že dátum vzniku invalidity bol určený na 25.4.2015, kedy neurológ pri kontrolnom vyšetrení
konštatoval, že stav je trvalý s progresiou a nepriaznivou prognózou a že operačná liečba neprichádza
do úvahy a týmto dátumom bolo aj zmenené rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky podľa
kapitoly XV., oddielu E, položky 3.c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov, ktorým sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,
s trvalým ťažkým funkčným funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov
a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu,
pričom bola zvolená stredná hodnota z percentuálneho rozpätia 40% až 50% pre túto položku.
Ohľadom spätného uznania invalidity navrhovateľky zaujal stanovisko, že toto nie je možné, pretože
až do uvedeného dátumu vzniku invalidity zdravotný stav nespĺňal kritériá dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, ktorý podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy
trvať dlhšie ako jeden rok. Zotrval na posudkovom závere uvedenom v posudku zo dňa 12.11.2014.
Právny zástupca navrhovateľky pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu a namietal,
že z posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky nevyplýva, prečo jej zdravotný stav nebol uznaný na
priznanie invalidity od roku 2010 poťažne od ďalších rokov 2011, 2012 až 2013, nakoľko už v roku
2010 navrhovateľka mala dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a je nesporné, že tento pretrvával aj
nasledujúcich rokoch. Zdôraznil, že neurologické nálezy z týchto rokov nie sú odlišné od posledného
nálezu z roku 2015 v tom smere, že ani tento nález neodporúča ústavné preliečenie v nemocnici,
prípadne ďalšie liečebné procedúry. Uviedol, že za posledné štyri roky sa zdravotný stav navrhovateľky
nezmenil a jej neurologické problémy pretrvávajú a mal za to, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
navrhovateľky rozhodne trval dlhšie ako jeden rok. Ďalej uviedol, že stanoviská posudkových lekárov
sa javia ako účelové vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, na ktoré navrhovateľka
poukazovala a vlastne až potom došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky.
Zástupkyňa odporkyne vzhľadom na závery posudkov posudkových lekárov žiadala napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 25.4.2014 na základe posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 12.11.2014 a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie
u navrhovateľky boli stanovené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s
trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a
svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu (kapitola
XV., oddiel E, položka 3.c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), kde mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 45%. Dátum vzniku
invalidity stanovil od 25.4.2014, t.j. od najnovšieho neurologického nálezu. Posudkový lekár Sociálnej
poisťovne ústredie Bratislava v doplňujúcom odbornom vyjadrení zo dňa 3.3.2015 za účasti prísediaceho
odborného lekára neurológa po vyhodnotení nového lekárskeho nálezu a to neurologického vyšetrenia
zo dňa 3.10.2014 konštatoval, že tento nový lekársky nález nepodmieňuje zmenu v posúdení ani zmenu
dátumu vzniku invalidity a zotrval na posudkovom závere uvedenom v posudku zo dňa 12.11.2014.
Tento posudkový záver bol potvrdený v doplňujúcom odbornom vyjadrení zo dňa 13.10.2015, kedy
posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava po vyhodnotení nových lekárskych nálezov a
to neurologického vyšetrenia zo dňa 21.5.2015 a kontrolného neurologického vyšetrenia z júna 2015
konštatoval, že tieto nové lekárske nálezy potvrdzujú už známe posudkovo vyhodnotené skutočnosti:
stuhnutie drobných kĺbov rúk nie je takého stupňa, aby podmieňovalo zmenu miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska invalidity. Ohľadom možnosti priznať invalidný dôchodok
navrhovateľke spätne tri roky spätne od uplatnenia nároku, t.j. od 12.10.2009 uviedol, že mnohopočetné
neurologické nálezy z rokov 2010 až 2014 popisujú nezmenenú dynamiku bolestivých príznakov v oblasti
krčnej chrbtice a striedavo aj v driekovo krížovej oblasti a zdravotný stav navrhovateľky nebol nikdy taký
zlý, aby ošetrujúci neurológ v priebehu dlhotrvajúcej trojročnej práceneschopnosti odporúčal ústavné
preliečenie v nemocnici a nebola dokonca odporúčaná ani kúpeľná liečba. Ohľadom dátumu vzniku
invalidity navrhovateľky uviedol, že dátum vzniku invalidity bol určený na 25.4.2015, kedy neurológ pri
kontrolnom vyšetrení konštatoval, že stav je trvalý s progresiou a nepriaznivou prognózou a že operačná
liečba neprichádza do úvahy a týmto dátumom bolo aj zmenené rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľky podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 3.c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, ktorým sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, s trvalým ťažkým funkčným funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia
nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu,



