Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/279/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202119 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202119.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: T+T, a. s., so sídlom A. Kmeťa 18, 010 01 Žilina, IČO: 36 400 491, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor ochrany ovzdušia, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti 1. Mesto Žilina, MsÚ, Nám. Obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, 2. Občianske združenie Budúcnosť Považského Chlmca, so sídlom Študentská č. 4/20, 010 03 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 32852/2014 zo dňa 16.10.2014 a rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Ústredie - útvar integrovaného povoľovania a kontroly, so sídlom Karloveská 2, 842 22 Bratislava, Č.: 7567-35587/27/2013/Koz/770220104/PO zo dňa 30.12.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Súd v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia ústredie č. 7567-35587/27/2013/Koz/770220104/PO zo dňa 30.12.2013 žalobu o d m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Podanou žalobou zo dňa 19.12.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia ústredie Č.: 7567-35587/27/2013/Koz/770220104/PO vydaného dňa 30.12.2013, ako aj rozhodnutia žalovaného Číslo: 32852/2014 zo dňa 16.10.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Slovenskej inšpekcie životného prostredia ústredie Č.: 7567-12094/27/2014/Koz/770220104/PO-2 zo dňa 10.04.2014, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia Inšpektorát životného prostredia Žilina písomnosťou z 31.05.2013 oznámila začatie konania z vlastného podnetu vo veci vydania integrovaného povolenia zo dňa 19.02.2007 v súvislosti s ukončením prevádzkovania a následným uzatvorením a rekultiváciou „Skládky odpadov Žilina - Považský Chlmec“ (ďalej len Skládky). Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 27.09.2013, z ktorého bola vyhotovená zápisnica. Dňa 21.10.2013 boli vydané Slovenskou inšpekciou životného prostredia Inšpektorát životného prostredia Žilina dve rozhodnutia: 1/ rozhodnutie č.: 4314-26438/2013/ Chy/770220104/Z9-SP4, ktorým sa menilo a doplnilo integrované povolenie na vykonávanie činnosti v prevádzke Skládky pre prevádzkovateľa - žalobcu a vydalo sa stavebné povolenie na stavbu „Skládky odpadov Žilina - Považský Chlmec, uzatvorenie, rekultivácia a monitorovací systém Dodatok - rozdelenie 2 etapy rekultivácie skládky“ časť 2a a časť 2b a 2/ rozhodnutie č. 4314-26930/2013/Chy/770220104/ Y9-zast., ktorým sa zastavilo konanie vo veci vydania stavebného povolenia pre stavbu „Skládky odpadov Žilina - Považský Chlmec, uzatvorenie, rekultivácia a monitorovací systém Dodatok - rozdelenie 2 etapy rekultivácie skládky“ časť 2c. Proti obom týmto rozhodnutiam podal odvolanie žalobca a proti rozhodnutiu 1/ podalo odvolanie aj Občianske združenie Budúcnosť Považského Chlmca (ďalej len OZ Budúcnosť). Dňa 10.04.2014 Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie vydala rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie 1/ č.: 4314-26438/2013/Chy/770220104/Z9-SP4 zo dňa 21.10.2013 a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň v tento istý deň 10.04.2014 bolo vydané Slovenskou inšpekciou životného prostredia ústredie touto žalobou napadnuté rozhodnutie o predbežnom opatrení, voči ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dňa 30.12.2013 Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie vydala žalobou napadnuté prvé predbežné opatrenie, ktoré je opatrené pečiatkou nadobudnutia jeho právoplatnosti dňa 08.01.2014 (pripojené sú doručenky žalobcu, OZ Budúcnosť a Mesta Žilina). V spise na nenachádza odvolanie žalobcu voči tomuto predbežnému opatreniu. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie vydala dňa 30.12.2013 rozhodnutie o predbežnom opatrení Č.: 7567-35587/27/2013/Koz/770220104/PO, ktorým nariadila žalobcovi okamžité ukončenie prevádzkovania Skládky, t. j. ukončenie ukladania odpadov na skládku dňom doručenia predmetného rozhodnutia z dôvodu ohrozenia všeobecného záujmu, s tým že toto rozhodnutie bude zrušené vydaním rozhodnutia o odvolaní účastníkov správneho konania voči vydaniu integrovaného povolenia - rozhodnutia č.: 4314-26438/2013/Chy/770220104/Z9-SP4 zo dňa 21.10.2013 o uzatvorení a rekultivácií Skládky a rozhodnutia č. 4314-26930/2013/Chy/770220104/Y9-zast. zo dňa 21.10.2013 o zastavení konania vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Skládka odpadov Žilina - Považský Chlmec - Uzatvorenie, rekultivácia a monitorovací systém, Dodatok - rozdelenie 2 etapy rekultivácie skládky“ - časti 2c. Rozhodnutie bolo odôvodnené s poukazom na § 43 ods. 1 Správneho poriadku s tým, že na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/2011 z 25.04.2013 bolo správnym orgánom zahájené konanie z vlastného podnetu vo veci vydania zmeny integrovaného povolenia v súvislosti s ukončením prevádzkovania a následným uzatvorením a rekultiváciou dotknutej Skládky. Dňa 21.10.2013 bolo vydané rozhodnutie o uzatvorení a rekultivácii Skládky a zároveň bol stanovený termín ukončenia jej činnosti najneskôr do 31.12.2013. Správny orgán uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany prevádzkovateľa Skládky (žalobca) a OZ Budúcnosť. Bolo konštatované, že bude potrebné vykonanie dodatočného šetrenia, a preto bolo rozhodnuté o vydaní tohto predbežného opatrenia. 4. Dňa 10.04.2014 bolo vydané Slovenskou inšpekciou životného prostredia ústredie predbežné opatrenie Č.: 7567-12094/27/2014/Koz/770220104/PO-2, ktorým bolo žalobcovi ako prevádzkovateľovi „Skládky odpadov Žilina - Považský Chlmec“ nariadené zdržať sa akýchkoľvek činností súvisiacich s ukladaním odpadu v prevádzke a bola stanovená platnosť tohto predbežného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia Inšpekcie životného prostredia Žilina vo veci samej. Vydanie predbežného opatrenia bolo odôvodnené tým, že odvolací orgán zrušil rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom zo dňa 21.10.2013, a to rozhodnutím vydaným dňa 10.04.2014 vo veci vydania integrovaného povolenia a vec vrátil na nové prejednanie prvostupňovému správnemu orgánu. 5. V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči predbežnému opatreniu Č.: 7567-12094/27/2014/ Koz/770220104/PO-2 žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 32852/2014 zo dňa 16.10.2014 vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, pričom uviedol, že k vydaniu napadnutého predbežného opatrenia došlo v rámci správneho konania po tom, čo na základe odvolania účastníkov konania Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie svojím rozhodnutím zo dňa 10.04.2014 zrušila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu Žilina z 21.10.2013 a vec mu vrátila na nové konanie. V rámci obnoveného prvostupňového rozhodnutia v danej veci bolo potrebné rozhodnúť o vydaní predbežného opatrenia z dôvodu minimalizácie rizika negatívnych vplyvov na životné prostredie a predídeniu sporov s vlastníkmi nevysporiadaných pozemkov, a to do doby kedy bude vo veci vydané nové prvostupňové rozhodnutie vo veci integrovaného povolenia pre danú Skládku. Žalovaný po opise odvolacích námietok žalobcu a obsahu vyjadrenia účastníka konania - OZ Budúcnosť zaujal stanovisko k vzneseným námietkam s tým, že Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie vydala napadnuté predbežné opatrenie v súlade s § 43 Správneho poriadku ako rozhodnutie procesnej povahy dočasného charakteru (do doby vydania rozhodnutia vo veci samej) z dôvodu potreby zabezpečenia prebiehajúceho prvostupňového správneho konania, z hľadiska minimalizácie rizika negatívnych vplyvov na životné prostredie, prevencii sporov s vlastníkmi nevysporiadaných pozemkov a existencie rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/2011 z 25.04.2013. Bolo konštatované, že postup uplatnený pri vydaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia smeroval k zabezpečeniu práv účastníkov konania a nedošlo ním k porušeniu základných procesných zásad a k vzniku právnej neistoty. Ku konečnej úprave práv účastníkov konania v súvislosti s prevádzkou Skládky dôjde vydaním prvostupňového rozhodnutia vo veci a napadnuté rozhodnutie o predbežnom opatrení nesupluje takúto úpravu práv účastníkov konania. Citácia účinnosti predbežného opatrenia v jeho výroku bola iba spresnením štádia, v akom sa nachádzalo konanie vo veci samej a nebola jeho odôvodnením. Žaloba. 6. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Uviedol, že voči prvému vo veci vydanému predbežnému opatreniu Slovenskou inšpekciou životného prostredia ústredie Č.: 7567-35587/27/2013/ Koz/770220104/PO zo dňa 30.12.2013, ktorým mu bolo nariadené okamžité ukončenie prevádzkovania Skládky, podal odvolanie, o ktorom však odvolací orgán doposiaľ nerozhodol. V predmetnom predbežnom opatrení bola jeho platnosť obmedzená na dobu do vydania rozhodnutia o odvolaní účastníkov voči vo veci skôr vydanému prvostupňovému rozhodnutiu a potom toto predbežné opatrenie zaniklo dňa 10.04.2014, vydaním rozhodnutia o odvolaní odvolacím orgánom. Mal za to, že o jeho odvolaní musí byť nejako rozhodnuté, keďže ho podal cca 2 mesiace predtým ako dotknuté predbežné opatrenie zaniklo. 7. Ohľadom druhého vydaného preskúmavaného rozhodnutia o predbežnom opatrení Č.: 7567-12094/27/2014/Koz/770220104/PO-2 zo dňa 10.04.2014 žalobca uviedol, že toto bolo vydané v rámci konania o jeho odvolaní voči rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorát životného prostredia Žilina zo dňa 21.10.2013, ktorým bolo zmenené a doplnené integrované povolenie zo dňa 19.02.2007, na základe ktorého prevádzkoval predmetnú Skládku. Týmto predbežným opatrením mu bolo nariadené zdržať sa akýchkoľvek činností súvisiacich s ukladaním odpadu, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ako jediný dôvod jeho vydania bolo v odôvodnení uvedené, že došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia vo veci a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na opätovné prerokovanie. Žalobca sa domnieval, že týmto rozhodnutím došlo k porušeniu zásady proporcionality ako aj k nedôvodnému a neprimeranému zásahu do jeho práv, keďže išlo o predbežné opatrenie, ktoré malo dočasný charakter a nemohlo obsahovať opatrenia trvalej povahy, ktoré by mu znemožňovali obnoviť pôvodný stav v budúcnosti alebo by to bolo možné len s neprimeranými ťažkosťami. Zásah do jeho práv a eventuálna ujma by mali byť primerané osvedčenej potrebe, pre ktorú sa predbežné opatrenie vydalo. Predmetným predbežným opatrením však došlo k výraznému obmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti, čím mu bolo reálne znemožnené uplatnenie ústavného práva slobodne podnikať v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Predbežné opatrenie spôsobilo vznik škody jemu ako aj tretím subjektom. Zároveň poukázal na to, že predbežné opatrenie nespĺňalo zákonné náležitosti vyplývajúce z § 47 Správneho poriadku, nakoľko nebolo riadne odôvodnené, keďže v ňom absentovalo uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom na jeho vydanie ako aj uvedenie správnej úvahy správneho orgánu pri hodnotení dôkazov. 8. Napadnuté rozhodnutie žalovaného pokladal za nezákonné aj z dôvodu porušenia princípu dvojinštančnosti správneho konania, z ktorého vyplýva najmä právo účastníka konania na vyjadrenie sa ku všetkým podstatným a rozhodným skutočnostiam, ktoré boli dôvodom a podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplývalo, že malo byť vydané z dôvodu potreby zabezpečenia účelu prebiehajúceho prvostupňového správneho konania, a to najmä s ohľadom na minimalizáciu rizika negatívnych vplyvov na životné prostredie a prevenciu sporov s vlastníkmi nevysporiadaných pozemkov. Preto išlo o podstatné a rozhodné skutočnosti, ktoré však v odôvodnení predbežného opatrenia (prvostupňové rozhodnutie) vôbec neboli spomínané a on sa o nich prvý krát dozvedel až z rozhodnutia žalovaného, bez toho, aby sa k nim mohol predtým vyjadriť. Potom aj predmetné napadnuté rozhodnutie nespĺňalo zákonné náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku - porušenie jeho práva na riadne odôvodnenie, nakoľko ignorovalo požiadavky na obsah rozhodnutia v správnom konaní. Nebolo v ňom uvedené vysporiadanie sa s jeho námietkami vznesenými v odvolaní. Odôvodnenie obsahovalo logické rozpory, keďže skutočnosti uvedené v odôvodnení predbežného opatrenia ani len nespomenuli a nešpecifikovali, v čom by mali byť negatívne vplyvy na životné prostredie a z čoho bola odvodená reálna hrozba sporov s vlastníkmi pozemkov. Záverom žalobca vytkol absenciu dôvodov pre vydanie predbežného opatrenia, v čase jeho vydania ako aj rozhodnutia žalovaného, nakoľko neexistoval žiadny legitímny dôvod na uloženie danej mu povinnosti s ohľadom na riziko negatívnych vplyvov na životné prostredie a predchádzanie sporov s vlastníkmi. Skládku prevádzkoval v súlade s platným integrovaným povolením a platnou legislatívou, ktorej účelom bolo eliminovať riziko vplyvov na životné prostredie. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/2011 z 25.04.2013 nevyplývala povinnosť pre správne orgány vydať rozhodnutie typu - predmetného predbežného opatrenia. 9. Písomným podaním zo dňa 28.06.2016 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe. Mal za to, že dôvodom vydania predbežného opatrenia bola skutočnosť priamo v jeho odôvodnení uvedená, a to, že odvolací správny orgán nerozhodol vo veci samej, ale konanie vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Taktiež bol presvedčený, že bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu uviesť v odôvodnení predbežného opatrenia všetky dôvody (prevencia vplyvov na životné prostredie a prevencia sporov s vlastníkmi pozemkov), aby bolo zachované jeho právo ako účastníka správneho konania na vyjadrenie sa ku všetkým rozhodným skutočnostiam - podkladom rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/2011, v ktorom sa konštatovalo, že Slovenskej republike sa nepodarilo preukázať existenciu plánu úprav Skládky a túto skutočnosť bolo možné považovať za porušenie povinností v zmysle čl. 14 písm. a) - c) smernice Rady 1999/31/ES. Z rozsudku nevyplývala povinnosť príslušnému orgánu na vydanie rozhodnutia typu predbežného opatrenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebolo nijako špecifikované o aké negatívne vplyvy Skládky na životné prostredie by sa malo jednať. V čase vydania preskúmavaných rozhodnutí pri prevádzkovaní Skládky nedošlo k porušeniu pravidiel a povinností vyplývajúcich zo zákonnej úpravy. On dobromyseľne nadobudol práva vyplývajúce z integrovaného povolenia, ktorým mu bolo povolené prevádzkovanie predmetnej Skládky. Vydaním predbežného opatrenia došlo k ničím neodôvodnenému zásahu do jeho práv, v rozsahu, ktorý mu úplne znemožnil výkon týchto práv. 10. Písomným podaním zo dňa 30.06.2016 zaujal stanovisko k vyjadreniu Slovenskej inšpekcii životného prostredia ústredie k podanej žalobe, pričom uviedol, že z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/2011 z 25.04.2013 vyplývalo, že predmetom konania nebolo preskúmanie otázky, či Skládka spĺňa materiálne a technické požiadavky, ale preskúmanie postupu príslušných orgánov Slovenskej republiky, v rámci ktorého bolo povolené prevádzkovanie Skládky bez toho, aby bol predložený plán jej úprav. Daným rozsudkom bolo konštatované porušenie smernice Rady 1999/31/ES z 26.04.1999, a to postupom orgánu štátu a nie jeho postupom. Neopodstatnenosť vydania predbežného opatrenia videl aj v tom, že rozhodnutím Inšpekcie životného prostredia č. 8187-38012/77/2015 zo dňa 15.12.2015 bol schválený plán úprav danej Skládky. Ohľadom poukazovania na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-196/13 z 02.12.2014 uviedol, že táto vec vychádzala z odlišného skutkového a právneho základu a rozsah povinností, nesplnenie ktorých bolo dôvodom na uloženie sankcie Taliansku bol neporovnateľne širší. Vydanie predbežného opatrenia zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia ústredie bolo motivované odstránením následkov porušenia vlastných povinností s cieľom vyhnutia sa prípadným sankciám, a to aj za cenu ničím neodôvodneného a neprimeraného zásahu do jeho práv. 11. Poukázal tiež na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/5/2009 zo dňa 06.04.2009, ktorým bola odložená vykonateľnosť integrovaného povolenia, ktorým bolo zamedzené ukladanie odpadov na skládku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. I ÚS 223/09 z 27.05.2010 bolo toto uznesenie zrušené ako protiústavné. Žalobca uviedol, že prevádzkovaním Skládky realizoval svoje právo slobodne podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR), ako aj právo vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR). Mal za to, že tieto svoje práva realizoval tak, aby ich výkonom nedochádzalo zásahom do práv na ochranu životného prostredia. Zároveň zotrval na absencii riadneho odôvodnenia oboch vydaných predbežných opatrení, rešpektujúc skutočnosť, že vydaniu predbežného opatrenia nepredchádza dokazovanie a na jeho vydanie postačuje osvedčenie podstatných skutočností, čo však nezbavuje správny orgán povinnosti predbežné opatrenie náležite a presvedčivo odôvodniť. K tvrdeniu Slovenskej inšpekcii životného prostredia ústredie o tom, že jej nebolo známe, či bolo voči predbežnému opatreniu z 30.12.2013 podané odvolanie uviedol, že odvolanie bolo podané osobne dňa 22.01.2014, o čom predložil kópiu odvolania vyhotoveného 20.01.2014. 12. Žalobca tiež zaujal stanovisko k vyjadreniu OZ Budúcnosť a uviedol, že P.. D. zrejme nie je znalcom, nakoľko takáto osoba nie je zapísaná v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR, a preto možno mať pochybnosti o jeho kompetentnosti na podanie daného stanoviska. Poukázal na to, že prevádzkou Skládky bol zabezpečovaný zber, ukladanie a likvidácia odpadu z mesta Žilina, Kysuckého Nového Mesta a 49 obcí a okamžité uzatvorenie Skládky by mohlo viesť k neregulovateľnému hromadeniu komunálneho odpadu v uliciach týchto miest, čo by mohlo viesť k vyvolaniu rizika znečistenia životného prostredia a ohrozenia zdravia obyvateľov. Vyjadrenie žalovaného. 13. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním z 04.02.2015, v úvode ktorého opísal skutkový stav a následne sa vyjadril k vzneseným námietkam v žalobe. Mal za to, že vydanie predbežného opatrenia je výsledkom voľnej úvahy správneho orgánu a nepredchádza mu dokazovanie, ale stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka sú osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali jeho použitie. Predbežné opatrenie má dočasnú platnosť, ktorá môže byť už v rozhodnutí o predbežnom opatrení časovo obmedzená, čo bol aj daný prípad. Platnosť predbežného opatrenia bola obmedzená do času právoplatnosti rozhodnutia Inšpektorátu životného prostredia Žilina vo veci samej. 14. Mal za to, že jeho postupom nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, nakoľko druhostupňový správny orgán môže uviesť vo svojom rozhodnutí o odvolaní aj iné skutočnosti potvrdzujúce vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia. Žiadny právny predpis nevylučuje, aby druhostupňový správny orgán uviedol na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie relevantné okolnosti. Prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie tvoria v rámci správneho konania jeden celok a skutočnosť, že druhostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí o odvolaní žalobcu doplnil na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia aj ďalšie okolnosti nezakladá nezákonnosť rozhodnutia o odvolaní a ani porušenie zásady dvojinštančnosti konania. Taktiež vyslovil nesúhlas s námietkou porušenia zásady proporcionality a neodôvodneného a neprimeraného zásahu do práv žalobcu (slobodne podnikať), keďže žalobca úplne opomenul dodržiavanie ústavného práva na ochranu životného prostredia (čl. 44 Ústavy SR), ako aj odôvodnenie rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/2011, ktorý konštatoval porušenie povinností Slovenskej republiky vyplývajúce zo smernice Rady 1999/31/ES z 26.04.1999. 15. Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 09.04.2015 a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že jej nebolo známe, či voči predbežnému opatreniu vydanému dňa 30.12.2013 bolo podané odvolanie. Poukázala na potrebu zabezpečenia vykonania rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/2011 z 25.04.2013, s tým, že toto sa udialo práve vydaným rozhodnutím zo dňa 21.10.2013 ako aj vydaním predbežného opatrenia z 30.12.2013 a následne vydaného predbežného opatrenia zo dňa 10.04.2014, ktoré bolo vydané v nevyhnutnom prípade, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas a zároveň neobsahovalo opatrenie trvalej povahy. Rozhodnutie spĺňalo všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, pričom vydaniu predbežného opatrenia nepredchádza dokazovanie o jeho nevyhnutnosti, ale stačí overenie skutočností v miere odôvodňujúcej jeho použitie. Vyjadrenie Občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca. 16. Dňa 06.09.2016 sa k žalobe vyjadrilo OZ Budúcnosť s tým, že si dali vypracovať nezávislému znalcovi P.. D. odborný posudok k navrhovanému zámeru prevádzkovania Skládky žalobcom a podľa jeho záveru predmetná Skládka nie je v súlade s požiadavkami Smernice 1999/31/ES a trvalo nespĺňa parametre bezpečnej skládky. Predlžovanie termínov jej uzatvorenia je účelové a protizákonné, poškodzujúce finančné záujmy Slovenskej republiky, životné prostredie a zdravie obyvateľov. 