pričom bola zvolená stredná hodnota z percentuálneho rozpätia pre túto položku. Ohľadom spätného
uznania invalidity navrhovateľky zaujal stanovisko, že toto nie je možné, pretože až do uvedeného
dátumu vzniku invalidity zdravotná stav nespĺňal kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
pričom sa jedná o taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Súd sa však nestotožnil s tvrdením posudkových lekárov ohľadom dátumu vzniku invalidity nakoľko mal
za to, že v tomto smere nebol dostatočne zistený skutočný stav. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne
ústredie Bratislava v posudku zo dňa 12.11.2014 uvádza, že paraklinické vyšetrenie NMR chrbtice z júla
2012 potvrdilo závažný nález na krčnom segmente, etážovité vyklenovanie medzistavcových platničiek,
foraminostenózu C5, 6 bilaterálne na základe neurologického nálezu MUDr. Františka Gašparíka zo
dňa 21.8.2012, pričom neurológ v tomto vyšetrení uvádza, že stav je bez podstatných zmien, prognóza
neistá. V lekárskych správach odborného lekára neurológa MUDr. Františka Gašparíka z rokov 2013
a 2014 nachádzajúcej v posudkovej dokumentácii je konštatované, že u navrhovateľky bol potvrdený
polytopný VAS, prevažne cervikobrachiálny syndróm vľavo s dlhotrvajúcou poruchou hybnosti chrbtice
a výraznou poruchou svalového korzetu, s dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, etážové
protrúzie diskov v C3-C6 a sekundárne foraminostenóza C5/6 bilaterálne. Stav trvalý. V lekárskom
náleze zo dňa 28.1.2014 neurológ konštatuje polytopný vertebrogénny algický syndróm, prevažne
cervikobrachiálny syndróm vľavo a lumbálny, s dlhotrvajúcou poruchou hybnosti krčnej a driekovej
chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, s dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervových
koreňov a svalov, etážové protrúzie diskov v C3-C6 a sekundárne foraminostenoza C5/6 bilaterálne.
Stav je trvalý, prognóza nepriaznivá. Pokiaľ posudkový lekár odôvodnil vznik invalidity od 25.4.2015 že
stav je trvalý s progresiou a nepriaznivou prognózou a že operačná liečba neprichádza do úvahy, súd
má zato, že skutočnosť, že stav je trvalý s nepriaznivou prognózou potvrdzujú aj staršie neurologické
lekárske nálezy z rokov 2013 a 2014, ktoré už boli k dispozícii. Skutočnosť, že navrhovateľka nebola
hospitalizovaná, resp. neabsolvovala kúpeľnú liečbu nemôže vylučovať diagnostické závery uvedené v
odborných neurologických nálezoch. Súd ďalej konštatuje, že pri stanovení miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky, pri ktorom bola
zvolená stredná hodnota z percentuálneho rozpätia 40% až 50% pre túto položku, nebolo zdôvodnené,
z akého dôvodu bola zvolená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a z čoho
posudkový lekár pri stanovení takejto percentuálnej miery pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky
vychádzal a samotné konštatovanie, že bola zvolená stredná hodnota z percentuálneho rozpätia 40% až
50% bez náležitého odôvodnenia sú považoval za nedostačujúce. Súd preto ďalej konštatuje, že neboli
vyčerpané všetky možnosti na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, nakoľko odporkyňa sama
má možnosť vykonať ďalšie iné dôkazy ako napr. aj vykonať znalecké dokazovanie, ak sú potrebné na
zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pokiaľ nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec
na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu dospel k záveru, že zistenie
skutočného stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci.

Súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.
novembra 2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vrátil na
ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporkyňa opätovne vykoná dokazovanie za účelom opätovného posúdenia
zdravotného stavu navrhovateľky ohľadom vzniku invalidity navrhovateľky od skoršieho dátumu,
vykoná prípadne aj iné dôkazy potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci a taktiež
náležite odôvodní stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u stanoveného
rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky.

V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
bola v konaní úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania. ktoré vznikli na nákladoch právneho
zastúpenia a to za 1 úkon v roku 2015 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá



vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (príprava a prevzatie zastúpenia), t.j. 1 x 64,53 eur a režijný paušál 1 x 8,39
eur (§ 16 ods. 3) a za 1 úkon v roku 2016 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta
druhá cit. vyhlášky (účasť na pojednávaní dňa 27.1.2016), t.j. 1 x 64,53 eur a režijný paušál 1 x 8,58
eur (§ 16 ods. 3), za rok 2016 by právnemu zástupcovi navrhovateľky prislúchala odmena za 1 úkon
právnej služby v sume 66,00 eur, ale vzhľadom na viazanosť súdu návrhom účastníka konania v zmysle
§ 153 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu
v uplatnenej výške za rok 2016 v sume 64,53 eur, ďalej náhradu cestovných výdavkov podľa § 16 ods.
4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a § 1
písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej
náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách za cestu z Bratislava V do
Bratislavy I na pojednávanie a späť dňa 27.1.2016 v dĺžke 16 km motorovým vozidlom Nissan Almera,
e. č. ZM880BO, pozostávajúcich z náhrady za spotrebované pohonné látky pri priemernej spotrebe
benzínu 6,7l/100km a cene benzínu 1,156 eur/1l a zo základnej náhrady za každý 1 km jazdy vo výške
0,183 Eur, t.j. spolu 4,08 eur a náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za
3 začatých polhodín 3 x 14,30 eur, t.j. spolu 42,90 eur. Trovy konania prestavujú celkove 193,01 eur.
Náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie (§ 250s O.s.p.).
Proti výroku o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)