17. K jednotlivým žalobným námietkam OZ Budúcnosť uviedlo, že dôvodom, pre ktoré bolo vydané druhé predbežné opatrenie v zmysle jeho odôvodnenia bol rozsudok Súdneho dvora EÚ C 331/2011, podľa ktorého mala Slovenská republika prijať také opatrenia, aby takéto skládky nemohli pokračovať v prevádzke, pokiaľ nebudú mať schválený plán úpravy skládky a nebude vydané konečné rozhodnutie o tom, či Skládka môže pokračovať. Považoval za nedôvodné námietku porušenia zásady proporcionality a neprimeranosti zásahu do práv žalobcu, nakoľko prevádzkovanie Skládky ohrozuje finančné záujmy Slovenskej republiky (možné sankcie) ako aj ohrozenie životného prostredia a zdravia obyvateľov, čo je aj dostatočným dôvodom na obmedzenie a zásah do práv žalobcu. Mali za to, že predbežné opatrenie obsahuje všetky zákonom (§ 47 Správneho poriadku) požadované náležitosti, keďže zákon nestanovuje presnú kvalitu a kvantitu skutočností tvoriacich podklad rozhodnutia, obsah úvah, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ani vysporiadanie sa s návrhmi účastníkov konania. 18. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného uviedli, že dodatočné dôvody, pre ktoré žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za správne (minimalizovanie rizika negatívnych vplyvov na životné prostredie a predchádzanie sporom s vlastníkmi) nie sú v rozpore s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, ale tieto len dopĺňajú. Poukázali na to, že plán úpravy Skládky nebol schválený a nebolo vydané povolenie na jej ďalšie prevádzkovanie, a preto táto Skládka nemohla byť prevádzkovaná v súlade s platnou legislatívou. 19. K prvému vydanému predbežnému opatreniu uviedli, že toto predbežné opatrenie zaniklo, jeho účinky netrvajú a netrvali ani v čase podania predmetnej žaloby a potom nebol dôvod na preskúmanie tohto rozhodnutia súdom. Žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p., pričom žalobu bolo možné podať len proti právoplatnému rozhodnutiu, avšak prvé vydané predbežné opatrenie právoplatnosť nenadobudlo, keďže odvolací orgán o ňom nerozhodol a už ani rozhodnúť nemôže, pretože jeho účinky medzičasom zanikli (môže rozhodnúť len o zastavení odvolacieho konania). V prípade, ak by sa pripustilo, že sa jednalo o postup podľa § 252 a nasl. SSP uplynula zákonná lehota, v ktorej sa mohol žalobca domáhať súdnej ochrany. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 20. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti riadne predvolaných a neospravedlnených - žalobcu a Mesta Žilina, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 25. Podľa § 43 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie jeho účelu a) uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli; b) nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sa majú zničiť alebo urobiť nepotrebnými, alebo ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov. 26 Podľa § 43 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť. 27. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 31. Čo sa týka preskúmania napadnutého rozhodnutia Slovenskej inšpekcii životného prostredia ústredie - predbežné opatrenie Č.: 7567-35587/27/2013/Koz/770220104/PO zo dňa 30.12.2013 súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť, že voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Samotnú existenciu žalobcovho odvolania popiera žalovaný ako aj Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie - správny orgán, na ktorý malo byť odvolanie žalobcu podané. Žalobca predložil do súdneho spisu kópiu svojho odvolania zo dňa 20.01.2014 voči vyššie uvedenému predbežnému opatreniu vydanému dňa 31.12.2013. Žalobcom predložená kópia jeho odvolania je opatrená prezenčnou pečiatkou s uvedením dátumu 22.01.2014, avšak táto pečiatka je natoľko nečitateľná, že nie je možné zodpovedne skonštatovať, že predmetné odvolanie bolo podané na príslušný správny orgán. Vôbec z predloženého odvolania nie je zrejmé akému orgánu bolo podané. Preto ani súd nemal za preukázané nado všetku pochybnosť, že žalobca riadne podal dané odvolanie na príslušný správny orgán vo veci vyššie uvedeného predbežného opatrenia. Zároveň však súd musí poukázať aj na tú skutočnosť, že predmetnú žalobu na preskúmanie vyššie uvedeného predbežného opatrenia podal žalobca voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, proti ktorému zákon umožňuje podať riadny opravný prostriedok a o ktorom by následne rozhodoval druhostupňový správny orgán. Súd v tejto súvislosti musí uviesť, že v prípade, ak sa žalobca domnieval, že o jeho odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - predbežnému opatreniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ústredie Č.: 7567-35587/27/2013/ Koz/770220104/PO zo dňa 30.12.2013 nebolo riadne rozhodnuté, mal postupovať podľa § 250t a nasl. O.s.p (v súčasnosti § 242 a nasl. SSP) a domáhať sa odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v nekonaní o jeho podanom odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - takýto postup však žalobca nevyužil. 32. K napadnutému predbežnému opatreniu Č.: 7567-35587/27/2013/Koz/770220104/PO zo dňa 30.12.2013 súd ešte uvádza, že platnosť tohto rozhodnutia bola obmedzená na dobu do vydania rozhodnutia o odvolaní účastníkov správneho konania (žalobcu a OZ Budúcnosť) voči vo veci skôr vydanému prvostupňovému rozhodnutiu a potom je treba dospieť k záveru, že toto predbežné opatrenie zaniklo dňa 10.04.2014, a to vydaním rozhodnutia o odvolaní vyššie uvedených účastníkov správneho konania odvolacím správnym orgánom. 33. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov súd uvádza, že je potrebné, aby každé takéto rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (Správny poriadok) ako aj osobitnými právnymi predpismi na danú vec sa vzťahujúcimi. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 34. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúceho za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 35. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia Slovenskej inšpekcii životného prostredia ústredie - predbežné opatrenie zo dňa 10.04.2014 celkom zjavne neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie, a to vzhľadom na skutočnosť, že v ňom absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorá by bola odrazom hodnotenia dôkazov a právnych predpisov na vec sa vzťahujúcich. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy potom neboli v tomto rozhodnutí dostatočne odôvodnené. 36. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného súd uvádza, že toto rozhodnutie (na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia) spĺňa všetky atribúty na správne rozhodnutie kladené Správnym poriadkom. Na to, aby správne rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom postačuje uvedenie jeho odôvodnenia v takom rozsahu, ktoré minimálne umožní podrobiť správne rozhodnutie súdnemu prieskumu, čo v danom prípade bolo dodržané. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v potrebnom rozsahu obsahuje zdôvodnenie postupu žalovaného pri jeho vydávaní, vysporiadanie sa so získanými dôkazmi ako aj uvedenie správnej úvahy pri použití právnych predpisov, ktoré boli na vec aplikované. Jasne sú stanovené dôvody vydania predbežného opatrenia vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci, čo je aj primerane právne odôvodnené. 37. Inštitút predbežného opatrenia upravený v Správnom poriadku (§ 43) je špecifický v tom, že umožňuje jeho vydanie správnemu orgánu v prejednávanej veci v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na zabezpečenie účelu prebiehajúceho správneho konania a na nevyhnutný čas. Nejde o opatrenie trvalej povahy, ale je viazané na existenciu dôvodu, pre ktorý bolo nariadené, resp. stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Jeho vydaniu nepredchádza dokazovanie o jeho nevyhnutnosti, ale stačí overenie skutočností v miere odôvodňujúcej jeho použitie v konkrétnom prípade. 38. K namietanému porušeniu zásady dvojinštančnosti konania v dôsledku uvedenia odôvodnenia v rozhodnutí žalovaného (nové skutočnosti - predídenie sporom s vlastníkmi nevysporiadaných pozemkov a minimalizovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie) súd uvádza, že v danom prípade platí princíp jednotnosti správneho konania a prípadné nové argumenty v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu môžu byť a aj v prejednávanej veci boli predmetom súdneho prieskumu tohto rozhodnutia súdom. Druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol na zdôraznenie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia aj ďalšie (okrem existencie rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/2011 - okolnosti uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí) vyššie uvedené relevantné skutočnosti podporujúce jeho prijatý záver. Princíp jednotnosti správneho konania sa uplatňuje aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie má vady, ale tieto jeho vady druhostupňové rozhodnutie odstraňuje, tak ako to je aj v danom prípade (vada nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia Slovenskej inšpekcii životného prostredia ústredie zo dňa 10.04.2014). 39. Námietka proporcionality vo veci vydaného napadnutého predbežného opatrenia a jeho dôsledkov pre fungovanie žalobcu ako podnikateľa a zásahu do ústavného práva slobodne podnikať v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a jeho obmedzenie vo vzťahu k proklamovanej ochrane životného prostredia vydaním predbežného opatrenia, ktoré je svojím charakterom dočasným opatrením podľa presvedčenia súdu nie je dôvodná. Súd uvádza, že ochrana životného prostredia je zakotvená v čl. 44 Ústavy SR a predpokladá, že každý má právo na priaznivé životné prostredie, ktoré je povinný chrániť a nesmie ho poškodzovať. Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti (podľa výpisu z obchodného registra) je okrem podnikania v oblasti nakladania s odpadmi aj ďalších cca 20 činností, napr. kúpa a predaj tovarov, prenájom nehnuteľností, leasing, výskum trhu a verejnej mienky, prevádzkovanie cestovnej kancelárie, nákladnej cestnej dopravy, reklamná činnosť, inžinierska činnosť, úprava zelene, výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vydaním predbežného opatrenia bolo žalobcovi dočasne (do právoplatnosti konania vo veci) zakázané prevádzkovanie konkrétnej Skládky, ale v žiadnom prípade nebolo žalobcovi zakázané (ani nebol nijako obmedzený) vyvíjať podnikateľskú činnosť v jeho ostatných predmetoch podnikania, a to ani v podnikaní s nakladaním s odpadmi. Súd má za to, že vydaním napadnutého predbežného opatrenia nebolo porušené ústavou chránené právo žalobcu na podnikanie. Bolo len dočasne obmedzené prevádzkovanie Skládky, pričom po splnení zákonných podmienok a schváleniu zodpovedajúceho plánu úprav Skládky môže dôjsť k vydaniu integrovaného povolenia umožňujúceho jej prevádzkovanie. 40. Vzhľadom na skutočnosť, že pri žalobe v časti preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia Slovenskej inšpekcii životného prostredia ústredie Č.: 7567-35587/27/2013/Koz/770220104/PO zo dňa 30.12. nebolo v konaní nado všetku pochybnosť preukázané tvrdenie žalobcu o podaní odvolania voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu o predbežnom opatrení súd s poukazom na § 7 písm. a) SSP žalobu odmietol podľa § 98 písm. g) SSP. 41. S poukazom na vyššie uvedené ostatné skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v ostávajúcej časti (predbežné opatrenie zo dňa 10.04.2014 a rozhodnutie žalovaného z 16.10.2014) dôvodná nie je a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 169 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Taktiež OZ Budúcnosť a Mestu Žilina súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností uložených im správnym súdom nevznikli, žiadne trovy si ani neuplatnili. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 §SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).